MOSKVA, BRATISLAVA. Pri príležitosti 90. výročia moskovského metra odhalili ruskí predstavitelia na stanici Taganskaja podľa svojich slov špeciálny „dar“ pre cestujúcich – reliéf Josifa Stalina v životnej veľkosti.
Liberálna strana Jabloko reagovala okamžitým spustením petície proti inštalácii odkazujúcej na „zverstvá“ z čias Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR), zatiaľ čo Komunistická strana Ruskej federácie (KPRF) označila rekonštrukciu pamiatky za obnovenie historickej spravodlivosti.
Opozičníci sa následne odhodlali aj usporiadať protesty proti pamätníku, ale moskovské úrady využili vyhlášku z čias pandémie, ktorá ruským občanom zakazuje verejné zhromaždenia.
„Úrady sa naďalej odvolávajú na nariadenie vydané primátorom Moskvy 8. júna 2020, ktoré potvrdzuje predchádzajúci zákaz masových zhromaždení z dôvodu šírenia epidémie koronavírusu,“ uviedla v pondelok strana Jabloko vo vyhlásení. Členovia KPFR medzičasom priniesli k reliéfu kytice.
Iba sedem dní po „obdarovaní“ cestujúcich ruskými predstaviteľmi pritom Anton Kobjakov, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, uviedol, že ZSSR stále právne existuje.
„Ak zjazd ľudových poslancov v roku 1922 vytvoril ZSSR, tak bolo treba rozpustiť ZSSR rozhodnutím zjazdu ľudových poslancov,“ poznamenal Kobjakov s tým, že to znamená, že vojna na Ukrajine je v skutočnosti vnútornou záležitosťou Ruska.
V článku sa dočítate:
- ako vznikol nový reliéf v moskovskom metre,
- prečo Putin odkazuje skôr na stalinizmus ako na ZSSR,
- čo chce Rusko tvrdeniami o právnej existencii ZSSR dosiahnuť.
Bez verejnej diskusie
Panel odhalili ruskí predstavitelia ešte 15. mája, zámer oznámili iba päť dní vopred.
Alexander Davankov, člen strany Noví ľudia, myšlienku kritizoval. Stalin podľa jeho slov zostáva kontroverznou postavou v ruských dejinách. Pre niektorých Rusov síce predstavuje symbol víťazstva v druhej svetovej vojne, ale pre iných ruských občanov je stelesnením zničených životov, uviedol.
Davankov navrhol, aby o reliéfe hlasovala verejnosť, ale už o päť dní neskôr moskovské úrady na stanici Taganskaja odhalili rekonštrukciu pamiatky bez akejkoľvek verejnej diskusie.
Už o niekoľko hodín po osadení aktivisti oblepili inštaláciu citátmi ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý v minulosti odsudzoval Stalinove represie.
„[Stalinské] obdobie sa nieslo v znamení kultu osobnosti, ale aj masových zločinov proti ľudu,“ povedal Putin v roku 2009.
Pamätník vyobrazuje Stalina stojaceho uprostred jasajúceho davu na Červenom námestí. V pozadí je Chrám Vasilija Blaženého a Spasská veža moskovského Kremľa. Pod výjavom sú štyri plakety s obrázkami miest, ktorým Stalin v roku 1945 udelil titul Mesto hrdina: Leningrad, Stalingrad, Sevastopoľ a Odesa.
Leningrad a Stalingrad ruskí úradníci časom premenovali na Petrohrad a Volgograd. Sevastopoľ leží na Krymskom polostrove, ktorý v roku 2014 Rusko nelegálne anektovalo, pričom Odesa je na Ukrajine.
Jan Račinskij, predseda neziskovej organizácie International Memorial, uviedol, že kult osobnosti odráža dnešnú propagandu, ktorá zároveň vynecháva obete Stalinovho teroru.
„Medzi Stalinovými obeťami bolo viac ako 750 stavebných robotníkov a zamestnancov moskovského metra. Dnes sa o týchto ľuďoch v metre nikde nespomína, ale muž zodpovedný za ich smrť je uctievaný sochou v životnej veľkosti,“ uviedol.
Odvážny odpor?
Stanicu metra Taganskaja otvorili v roku 1950. Pôvodný pomník vytvorili sochárka Jevgenia Blinovová a sochár Pavel Balandin, ale momentálne sa v moskovskom metre nachádza jeho replika.
Súčasný umelec stojaci za novým pamätníkom však zostáva anonymný, ale Meduza upozorňuje, že rôzne účty na sociálnej sieti telegram odkazujú na neznámeho architekta Michaila Matvejeva.
Podľa tlačových správ moskovského dopravného oddelenia nový reliéf „kopíruje“ originál, ale kritici s tvrdením ruských predstaviteľov nesúhlasia. Blinovová a Balandin totiž vyrobili pamiatku zo sadry, ktorú po niekoľkých rokoch nahradila keramika. Matvejev však vyrobil plastiku vytlačenú na 3D tlačiarni.
„Výsledkom je skôr ideologické gesto než skutočná reštaurácia historickej architektonickej pamiatky,“ uviedol na sociálnej sieti telegram architektonický výskumník Alexander Zinoviev, ktorý preskúmal zreštaurovanú pamiatku.

V minulosti na Stalina odkazovala väčšina staníc metra v Moskve, ale všetky spomienky na bývalého sovietskeho diktátora moskovské úrady odstránili počas obdobia destalinizácie, ktoré trvalo od polovice 50. rokov do konca 60. rokov. Ruskí úradníci prázdne miesta časom nahradili oslavami sovietskeho víťazstva nad nacistickou Treťou ríšou.
Na ruskom území v súčasnosti existuje najmenej sto inštalácií na počesť Stalina, pričom v roku 2025 ruskí predstavitelia odhalili tri nové pamiatky vrátane reliéfu na stanici Taganskaja.
Ďalší kritici však namietajú aj proti samotným vyjadreniam odsudzujúcim reliéf skôr z umeleckých ako z politických dôvodov. Kritika pamätníka z estetického hľadiska podľa ruského novinára Alexandra Baunova „normalizuje“ vec.
„Niektorí členovia architektonickej komunity chcú, aby ich rozhorčenie nad nízkou kvalitou obrazu zdiskreditovaného lídra v metre bolo interpretované ako odvážny vzdor. A presne tak to aj pôsobí – ako odvážna požiadavka na dôkladnejšie napodobňovanie imidžu lídra. Má to osloviť dnešných ešte nezdiskreditovaných lídrov,“ uviedol na sociálnej sieti facebook.