DAMASK, BRATISLAVA. Najmenej tristo mŕtvych si už vyžiadali ozbrojené boje v juhosýrskej provincii Suvajda, neďaleko hraníc s Izraelom a Libanonom. V provincii a rovnomennom meste sa odohrávajú nepokoje už od nedele, zatiaľ ich prerušili štyri prímeria.
Základom konfliktu sa stali vnútorné nepokoje v Sýrii, kde sa po občianskej vojne a páde diktatúry Bašára Asada ešte stále kryštalizuje nový režim. Lídrom krajiny je bývalý radikál Ahmad Šara, alias Abú Muhammad al-Džaulání.
Pri sektárskom násilí zatiaľ podľa BBC zahynulo 69 ľudí z komunity drúzov, pričom stanica hovorí, že 27 z nich popravil sýrsky režim. Popritom zahynulo 165 sýrskych vojakov a 18 beduínov.
Do nepokojov vstúpil aj Izrael, ktorý v stredu ostreľoval aj sýrske hlavné mesto Damask, kde podľa vlastného vyhlásenia zasiahol vojenské ciele.
Tel Aviv tvrdí, že chce chrániť drúzov pred násilnosťami v rámci Sýrie. "Pracujeme na tom, aby sme zachránili našich drúzskych bratov a odstránili prorežimné gangy," vyhlásil podľa britskej stanice izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
V článku odpovedáme na základné otázky o novej vlne nepokojov na Blízkom východe.
1. Čo sa deje medzi Izraelom a Sýriou?
Na pohraničí Izraela a Sýrie sa nachádzajú Golanské výšiny, ktoré síce podľa medzinárodného práva patria Sýrii, no od šesťdňovej vojny v roku 1967 ich okupuje Izrael, ktorý ich v osemdesiatych rokoch anektoval. Zabezpečil sa tak proti ostreľovaniu zo Sýrie.
Po páde režimu sýrskeho diktátora Bašára Asada v decembri 2024 vznikli pre Izrael nové hrozby v podobe ozbrojených skupín v Sýrii, zároveň sa mu však otvorila príležitosť zabezpečiť svoje pohraničie ešte lepšie, a preto obsadil nárazníkové pásmo, čím prenikol hlbšie na územie Sýrie, v ktorej bolo bezvládie.
Už v tomto úsilí hrali dôležitú úlohu drúzovia, náboženská komunita, ktorá tvorí menšinu v Izraeli, Sýrii aj v Libanone.
2. Kto sú drúzovia a ako sa stali stredobodom konfliktu?
"Komunita drúzov má svoje špecifické náboženstvo, ktoré sa vyvinulo so šiitského islamu. Majú samostatnú náboženskú identitu a už po prvej svetovej vojne, keď sa Blízky východ delil na jednotlivé mandáty, sa ocitli rozdelení v mandátoch, z ktorých sa neskôr stali nezávislé štáty - Sýria, Izrael, Libanon či Jordánsko," vysvetľuje pre denník SME Marek Čejka, český vysokoškolský expert na Blízky východ.
Drúzovia sú v každom z týchto štátov v menšine a preto, aby sa uchránili pred násilím, sú všade lojálni tomu režimu, ktorý v tom-ktorom štáte vládne, hovorí.
V Sýrii tak podľa Čejku boli relatívne zadobre s režimom Bašára Asada, no v súčasnom režime, ktorý sa ešte vyvíja, je veľa islamistických ozbrojených skupín.
3. Aký izraelský záujem je za útokmi v Sýrii?
Izrael podľa Čejku využil zmenu režimu v Sýrii a "trochu tam hrá hru rozdeľuj a panuj". Keďže drúzovia tvoria výraznú menšinu v oblasti Golanských výšin a časť komunity žije aj v Izraeli, Izrael si takto podľa odborníka vytvára akési klientske alebo proxy skupiny za svojimi hranicami.
"Veľa drúzov je reálne ohrozených zo strany niektorých radikálnych alebo polooficiálnych zložiek sýrskej armády, ale je okolo toho mnoho informácií aj dezinformácií," hovorí pre SME.
Útokmi sa tak Izrael snaží chrániť svojich spojencov drúzov a vytlačiť z prihraničného pásma jednotky nového sýrskeho režimu. Samotní drúzovia sa zas usilujú o autonómiu v novom sýrskom režime a podľa Čejku sa aktuálna vlna nepokojov začala stretmi medzi Drúzmi a Beduínmi, ktoré mali viac kriminálnu ako vojenskú alebo politickú povahu.
BBC vo svojej analýze píše, že Izrael hneď po páde Asadovho režimu zaútočil na viac ako 400 vojenských objektov v priebehu 48 hodín. Chcel tak zabrániť tomu, aby sa dostali do rúk ozbrojených skupín či priamo nového režimu a ohrozovali tak Izrael zo severu.
BBC poznamenáva, že izraelské útoky popritom vzbudzujú hnev medzi Sýrčanmi a rozdeľujú aj samotných drúzov, z ktorých nie všetci prijímajú Izrael ako spojenca.
Izrael sa tak podľa stanice snaží spoluvytvárať nový sýrsky režim.
Muž s temnou minulosťou. Kto je islamistický vodca, ktorý zvrhol Asadov režim Čítajte 4. Hrozí, že sa z konfliktu stane väčšia vojna?
Marek Čejka potvrdzuje, že Izrael sa dosiaľ voči novému sýrskemu režimu vymedzoval pomerne nepriateľsky.
Napriek tomu sa však americký prezident Donald Trump v máji v Saudskej Arábii stretol s novým sýrskym lídrom Ahmadom Šarom a Spojené štáty vyškrtli sýrsku organizáciu HTS (Haját Tahrír aš-Šám) zo zoznamu teroristických organizácií. Trumpovo stretnutie podľa Čejku zmenilo aj izraelský prístup, ktorý sa však teraz pritvrdzuje.
Hoci odborník pripúšťa možnosť, že by sa Sýria znova prepadla do kolotoča násilia, väčšina regionálnych hráčov podľa neho takýto záujem nemá. "Ani Izrael nemá záujem, aby tam vzniklo nejaké neprehľadné bojisko, aj keď s tým jeho praktická politika nie vždy korešponduje," myslí si Čejka.
Pádom Asadovho režimu sa podľa neho oslabil vplyv Iránu v Sýrii a hoci to Izrael dokáže využívať, Čejka neočakáva, že by sa v Sýrii rozhorela vojna na úrovni rokov 2014 - 2015, keď sa objavil Islamský štát.
Spojené štáty sa podľa Čejku snažia v Sýrii vybudovať podobný vplyv, ako majú v Egypte alebo v Jordánsku, "ktoré sú od Spojených štátov veľmi závislé". Bývalí sýrski extrémisti sa zas snažia zbaviť nálepky terorizmu a chcú byť vnímaní ako regulárna politická sila, tvrdí český akademik.
