USA tvrdia, že zničili iránsky jadrový program. Zatiaľ nie je jasné, čo sa stalo s uránom (SME Minúta)

V iránskom podzemnom jadrovom zariadení Fordo sú viditeľné krátery, uviedol šéf jadrových kontrolórov Grossi.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vystúpil cez videohovor na Bezpečnostnej rade OSN.

Krátery na zariadení Fordo potvrdzujú, že Spojené štáty použili bomby na ničenie takýchto objektov. Konštatoval však, že škody v podzemí nemôže zatiaľ nikto posúdiť.

Grossi tiež informoval o viditeľných škodách na ďalších jadrových komplexoch v Isfaháne a Natanzi. Irán podľa neho informoval agentúru, že nedošlo k zvýšeniu radiácie v okolí žiadneho z týchto troch objektov.

Grossi dodal, že k ozbrojeným útokom na nukleárne zariadenia by nemalo nikdy dochádzať a mohli by viesť k vypusteniu rádioaktivity so závažnými dôsledkami v rámci napadnutých štátov i za ich hranicami.

O zasadnutie Bezpečnostnej rady o amerických útokoch požiadal Irán.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vo vyhlásení uviedol, že USA a Izrael si nezaslúžia odsúdenie, ale uznanie a vďaku za to, že urobili svet bezpečnejším.

Rusko, Čína a Pakistan predložili Bezpečnostnej rade návrh rezolúcie, ktorá žiada okamžité a bezpodmienečné prímerie na Blízkom východe.

Nie je jasné, kedy o ňom budú hlasovať, podľa diplomatov majú členovia rady predložiť vyjadrenia do pondelka večera.

USA, ktoré majú v Bezpečnostnej rade OSN právo veta, budú zrejme proti takejto rezolúcii, ktorá tiež odsudzuje útoky na iránske jadrové objekty, nespomína však Spojené štáty ani Izrael.

Generálny tajomník OSN varoval pred beznádejným cyklom odvetných opatrení v súvislosti s útokom USA v Iráne.

Na mimoriadnej schôdzi Bezpečnostnej rady OSN v nedeľu večer vyzval Guterres na rozum a na zdržanlivosť, informujú tlačové agentúry.

"Ľudia v regióne nemôžu znášať ďalší cyklus ničenia," povedal Guterres v New Yorku. "A napriek tomu teraz riskujeme, že spadneme do krysej diery, v ktorej bude nasledovať jedna odveta za druhou," uviedol šéf OSN.

Namiesto toho treba využiť diplomaciu, žiada Guterres. "Civilisti musia byť pod ochranou. Musí byť zaručená bezpečná námorná plavba, "povedal.

Organizácia spojených národov je podľa neho pripravená kedykoľvek poskytnúť podporu.

"Vyzývam členov tohto orgánu - a všetky členské štáty OSN - aby rokovali s rozumom, zdržanlivo a naliehavo. Nemôžeme - a nesmieme - sa vzdať mieru," zdôraznil generálny tajomník.

Izraelská armáda uviedla, že útočí na vojenskú infraštruktúru v Teheráne a v západnom Iráne.

Iránske médiá informovali o explóziách, ktoré zaznamenali v meste Kermánšáh práve na západe Iránu a v provincii Alborz západne od Teheránu.

Pri útoku bol podľa iránskej agentúry SNN zabitý veliteľ brigády, traja dôstojníci a dvaja iránski vojaci. (ČTK)

Izrael sa vďaka rozhodnutiu Trumpa priblížil k zničeniu iránskeho jadrového programu a balistických rakiet.

Podľa izraelského premiéra Netanjahua bola iránska jadrová prevádzka Fordo veľmi tvrdo zasiahnutá, rozsah škôd ale bude ešte len spresnený.

"Máme zaujímavé informácie o umiestnení iránskeho uránu obohateného na 60 percent," uviedol tiež bez ďalších podrobností Netanjahu.

"Nenecháme sa zatiahnuť do opotrebovávacej vojny, ale tiež neukončíme našu vojenskú kampaň v Iráne predčasne," vyhlásil v nedeľu večer izraelský premiér.

Izraelské údery sa podľa neho skončia, keď bude dosiahnutý cieľ. "Nebudeme robiť viac, ako je potrebné," povedal podľa Reuters Netanjahu. (ČTK)

Irán má aj napriek útokom USA zásoby obohateného uránu, tvrdí poradca najvyššieho duchovného vodcu Šamchání.

„Aj keď budú jadrové zariadenia zničené, hra sa neskončila, obohatené materiály, domáce znalosti, politická vôľa zostávajú,“ uviedol Šamchání na platforme X.

„Politická a operačná iniciatíva je teraz na strane tých, ktorí hrajú inteligentne, vyhýbajú sa úderom naslepo. Prekvapenia budú pokračovať!“ dodal.

Iný poradca iránskeho najvyššieho vodcu, Alí Akbar Velajátí, v nedeľu v reakcii na americké útoky vyhlásil, že Spojené štáty nemajú miesto na Blízkom východe.

„V tomto regióne a islamskom svete už nie je miesto pre Ameriku ani jej základne,“ povedal poradca podľa tlačovej agentúry IRNA.

„Amerika zaútočila na srdce islamského sveta a musí čakať nenapraviteľné následky, pretože islamská republika netoleruje žiadnu urážku alebo agresiu voči sebe,“ dodal.

Velajátí zároveň uviedol, že americké základne, ktoré Washington využíva pri útokoch na iránske jadrové zariadenia, „budú považované za legitímne ciele“.

„Každá krajina v regióne alebo inde, ktorú americké sily používajú pri útokoch na Irán, sa bude považovať za legitímny cieľ našich ozbrojených síl,“ vysvetlil poradca podľa agentúry IRNA. (TASR)

Od začiatku izraelských útokov na Irán sa zo zahraničia do Izraela vrátilo 65-tisíc jeho občanov.

Uviazli tam po tom, čo Izrael uzavrel svoj vzdušný priestor pre hrozbu iránskych odvetných útokov, informovala izraelská ministerka dopravy Miri Regevová.

Ministerka predtým zverejnila odhady, že po začiatku izraelských útokov na Irán minulý piatok sa v zahraničí nachádzalo od 100-tisíc do 150-tisíc Izraelčanov.

Prvý repatriačný let s izraelskými občanmi pristál na Letisku Bena Guriona v stredu. Národné aerolínie El Al vypravili lietadlo z cyperskej Larnaky.

Ďalší Izraelčania sa do vlasti vrátili po súši alebo po mori, uviedla ministerka.

Ministerstvo tiež pre riziko iránskych odvetných útokov vyslalo všetky komerčné lietadlá preč z krajiny, aby predišlo ich poškodeniu. (TASR)

Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Zamir označil americké útoky za zlomový okamih.

Zamir tvrdí, že izraelské údery pokračujú podľa plánov a budú trvať tak dlho, ako to bude potrebné.

"Stále máme (v Iráne) ciele, na ktoré udrieť, a úlohy na splnenie," uviedol podľa serveru The Times of Israel. (ČTK)

Nemecko, Francúzsko a Británia v spoločnom vyhlásení vyzvali Irán, aby sa zapojil do rokovaní.

"Predstavitelia Francúzska, Nemecka a Británie budú pokračovať v spoločnom diplomatickom úsilí, aby zmiernili napätie a zabezpečili, aby sa konflikt nezintenzívnil a ďalej nerozšíril," uviedol úrad britského premiéra Keira Starmera.

"Vyzývame Irán, aby začal rokovania o dohode, ktorá odstráni všetky obavy ohľadom jeho jadrového programu," uvádza sa podľa agentúry DPA v spoločnom vyhlásení nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a práve Starmera.

Lídri troch európskych krajín zároveň vyzvali Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

"Dôsledne sme trvali na tom, že Irán nikdy nemôže mať jadrovú zbraň a nemôže naďalej predstavovať hrozbu pre bezpečnosť regiónu," uviedli šéfovia vlád troch krajín v spoločnom vyhlásení.

Ceny ropy a plynu môžu vyskočiť. Irán zvažuje uzavretie strategickej vodnej cesty. Konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo. (TASR, ČTK)

Americké útoky na iránske jadrové zariadenia boli opodstatnené, tvrdí ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Vojenský zásah podľa Kyjeva vyslal „jasný signál“.

„Ukrajina je presvedčená, že iránsky jadrový program musí byť zastavený, aby už nikdy nepredstavoval hrozbu pre krajiny Blízkeho východu ani pre žiadny iný štát. Mierové úsilie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane trvá už roky, ale neprinieslo účinné výsledky,“ vyhlásilo ministerstvo.

Kyjev tiež upozornil, že k súčasnej situácii viedli „agresívne kroky iránskeho režimu a jeho dlhotrvajúca deštruktívna politika zameraná na podkopávanie medzinárodného mieru a bezpečnosti“.

Pripomenul, že Teherán Rusku dodáva vojenskú pomoc a je tak „komplicom Moskvy v jeho agresii proti Ukrajine“.

„Ukrajina, ktorá v histórii ľudstva najviac prispela k jadrovému odzbrojeniu, si lepšie ako ktokoľvek iný uvedomuje mieru hrozby, ktorú predstavujú zbrane hromadného ničenia. Ukrajina má morálne právo vyhlásiť, že odstránenie iránskeho jadrového programu by zvýšilo bezpečnosť na Blízkom východe a celom svete,“ tvrdí ukrajinská diplomacia.

Spoločnosť Maxar Technologies zverejnila zábery jadrového zariadenia v Isfaháne po amerických útokoch.

Jadrové zariadenie v Isfaháne po amerických útokoch. (zdroj: TASR/AP)

USA hovoria o historickom úspechu. Zničil Trump jadrový program Iránu? Vypočujte si mimoriadny podcast.

Jana Krescanko Dibáková a redaktor zahraničnej redakcie denníka SME Daniel Hoťka približujú najzásadnejšie momenty bezprecedentného útoku USA na iránske jadrové zariadenia.

Zvrhnutie iránskeho režimu nie je cieľom amerických úderov na Irán, tvrdia americkí ministri.

Minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že Spojené štáty v tejto chvíli neplánujú ďalšie údery na Irán. Nevylúčil ich však v prípade odvety zo strany Iránu či jeho spojencov.

Rubio povedal v rozhovore, ktorý odvysielala stanica Fox News, že cieľom amerických úderov z noci na dnes nebolo zvrhnutie iránskeho režimu, ktorý vedú šiitski duchovní. Podľa neho by sa však režim mohol dostať do situácie, keď by hrozil jeho koniec, ak Irán bude pokračovať so svojím jadrovým programom.

Spojené štáty a Izrael uvádzajú, že útočia na Irán, aby mu znemožnili zostavenie jadrovej zbrane. Teherán ale tvrdí, že o to neusiluje.

"Táto misia nebola o zmene režimu (v Iráne)," uviedol minister obrany Pete Hegseth na tlačovej konferencii k americkým úderom v Iráne dnes v noci.

"Nie sú teraz naplánované ďalšie vojenské operácie proti Iránu," uviedol podľa agentúry Reuters Rubio pri rozhovore so stanicou CBS News.

Situácia by sa ale podľa Rubia zmenila, ak by Irán zaútočil na Američanov či americké záujmy. V rozhovore so stanicou Fox News povedal, že USA by zaútočili na Irán aj v prípade, že by údery vykonali spojenci Iránu.

Americký minister zahraničia tiež uviedol, že Irán nebral vážne nepriame rokovania s USA o svojom jadrovom programe.

"Hrali si s nami. Neodpovedali na naše požiadavky. Zmizli na desať dní, "uviedol Rubio v rozhovore so stanicou CBS News. Irán naopak tvrdí, že sa do rozhovorov zapojil s vážnymi úmyslami.

 Rubio povedal, že ak sa obnovia rokovania s Teheránom, tak Spojené štáty chcú priame rozhovory, napísala agentúra AP.

Podľa Rubia údery ukázali vojenskú slabosť Iránu. "Ak chce režim (v Iráne) mier, tak sme pripravení na mier. Ak chce niečo iné, tak je neuveriteľne zraniteľný," uviedol Rubio.

Podľa Rubia nie je jasné, či sa Iráncom podarilo pred americkými údermi presunúť mimo zasiahnutých stredísk obohatený urán, ktorý by pri ďalšom spracovaní mohol poslúžiť na výrobu jadrovej bomby. (ČTK)

Izraelské letectvo udrelo počas dňa na desiatky cieľov v Iráne, informovala armáda.

Izrael útočil aj v okolí Búšehru, kde sa nachádza jediná funkčná iránska jadrová elektráreň.

Letectvo útočilo na zariadenie pre rakety a bezpilotné prostriedky, uviedla podľa agentúry Reuters armáda.

Ďalšie útoky vykonala na mestá Isfahán, kde je jadrové stredisko, na Ahváz a Jazd. Toto posledné mesto čelilo izraelským úderom do začiatku vojny v piatok 13. júna prvýkrát.

Podľa armády sa do vlny úderov zapojilo 30 lietadiel, ktoré použili 60 kusov munície.

Podľa iránskych agentúr Mehr a Tasnim, ktoré citoval izraelský server Times of Israel, zomreli pri týchto izraelských útokoch v západnej časti krajiny najmenej traja členovia iránskych revolučných gárd.

USA nie sú vo vojne s Iránom, ale s jeho jadrovým programom, vyhlásil americký viceprezident Vance.

Tieto nálety podľa Vancea „výrazne“ zdržali vývoj jadrového programu Teheránu.

USA na pokyn prezidenta Donalda Trumpa v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia vo Fordó, v Natanze a Isfaháne, čím sa priamo zapojili do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Washington tvrdí, že sa mu podarilo zničiť iránsky jadrový program a operácia Polnočné dosiahla požadovaný účinok.

Presné dopady úderov sa stále vyhodnocujú, podľa odborníkov sa však USA budú pri určovaní ich úspešnosti spoliehať na spravodajské informácie, napísal server stanice Sky News. Z Washingtonu podľa stanice BBC zaznela silná rétorika, ale málo dôkazov, ktoré by tvrdenia o zničení jadrových zariadení Iránu potvrdzovali.

„Nechcem tu zachádzať do citlivých spravodajských informácií, ale vieme, že sme iránsky jadrový program podstatne zdržali, či už ide o roky alebo dlhšie,“ uviedol Vance pre stanicu NBC News. „Nie sme vo vojne s Iránom - sme vo vojne s iránskym jadrovým programom,“ dodal s tým, že USA a ich spojenci sa budú teraz usilovať o jeho „trvalú“ likvidáciu. (TASR)

Iránsky parlament údajne schválil uzavretie Hormuzského prielivu. Rozhodnutie ešte nie je konečné.

Zablokovanie kľúčovej námornej trasy ešte musí schváliť iránska bezpečnostná rada.

Iránsky poslanec a generál Revolučných gárd Esmaíl Kosarí podľa Reuters zdôraznil, že možnosť uzavretia prielivu je na stole a tento krok „bude vykonaný vždy, keď to bude potrebné“.

Hormuzský prieliv sa nachádza medzi Ománom a Iránom a spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Cez prieliv smeruje na svetové trhy približne pätina svetovej spotreby ropy. Od začiatku roka 2022 do mája 2025 bolo cez prieliv denne prepravených približne 17,8 až 20,8 milióna barelov ropy, kondenzátu a palív, uviedla analytická spoločnosť Vortexa. Irán sa v minulosti západným mocnostiam viackrát vyhrážal jeho uzavretím.

Prepravná spoločnosť Maersk medzičasom informovala, že jej lode sa naďalej plavia Hormuzským prielivom. Je však pripravená prijať potrebné opatrenia na základe dostupných informácií. (TASR)

Spor okolo jadrového programu Iránu je možné vyriešiť len diplomaticky, uviedlo turecké ministerstvo zahraničia.

Ankara vyjadrila aj obavy, že izraelsko-iránska vojna by mohla z regionálneho konfliktu prerásť do konfliktu globálneho. Informoval o tom denník Daily Sabah.

"Turecko vždy upozorňovalo na riziko, že konflikt, ktorý začala izraelská agresia v regióne, sa rozšíri a ohrozí stabilitu a bezpečnosť. Útok Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia dnes toto riziko maximalizoval, "uviedlo turecké ministerstvo.

"Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo úsilie o nájdenie diplomatického riešenia," dodalo.

Ankara vyjadrila tiež hlboké znepokojenie strán možných dôsledkov amerického útoku na Irán pre svet.

"Súčasný vývoj môže spôsobiť, že regionálny konflikt eskaluje na globálnu úroveň," uviedla turecká diplomacia. "Nechceme, aby k tomuto katastrofickému scenáru došlo," doplnila.

Prezident Macron na večer zvolal radu pre obranu a národnú bezpečnosť k aktuálnej situácii na Blízkom východe.

Stretnutie sa uskutoční 19: 30 SELČ.

Francúzsky prezident v nedeľu hovoril so saudským korunným princom a s ománskym sultánom.

"V najbližších hodinách plánuje pokračovať v kontaktoch s európskymi partnermi a s vedúcimi predstaviteľmi regiónu," uviedol prezidentský úrad k Macronovmu budúcemu programu.

Francúzsko "robí všetko pre to, aby urýchlilo odchod tých našich občanov z Iránu a Izraela, ktorí si to želajú," ubezpečil francúzsky prezident.

Útok USA ukázal, že stoja aj za vojenským ťažením Izraela, tvrdí iránsky prezident.

„Táto agresia ukázala, že Amerika je hlavným faktorom nepriateľských akcií sionistického režimu voči Iránskej islamskej republike,“ povedal podľa tlačovej agentúry IRNA iránsky prezident.

Ako dodal, Spojené štáty podľa neho konali po tom, čo videli „zjavnú neschopnosť“ Izraela.

Spojené štáty zaútočili v noci na nedeľu na tri jadrové zariadenia na území Iránu - komplexy vo Fordó, v Natanze a Isfaháne. (TASR)

Spojené štáty tvrdia, že zničili iránsky jadrový program a jadrové ambície Teheránu sú v troskách.

Operáciu pomenovanú Polnočné kladivo (Midnight Hammer), v rámci ktorej USA v noci zaútočili na iránske jadrové prevádzky, označil americký minister obrany Pete Hegseth za obrovský úspech a zdôraznil, že svet by mal slová amerického prezidenta Donalda Trumpa počúvať.

Zároveň šéf Pentagonu poznamenal, že Trump chce mier a Irán by sa mal túto cestu zvoliť.

"Operácia, ktorú naplánoval prezident Trump, bola odvážna a brilantná – ukázala svetu, že americké odstrašenie je späť. Keď tento prezident prehovorí, svet by mal načúvať," povedal Hegseth.

Zároveň šéf Pentagonu poznamenal, že Trump chce mier a Irán by si mal túto cestu zvoliť. Taktiež zdôraznil, že terčom americkej operácie neboli iránski vojaci a civilisti.

„Cieľom tejto misie nebola a nie je zmena režimu. Prezident schválil presnú operáciu s cieľom neutralizovať hrozby pre naše národné záujmy, ktoré predstavuje iránsky jadrový program, a kolektívnu sebaobranu našich jednotiek a nášho spojenca Izraela,“ dodal Hegseth.

Operácia zahŕňala „klamlivé snahy“, pri ktorých niekoľko bombardérov vyslali USA smerom na západ do Tichého oceánu, zatiaľ čo sedem ďalších letelo k cieľom v Iráne 18 hodín, počas ktorých viackrát doplnili palivo, ozrejmil šéf amerického Zboru náčelníkov štátov Dan Caine.

Operácia bola podľa neho naplánovaná a koordinovaná a dosiahla požadovaný účinok.

„Iránske stíhačky nelietali a zdá sa, že iránske raketové systémy zem-vzduch nás počas celej misie nevideli. Zachovali sme si moment prekvapenia,“ uviedol Caine.

Podľa prvotného posúdenia škôd, ktoré naďalej prebieha, došlo k zničeniu spôsobilostí jadrového zariadenia Fordo, dodal.

USA pri útokoch použili viac než 75 projektilov, medzi nimi aj 14 bômb GBU-57A/B MOP špeciálne vyvinutých na ničenie cieľov hlboko pod zemou, ako aj viac než dve desiatky rakiet s plochou dráhou letu Tomahawk, ktoré odpálili americké ponorky smerom na Isfahán.

Hegseth poďakoval všetkým príslušníkom amerických síl, ktorí sa podieľali na nočnej operácii a opísal ich ako "bojovníkov".

Zároveň šéf Pentagonu vyjadril podporu Izraelu, ktorého označil za spojenca. Hegseth dodal, že prípravy operácie trvali mesiace, aby mohla byť vykonaná, ak tak americký prezident rozhodne. (Closer)

Satelitné snímky z nedele a analyzované agentúrou AP ukazujú poškodenia hôr nad jadrovým zariadením Fordo.

AP si všíma, že snímky z Planet Labs PBC ukazujú, že kedysi hnedá hora má niektoré časti sivé a jej kontúry vyzerajú mierne inak ako na predchádzajúcich záberoch.

Irán zatiaľ o škodách po útoku neinformoval.

Švajčiarsko sa pridáva ku krajinám, ktoré žiadajú pre konflikt na Blízkom východe okamžitý návrat k diplomacii.

„Švajčiarsko je hlboko znepokojené nebezpečnou eskaláciou medzi Izraelom a Iránom od 13. júna vrátane dnešných útokov zo strany USA,“ uviedlo na svojom webe tamojšie ministerstvo zahraničných vecí.

Ako dodalo, krajina zdôrazňuje dôležitosť úplného rešpektovania medzinárodného práva vrátane Charty OSN a medzinárodného humanitárneho práva.

„Švajčiarsko naliehavo vyzýva všetky strany, aby prejavili maximálnu zdržanlivosť, chránili civilné obyvateľstvo a civilnú infraštruktúru a okamžite sa vrátili k diplomacii,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Záujmy USA v Iráne v súčasnosti zastupuje práve Švajčiarsko, keďže po islamskej revolúcii z roku 1979 Washington a Teherán prerušili diplomatické styky. Švajčiarsko v minulosti zohralo významnú rolu pri výmene väzňov medzi Iránom a USA.

Predstavitelia Egypta v nedeľu takisto odsúdili „prudkú eskaláciu“ po údere USA na jadrové zariadenia Iránu, čo podľa nich môže mať pre región „nebezpečné následky“.

Egyptské ministerstvo zahraničných vecí varovalo pred „hrozbou, že región skĺzne do ďalšieho chaosu a napätia“.

Aj Pakistan v nedeľu odsúdil americké útoky na jadrové zariadenia v susednom Iráne a vyjadril obavy, že budú mať škodlivé dôsledky pre región i jeho okolie, píše agentúra DPA.

„Sme hlboko znepokojení možnou ďalšou eskaláciou napätia v regióne,“ uviedlo ministerstvo zahraničných vecí v Islamabade vo vyhlásení.

Odsudzujúce vyhlásenie prichádza len niekoľko hodín po tom, čo Pakistan nominoval amerického prezidenta Donalda Trumpa na Nobelovu cenu za mier za rok 2026.

Odnesú aj obávanú superbombu. USA útočili v Iráne neviditeľnými B-2. Ide zrejme o najdrahšie vojenské lietadlo. (ČTK)

Rusko a Čína odsúdili údery USA na Irán, spolu s Tureckom hovoria o eskalácii.

Ruské ministerstvo zahraničia v nedeľu odsúdilo „nezodpovedné“ americké údery na jadrové zariadenia v Iráne a označilo ich za hrubé porušenie medzinárodného práva. Súčasne vyzvalo Bezpečnostnú radu OSN na reakciu.

„Rusko dôrazne odsudzuje americké útoky na niekoľko jadrových zariadení v Iráne na úsvite 22. júna, ktoré nasledovali po izraelských útokoch na Iránsku islamskú republiku,“ uviedlo vo vyhlásení ministerstvo zahraničných vecí Moskvy, ktorej vojská 24. februára 2022 napadli susednú Ukrajinu.

„Už teraz je jasné, že sa začala nebezpečná eskalácia, ktorá môže ďalej narušiť regionálnu a globálnu bezpečnosť,“ dodalo.

Rusko podľa rezortu diplomacie považuje za alarmujúce, že útoky na Irán vykonala krajina, ktorá je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN.

„Nezodpovedné rozhodnutie vystaviť územie suverénneho štátu raketovým a bombovým útokom, bez ohľadu na použité argumenty, hrubo porušuje medzinárodné právo, Chartu OSN a rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN,“ píše sa v texte zverejnenom na platforme Telegram.

Takisto rezort diplomacie Číny dôrazne odsúdil údery USA na iránske jadrové zariadenia, ktoré podľa neho stupňujú napätie na Blízkom východe. Zároveň vyzval „všetky strany konfliktu, najmä Izrael, aby čo najskôr zastavili paľbu“. (TASR)

Ľudstvo prosí o mier, ukončime vojny, vyzval pápež Lev XIV. v reakcii na americké útoky na Irán.

„Ľudstvo volá a prosí o mier,“ povedal počas pravidelnej nedeľnej modlitby Anjel Pána vo Vatikáne.

„Každý člen medzinárodného spoločenstva má morálnu zodpovednosť ukončiť tragédiu vojny predtým, než sa z nej strane nenapraviteľná priepasť," upozornil Lev s tým, že reaguje na „znepokojivé správy prichádzajúce z Blízkeho východu“.

Pápež zároveň vyzval svet, aby nezabudol na humanitárnu krízu v Pásme Gazy.

„V tomto kontexte, ktorý zahŕňa Izrael a Palestínu, existuje riziko, že sa zabudne na každodenné utrpenie ľudí, najmä v Gaze a na iných územiach, kde je čoraz väčšia potreba primeranej humanitárnej pomoci," upozornil Lev.

„Dnes viac než kedykoľvek predtým ľudstvo volá a prosí o mier,“ dodal.

Volanie po mieri si podľa neho „vyžaduje zodpovednosť a rozum a nesmie byť prehlušené rinčaním zbraní ani rečníckymi slovami, ktoré podnecujú konflikt“.

Žiadny konflikt nie je dosť vzdialený, ak je v stávke ľudská dôstojnosť, dodal.

„Vojna problémy nerieši... Naopak, znásobuje ich a spôsobuje hlboké rany v histórii národov - rany, ktorých zahojenie trvá niekoľko generácií. Žiadne vojenské víťazstvo nemôže vynahradiť bolesť matky, strach dieťaťa či ukradnutú budúcnosť,“ upozornil Lev.

Na záver pápež vyjadril nádej, že rinčanie zbraní utíchne. „Nechajme diplomaciu utíšiť zbrane!... Nechajme národy tvarovať svoju budúcnosť prácou mieru, nie prostredníctvom násilia a krvavých konfliktov!" uzavrel Lev XIV.

Trump pri útoku na Irán obišiel Kongres. Konal protiústavne, hnevajú sa demokrati. (ČTK)

Francúzsky minister zahraničia Barrot vyzýva znepriatelené strany po útokoch v Iráne na zdržanlivosť. 

"Francúzsko naliehavo vyzýva strany na zdržanlivosť, aby sa vyhli akejkoľvek eskalácii, ktorá by mohla viesť k rozšíreniu konfliktu," napísal minister Jean-Noël Barrot na X.

"Trvalé riešenie tejto otázky vyžaduje vyjednané riešenie v rámci Zmluvy o nešírení jadrových zbraní," dodal s tým, že Francúzsko opakovane vyjadrilo svoj rozhodný nesúhlas s tým, aby Irán získal jadrové zbrane.

Barrot spolu so svojimi náprotivkami z Británie a Nemecka ako aj so šéfkou únijnej diplomacie Kajou Kallasovou rokoval v piatok v Ženeve s iránskym ministrom zahraničia Abbásom Arakčím.

Európski diplomati Arakčímu povedali, že Európa chce s Iránom o jeho jadrovom programe naďalej rokovať, a tiež ho vyzvali, aby Teherán pokračoval v rozhovoroch aj so Spojenými štátmi.

Americký prezident Donald Trump však v reakcii na to povedal, že Európa s jadrovými rozhovormi s Iránom nedokáže pomôcť. (ČTK)

Správy o útoku Spojených štátov na iránske jadrové zariadenia zaskočili aj lídra SNS Danka.

„Som zaskočený, pretože som bral Donalda Trumpa ako človeka, ktorý bude rokovať o mierových riešeniach. Predseda SNS v relácii STVR O 5 minút 12 naznačil, že je tu otázka, do akej miery je zodpovedná aj Európa, keďže sme členmi Severoatlantickej aliancie.

Dankovi zo strany Spojených štátov chýba väčšia komunikácia v rámci OSN.

„Ak svet stojí na rozhodnutí jednotlivca v otázke tretej svetovej vojny, tak je to vždy problém,“ povedal predseda SNS. (SME)

Šéf iránskej diplomacie Arakčí sa chystá odcestovať do Moskvy. V pondelok by mal rokovať s Putinom.

„Dnes popoludní odchádzam do Moskvy a zajtra ráno mám stretnutie s prezidentom Putinom,“ povedal Arákčí na tlačovej konferencii v Istanbule s tým, že ho čakajú „veľmi vážne konzultácie“.

Moskvu označil za „priateľa Iránu“ a povedal, že s Ruskom sa vždy navzájom radia. Teherán podľa jeho slov za posledné mesiace rokovaní s USA vždy informoval Rusko o ich priebehu.

„Irán neurobil nič zlé. Nechápeme, prečo by mal byť Irán napadnutý za falošné obvinenie, že sa snaží získať jadrové zbrane,“ povedal ďalej šéf iránskej diplomacie, ktorý Trumpa označil za „tyrana“ nedodržiavajúceho zákony.

„Zatiaľ čo prezident Trump bol zvolený s heslom ukončiť nákladnú účasť Ameriky na večných vojnách v našej časti sveta, zneužitím nášho záväzku k diplomacii zradil nielen Irán, ale oklamal aj svojich vlastných voličov,“ tvrdil Arákčí v Istanbule.

Zopakoval tiež predchádzajúce výzvy Iránu, aby Bezpečnostná rada OSN odsúdila americké útoky a varoval, že „ticho uvrhne uvrhne svet do bezprecedentnej úrovne nebezpečenstva a chaosu“.

Agentúra Reuters v nedeľu tiež napísala, že podľa Kremľa ruský prezident nemá po útokoch Spojených štátov na Irán v pláne hovoriť s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Kremeľ však dodal, že takýto hovor by sa dal dohodnúť rýchlo. (ČTK, TASR)

Český premiér Fiala dúfa, že útok USA prinúti iránsky režim k rokovaniam, ktoré by viedli k upokojeniu situácie.

Jadrový program Iránu podľa českého premiéra Petra Fialu vážne ohrozuje medzinárodnú bezpečnosť a americký útok na tri iránske jadrové prevádzky je tak pochopiteľnou snahou zabrániť mu vo vývoji jadrových zbraní.

Podľa českého ministra zahraničia Jána Lipavského boli dôvody, ktoré viedli Spojené štáty k nočnej akcii, pochopiteľné.

"Chápeme bezpečnostné dôvody, ktoré Spojené štáty k tomuto kroku viedli – iránsky jadrový program dlhodobo predstavoval hrozbu pre celý svet," konštatoval. Doplnil, že Česká republika je v kontakte so svojimi spojencami v EÚ a NATO.

Izraelská armáda priviezla z Pásma Gazy telá troch rukojemníkov, ktorých uniesli militanti z Hamasu.

Telá rukojemníkov, 71-ročnej Ofry Keidarovej, 22-ročného Jonatana Samerana a 19-ročného Šaja Levinsona, boli v Pásme Gazy nájdené a vyzdvihnuté v sobotu počas špeciálnej operácie, uviedla armáda vo vyhlásení.

Jej vykonanie podľa neho umožnili „presné spravodajské informácie“ získané tajnými službami.

Palestínski militanti zavraždili Keidarovú v kibuci Beeri pri teroristickom útoku na Izrael zo 7. októbra 2023. V rovnakom kibuci prišiel o život aj Samerano, ktorí tam spolu s priateľmi ušiel z hudobného festivalu Nova.

Levinson bol počas útoku veliteľom tankovej jednotky, zahynul v boji s militantmi neďaleko festivalu Nova. Telá všetkých troch militanti odvliekli do Pásma Gazy.

Palestínske komandá pri útoku na Izrael pripravili o život viac než 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a ďalších 250 uniesli do Pásma Gazy ako rukojemníkov.

V palestínskej enkláve je podľa izraelskej armády naďalej zadržiavaných 49 rukojemníkov, 27 z nich je po smrti. (TASR)

Iránska exilová opozícia vyzvala najvyššieho duchovného lídra Chamaneího, aby odstúpil.

Ním presadzovaný jadrový program je podľa predsedníčky exilovej iránskej Národnej rady odporu (NCRI) so sídlom v Paríži Marjami Radžávíovej nevlastenecký.

"Chameneí musí teraz odísť. Iránsky ľud víta koniec vojny a túži po mieri a slobode, "uviedla vo vyhlásení Radžávíová.

"Chameneí je zodpovedný za nevlastenecký projekt, ktorý okrem toho, že stál nespočetné množstvo životov, stál iránsky ľud najmenej dva bilióny dolárov - a teraz sa všetko rozplynulo v dyme," dodala.

Kým časť iránskej opozície verí, že zmena režimu je na dosah, a zdá sa byť pripravená na protesty proti autokratickému teokratickému režimu, iní nie sú ochotní teraz rozpútať masové nepokoje, pretože na ich národ útočia cudzie krajiny, uviedla skôr tento týždeň agentúra AFP.

Podľa agentúry Reuters je aj exilová opozícia roztrieštená a pokračujúce izraelské útoky ju ešte viac rozdeľujú v tom, ako ďalej postupovať. (ČTK)

Konflikty treba riešiť na pôde OSN, uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Blanár.

„Je neprípustné, aby ktorýkoľvek štát na území iného zvrchovaného štátu vykonával vojenské operácie. Konzistentne apelujeme, že región Blízkeho východu urgentne potrebuje mier a stabilitu, k čomu je nevyhnutná deeskalácia situácie a predovšetkým návrat diplomacie a dialógu,“ uviedol Blanár. (TASR)

Strategický ťah alebo kolosálny hazard? Čo vieme o útoku Spojených štátov na Irán. (SME)

Katar a Omán tiež odsúdili útoky USA na Irán. Vyzývajú k deeskalácii situácie.

V Katare sa nachádza najväčšia americká vojenská základňa na Blízkom východe.

Katarské ministerstvo zahraničných vecí vydalo vyhlásenie, v ktorom varuje, že „súčasná nebezpečná eskalácia v regióne môže viesť ku katastrofálnym následkom na regionálnej aj medzinárodnej úrovni“.

Zároveň obe strany vyzvalo, aby „prejavili múdrosť, zdržanlivosť a vyhli sa ďalšej eskalácii.“

Americké útoky na ciele v Iráne odsúdil aj Omán, ktorý je sprostredkovateľskou krajinou v jadrových rokovaniach.

Nemecký kancelár Merz vyzval Irán, aby začal rokovať s USA a Izraelom o ukončení konfliktu.

Berlín predpokladá, že nočné americké útoky na jadrové zariadenia v Iráne poškodili "veľkú časť" jadrového programu Islamskej republiky.

"Presná analýza škôd bude možno až neskôr," dodal vo vyhlásení vládny hovorca Stefan Kornelius po rannom zasadnutí nemeckého bezpečnostného kabinetu

Kancelár Merz a ďalší členovia nemeckej vlády sa podľa neho počas dňa spoja so svojimi partnermi v Európskej únii a v Spojených štátoch, aby koordinovali ďalší postup.

Zásoby obohateného uránu boli z jadrových zariadení presunuté pred útokom inam, uviedol iránsky predstaviteľ.

Zástupca politického riaditeľa iránskeho štátneho vysielateľa Hasan Abedíní, podľa agentúry Reuters uviedol, že Irán pred nejakým časom presunul zásoby obohateného uránu inam.

"Zásoby obohateného uránu boli premiestnené z jadrových centier a nezostali tam žiadne materiály, ktoré by pri zasiahnutí mohli spôsobiť radiáciu a poškodiť našich spoluobčanov," povedal.

Jeho tvrdenie nie je možné overiť z iných zdrojov. (ČTK)

Pri iránskych útokoch na Izrael utrpelo zranenia už najmenej 86 ľudí.

Väčšina z nich utrpela ľahké zranenia a dvaja ľudia utrpeli stredne ťažké zranenia, uviedlo izraelské ministerstvo zdravotníctva. (ČTK)

Ministri zahraničných vecí Únie budú o situácii na Blízkom východe diskutovať v pondelok.

Šéfka zahraničnej politiky Únie Kaja Kallasová vyzvala na deeskaláciu a návrat k rokovaniam.

„Vyzývam všetky strany, aby ustúpili o krok späť, vrátili sa k rokovaciemu stolu a zabránili ďalšej eskalácii,“ napísala Kallasová na platforme X.

Ako dodala, Iránu nesmie byť umožnené vyvinúť jadrovú zbraň.

Saudská Arábia odsúdila americké zapojenie sa do izraelsko-iránskej vojny. Libanon chce ostať bokom konfliktu.

Saudskoarabské ministerstvo zahraničia vyzvalo na zdržanlivosť, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu situácie. Medzinárodné spoločenstvo by podľa Rijádu malo za týchto "citlivých okolností" zvýšiť úsilie o politické riešenie krízy.

Libanonský premiér Naváf Salám podľa agentúry AP uviedol, že jeho krajina musí zostať mimo možnej regionálnej eskalácie konfliktu.

V Libanone má stále veľký vplyv tamojšie militantné hnutie Hizballáh, ktoré má zastúpenie aj v parlamente a je spojencom Teheránu. Hizballáh vedie, rovnako ako Teherán, dlhodobo konflikt s Izraelom.

V pondelok mimoriadne zasadne Rada guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. 

Šéf agentúry Rafael Grossi zasadnutie zvolal vzhľadom na naliehavú situáciu v Iráne.

Britský premiér Starmer vyzval Irán na návrat k rokovaciemu stolu.

„Situácia na Blízkom východe zostáva nestabilná a stabilita v regióne je prioritou. Vyzývame Irán, aby sa vrátil k rokovaciemu stolu a dosiahol diplomatické riešenie na ukončenie tejto krízy,“ uviedol v reakcii Starmer.

Iránsky jadrový program je podľa britského premiéra vážnou hrozbou medzinárodnej bezpečnosti. "Irán nesmie nikdy vyvinúť jadrovú zbraň a Spojené štáty podnikli akciu, aby túto hrozbu zmiernili, "uviedol britský premiér.

Predpokladá sa, že Británia do akcie zapojená nebola, keďže Starmer i tamojší minister zahraničných vecí David Lammy presadzovali diplomatické riešenie.

Netanjahu v prejave k Izraelčanom uviedol, že útokom USA na Irán splnil jeden zo svojich sľubov, ktoré im dal.

Izraelský premiér povedal, že na začiatku ofenzívy proti islamskej republike oznámil, že „iránske jadrové zariadenia budú tak či onak zničené“.

„Tento sľub bol dodržaný,“ povedal izraelský premiér.

Prezident Pellegrini kritizuje, že štáty čoraz viac dávajú prednosť vojenským riešeniam pred diplomaciou.

„Čím ďalej, tým viac rezignujú viaceré štáty vrátane demokratických krajín a svetových veľmocí na diplomatické riešenia krízových situácií a dávajú prednosť silovým riešeniam, pri ktorých zomierajú ľudia,“ uviedol na sociálnej sieti Pellegrini.

Slovenský prezident je presvedčený, že jedinou možnosťou dlhodobého prežitia ľudskej civilizácie je mierové spolunažívanie národov na celom svete.

„Preto verím, že dnes predovšetkým na Blízkom Východe, ale čím skôr aj na Ukrajine a vo všetkých ďalších krízových regiónoch, utíchnu zbrane a znepriatelené strany si sadnú za rokovací stôl,“ konštatoval Pellegrini.

Irak varuje, že útoky USA na jadrové zariadenia v Iráne ohrozujú mier a stabilitu na Blízkom východe.

Bagdad vyjadril „hlboké znepokojenie a dôrazné odsúdenie“ útokov na jadrové zariadenia, uvádza sa vo vyhlásení vlády.

V dôsledku „napätia v regióne“ opustil medzitým Irak v priebehu víkendu ďalší personál diplomatickej misie Spojených štátov, uviedol v nedeľu nemenovaný americký predstaviteľ, podľa ktorého veľvyslanectvo USA i konzulát v Bagdade zostávajú v prevádzke.

Irán popravil muža, ktorého odsúdil za spoluprácu s izraelskou spravodajskou službou Mossad.

S odvolaním sa na oznámenie iránskej justície to napísala agentúra AFP. Zároveň pripomenula, že v Iráne bola od 13. júna, keď Izrael začal otvorený konflikt s Iránom, zatknutých množstvo ľudí, ktorých Teherán podozrieva zo spolupráce s Izraelom.

"Madžíd Mosajebí bol dnes ráno obesený po tom, ako bolo ukončené trestné konania a jeho odsúdenie potvrdil najvyšší súd," uviedla iránska justičná webová stránka Mízán. Dodala, že muž sa podieľal na dodávaní citlivých informácií Mossadu.

V Iráne nie je nezávislé súdnictvo a sloboda slova je úradmi veľmi obmedzená. Za kritiku režimu ajatolláhov či porušenie mravnostných zákonov hrozia v krajine vysoké tresty.

Od začiatku izraelských úderov iránska polícia oznámila niekoľko zadržaní kvôli údajnej spolupráci s Izraelom a očierňovaniu iránskeho štátneho zriadenia.

V pondelok potom bol v Iráne popravený muž odsúdený za spoluprácu s Mossadom. Zadržaný bol už v roku 2023.

Iránske ministerstvo spravodlivosti zároveň varovalo, že ľuďom spolupracujúcim s Izraelom bude "podľa platných zákonov s plnou rozhodnosťou a najvyššou naliehavosťou hroziť ten najtvrdší trest". (ČTK)

Palestínske militantné hnutie Hamas odsúdilo útok USA na Irán a označilo ho za jasnú agresiu.

„Táto brutálna agresia je nebezpečnou eskaláciou,“ dodal Hamas vo vyhlásení a útok označil za „flagrantné porušenie medzinárodného práva a priamu hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť“. (TASR)

Irán tvrdí, že zaútočil na viaceré lokality v Izraeli vrátane Medzinárodného letiska Bena Guriona v Tel Avive.

Armáda islamskej republiky vo vyhlásení spresnila, že medzi ďalšie ciele v Izraeli patrili „biologické výskumné centrum“, logistické základne a rôzne úrovne veliteľských a riadiacich stredísk, citovala agentúra Fars.

Podľa stanice Sky News bola v Tel Avive zasiahnutá časť rozsiahlej budovy, o čom kolovali aj zábery na sociálnych sieťach. Na mieste sa nachádzali záchranári a prehľadávali trosky.

Podľa Sky News ide o odvetné útoky Iránu za údery USA na tri jeho zariadenia na obohacovanie uránu - vo Fordó, v Natanze a Isfaháne.

Verejnoprávna televízia KAN 11 odvysielala zábery zničenej budovy obklopenej sutinami, ktorá sa podľa nej nachádza v strednom Izraeli, po dvoch vlnách iránskych rakiet vypálených na Izrael.

Podľa portálu Times of Israel bol zasiahnutý domov pre seniorov. Terčom útokov Iránu bolo aj mesto Haifa.

Izraelská armáda zároveň v nedeľu oznámila, že spustila novú sériu útokov zameraných na vojenské ciele vrátane raketových odpaľovacích zariadení v západnom Iráne.

V oblasti Perzského zálivu neboli zaznamenané nijaké účinky zvýšenej radiácie, tvrdia saudskoarabské úrady.

„Ako dôsledok amerického vojenského útoku na iránske jadrové zariadenia neboli zistené žiadne rádioaktívne účinky na životné prostredie (saudskoarabského) kráľovstva a arabských štátov Perzského zálivu," napísala saudskoarabská komisia pre jadrový a rádiologický dozor v príspevku na sociálnej sieti na X.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac privítal útoky USA na iránske jadrové zariadenia a označil ich za historický krok.

Cieľom týchto útokov bolo podľa neho „zabezpečiť, aby Irán nedisponoval žiadnymi jadrovými zbraňami - zbraňami, ktoré ohrozovali národno-bezpečnostné záujmy Izraela, krajín regiónu i samotných Spojených štátov,“ uvádza sa vo vyhlásení izraelského ministra obrany.

„Zväzok medzi Spojenými štátmi a Izraelom je silnejší, než kedykoľvek predtým - v záujme mieru a bezpečnosti oboch štátov a celého slobodného sveta,“ dodal Kac.

Izraelský prezident Jicchak Herzog vyzval na okamžité prepustenie zvyšných rukojemníkov zadržiavaných v Gaze.

Jeho vyjadrenia prišli po tom, čo Spojené štáty v noci na nedeľu zaútočili na jadrové zariadenia na území Iránu, informuje agentúra AFP.

„Tento odvážny krok slúži bezpečnosti celého slobodného sveta. Dúfam, že povedie k lepšej budúcnosti pre Blízky východ – a pomôže urýchlene prepustiť našich rukojemníkov držaných v zajatí v Gaze,“ napísal Herzog na X.

Palestínske militantné hnutie Hamas zadržiava rukojemníkov od bezprecedentného útoku na juh Izraela zo 7. októbra 2023. (TASR)

Generálny tajomník OSN António Guterres označil útoky USA na Irán za nebezpečnú eskaláciu.

„V tejto nebezpečnej hodine je nevyhnutné vyhnúť sa špirále chaosu. Neexistuje vojenské riešenie. Jedinou cestou vpred je diplomacia. Jedinou nádejou je mier,“ uviedol Guterres.

Jemenskí povstalci Húsíovia sľúbili odvetu za americké útoky na Irán. Prímerie s USA sa podľa nich skončilo.

Odpoveď na nočné americké útoky na Irán je "len otázkou času", povedal hovorca politického vedenia Húsíovcov televízii Al-Džazíra.

Šiitskí povstalci Húsíovia, ktorí ovládajú severozápad Jemenu a sú spojencami Iránu, od novembra 2023 útočili na obchodné lode v Červenom mori, čo odôvodňovali solidaritou s Palestínčanmi v reakcii na izraelskú ofenzívu v Gaze, ktorá sa začala 7. októbra 2023 v odvete za teroristický útok Hamasu na Izrael.

Spojené štáty kvôli tomu potom útočili na pozície Húsíov v Jemene a minulý mesiac Húsíovia s USA uzavreli prímerie a sľúbili, že prestanú narúšať medzinárodnú námornú dopravu v Červenom mori. Vtedy tiež uviedli, že toto prímerie sa ale nevzťahuje na Izrael. (ČTK)

Po útokoch Iránu previezli do nemocnice 16 zranených, uviedla izraelská záchranná služba.

Irán v nedeľu vypálil niekoľko ďalších rakiet na Izrael krátko po tom, ako sa Spojené štáty zapojili do izraelsko-iránskej vojny.

V Tel Avive sa ráno rozozneli sirény protivzdušnej obrany, ktorá podľa agentúry Reuters zasahovala aj nad Jeruzalemom.

Podľa denníka Haarec bolo zničených niekoľko budov v Tel Avive, záchranári informovali o 16 zranených, väčšina z nich je zranená ľahko.

Iránske rakety v nedeľu ráno zasiahli podľa serveru The Times of Israel viaceré miesta v strednom Izraeli, jedna dopadla do oblasti prístavu Haifa na severe krajiny, kde predtým nezneli sirény.

V Iráne nehlásia zvýšenú radiáciu mimo zasiahnutých jadrových zariadení, tvrdia  medzinárodní kontrolóri.

„Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu poskytne ďalšie hodnotenie situácie v Iráne, keď budú k dispozícii ďalšie informácie,“ uviedla agentúra.

Niektorí americkí zákonodarcovia kritizujú útoky na Irán a poukazujú na, že boli vykonané bez súhlasu Kongresu.

Demokratická kongresmanka Alexandria Ocasio-Cortezová hovorí, že ide o vážne porušenie ústavy a právomocí Kongresu a jasný dôvod na impeachment.

„Impulzívne riskoval rozpútanie vojny, ktorá nás môže spútať na celé generácie,“ uviedla v reakcii X.

Ďalšia demokratická kongresmanka Rashida Tlaibová rovnako hovorí o „do očí bijúcom porušení“ americkej ústavy a vyzýva Kongres, aby okamžite zasiahol.

„Videli sme, kam nás doviedli desaťročia nekonečnej vojny na Blízkom východe – všetko založené na lži o zbraniach hromadného ničenia. Už na to nenaletíme,“ uviedla.

Republikánsky kongresman Jim McGovern medzitým označuje situáciu za šialenú.

„Trump práve bombardoval Irán bez súhlasu Kongresu a nelegálne nás zatiahol do vojny na Blízkom východe. Nepoučili sme sa z toho?“ napísal na sieti X.

Irán po amerických úderoch útočí na Izrael. V Tel Avive sa ráno rozozneli sirény protivzdušnej obrany.

Podľa svedkov zasahovala nad Jeruzalemom. Izraelská armáda krátko predtým varovala, že Irán vypustil smerom na Izrael balistické strely.

Agentúra Reuters následne uviedla, že explózie boli počuť na viacerých miestach stredného Izraela.

Najnovší iránsky útok prišiel len niekoľko hodín po tom, ako sa do bojov zapojili Spojené štáty. (ČTK)

Irán si vyhradil všetky možnosti na obranu vlastnej suverenity a záujmov na základe Charty OSN.

V reakcii na americké útoky na tri jadrové prevádzky v Iráne to na sociálnej sieti X napísal šéf jeho diplomacie Abbás Arakčí.

"Udalosti z dnešného rána sú poburujúce a budú mať trvalé následky," napísal Arakčí. Správanie Spojených štátov označil za nebezpečné a zločinné.

"Na základe Charty OSN a jej ustanovení umožňujúcich legitímnu reakciu si Irán vyhradzuje všetky možnosti na obranu svojej suverenity, záujmov a obyvateľov," uviedol tiež iránsky minister zahraničia.

Izrael po amerických útokoch uzavrel až do odvolania vzdušný priestor, uviedol úrad pre správu letísk.

„Vzdušný priestor Izraela je vzhľadom na najnovší vývoj (situácie) uzavretý,“ uviedol úrad pre správu letísk IAA. Zároveň však spresnil, že pozemné hraničné priechody s Egyptom i Jordánskom naďalej fungujú normálne.

Izrael najskôr uzavrel svoj vzdušný priestor už 13. júna po tom, ako začal s útokmi na Irán. Uplynulý piatok ho opäť otvoril pre tzv. repatriačné lety izraelských občanov, ktorí uviazli v zahraničí.

Izrael po útokoch USA na Irán taktiež zvýšil až do odvolania úroveň pohotovosti na celom svojom území.

Pohyb občanom obmedzil len na vyslovene nevyhnutné aktivity. Zatvorené tak majú byť školy, ako aj ďalšie pracoviská s výnimkou „základných sektorov“, oznámila izraelská armáda. (TASR)

Americký prezident Trump varoval Irán pred odvetnými útokmi proti Spojeným štátom. 

Na akúkoľvek odvetu Iránu proti Spojeným štátom americkým odpovieme silou omnoho väčšou, než akej ste boli svedkami dnes večer," uviedol Trump.

Iránska organizácia pre atómovú energiu potvrdila útoky na jej jadrové zariadenia vo Fordo, Isfaháne aj Natanze.

Americké útoky označila za „neskrývané porušenie medzinárodného práva“ a dodala, že so svojím „národným programom“ neprestane, čím podľa agentúry AP i stanice Sky News zjavne narážala na svoj jadrový program.

„Iránska organizácia pre atómovú energiu uisťuje veľký iránsky národ, že napriek podlým sprisahaniam jeho nepriateľov, nedovolí zastaviť rozvoj tohto národného priemyslu, na ktorom sa svojim úsilím podieľajú tisíce revolučných a motivovaných vedcov a odborníkov,“ uviedla organizácia.

Zároveň obvinila zo „spoluúčasti“ na amerických útokoch Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE).

Teherán zatiaľ nepotvrdil, či boli zariadenia úplne zničené, ako to oznámil americký prezident Trump.

Iránske úrady však v nedeľu vyhlásili, že po americkom útoku na zariadenie Fordo na obohacovanie uránu nehrozí obyvateľom neďalekého mesta Kom a jeho okolia „žiadne nebezpečenstvo“. (TASR)

Trump vystúpil s prejavom. Kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie uránu boli podľa neho zničené.

„Dnes večer môžem svetu oznámiť, že údery boli veľkolepým vojenským úspechom. Kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie uránu boli úplne a totálne zničené,“ povedal Trump v prvom verejnom vystúpení od vykonania týchto útokov.

Počas krátkeho prejavu vedľa neho stáli americký viceprezident J.D. Vance, minister zahraničných vecí Marco Rubio i minister obrany Pete Hegseth.

Trump zároveň vo svojom krátkom „prejave k národu“ varoval Irán, že ak nepristúpi na mier, USA by mohli na jeho území zasiahnuť ďalšie ciele.

„Irán, tyran Blízkeho východu, musí teraz uzavrieť mier. Ak tak neurobí, budúce útoky budú oveľa väčšie a oveľa jednoduchšie,“ pokračoval prezident USA.

„Toto nemôže pokračovať. Buď bude mier, alebo dôjde k tragédii pre Irán, oveľa väčšej, než akej sme boli svedkami za posledných osem dní. Pamätajte, že zostáva ešte veľa cieľov,“ dodal.

Varoval pritom, že USA by mohli na tieto ciele zaútočiť „s presnosťou, rýchlosťou a zručnosťou“, a to „v priebehu len niekoľkých minút“.

Americký prezident tiež povedal, že cieľom USA bolo zastavenie jadrovej hrozby, ktorú predstavuje Irán ako štát, ktorý je na celom svete najväčším podporovateľom terorizmu.

„Irán hovorí, smrť Amerike, smrť Izraelu už 40 rokov... Stratili sme viac ako tisíc ľudí a státisíce na celom Blízkom východe a vo svete zomreli ako priamy následok ich nenávisti," povedal.

Trump sa tiež poďakoval izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi i izraelskej armáde za spoluprácu. „Pracovali sme ako tím, možno ako doteraz nikdy ešte nijaký, a prešli sme dlhú cestu k odstráneniu tejto veľkej hrozby pre Izrael,“ dodal.

Poďakoval tiež americkým vojakom, ktorí sa zúčastnili na tejto operácii aj „celej armáde Spojených štátov“. Dodal, že takúto operáciu, „svet nevidel už mnoho, mnoho desaťročí“ a vyjadril vieru v to, že služby vojakov v takomto rozsahu už nebudú potrebné. (TASR)

Izraelský premiér Netanjahu tvrdí, že Trump a Spojené štáty prejavili pri útokoch na Irán veľkú silu.

V príspevku na sociálnej sieti X tiež uviedol, že Trumpovo „odvážne rozhodnutie (zaútočiť) zmení dejiny“.

Izrael zároveň po útokoch Spojených štátov na Irán zvýšil až do odvolania úroveň pohotovosti na celom svojom území. Pohyb občanom obmedzil len na vyslovene nevyhnutné aktivity.

Zatvorené budú do odvolania školy, ako aj ďalšie pracoviská s výnimkou „základných sektorov“, oznámila izraelská armáda.

„Bolo rozhodnuté zmeniť zaradenie všetkých oblastí krajiny z čiastočnej a obmedzenej aktivity na nevyhnutnú aktivitu“ vrátane „zákazu vzdelávacích aktivít, zhromažďovania i (fungovania) pracovísk s výnimkou základných sektorov“, uviedla vo vyhlásení.

Trumpovi už za útoky vyjadril vďaku bývalý izraelský minister obrany Joav Galant, ktorý tak zareagoval medzi prvými.

Vďaku vyjadril za „odvážne rozhodnutie“ pre USA, Izrael a „pre celé ľudstvo“.

Iránske médiá potvrdili, že časť jadrového zariadenia Fordo zasiahli nepriateľské útoky.

Hovorca tzv. krízového manažmentu v iránskej provincii Kom, uviedol, že časť jadrovej elektrárne Fordo bola napadnutá „nepriateľskými leteckými útokmi“, informuje stanica Sky News podľa iránskej tlačovej agentúry Tasnim.

Zástupca guvernéra provincie Isfahán, Akbar Sálihi, zase informoval, že „protivzdušná obrana v (mestách) Isfaháne a Kašáne“ bola aktivovaná z dôvodu nepriateľských útokov.

Spojené štáty zaútočili bombami na tri jadrové zariadenia v Iráne vo Fordo, Natanz a Isfaháne.

Oznámil to americký prezident Donald Trump v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social, pričom útok označil za „veľmi úspešný“.

USA sa tak pridali k Izraelu, ktorý na Irán útočí už vyše týždeň, pričom ten údery opätuje, komentuje agentúra AP

„Dokončili sme náš veľmi úspešný útok na tri jadrové zariadenia v Iráne vrátane Fordo, Natanz a Isfaháne,“ napísal Trump.

„Na hlavný objekt, Fordo, bol zhodený plný náklad BÔMB,“ dodal s tým, že všetky lietadlá, ktoré sa na útoku zúčastnili bezpečne opustili iránsky vzdušný priestor a sú na ceste domov.

„Gratulujeme našim skvelým americkým bojovníkom. Na svete neexistuje iná armáda, ktorá by toto dokázala. TERAZ JE ČAS NA MIER!“ dodal vo svojom príspevku americký prezident.

Podľa agentúry Reuters sa na útokoch podieľali strategické bombardéry B-2, odvoláva sa na oficiálne nemenované americké zdroje. V priebehu soboty agentúra tiež informovala, že Spojené štáty začali presúvať niekoľko svojich strategických bombardérov B-2 na ostrov Guam v Tichom oceáne.

Trump predtým zvolal na sobotný večer v Bielom dome zasadnutie Bezpečnostnej rady USA, rokovať mala práve o prípadnom vstupe USA do konfliktu voči Iránu.

Agentúra AP pripomína, že k priamemu zapojeniu USA prichádza po viac ako týždni útokov Izraelu na Irán, ktoré ten spustil 13. júna. Teherán odvtedy údery opätuje.

Trump v ďalšom príspevku na Truth Social oznámil, že o 22.00 h miestneho času (04.00 h SELČ) vystúpi v súvislosti s útokmi s tzv. prejavom k národu. Týkať sa podľa jeho slov bude veľmi „úspešnej americkej vojenskej operácie v Iráne“.

Trump akciu označil za „historický moment pre Spojené štáty americké, Izrael a celý svet“ a dodal, že „Irán teraz musí súhlasiť s ukončením tejto vojny“.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre izraelskú verejnoprávnu zase televíziu Kan uviedol, že Izrael „plne koordinoval“ útoky s USA.

Trump po útokoch telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, povedal stanici NBC News nemenovaný vysoký predstaviteľ Bieleho domu.

Sky News dodáva, že dvojica tento týždeň o konflikte hovorila takmer každý deň.

Iránske Revolučné gardy ohlásili v noci nové útoky na Izrael, vyslali útočné i tzv. kamikadze drony.

K ich oznámeniu došlo krátko po tom, ako ďalšie údery hlásil aj Izrael, ktorý sa zase zameral na juh Iránu. Boje medzi oboma krajinami pokračujú už desiaty deň.

„Obrovská vlna útočných a kamikadze dronov už niekoľko hodín smeruje k ich (izraelským) strategickým cieľom na celom území tohto režimu,“ citovala iránska štátna televízia slová hovorcu revolučných gárd Alího Mohammada Naíního.

Izraelské vzdušné sily krátko na to oznámili, že zachytili bezpilotné lietadlo vypustené „z východu“ na Izrael.

Poplašné sirény sa ich podľa vyhlásenia rozozvučali v osadách Ramat Magšimim a Chaspin v Golanských výšinách v reakcii na „prienik nepriateľského lietadla“. (TASR)

Izrael v sobotu neskoro večer zaútočil na mesto Bandar Abbás na juhu Iránu, cieľom boli sklady zbraní a dronov.

Izraelské ozbrojené sily ešte predtým oznámili, že útočia aj v strednej časti Iránu s tým, že celia na tamojšiu „vojenskú infraštruktúru“ a stíhačky patriace iránskym silám.

Iránska tlačová agentúra Tasnim v reakcii na tieto správy informovala, že v oblasti zasahovala iránska protivzdušná obrana, a to ako v Bandar Abbáse, tak aj v neďalekom meste Bandar Lenge.

Izraelské drony tam boli podľa jej správy monitorované, zachytené a zničené, uvádza BBC. (TASR)