KYJEV, BRATISLAVA. Vojnová nevyhnutnosť, ale aj pretrvávajúca neochota Západu poskytnúť Ukrajine výkonnejšie zbrane prinútili Kyjev vyvíjať vlastné balistické strely.
Pri vývoji pomáhajú aj peniaze, ktoré Ukrajine poskytujú západné štáty, a tie sa podľa oficiálneho vyhlásenia NATO budú započítavať do kvóty piatich percent HDP na obranu, ku ktorej sa na summite v Haagu členské štáty zaviazali.
Ukrajina v polovici júna oficiálne oznámila, že do sériovej výroby po pomerne dlhom vývoji vstupuje jej vlastná balistická strela krátkeho doletu Sapsan, známa aj pod názvom Hrim-2.
Denník Kyiv Independent napísal, že strelu Ukrajina úspešne otestovala v máji, keď ňou zasiahla ruský vojenský cieľ na vzdialenosť tristo kilometrov.
Magazín Euromaidan Press k tomu dodal, že vývoj rakety svojou investíciou veľmi urýchlilo Nemecko, ktoré Ukrajine poskytlo pomoc za päť miliárd eur.
O strele Hrim-2 zatiaľ nie sú známe podrobnosti, no z kusých zverejnených informácií, ktoré zverejnili ukrajinské médiá, vyplýva, že by mala mať výkonnejšiu hlavicu ako americké strely ATACMS.
"Je to veľmi veľká hlavica, čo znamená, že Ukrajina uprednostnila silu pred doletom," povedal pre Kyiv Independent Federico Borsari, expert z európskeho think-tanku CEPA.
V článku sa dočítate:
- Čo sme sa zatiaľ dozvedeli o ukrajinskej balistickej strele,
- ako ju hodnotia experti,
- v čom je ešte Ukrajina odkázaná na zahraničie
Pomoc je neistá
"Objavenie sa domácich balistických striel je výrazným politickým prejavom - veľkým vztýčeným prostredníkom kremeľským tvrdeniam, že Ukrajina musí byť odzbrojená," cituje Kyiv Independent Ivana Kyryčevského, experta z magazínu Defense Express.
Kyjev žiadne informácie oficiálne nezverejnil, aby sa nedostali do ruských rúk, no ukrajinské médiá a oslovení experti odhadujú, že strela by mohla mať dolet najmenej tristo kilometrov a môže niesť 480-kilogramovú hlavicu.
Borsari pritom poznamenal, že pri stavbe raketovej strely ide vždy o kompromis medzi doletom a výkonnosťou hlavice. "Čím ťažia hlavica, tým kratší dolet. Ukrajina chce silnú útočnú zbraň, ktorá dokáže zničiť akýkoľvek cieľ v ruskom území, ale v dosahu 300 - 500 kilometrov."
Práve potreba zasahovať ciele v ruskom vnútrozemí spôsobila váhanie ukrajinských spojencov, ktorí sa chceli vyhnúť eskalácii. Aj na poskytnuté zbrane platilo "územné embargo", ktoré oprávňovalo Ukrajinu útočiť na ruské ciele výhradne na vlastnom území, prípadne na vymedzených častiach ruského územia neďaleko frontovej línie.
Ukrajina tak doposiaľ schopnosť ničiť ciele v ruskom vnútrozemí dosahovala dronmi.
Balistická strela, ktorá podľa Ukrajinských národných novín dokáže letieť päťnásobkom rýchlosti zvuku, má byť jedným zo série "prekvapení", o ktorom hovoril Andrij Jermak, šéf kancelárie Volodymyra Zelenského, po operácii Pavučina, v ktorej Ukrajina dokázala zničiť ruské strategické bombardéry priamo na ich základniach.
Strela letiaca nadzvukovou rýchlosťou je pre nepriateľskú protivzdušnú obranu oveľa náročnejším cieľom ako pomaly a nízko letiaci dron. Často to v obrátenom garde zažíva aj Ukrajina, na ktorej mestá dopadajú balistické strely z Ruska.
V Európe by bola unikátom
O balistických strelách sa často hovorí pri rusko-ukrajinskom či v iránsko-izraelskom konflikte, no na svete nie je veľa krajín, ktoré by ich vyrábali. Osobitne strely s konvenčnými, teda nie jadrovými hlavicami.
Dôležitými producentmi balistických striel sú Spojené štáty, Rusko či Čína, no v Európe by Ukrajina bola jedinou krajinou, ktorá produkuje vlastné konvenčné balistické strely, hoci so zahraničnou pomocou.
Druhým európskym producentom balistických striel je Francúzsko, ktorého strela M-51 je však primárne jadrová strela určená na vystreľovanie z ponoriek.
"Veci napredujú veľmi dobre. Myslím si, že ešte mnohokrát dokážeme nepriateľa prekvapiť," odpovedal podľa britského denníka Times Andrij Jermak na otázku, či ukrajinská strela Hrim-2 dokáže zasiahnuť Moskvu.
Hlavným ruským konvenčným balistickým systémom je Iskander a ukrajinská strela by podľa Euromaidan Press mohla mať podobné parametre. Odpaľovať sa má z mobilného zariadenia.
Magazín tiež píše, že Hrim-2 sa vyrába výhradne z ukrajinských komponentov, čo by malo jej sériovú výrobu urýchliť, pričom jedna strela má mať hodnotu zhruba 2,6 milióna eur.
Fakt, že strela je čisto ukrajinská, znižuje aj nervozitu Západu z eskalácie, povedal pre Kyiv Independent Fabian Hoffmann, expert z univerzity v Osle.
"Myslím si, že v posledných mesiacoch nastal konsenzus, že ak je to ukrajinská zbraň, ktorá sa vyrába na Ukrajine a obsluhuje ju ukrajinský personál, do toho západní partneri nechcú vstupovať," povedal.
Od Ameriky potrebujú Patrioty
Napriek pokroku vo vývoji balistických striel je Ukrajina ešte stále odkázaná na import, potrebuje najmä protivzdušnú obranu.
Práve o nej rokoval aj Volodymyr Zelenskyj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom počas summitu NATO v Haagu, pričom Ukrajina by potrebovala doplniť predovšetkým zásoby protivzdušných striel Patriot.
Kyiv Independent pripomína, že problémom sú práve vysoko a rýchlo letiace balistické strely, ktoré sa dajú zostreliť iba sofistikovanými protivzdušnými systémami.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
