BRATISLAVA. Pokračujúca vojna na Ukrajine, neúspešné rokovania s Ruskom, boje na Blízkom východe aj návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu menia názory Európanov na zbrojenie či povinnú vojenskú službu.
Viaceré európske štáty si uvedomujú, že kontinent sa musí postarať o svoju bezpečnosť a nespoliehať sa na Spojené štáty. Práve zvýšenie výdavkov na obranu bude kľúčovou témou tohtotýždňového summitu NATO v Haagu.
Prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) v dvanástich európskych štátoch ukazuje, že priemerne polovica opýtaných je za zvýšenie výdavkov na obranu, kým 24 percent občanov je proti. Viac ako polovica chce navyše pokračovať vo vojenskej podpore Ukrajiny a podporu má aj európsky jadrový dáždnik ako odstrašujúci prostriedok.
Rastú obavy z vojny
Nielen podporovatelia Donalda Trumpa hovoria o revolúcii. Jeho návrat do Bieleho domu a rétorika spojená so zavádzaním ciel či spochybňovaním spoločnej obrany zakývala aj vzťahmi medzi USA a Európou. „Za posledných šesť mesiacov sa Spojené štáty posunuli od pozície lídra liberálnej demokracie k propagátorovi neliberálnosti a ekonomického protekcionizmu,“ tvrdia v analýze spoluzakladateľ ECFR Mark Leonard a bulharský politológ Ivan Krastev z Centra pre liberálne stratégie.
Táto zmena v USA podľa nich priniesla aj zrútenie téz, ktoré dlhodobo tvorili základ európskej bezpečnosti: „spoliehanie sa na americké bezpečnostné záruky, NATO ako alianciu liberálnych demokracií, podporu voľného obchodu či tabu okolo agresívneho nacionalizmu,“ píšu autori.
Výsledkom je zmena uvažovania európskych politikov o spoločnej bezpečnosti. „Európska únia, kedysi projekt mieru, sa mení na projekt vojny – proces, ktorý odštartovala celoplošná invázia Ruska na Ukrajinu v roku 2022 a ktorý sa dnes zrýchľuje,“ tvrdí Krastev.
Prieskum ECFR ukazuje, že vo viacerých európskych štátoch narastajú obavy z dlhodobých konfliktov globálneho rozmeru. Paradoxne najväčšie obavy z vojny či použitia jadrových zbraní vyjadrujú štáty, ktoré sú od východnej hranice NATO najďalej – Portugalsko a Španielsko.
Prieskum vznikol v máji 2025 na vzorke vyše 16-tisíc respondentov v dvanástich európskych krajinách. Medzi skúmanými krajinami nie je Slovensko, prieskum však zahŕňa názory v Maďarsku, Poľsku, v Estónsku, Nemecku či v Spojenom kráľovstve.
Viac peňazí na obranu
V súvislosti s obavami o bezpečnosť rastie aj podpora väčších výdavkov na vlastnú obranu. Na summite NATO by sa mali členské štáty zhodnúť na zvýšení minimálnej hranice z dvoch na päť percent HDP na obranu. Španielsko si podľa predbežných informácií vyrokovalo výnimku, jasné ešte nie je ani to, či bude môcť časť tejto sumy zahŕňať takzvané projekty dvojakého využívania, teda napríklad nemocnice či cesty.
Najviac chcú do obrany investovať Poliaci, kde zvýšenie podporuje až 70 percent opýtaných, rovnako ako v Dánsku. Naopak, v Taliansku je proti zvyšovaniu výdavkov na obranu úplne alebo čiastočne 57 percent, zatiaľ čo len 17 percent navýšenie tejto rozpočtovej položky podporuje.
Mladí nechcú povinnú vojenčinu
Francúzi, Nemci aj Poliaci patria medzi najväčších podporovateľov povinnej vojenskej služby. Naopak, najnižšiu podporu má tento krok v Maďarsku a Španielsku.
Prieskum ECFR však ukazuje, že kým povinnú vojenčinu by zavádzali najmä staršie generácie, tí najmladší – ktorých by sa zrejme dotýkala – ju odmietajú.
Trumpovi stále veria Maďari aj Poliaci
Kroky Donalda Trumpa do Európy priniesli aj viac skepticizmu voči USA – aj keď len u niektorých voličov. Vo väčšine oslovených štátov dnes voliči vnímajú americký politický systém oveľa negatívnejšie ako pred rokom. Výnimku tvorí Maďarsko, kde sa pohľad na americký systém zlepšil a kde aj zostáva pozitívny.
Veľké rozdiely však vidieť aj naprieč politickým spektrom. Prieskum totiž ukazuje, že Trumpov návrat a pozitívne vnímanie amerického politického systému najviac vidieť v krajne pravicových a nacionalistických stranách.
„Skutočný vplyv Trumpa 2.0 spočíva v tom, že Trumpova Amerika predstavuje dôveryhodný model pre európsku krajnú pravicu,“ píšu v analýze Krastev a Leonard.
Najpozitívnejšie sa na americký politický systém pozerajú voliči maďarského Fideszu, poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS), poľskej krajne pravicovej Konfederajcie, španielskeho Voxu a Alternatívy za Nemecko (AfD). Naopak najnegatívnejšie aktuálne vidia americký systém ľavicové strany v Nemecku – SPD, Die Linke a Zelení.
Väčšina ľudí však neverí, že vzťahy medzi Európou a USA sú trvalo poškodené a veria, že sa s odchodom Donalda Trumpa opäť napravia.
