RÍM, BRATISLAVA. Po kritike, ktorú Slovensku za to, že jeho vláda blokuje 18. balík európskych sankcií proti Rusku, adresoval nemecký kancelár Friedrich Merz, sa ozval ďalší európsky politik.
"Mali by sme to Slovensku povedať otvorene tak na chodbách, ako aj v súkromných rozhovoroch. Toto je neprijateľné. Toto sú najzákladnejšie, najdôležitejšie veci," vyhlásil vo štvrtok litovský minister zahraničia Kestutis Budrys.
Slovensko v Európskej rade odmieta podporiť balík sankcií proti Rusku, pretože nesúhlasí s programom RePowerEU, ktorý ráta s úplným odpojením Európskej únie od ruských nerastných surovín. Premiér Robert Fico zo Smeru od Európskej komisie žiada kompenzácie.
RePowerEU by kvalifikovanou väčšinou mohol prejsť aj bez Slovenska, sankcie však nie, a preto sa stali Ficovým rukojemníkom v spore o RePowerEU.
Nemecký kancelár Merz vyčíta Slovensku blokovanie sankcií proti Rusku Čítajte "Je to zlý postup a nemôže pokračovať, pretože sa potom strácajú naše najdôležitejšie záujmy. Tým je momentálne zvyšovať tlak na Rusko. Pre niektorých je zjavne najvyšším záujmom sebeckosť," povedal litovský minister, podľa ktorého slovenský prístup podkopáva Európsku úniu.
"Chýba už len jeden členský štát, ktorý by s tým súhlasil. Naliehavo preto žiadam Slovensko a jeho premiéra, aby prestali blokovať schválenie," povedal vo štvrtok nemecký kancelár Friedrich Merz.
Merzov výrok zaznel v Ríme, kde sa v týchto dňoch koná medzinárodná konferencia o povojnovej obnove Ukrajiny.
V článku sa dočítate:
- Ako pozíciu Slovenska a európsku kritiku hodnotí expert, ktorý je priamo na rímskej konferencii,
- na čom sa účastníci konferencie dohodli ohľadom Ukrajiny,
- ako sa slovenská opozícia snaží prinútiť premiéra, aby sankcie podporil.
Povesť aj trpezlivosť majú hranice
Európski lídri strácajú trpezlivosť s členmi ako Slovensko či Maďarsko, pretože sa obávajú, že niektorá z krajín by v budúcnosti mohla zablokovať nielen jednotlivý balík, ale veľké sankcie proti celým sektorom, napríklad zmrazenie peňazí ruskej centrálnej banky, myslí si Pavel Havlíček, analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky, ktorý je na konferencii v Ríme.
"Tak, ako sa správa Slovensko, a v niektorých situáciách aj Maďarsko, tak skutočne pohár trpezlivosti postupne vypršal, a zároveň sú tu čoraz vyššie stávky," povedal denníku SME.
Je presvedčený, že prostriedky diplomacie za zatvorenými dverami sa už vyčerpali a preto sa kritika začala ozývať verejne.
"Je to zásadné reputačné riziko a zhoršenie situácie, zhoršenie v postavení Slovenska povedzme na pôde európskych inštitúcií a európskeho procesu," domnieva sa Havlíček.
"Vidíme kritiku, vidíme izoláciu Slovenska, vidíme pomerne zásadné debaty. Zároveň vidíme, ako veľmi je Slovensko závislé od spolupráce vnútri európskej dvadsaťsedmičky aj bilaterálne s Nemeckom."
Tlak na Slovensko aj na Maďarsko sa podľa neho stupňuje, pretože v utorok majú o sankciách rokovať ministri zahraničia štátov Únie.
Slovensko podľa Havlíčka môže pocítiť aj následky, keďže je do veľkej miery závislé od európskych peňazí, a je hospodársky veľmi prepojené práve na Nemecko.
Havlíček pripomína, že Európsky parlament už skúma používanie eurofondov na Slovensku. Ide o proces, na čele ktorého je český europoslanec Tomáš Zdechovský.
Priamo síce s hlasovaním o sankciách nesúvisí, no situácia Slovenska v tomto kontexte podľa experta nie je dobrá.
Analytik Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy Milan Nič si myslí, že Nemecký kancelár po rozhovoroch v Ríme potrebuje rozhodnosť v otázke sankcií. Očakáva, že podobne ako litovský minister zahraničia, sa čoskoro ozvú aj ďalší.
"Nemecku nie je úplne jasné, aké dosiahnuteľné úpravy v RePower vlastne Fico od Komisie požaduje. Možno skúša, čo mu prejde. S merzom male minulý týždeň štyridsaťminútový telefonát. Fico chce teraz osobné stretnutie, na čo Nemecko nepristúpi aj preto, že to zo slovenskej strany nie je dobre pripravené," povedal Nič pre SME.
Fica chce k sankciám prinútiť opozícia
Slovenského ministra zahraničia Juraja Blanára aj premiéra Roberta Fica sa parlamentná opozícia pokúsila zaviazať, aby podporili európske sankcie proti Rusku.
Poslankyňa SaS z európskeho výboru parlamentu Vladimíra Marcinková na facebook napísala, že využila málo známu procedúru, podľa ktorej stačí, aby pätina poslancov navrhla uznesenie, ktoré sa stane pre vládu záväzným, ak parlament do 14 dní neodhlasuje jeho zmenu alebo iné uznesenie.
Marcinková dnes tvrdí, že uznesenie opozícia schválila a náhradné do 14 dní nevzniklo.
Poslankyňa hovorí, že použila právnu kľučku, ktorú využil aj Fico, keď sa ako líder opozície v roku 2023 podobne snažil zastaviť slovenskú pomoc Ukrajine.
Ústavný právnik Vincent Bujňák pre Denník N však povedal, že uznesenie nie je záväzné, ak ho neodobrila väčšina poslancov 150-členného pléna. Navyše, ústavný zákon o spolupráci Národnej rady a vlády pri európskych záležitostiach, ktorý Marcinková využila, neobsahuje nijaké vynucovacie páky.
Opozícia zaviazala uznesením vládu podporiť protiruské sankcie, tvrdí Marcinková Čítajte Hľadajú peniaze aj zbrane
Rímska konferencia, na ktorej boli Merz aj litovský minister Kestutis Budrys, sa snaží motivovať súkromných investorov, aby sa zapojili do povojnovej obnovy Ukrajiny.
Európska komisia podľa agentúry AP oznámila vznik Európskeho vlajkového fondu pre obnovu Ukrajiny.
"Snažíme sa súkromným podnikom vyslať správu - nebojte sa budovať a investovať na Ukrajine," povedala v Ríme talianska premiéra Giorgia Meloni.
"Obnova Ukrajiny nie je risk, je to investícia do národa, ktorý preukázal viac odolnosti ako ktorýkoľvek iný," vyhlásila.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v Ríme účastníkom ponúkal ukrajinské skúsenosti z bojiska. "Ukrajina má jedny z najpokročilejších dronových technológií, útočných aj obranných. Sme pripravení sa o túto expertízu podeliť so svojimi partnermi," povedal.
Ukrajina podľa neho potrebuje investície, no západní investori potrebujú skúsenosti, technológie a spôsobilosti, ktoré dnes Ukrajine pomáhajú brániť sa.
"Privítame iba skutočných partnerov, tých, ktorí Rusku v tejto vojne nepomáhajú," povedal, no nemenoval, koho má na mysli.
Svetová banka, Európska komisia a OSN podľa AP odhadli, že obnova Ukrajiny si vyžiada viac ako pol bilióna eur za najbližších desať rokov.
Popri rímskej konferencii sa konalo aj rokovanie koalície ochotných, teda štátov, ktoré ďalej pomáhajú Ukrajine. Cez videohovor z Londýna sa pripojili britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron. Trumpovu administratívu zastupoval vyjednávač Keith Kellogg.
"Zostaňte s nami, zostaňte s Európanmi. Sme na jednej lodi a hľadáme stabilný politický poriadok," odkázal Friedrich Merz Kelloggovi.
"Auf Deutsch, wir sind hier (Po nemecky - sme tu)," reagoval Trumpov vyjednávač.
Hegseth konal bez Trumpa, Trump sa hnevá na Putina. Okolo americkej pomoci je nejasno Čítajte Kelloggov odkaz by spolu s opatrným uvoľnením vojenskej pomoci mohol signalizovať zmenu amerického postoja. Washington doposiaľ vyvíjal tlak na Ukrajinu a k Rusku bol ústretový, po intenzívnych ruských útokoch, ktoré koncom tohto týždňa pokračovali, však Donald Trump prvýkrát naznačil, že s Vladimirom Putinom stráca trpezlivosť.
Na pondelok Trump ohlásil "významné vyhlásenie" k Rusku.
