Ako má vyzerať námorná politika malého vnútrozemského štátu, akým je Slovensko? Prečo Maďarsko investuje do prístavu v Terste a aké najväčšie dlhy má Slovensko voči doprave a logistike?
„Jednoznačne najlepšou stratégiou vnútrozemského štátu by malo byť vybudovanie bezpečného, rýchleho a efektívneho prepojenia prístavov a kontajnerových terminálov v rámci krajín,“ hovorí JANA MOŠOVSKÁ, manažérka námornej logistiky v spoločnosti Kuehne + Nagel.
V rozhovore sa dočítate:
- čo aktuálne najviac ohrozuje globálnu komerčnú logistiku na moriach,
- ktoré prístavy Slovensko využíva najviac,
- či má zmysel, aby Slovensko investovalo do prístavnej infraštruktúry v zahraničí,
- prečo Dunaj nenahradí námornú plavbu,
- kde Slovensko v doprave a logistike zaostalo,
- prečo sa rozhovor o námornej plavbe vždy otočí k železniciam.
Ako novinári sa zaoberáme ruskou vojnou proti Ukrajine, dianím na Blízkom východe, americkou colnou vojnou. Spojené štáty okrem toho, že sú globálnou vojenskou veľmocou, sú aj námornou veľmocou. Ako toto dianie ovplyvňuje komerčnú námornú plavbu a logistiku?
Asi najzásadnejší vplyv má ešte stále obchádzanie Suezského prieplavu. Aj keď niektoré spoločnosti tadiaľ stále chodia, väčšina sa tomu vyhýba. Situácia je tam stále nepokojná a lodiarske spoločnosti presmerovali už začiatkom roka 2024 svoje grafikony popod Afriku. V súčasnosti asi 80 percent všetkých servisov z a do Ázie využíva túto trasu.
Problémom je aj nie úplne jednoduché poistenie tovaru na trase cez Suezský prieplav z dôvodu zvýšeného rizika. Väčšina poisťovacích spoločností vyčlenila územia, na ktorých v prípade nehody nepokrýva škody.
Nové trasy síce predĺžili prepravný čas o 10 – 20 dní, ale aj zmenou námorných aliancií od februára tohto roka sa všetky servisy zmenili a nastavili inak. Dlhší prepravný čas dnes asi lodiarskym spoločnostiam vyhovuje, lebo tak dokážu lepšie rozložiť nestály dopyt na námornú kapacitu. Nestálosť v dopyte lodiarske spoločnosti riešia aj cez tzv . blank sailing alebo port omission(vynechanie celej plavby alebo konkrétneho prístavu, pozn. red.).
Ďalším dôvodom týchto opatrení môžu byť aj štrajky, preplnené terminály, dlhé čakanie na vykládku v prístavoch, ako aj počasie.
Politika USA výrazne zasahuje aj do globálnej námornej logistiky. Všetky nové importné a exportné nariadenia americkej vlády a nové výšky ciel ovplyvňujú globálnu logistiku, prepravované objemy tovarov a sezónnosť.
Jana Mošovská, manažérka námornej logistiky v Kuehne + Nagel. (zdroj: Kuehne + Nagel)Keď sa oslabí najväčší, teda transpacifický obchod medzi Áziou a Amerikou, má to vplyv aj na európsky obchod. Naopak, keď sa posilní a dopyt rastie, ovplyvňuje to aj obchod medzi Áziou a Európou. Buď sa ceny zvyšujú, alebo znižujú, cena vždy reaguje na dopyt.
Momentálne sa čaká, ako zareaguje vláda Donalda Trumpa na výšku dovozných ciel od 9. júla 2025, čo môže tiež výrazne ovplyvniť globálny námorný obchod. Tento termín súvisí aj s dovozom z Európskej únie a mnohí európski exportéri čakajú, či dôjde k dohode.
Ani americkí importéri nie sú nadšení. Snažia sa ich dopad minimalizovať a tlačia na exportérov z Európy, aby sa na zvýšených nákladoch spolupodieľali. V opačnom prípade hrozia buď zrušením, alebo minimalizovaním ďalších objednávok.
Pohŕdajú Európou aj vlastnou bezpečnosťou. Čo ukázal únik informácií cez Signal Čítajte Keď sa vrátime k Suezskému prieplavu, úzko to súvisí s politikou. Keď nastal únik informácií z americkej vrcholovej politiky, viceprezident J. D. Vance sa sťažoval okrem iného na to, že zase musí Amerika zachraňovať Európu. Bolo to v súvislosti s Húsíami, čo považoval za viac európsky problém, keďže cez Červené more a Suezský prieplav ide viac európskej ako americkej prevádzky. Ako je to vlastne dnes s bezpečnosťou námorných trás a kto ich stráži? Sú analytici, ktorí hovoria, že globalizácia stála na tom, že americké námorníctvo stráži bezpečnosť námorných ciest. Ak to Amerika nebude ochotná robiť, kto ustráži bezpečnosť námorných ciest?
Problém v Červenom mori sa začal v Džibutskej úžine, kde sa v decembri 2023 začali útoky Húsíov na kontajnerové lode. Lodiarske spoločnosti trasy takmer ihneď kvôli bezpečnosti presmerovali.
Nepokoje v Džibutskej úžine stále pretrvávajú a ak sa tadiaľ nejaká kontajnerová loď plaví, sprevádza ju vojenský konvoj. Takáto vojenská ochrana nie je lacná záležitosť, preto sa plavba cez Suezský prieplav predražuje. Nemám však znalosť o tom, pod akou vlajkou sa konvoje plavia, neviem preto potvrdiť, či sú námorné trasy strážené najmä americkými vojenskými loďami.
Jednoznačnou výhodou Suezského prieplavu je skrátený prepravný čas o približne dva týždne na trase Ázia – Európa a opačne. Keď už sme si všetci mysleli, že sa táto trasa spriechodní, nastal ďalší konflikt na Blízkom východe.
Dramatický pokles prechodu kontajnerových lodí cez Suezský prieplav mal významný negatívny dosah na egyptskú ekonomiku, keďže zisky zo Suezského prieplavu pre Egypt predstavujú jeden z hlavných zdrojov devízových príjmov. V roku 2024 tieto príjmy klesli takmer o dve tretiny oproti roku 2023.
