TEHERÁN, BRATISLAVA. „Izrael. Nezhadzuj bomby,“ varoval v utorok americký prezident Donald Trump izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na sociálnej sieti Truth Social.
Iba niekoľko hodín po tom, čo šéf Bieleho domu oznámil prímerie medzi Izraelom a Iránom, totiž izraelská vláda uviedla, že iránsky režim dohodu porušil. Tel Aviv následne nariadil rozsiahle operácie v Teheráne.
„Nie som spokojný s Izraelom. Nie som spokojný ani s Iránom, ale som skutočne nespokojný s Izraelom,“ dodal americký prezident, pričom použil aj vulgarizmy. „Musím prinútiť Izrael, aby sa upokojil, pretože hneď, ako sme uzavreli dohodu, tak zhodil kopu bômb, aké som nikdy predtým nevidel.“
Podľa analytika Jakuba Záhoru však opätovnú eskaláciu na Blízkom východe vždy možno očakávať. „Situácia nateraz dopadla veľmi dobre pre Izrael, ale veľmi zle pre Irán. Iránsky režim totiž všetkých varoval pred mohutnou reakciou, ale v skutočnosti k žiadnej významnej odvete nedošlo,“ vraví pre denník SME analytik.
Iránsky útok na americkú základňu v Katare v konečnom dôsledku neviedol k žiadnym výrazným stratám, čo platí aj pri iránskom útoku na Izrael, uvádza ďalej Záhora. Izraelská armáda pritom pracovala aj so scenárom, ktorý zahŕňal tisíce obetí na strane Izraela, pričom nakoniec zahynulo 24 ľudí.
„Irán v konflikte jednoducho pôsobí ako slabšia strana.“
V článku sa dočítate:
- v čom spočívali útoky Izraela a USA,
- v akom stave je iránsky jadrový program,
- a či hrozí zmena režimu v Iráne.
Mier pomocou sily
Postup amerického prezidenta je podľa expertov ešte priskoro hodnotiť, ale Záhora sa domnieva, že postoj Spojených štátov amerických a Izraela zrejme spočíval v snahe donútiť Irán rokovať o zrušení vývoja jadrovej zbrane pomocou sily.
Spojenci v posledných dňoch totiž iránskemu režimu ukázali, že ak nebude spolupracovať, tak dokážu tvrdo zasiahnuť v jeho srdci.
„Zámerom útokov je pochopiteľne donútiť Irán k rozsiahlym ústupkom, ale keďže medzi útokmi dochádzalo k rokovaniam o zrušení vývoja jadrovej zbrane, tak je otázne, ako situáciu iránska vláda vyhodnotí,“ vraví analytik. „V iránskom režime buď preváži úvaha, že sa z dôvodu vlastnej zraniteľnosti musí uchýliť k ústupkom, alebo stratí akúkoľvek dôveru v budúce rokovania, pretože ich bude vnímať ako zastierací manéver pred ďalšími útokmi.“
Americký prezident je momentálne stále presvedčený o tom, že vo svojom druhom funkčnom období dosiahne jadrovú dohodu s Iránom, ale iránsky režim si podľa expertov môže z konfliktu vziať aj to, že jediný spôsob, ako dokáže prežiť, je získať jadrovú bombu, ktorá odradí všetky budúce útoky.
Pôvodnú jadrovú dohodu s Iránom, ktorú vyrokoval ešte prezident Barack Obama, pritom vypovedal samotný Trump vo svojom prvom funkčnom období.
Jadrový program
Cieľom misie bolo podľa USA a Izraela zničenie iránskej kapacity na obohacovanie uránu, ale skutočný úspech izraelských a amerických útokov aj naďalej zostáva nejasný.
Prvé odhady naznačujú, že iránske zariadenia v Natanze, Isfaháne a Fordo bombardovanie vážne poškodilo, aj keď iránska vláda uviedla, že eviduje iba mierne škody.
„Rozsah škôd na iránskych jadrových zariadeniach skutočne nevieme posúdiť, ale medzi analytikmi prevláda konsenzus, že iránsky jadrový program nie je možné zničiť silou. Izrael a USA síce poškodili iránsku infraštruktúru a zavraždili iránskych vedcov, lenže „know-how“ nespočíva iba na niekoľkých ľuďoch a prístroje môžu byť obnovené,“ vysvetľuje Záhora.
Expert pripomína aj šíriace sa špekulácie o tom, že Iránci presunuli kľúčové prvky pred americkými a izraelskými útokmi. „Usudzuje sa, že Irán dokáže jadrový program obnoviť.“
Osemnásť hodín letu, najdlhšia misia B-2 vôbec. Ako útočili Američania na Irán Čítajte Rafael Grossi, šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, v nedeľu pre televíziu CNN povedal, že Irán „ochránil“ 400 kilogramov uránu obohateného na 60 percent. Na výrobu jadrovej bomby je pritom potrebných 90 percent.
„Z hľadiska nešírenia jadrových zbraní bolo Trumpovo rozhodnutie zaútočiť na Irán bezohľadnou a nezodpovednou eskaláciou, ktorá pravdepodobne priblíži Irán k jadrovým zbraniam,“ povedala pre CNN Kelsey Davenportová z Asociácie pre kontrolu zbrojenia.
„Útoky poškodili kľúčové iránske jadrové zariadenia, ale Teherán mal pred útokmi dostatok času na to, aby presunul svoje zásoby uránu takmer zbraňovej kvality na tajné miesto, a je pravdepodobné, že sa tak aj stalo.“
V súčasnosti zároveň nič nenasvedčuje tomu, že by Teherán prijal podmienku ukončenia iránskeho obohacovania uránu. Irán by v podstate dokázal vyrobiť jadro bomby do piatich dní a desať bômb do troch týždňov, dodáva pre CNN expert na nešírenie jadrových zbraní Joseph Cirincione.
Násilná zmena režimu
Napätie zároveň narastá aj v islamskej republike, kde Iráncom hrozia ďalšie represie iránskeho režimu, pričom v hre zostáva aj vypuknutie ďalšieho povstania proti iránskej vláde. Analytici sa však v súčasnosti prikláňajú skôr k tomu, že iránsky režim svoje zovretie nepovolí.
„Konflikt zrejme iránsky režim minimálne z krátkodobého hľadiska posilní, pretože mu v podstate poskytne legitimitu v rámci obrany domoviny proti nepriateľovi,“ vysvetľuje Záhora. Iránci podľa experta zároveň nevnímajú Izrael ako svojho záchrancu.
„Irán každopádne nedokázal reagovať na útoky Izraela a USA, takže do istej miery stratil kredibilitu. To však platí skôr na medzinárodnej úrovni než na domácej scéne,“ dodáva Záhora.
Otáznou zostáva aj zmena režimu, o ktorej hovoril 15. júna izraelský premiér. Trump v reakcii ešte 17. júna povedal, že Spojené štáty americké síce vedia, kde sa iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí nachádza, ale na mieste je v bezpečí. „Nezabijeme ho! Aspoň nie teraz,“ uviedol na sociálnej sieti.
Hrozí blokáda Hormuzského prielivu? Iránska vláda čaká na rozhodnutie Chameneího Čítajte V nedeľu sa však už americký prezident priklonil k návrhu Netanjahua ohľadom možnosti zmeny iránskeho režimu, pričom zmenil MAGA („Make America Great Again“ teda „urobme Ameriku opäť veľkou“), na MIGA („Make Iran Great Again“ čiže „urobme Irán opäť veľkým“).
„Dosiaľ sa Izrael skutočne zameriaval predovšetkým na iránske jadrové zariadenia. Izraelská kampaň v Iráne jednoducho nebola natoľko rozsiahla, aby naznačovala, že hlavným cieľom Izraela je zmena režimu. Avšak zmenu režimu v Iráne by vo všeobecnosti ocenil izraelský politický systém, nielen Netanjahu,“ vysvetľuje Záhora. „Zámer amerického prezidenta sa však neodvážim interpretovať.“
Podľa rôznych pozorovateľov by viedla násilná zmena režimu v islamskej republike k chaosu.
Irán je momentálne nesmierne oslabený. Nielenže iránsky režim napadli Izrael a USA, ale okrem obmedzených útokov na americkú základňu v Katare a izraelské ciele postupne prišiel aj o kľúčových spojencov v podobe Hizballáhu v Libanone, Hamasu v Pásme Gazy a Húsíov v Jemene.
