WASHINGTON. Američania použili pri útokoch na iránskej jadrové zariadenia bombardéry B-2 Spirit. Ide o asi najdrahšie vojenské lietadlo, ktoré kedy vstúpilo do radovej služby.
Každý z 21 exemplárov, ktoré USA vyrobili, stál viac ako dve miliardy dolárov.
Na nočných útokoch v Iráne sa lietadlá podieľali preto, lebo ako jediné sú schopné niesť bomby určené na likvidáciu podzemných bunkrov.
Na Fordo udreli šiestimi, ďalšie dve zariadenia v Isfaháne a Natanze zasiahli strely s plochou dráhou letu Tomahawk odpálené z ponoriek.
Zriedkavá konštrukcia
"Neviditeľný" lietadlo, ktorého prototyp prvýkrát vzlietol 17. júla 1989, tak trochu doplatil na koniec studenej vojny.
Podľa pôvodných plánov malo totiž vzniknúť asi 130 strojov, nakoniec ale Pentagon objednal necelú šestinu, medzi ktorú sa rozpočítali enormné náklady na vývoj.

Spoločnosť Northrop, ktorá začiatkom 80. rokov vyhrala súťaž amerického ministerstva obrany na nový bombardér používajúci pokročilé technológie, navrhla veľmi nezvyčajné lietadlo.
Snaha o čo najmenší radarový odraz - B-2, podobne ako menší F-117 Nighthawk, nie je v pravom zmysle slova neviditeľný, len ho má problém nájsť nepriateľský radar - totiž viedla konštruktérov k návrhu samokrídla.

Teda len vzácne využívanému konštrukčnému poňatiu, keď lietadlu vlastne chýbajú trup aj chvostové plochy.
Celý stroj pripomína veľké silné krídlo, z ktorého hore vystupuje kabína a v prípade B-2 aj dvojica gondol s prúdovými motormi.
V histórii sa samokrídlo príliš neuplatnilo. Ku koncu druhej svetovej vojny bolo dokončených niekoľko prototypov stíhacieho bombardéra Horten Ho 229, jednej z Hitlerových "zázračných zbraní", v rovnakom čase sa projektom diaľkového bombardéra v podobe samokrídla zaoberal tiež Northrop. Z vrtuľového YB-35 ani neskoršieho YB-49 ale nakoniec nič nebolo.

Samokrídlo opäť v hre
Pri návrhu nového bombardéra na prelome 70. a 80. rokov sa však toto konštrukčné poňatie dostalo späť do hry, samokrídlo má totiž menší radarový odraz ako podobne veľké konvenčné lietadlo.
A keď inžinieri z Northropu ešte využili ďalšie techniky, ako špeciálne, radarové lúče pohlcujúce materiály, zvláštne zalomené zadné partie alebo motory umiestnené hore na krídle, kryté pred radarmi, vytvorili lietadlo, ktoré malo byť schopné prekonať sovietsku protivzdušnú obranu.

V čase vrcholiacej studenej vojny chceli velitelia amerického letectva bombardér, ktorý by dokázal doniesť jadrové bomby hlboko nad nepriateľské územie.
Sovietsky zväz ale chránila starostlivo budovaná sieť radarov, protilietadlových raketových kompletov a stíhačiek, ktorá sa zdala byť neprekonateľná. Najmä pre klasické strategické bombardéry ako B-52.
Ako riešenie sa ponúkalo práve pre radary neviditeľné lietadlo, ktoré by bolo schopné uniesť takmer rovnaký náklad bômb.

Dlhý a drahý vývoj
Počas vývoja však generáli zmenili požiadavky na to, ako by podzvukový bombardér (lietanie nadzvukovou rýchlosťou je trochu v rozpore s potrebou zostať neviditeľný pre radary) mal preniknúť do nepriateľského vzdušného priestoru.
Popri letoch vo veľkých výškach - kde je B-2 naozaj takmer neviditeľný vďaka tomu, že jeho temná farba oproti tmavej oblohe nie je veľmi vidieť - muselo byť lietadlo schopné tiež počas útoku lietať tesne nad zemou a prakticky kopírovať terén.
Za cenu predĺženia vývoja a jeho zdraženia sa to Northropu podarilo splniť, avšak koncom 80. rokov prišlo znižovanie napätia medzi USA a Sovietskym zväzom a veľká flotila "neviditeľných" bombardérov už nebola potrebná.
Podobné škrty síce postihli aj ďalšie zbrojné programy, v prípade B-2 bolo však zmenšenie objednávky veľmi citeľné.
Namiesto pôvodne plánovaných 132 strojov, medzi ktoré by sa rozpočítali náklady na vývoj, sa ich nakoniec do roku 1997 vyrobilo popri prototype len 20.
Stroj, pôvodne určený pre nukleárne bombardovanie, bol tiež upravený pre konvenčnú výzbroj, do akcie ho Američania prvýkrát vyslali v roku 1999 počas náletov na Juhosláviu.
Neskôr sa "bé dvojky", schopné niesť v bombovniciach vyše 20 ton bômb, objavili tiež nad Afganistanom, Irakom či Líbyou. A na rozdiel od F-117, ktorej jeden exemplár sa podarilo na jar 1999 zostreliť Srbom, bez vlastných strát.
Jedno lietadlo bolo ale zničené po nehode počas štartu v roku 2008, druhé bolo vyradené po havárii v roku 2022.
Ničiteľ bunkrov
Lietadlo môže niesť okrem iného dve riadené bomby GBU-57A/B MOP (Massive Ordnance Penetrator), ktoré boli podľa médií teraz použité na útoky na iránske jadrové zariadenia.
Najsilnejšia konvenčná bomba v americkom arzenáli váži 13 600 kilogramov a je pred výbuchom vďaka svojej konštrukcii schopná preniknúť niekoľkými desiatkami metrov materiálu.

Americké letectvo uviedlo, že až 60 metrov, v prípade železobetónu je to podľa BBC až 18 metrov. Bomba potom obsahuje skoro 2,5 tony výbušnín.
Americké letectvo chystá nahradenie bombardérov B-2 novými o niečo menšími a pre radary tiež neviditeľnými lietadlami B-21 Raider, ktoré budú tiež schopné niesť konvenčné i jadrové zbrane.
Prvý verejný let stroja B-21 sa uskutočnil 10. novembra 2023, zaradenie prvých kusov do služby sa plánuje koncom 20. rokov.
Americké letectvo oznámilo, že plánuje kúpiť minimálne sto raiderov, ktoré majú nahradiť nielen B-2, ale aj nadzvukové stroje B-1B a výhľadovo aj legendárne B-52.