Rusko tvrdí, že jeho vojaci dobyli prvú dedinu v Dnepropetrovskej oblasti (SME Minúta)

Únia plánuje uvaliť na Rusko najprísnejšie sankcie od začiatku invázie, uviedol francúzsky minister zahraničia.

Šéf rezortu diplomacie Barrot dodal, že Európa sa v tejto veci koordinuje s USA. Cieľom reštrikcií bude prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina zastaviť paľbu a začať rokovania o trvalom mieri. Informoval o tom spravodajský web RTL.

Podľa spravodajského webu TF1 má tento v poradí už 18. balík sankcií za cieľ „priamo vyčerpať zdroje, ktoré (ruskému prezidentovi) Vladimirovi Putinovi umožňujú viesť vojnu“ a zameriava sa hlavne na príjmy z ropy a finančných hráčov z Ruska a iných krajín, ktoré Moskve pomáhajú obchádzať už zavedené sankcie.

Definovaných je aj približne 100 ďalších plavidiel tzv. tieňovej flotily, ktoré Rusko používa na obchádzanie ropného embarga. Celkový počet sankcionovaných plavidiel sa tak zvýši na viac ako 400.

Podľa Barrota sú nové sankcie reakciou na nárast ruských útokov na ukrajinskom území, ktoré pokračujú, hoci Spojené štáty, Európa a Ukrajina sa v zásade dohodli na prímerí. „Ruské útoky na Ukrajinu sa päťnásobne zvýšili,“ upozornil Barrot a uviedol, že „toto nemôže pokračovať, musí sa to zastaviť“.

Francúzsky minister súčasne obvinil ruskú armádu, že sa pri svojich útokoch na Ukrajine zameriava iba na civilistov. Putinova armáda podľa jeho slov „už nerobí pokroky“ vo vojenskej oblasti.

Implementácia tohto sankčného balíka bola koordinovaná s balíkom, ktorý sa pripravuje v USA a Kongresu bude predložený tento týždeň, dodal Barrot.

Podľa jeho slov sa pokračuje aj v práci začatej s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, ktorej cieľom je spojiť európske krajiny a spojencov Ukrajiny, aby sa pripravili na revitalizáciu ukrajinskej armády a aby sa - v prípade potreby - vytvorili záruky pre trvalú mierovú dohodu, ktorá odradí akúkoľvek ďalšiu agresiu voči Ukrajine.

Doplnil, že o tejto téme sa bude diskutovať v stredu v Londýne, kam francúzsky prezident Emmanuel Macron pricestuje na štátnu návštevu. V jej rámci bude spolupredsedať stretnutiu Koalície ochotných s britským premiérom Keirom Starmerom.

Francúzsko podľa Barrota aj separátne pokračuje v snahe podporovať ukrajinské ozbrojené sily. Minister pripomenul medializované správy, že francúzske spoločnosti - vrátane tých z automobilového sektora - zriadia na Ukrajine prevádzky na spoločnú výrobu vojenského vybavenia, najmä dronov, s ukrajinskými spoločnosťami. (TASR)

V ukrajinskom Ľvove zomrel 31-ročný muž, ktorého podľa príbuzných v júni násilne zaradili do armády.

Maxym Muzyčka bol s vážnymi zraneniami na jednotke intenzívnej starostlivosti, informoval server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vdovu.

Muzyčku minulý mesiac hospitalizovali v nemocnici v kritickom stave. Podľa jeho príbuzných ho v Lucku na západe Ukrajiny 10. júna zadržali vojaci z náborového strediska, nastriekali mu slzný plyn do očí a potom ho odviedli k výcvikovej jednotke bez toho, aby preverili jeho doklady či nechali vyšetriť lekárskou komisiou. O dva dni neskôr ho príbuzní našli na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Vojenské úrady túto verziu popierajú a polícia tvrdí, že sa Muzyčka sám zranil, keď pri prevoze na cvičisko vyskočil z nákladného auta, dodal server.

Hneď po vpáde ruských vojsk z 24. februára 2022 Ukrajina vyhlásila mobilizáciu a do ozbrojených síl vstúpilo aj množstvo dobrovoľníkov. Nadšenie odvtedy postupne opadlo; povolávanie do armády rozdeľuje spoločnosť a tisíce mužov v brannom veku utiekli z krajiny, aby unikli nasadeniu na front.

Na pozadí vojny s Ruskom, ktorá trvá už štvrtý rok, sa ukrajinská verejnosť podľa médií mnohokrát nepriateľsky stavia k pracovníkom náborových centier, známych pod ukrajinskou skratkou TCK (teritoriálne centrá dopĺňania ozbrojených síl) a sťažuje sa na nezákonné spôsoby získavania nových vojakov na doplnenie strát v čoraz vyčerpanejších jednotkách.

Na konci apríla hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj nariadil poslať na front vojakov z armádnych náborových stredísk, ktorí doteraz nemali bojové skúsenosti a ani zdravotné obmedzenia.

Na uvoľnené miesta nastúpia vojnoví veteráni, ktorí utrpeli zranenia a kvôli zdravotnému stavu nie sú schopní služby v bojových jednotiek, oznámil ukrajinský generálny štáb. Pripomenul, že v súčasnosti má takmer 70 percent vojakov slúžiacich v náborových strediskách za sebou skúsenosti z bojov, približne polovica bola zranená. Pätinu pracovníkov tvoria civilisti.

TCK v ukrajinských mestách sa v uplynulých dňoch stávajú terčom náletov ruských dronov. Rusko sa tak podľa Kyjeva snaží zabrániť mobilizácii síl potrebných na obranu napadnutej krajiny.

Ukrajinské pozemné sily v pondelok podľa médií informovali, že v Charkove dron zasiahol budovu, v ktorej sa nachádza armádne náborové stredisko. Zasiahnuté bolo aj okolie strediska v Záporoží. Medzi zranenými sú podľa médií aj vojaci zo strážnej jednotky. (ČTK)

Na ropnú rafinériu Iľskij v Krasnodarskom kraji na juhu Ruska udreli ukrajinské drony s dlhým doletom.

Útok podnikla ukrajinská vojenská spravodajská služba. 

Podľa zdroja útok zasiahol jednu z technických dielní rafinérie. Úder potvrdili aj miestne médiá. Rafinéria Iľskij je považovaná za jeden najdôležitejších ropných podnikov na juhu Ruska.

Závod Iľskij je súčasťou ruskej vojenskej priemyselnej základne a je priamo zapojený do vojny proti Ukrajine, dodal zdroj z ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby.

Zelenskyj a britský premiér Starmer telefonovali o pomoci Ukrajine a pripravovanej schôdzke koalície ochotných.

Stretnutie sa má konať v Ríme o niekoľko dní. Zelenskyj o tom informoval na platforme Facebook.

„Snažíme sa o to, aby prijaté rozhodnutia boli čo najdôraznejšie,“ ozrejmil Zelenskyj.

Uviedol tiež, že Starmer vyjadril Ukrajine sústrasť v súvislosti pokračujúcimi ruskými útokmi na Ukrajinu. Rokovali tiež o tom, čo ešte možno urobiť na podporu Ukrajiny.

„Diskutovali sme aj o ďalšom financovaní, ktoré má byť poskytnuté tento mesiac na domácu výrobu dronov na Ukrajine, predovšetkým stíhacích dronov,“ doplnil Zelenskyj podľa denníka The Guardian.

Ako ďalej uviedol Zelenskyj, so Starmerom sa zhodli na potrebe pracovať na posilnení ďalších formátov spolupráce s kľúčovými partnermi najmä v ramsteinskom formáte a so zameraním na ochranu životov Ukrajincov pred útokmi Ruska.

Agentúra AP s odvolaním sa na ukrajinské úrady doplnila, že útoky ruskej armády na Ukrajinu si za posledných 24 hodín v rôznych regiónoch Ukrajiny vyžiadali životy najmenej 11 civilistov a viac ako 80 zranených vrátane siedmich detí.

Terčom útokov boli aj armádne náborové centrá v mestách Charkov a Záporožie, čo si ukrajinské vládne zdroje vysvetľujú ako pokus Ruska o zmarenie mobilizácie na Ukrajine. V uplynulých dňoch boli totiž pri útokoch ruskej armády zasiahnuté takéto centrá aj v mestách Poltava, Kryvyj Rih a Kremenčuk.

Minister Takáč vyjadril znepokojenie nad návrhom Európskej komisie na navýšenie colných kvót z Ukrajiny.

Informovala o tom hovorca Ministerstva pôdohospodárstva s rozvoja vidieka SR Lukáš Januv.

Návrh bol zverejnený 4. júla a bude hlavnou témou nadchádzajúceho rokovania ministrov poľnohospodárstva krajín Vyšehradskej štvorky a ich partnerov z Bulharska a Rumunska (V4+2), ktoré sa uskutoční v Budapešti.

„Sme znepokojení návrhom, ktorý predložila Európska komisia. Navrhované navýšenie kvót na dovoz agrokomodít z Ukrajiny - najmä u citlivých produktov, ako je med, cukor či vajcia - ide ďaleko nad rámec pôvodného režimu. V niektorých prípadoch ide o zvýšenie až o 400 až 500 %, čo je pre našich poľnohospodárov neudržateľné a vážne to ohrozuje ich konkurencieschopnosť,“ uviedol Takáč.

Komisia tvrdí, že cieľom navrhovanej revízie je dlhodobá predvídateľnosť a stabilita pre obchodné vzťahy medzi EÚ a Ukrajinou. Podľa ministra ale ide o jednostranné zvýhodnenie ukrajinského vývozu na úkor domácich producentov.

„Tieto čísla nie sú mierne, ale dramatické. Revidované kvóty sa šplhajú do extrémnych hodnôt - pri mede až 35-tisíc ton, pri cukre 100-tisíc ton, pri vajciach trojnásobok pôvodného objemu. Takéto zvýšenia priamo ohrozujú našich pestovateľov, včelárov, chovateľov a producentov potravín. Pokles cien na domácom trhu, strata odbytísk a ekonomický tlak môžu spôsobiť ich zánik,“ zdôraznil minister.

Slovenská republika bude tieto výhrady tlmočiť aj na stretnutí ministrov V4+2 v Budapešti. Očakáva sa, že spoločným výstupom rokovania bude deklarácia adresovaná Európskej komisii, v ktorej budú krajiny žiadať prehodnotenie navrhovaných zmien, zavedenie ochranných mechanizmov, cenových prahov a spravodlivého režimu pre prihraničné štáty. (TASR)

Kolaps dopravy na ruských letiskách pre útok ukrajinských dronov znamenal meškanie takmer dvetisíc letov.

Uviedla to rozhlasová stanica Sloboda.

„Zrušených bolo približne 500 letov, 88 letov bolo presmerovaných na náhradné letiská. Obmedzenia sa dotkli predovšetkým letiska Šeremetievo v Moskve, letiska Pulkovo v Petrohrade a letiska Čkalov v Nižnom Novgorode,“ konštatovala rozhlasová stanica.

Ruský Federálny úrad pre leteckú dopravu vyhlásil, že v pondelok dopoludnia sa letiská vrátili do normálnej prevádzky a že ruský systém leteckej dopravy „preukázal odolnosť voči vonkajšiemu zasahovaniu do svojej práce“.

„Napriek vyhláseniu o stabilizácii meškania pokračovali,“ uviedla však rozhlasová stanica Sloboda.

https://www.pravda.com.ua/eng/news/2025/07/7/7520548/ (SITA, Ukrajinská pravda)

Holandsko nasadí na jeseň svoje stíhačky na ochranu trás dodávok pomoci na Ukrajinu.

Ako informuje web Ukrajinská pravda, uviedol to holandský minister obrany Ruben Brekelmans.

Znamená to, že holandské stíhačky F-35 sa pripoja k Nórsku, ktoré už skôr oznámilo nasadenie svojich stíhačiek v Poľsku.

„Od septembra budú holandské stíhačky F-35 hliadkovať vo vzdušnom priestore NATO v Poľsku spolu s Nórskom. Týmto spôsobom budeme držať Rusko na uzde a chrániť zásobovacie trasy na Ukrajinu," uviedol Brekelmans.

Od decembra 2024 sú nórske systémy protivzdušnej obrany NASAMS nasadené na ochranu letiska v poľskom Rzešove. (SITA)

Ukrajinská armáda tvrdí, že v noci zasiahla chemický závod v ruskej Moskovskej oblasti.

Vyrábať sa v nej mali najmä termobarické hlavice pre útočné drony typu Šáhid, ale aj munícia a výbušniny pre ruské ozbrojené sily. Následky útoku sa podľa armády momentálne objasňujú.

Generálny štáb ukrajinskej armády na sieti Telegram uviedol, že v oblasti mesta Krasnozavodsk bolo zaznamenaných niekoľko výbuchov a taktiež pohyb hasičských vozidiel. Útok vykonali ukrajinské armádne jednotky bezpilotných systémov.

Ako doplnil server britskej stanice BBC, ruské kanály na Telegrame s odvolaním sa na miestnych obyvateľov v noci informovali o zvukoch pripomínajúcich výbuchy v oblasti Krasnozavodska.

Agentúra Reuters upozornila, že informácie ukrajinskej armády nedokázala nezávisle overiť. Ruské úrady sa k útoku na závod podľa BBC zatiaľ nevyjadrili.

Ruské ministerstvo obrany predtým počas dňa informovalo, že protivzdušná obrana zostrelila osem ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Ruské sily podľa vyhlásenia zničili celkovo 90 bezpilotných lietadiel. Útoky hlásili najmä z regiónov pri hraniciach s Ukrajinou, ale aj v Leningradskej oblasti pri Petrohrade. Škody ani zranených miestne úrady nehlásili. (TASR)

Niekoľko desiatok zranených a mŕtvych si vyžiadali nálety dronov, ktoré Rusko počas noci vyslalo na Charkov.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto zasiahlo desať dronov, ktoré zranili minimálne 66 ľudí, vrátane šiestich detí. Útoky si vyžiadali aj jednu obeť, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Synehubov s tým, že tieto čísla sa ustavične menia, pretože ľudia naďalej vyhľadávajú lekársku pomoc.

Ďalšie dve desiatky zranených si vyžiadal útok v Záporoží na juhovýchode Ukrajiny, uviedol server BBC News s odvolaním sa na záchranárov. Nočný útok na Odesu zasiahol civilné objekty civilné objekty a zabil jedného človeka.

DSNS.GOV.UA
@SESU_UA

#Запоріжжя: російські війська завдали масованого удару БпЛА по місту. Постраждали 8 людей

Пошкоджено житлові будинки, будівлю одного з вищих навчальних закладів та підприємства. Рятувальники ліквідовують осередки займання та проводять пошуково-рятувальні роботи. https://t.co/I2Ijo7jCQr

Length: (00:00)

7.7.2025 o 11:50 · archivované: 7.7.2025 o 15:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

V Sumskej oblasti v dôsledku útoku už v nedeľu popoludní zahynuli dvaja ľudia a ďalší dvaja utrpeli zranenia. Asi 20 domov bolo zničených. Na Sumskú oblasť Rusko v posledných mesiacoch zosilnelo tlak a dobylo niekoľko dedín v pohraničí.

Dopoludnia Rusko zaútočilo na Záporoží. Šéf regionálnej vojenskej správy Ivan Fedorov zverejnil video následkov úderu, po ktorom sa ľudia zbiehali k zasiahnutému miestu. Niektoré rodinné domy horeli, iné boli rôzne poškodené, na ulici ležali kusy suti. Postihnutá bola tiež budova univerzity, z jej strechy sa valil čierny dym.

Ukrajinské pozemné sily podľa médií informovali, že v Charkovovom drone zasiahol budovu, v ktorej sa nachádza armádne náborové stredisko, a zasiahnuté bolo aj okolie tohto strediska v Záporoží. Medzi zranenými sú podľa médií aj vojaci zo strážnej jednotky.

Ruský minister dopravy Starovojt po svojom odvolaní spáchal samovraždu, úrady ju potvrdili. (ČTK)

Ruské útoky zasiahli dve náborové strediská a utrpeli pri tom zranenia štyri osoby, uviedla ukrajinská armáda. 

Armáda ozrejmila, že pri útoku na náborové centrum v Charkove boli zranení traja ľudia. Pri samostatnom útoku bezpilotného lietadla na stredisko v Záporoží hlásili jedného zraneného.

„Tieto údery sú súčasťou komplexnej nepriateľskej operácie zameranej na narušenie mobilizácie na Ukrajine,“ napísalo na sociálnych sieťach ukrajinské Centrum pre strategickú komunikáciu. Dodalo, že Rusko minulý týždeň zaútočilo aj na náborové strediská v mestách Kremenčuk, Kryvyj Rih a Poltava.

Mobilizačné centrá na Ukrajine zasiahla Moskva od začiatku invázie vo februári 2022 už viackrát. Dochádzalo k tomu však najmä prostredníctvom sabotáži, ktoré sa odohrali priamo na mieste.

Nábor do armády je na Ukrajine zložitou témou, desiatky mužov už zomreli pri útekoch z krajiny v snahe vyhnúť sa odvodu, pripomína AFP. (TASR)

Ak sa podarí Rusko zastaviť, veľká vojenská pomoc Ukrajine už nebude nutná, uviedol poľský prezident Duda.

Otázka americkej pomoci Ukrajine sa podľa neho nesmie zužovať len na samotné dodávky zbraní, ale musí zahŕňať schopnosť zastaviť ruskú agresiu.

„Keď sa podarí skutočne zastaviť Rusko, keď sa rôznymi metódami a prostriedkami podarí dosiahnuť to, aby Rusko prestalo so svojou agresiou voči Ukrajine, tak dodávanie veľkej vojenskej pomoci jednoducho prestane byť potrebné,“ povedal Duda v odpovedi na otázku, ako plánuje využiť svoje vzťahy s Donaldom Trumpom na zabezpečenie dodávok amerických zbraní. Zdôraznil, že Spojené štáty sú podľa neho jedinou krajinou na svete, ktorá disponuje potenciálom schopným Rusko zastaviť.

Dodal, že pretrvávanie vojny znamená pokračovanie krviprelievania a že Rusko má v konflikte výhodu väčšieho ľudského potenciálu. „Takže otázka nie je len o tom, či ďalej podporovať Ukrajinu, pretože pamätajme, že ďalšie trvanie vojny znamená aj krvácanie Ukrajiny. Rusko má väčší ľudský potenciál než Ukrajina a, čo si budeme hovoriť, Rusko si menej váži svojich vojakov než Ukrajina. Preto má Rusko väčšie straty na životoch počas vojny. To je jednoducho otázka mentality,“ uviedol.

Duda apeloval na prijímanie rozhodnutí, ktoré oslabia ruské vojenské kapacity a podkopú postavenie prezidenta Vladimira Putina ako hlavného iniciátora vojny. Zdôraznil, že zodpovednosť za ukončenie konfliktu leží do veľkej miery práve na Spojených štátoch. (TASR)

Zelenskyj sa s Trumpom zhováral o možnej výmene ukrajinskej veľvyslankyne Markarovovej.

Informáciu priniesla agentúra Bloomberg News.

Potenciálnym náhradníkom Markarovovej je podľa Bloomberg News aj súčasný premiér Denys Šmyhaľ alebo podpredsedníčka vlády Olha Stefanišynová, minister obrany Rustem Umerov či minister energetiky Herman Haluščenko.

Zelenskyj v sobotu vyhlásil, že jeho minulotýždňový rozhovor s Trumpom bol dosiaľ najlepším a najproduktívnejším. Ukrajinský líder dodal, že so svojim americkým náprotivkom diskutovali o „niekoľkých dôležitých témach“.

Biely dom sa bezprostredne k tvrdeniam Bloomberg News nevyjadril. Agentúra neuvádza možné dôvody pre výmenu Markarovovej. (TASR)

Ruská strana má záujem o ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu, uviedol ruský minister Lavrov.

Podľa jeho slov udržateľné urovnanie nie je možné bez odstránenia základných príčin konfliktu.

„V prvom rade je potrebné eliminovať bezpečnostné hrozby pre Rusko v súvislosti s rozširovaním NATO a začlenením Ukrajiny do NATO. Minimálne rovnako dôležité je zabezpečiť rešpektovanie ľudských práv na územiach, ktoré zostávajú pod kontrolou kyjevského režimu, pretože ten po roku 2014 ničí všetko, čo súvisí s Ruskom, Rusmi a rusky hovoriacimi ľuďmi,“ povedal šéf ruskej diplomacie, ktorý spresnil, že sa to týka ruského jazyka, kultúry, tradícií, pravidiel pravoslávnej cirkvi a ruskojazyčných médií.

Lavrov dodal, že všetky tieto tézy musia byť zakotvené v právne záväznej mierovej dohode. Ukrajina sa podľa neho musí vrátiť ku koreňom svojej štátnosti a riadiť sa duchom a literou dokumentov, ktoré vytvorili právny základ jej existencie.

„Rád by som pripomenul, že Ukrajina v Deklarácii štátnej zvrchovanosti z roku 1990 vyhlásila svoj neutrálny bezjadrový status. V auguste 1991 ukrajinský parlament schválil zákon o vyhlásení nezávislosti Ukrajiny, ktorý potvrdil nedotknuteľnosť ustanovení Deklarácie. Deklarácia nezávislosti je súčasťou preambuly súčasnej Ústavy Ukrajiny,“ zdôraznil Sergej Lavrov. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že jeho armáda dobyla prvú obec v ukrajinskej Dnepropetrovskej oblasti.

Tvrdenie nemožno nezávisle overiť a ukrajinská strana sa doteraz nevyjadrila.

Dedina Dačne leží na východe regiónu pri administratívnej hranici s Doneckou oblasťou, ktorej prevažnú časť Rusko kontroluje.

Ruské ministerstvo uviedlo, že vojaci z zoskupenia vojsk Stred po "oslobodení" Dačného úspešne vedú bojové operácie proti ukrajinským vojakom a berú ich do zajatia. Za "oslobodenie" Moskva označuje dobytie nejakého miesta na ukrajinskom území.

O postupe ruskej armády na tomto úseku frontu v Doneckej oblasti už cez víkend informoval projekt DeepState považovaný za blízky ukrajinskej armáde. Ukrajinské námorníctvo v nedeľu však zverejnilo video, na ktorom príslušníci brigády námornej pechoty vešajú v Dačnom svoju vlajku. "Dačne, to je Ukrajina," píše sa v príspevku.

Ruskí vojnoví blogeri o dobytí Dačného ruskou armádou informovali už pred týždňom, ich tvrdenia vtedy nepotvrdila ukrajinská strana ani ministerstvo obrany v Moskve.

Ruské ministerstvo dnes informovalo tiež o ovládnutí Bezsalivky v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Dedina leží v bezprostrednej blízkosti hranice s Ruskom. (ČTK)

Ruský prezident Putin poveril doterajšieho námestníka ministra dopravy Andreja Nikitina vedením rezortu.

Ruský líder k tomuto rozhodnutiu pristúpil po tom, čo v pondelok ráno odvolal ministra dopravy Romana Starovojta na základe prezidentského dekrétu.

Starovojt bol ministrom vyše roka od mája 2024 a Moskva bezprostredne neuviedla dôvod jeho nečakaného odvolania. Bývalý minister predtým zastával takmer päť rokov funkciu gubernátora Kurskej oblasti na západe krajiny. Niekoľko mesiacov po jeho odchode z úradu ukrajinské jednotky prekročili hranicu a vpadli do Kurskej oblasti.

Nikitin pôsobil na poste námestníka ministra dopravy od februára. Predtým zastával od roku 2017 funkciu gubernátora Novgorodskej oblasti.

Podľa zákonov by mal ministrov v Rusku schvaľovať parlament. Premiér bude preto musieť predložiť Nikitinovu kandidatúru Štátnej dume. Pokiaľ to poslanci odsúhlasia, prezident podpíše dekrét o jeho vymenovaní za ministra. (TASR)

Na Ficov sľub „ani náboj na Ukrajinu“ slovenské zbrojovky nehľadia. Posielajú tam húfnice, aj muníciu. (Index)

Ruský prezident Putin odvolal ministra dopravy Starovojta z funkcie na základe prezidentského dekrétu.

Moskva bezprostredne neuviedla dôvod nečakaného odvolania šéfa rezortu. 

Starovojt bol ministrom od mája 2024, pričom na poste nahradil Vitalija Saveljeva, ktorý sa stal podpredsedom vlády. Starovojt predtým zastával takmer päť rokov funkciu gubernátora Kurskej oblasti na západe krajiny. Niekoľko mesiacov po jeho odchode z úradu ukrajinské jednotky prekročili hranicu a vpadli do Kurskej oblasti.

Starovojt okrem toho kedysi pôsobil aj v sektore dopravy, kde počas šiestich rokov viedol ruskú federálnu cestnú agentúru Rosavtodor.

Podľa denníka Vedomosti by sa Starovojtovým nástupcom mohol stať jeho námestník Andrej Nikitin, ktorý v minulosti pôsobil na poste gubernátora Novgorodskej oblasti. (TASR)

Nočné ruské útoky zabili najmenej štyroch ľudí a najmenej 30 zranili, informujú ukrajinskí predstavitelia.

Dve obete hlásia zo Sumskej oblasti a ďalšie z Odeskej a Chersonskej oblasti.

Dvadsaťsedem ľudí utrpelo zranenia pri dronovom útoku, ktorý Rusko podniklo proti Charkovu. Medzi zranenými sú najmenej tri deti, píše Reuters. Do nemocnice previezli tri osoby vrátane jedného dieťaťa.

Poškodená je škôlka a obytné domy, vyplýva z hlásení úradov. Na zasiahnutých miestach pracujú záchranári a presný rozsah škôd sa zisťuje.

V Sumskej oblasti na severovýchode krajiny bolo zničených asi 20 domov a z Odesy hlásia škody na garážach, na administratívnej budove v priestore čerpacej stanice či stavebných bunkách. Zničené sú tiež osobné a nákladné autá.

KyivPost
@KyivPost

At least one person was killed as Russians struck Odesa overnight with kamikaze drones.

Rescue efforts are ongoing. https://t.co/OsXNYoriW9

Length: (00:00)

7.7.2025 o 7:14 · archivované: 7.7.2025 o 10:31

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Materiálne škody hlásia aj z Kyjeva, nikomu sa však nič nestalo, informoval starosta Vitalij Kličko podľa ruskojazyčného serveru BBC. Trosky zostrelených bezpilotných lietadiel poškodili napríklad fasádu administratívnej budovy, plynové potrubie a prázdny zásobník na plyn.

Agentúra Reuters tiež s odvolaním sa na agentúru Interfax informovala, že Rusko v noci zasiahlo aj jednu zo základní ukrajinských vzdušných síl, zariadenie na výrobu komponentov pre bezpilotné lietadlá dlhého doletu a muničné sklady.

V noci útočila aj Ukrajina. Ruská protivzdušná obrana podľa ruského rezortu obrany zostrelila osem ukrajinských dronov smerujúcich na Moskvu. Celkovo ich ruské sily údajne zničili 90 a útoky hlásili najmä z regiónov pri hraniciach s Ukrajinou, ale aj v Leningradskej oblasti pri Petrohrade. Škody ani zranených miestni predstavitelia nehlásia.

Ruské ministerstvo obrany zároveň tvrdí, že jeho sily dobyli dediny Piddubne v Doneckej oblasti pri meste Pokrovsk a Sobolivku v Chersonskej oblasti pri Kupiansku. Ukrajinská strana to zatiaľ nepotvrdila. (TASR, ČTK)

Ruská armáda prišla o ďalších viac ako tisíc vojakov, tvrdí ukrajinská armáda. 

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 1 027 540, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, 33 delostreleckých systémov a dva raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 995 tankov, 22 963 obrnených bojových vozidiel pechoty, 29 993 delostreleckých systémov a 1 432 raketometov.

Informácie jednej zo znepriatelených strán sa vo vojnovom stave nedajú nezávisle overiť. (SITA)