Irán zaútočil raketami na americké základne v Katare a Iraku, Trump hovorí o slabej odvete (SME Minúta)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že víkendové americké útoky na ciele v Iráne neboli legálne.

Francúzsko však podľa neho podporuje zámer zabrániť Teheránu vo vývoji jadrových zbraní.

„Aj keď môžeme považovať za oprávnené neutralizovať jadrové štruktúry v Iráne vzhľadom na ciele, ktoré zdieľame... tieto útoky nie sú zákonné,“ povedal Macron počas návštevy Nórska. „Od začiatku sme verili, že to možno dosiahnuť prostredníctvom diplomatických a technických prostriedkov,“ dodal, pričom tento názor podľa AFP vyjadril aj nórsky premiér Jonas Gahr Störe.

„Medzinárodné právo má niekoľko jasných princípov týkajúcich sa použitia sily. Môže to povoliť Bezpečnostná rada alebo môže ísť o čistú sebaobranu,“ vyhlásil francúzsky prezident. Objasnil, že to znamená, že útoky Spojených štátov boli „mimo oblasti medzinárodného práva“.

Prezident Francúzska tiež vyjadril svoj nesúhlas s akýmkoľvek zámerom zmeniť režim v Iráne vojenskými prostriedkami. Americkí predstavitelia opakovane tvrdili, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Iráne. Avšak americký prezident Donald Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil, že to nevylučuje.

„Zakaždým, keď sme urobili toto rozhodnutie, bez ohľadu na oprávnenosť pôvodného prístupu...sme urobili chybu,“ povedal Macron. Takéto kroky podľa neho v minulosti neviedli k zvýšeniu stability.

Dodal, že pondelkové izraelské útoky na väznicu Evín v Teheráne nemajú nič spoločné s „deklarovanými cieľmi“ Izraela, ktorými je zničenie iránskeho jadrového programu, a ohrozujú civilistov. Zároveň varoval pred dopadom na globálnu ekonomiku v prípade, že by Irán uzavrel Hormuzský prieliv. „Dôsledky pre svetové hospodárstvo, najmä pre Čínu a mnohé ďalšie krajiny, by boli masívne a myslím si, že by to vyvolalo veľa reakcií,“ uzavrel Macron. (TASR)

Donald Trump o útokoch Iránu vyhlásil, že šlo o „slabú odpoveď, ktorú Spojené štáty očakávali a veľmi efektívne odvrátili“.

„Vypálili 14 rakiet - 13 z nich bolo zostrelených a 1 oslobodená, pretože mierila smerom, kde by nikoho neohrozila,“ napísal americký prezident na svojej sociálnej sieti Truth Social. „S potešením môžem oznámiť, že sa žiaden Američan nezranil a nevznikli takmer žiadne škody,“ dodal.

„Najdôležitejšie však je, že už dostali všetko zo svojho systému a dúfajme, že už nebude pokračovať žiadna ďalšia nenávisť. Chcem sa Iránu poďakovať za včasné varovanie, ktoré umožnilo, že nedošlo k stratám na životoch a nikto nebol zranený,“ pokračoval Trump.

Americký prezident tvrdí, že po odvetných iránskych útokoch môže Teherán pristúpiť k rokovaniam o mieri v regióne. „Budem nadšene povzbudzovať Izrael, aby urobil to isté,“ dodal.

Trump sa v nasledujúcom príspevku taktiež poďakoval katarskému emirovi Tamímovi bin Hamadovi Ál Sánímu za jeho snahy o sprostredkovanie mieru v regióne. „Pokiaľ ide o dnešný útok na americkú základňu v Katare, s potešením oznamujem, že okrem toho, že neboli zabití ani zranení žiadni Američania, neboli zabití ani zranení ani Katarčania,“ napísal. (TASR)

Irán nikomu neublížil, za žiadnych okolností však nebude akceptovať agresiu namierenú voči sebe, vyhlási Alí Chameneí.

„Neporušili sme nikoho práva... Zároveň však nikdy nebudeme akceptovať, aby niekto porušoval tie naše, a neskloníme sa pred žiadnym takýmto porušovaním... Taká je logika iránskeho národa,“ napísal najvyšší duchovný vodca v príspevku na X.

Popredný nemenovaný iránsky predstaviteľ krátko predtým podľa agentúry Reuters povedal, že Teherán bude pokračovať v odvete, ktorú spustil v reakcii na víkendové americké útoky na svoje jadrové zariadenia. Zároveň však dodal, že Irán má „potrebnú racionalitu“ na to, aby po „potrestaní agresora“ pristúpil k diplomacii. Izraelské aj americké útoky však podľa jeho slov musia prestať, ak chcú tieto krajiny rokovania.

Spojené štáty rozsah pondelňajších iránskych útokov na základňu al-Udajd v Katare spochybňujú. Nemenovaný predstaviteľ USA povedal agentúre Reuters, že základňu nezasiahla nijaká z rakiet.

Iránske Revolučné gardy zas tvrdia, že ju zasiahlo šesť rakiet. (TASR)

Rusko nemá v pláne dodať Iránu jadrové zbrane, uviedol podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev.

Na sieti X tak reagoval na príspevok prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa vyjadroval k predchádzajúcemu tvrdeniu Medvedeva, že viaceré krajiny sú pripravené priamo dodať Iránu vlastné jadrové hlavice.

Sériu príspevkov na sociálnych sieťach podnietili údery USA na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Isfahán a Natanz - z noci na nedeľu. Trump následne oznámil úplné zničenie týchto zariadení. Jeho vyjadrenie neskôr miernili predstavitelia jeho administratívy, podľa ktorých boli objekty vážne poškodené. Dosah útokov však nedokázala doteraz určiť ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Medvedev v reakcii na útoky na sociálnej sieti X v nedeľu okrem iného napísal, že Irán bude s obohacovaním jadrového materiálu - aj s budúcou výrobou jadrových zbraní - pokračovať a že viacero nemenovaných štátov je pripravených Teheránu priamo poskytnúť svoje jadrové hlavice.

„Počul som, že bývalý ruský prezident Medvedev iba tak ledabolo nadhodil slovo na N (Nukleárny!) s tým, že on aj ďalšie štáty by Iránu dodali nukleárne hlavice? Naozaj to povedal, alebo je to len výplod mojej fantázie?“ spýtal sa Trump v pondelok na svojej sieti Truth Social.

„So slovom na N by sa nemalo zaobchádzať takto ľahkovážne. Myslím si, že pre toto je BOSS (súčasný ruský prezident Vladimir) Putin,“ napísal Trump.

Medvedev následne reagoval ďalším príspevkom, v ktorom odsúdil americké údery na Irán a vyhlásil, že nedosiahli svoje ciele. „Rusko nemá v úmysle dodať Iránu jadrové zbrane, pretože na rozdiel od Izraela sme zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. Ale iné krajiny by mohli - to sa tým chcelo povedať,“ uviedol ruský exprezident.

V januári roku 2025 malo podľa odhadov Štokholmského inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) jadrové zbrane deväť krajín -Spojené štáty, Francúzsko, Británia, India, Pakistan, Izrael, Severná Kórea, Čína a Rusko. Washington a Moskva vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. SIPRI v nedávnej výročnej správe varoval, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. (TASR)

Katar tvrdí, že bezpečnostná situácia na jeho území je stabilná a nie je dôvod na obavy.

Tamojšie ministerstvá zahraničných vecí aj vnútra sa takto vyjadrili po pondelňajších iránskych útokoch cielených na americkú leteckú základňu al-Udajd pri metropole Dauha. 

„Ministerstvo vnútra (Kataru) potvrdzuje..., že bezpečnostná situácia v krajine je stabilná a nie je dôvod na obavy," uviedol rezort vnútra, z vyhlásenia ktorého cituje AFP. Obdobné vyhlásenie vydal aj katarský rezort diplomacie a zdôraznil, že „je dôležité nepodliehať fámam ani šíreniu nepresných informácií“, uvádza BBC.

Rezort diplomacie dodal, že sa bude v koordinácii s ďalšími katarskými orgánmi snažiť o to, aby „zaistil bezpečnosť občanov a obyvateľov a zachoval normálny verejný život“. (TASR)

Izraelský minister Elijahu naznačil, že Izrael spolupracuje s iránskymi disidentmi.

Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej tvrdenie toho ministra z krajne pravicovej strany Židovská sila (Ocma jehudit) vyvoláva otázky, či cieľom izraelskej operácie na vyradenie jadrového programu islamskej republiky nie je aj zvrhnutie iránskeho vedenia.

Hovorca izraelskej vlády David Mencer však neskôr v reakcii na žiadosť médií o vyjadrenie k Elijahovým slovám zdôraznil, že „cieľom Izraela nie je zmena režimu v Iráne.“

„Ak je vedľajším produktom (izraelskej operácie) to, že iránsky ľud sa zbaví pút tohto utláčateľského režimu, ktorý ho utláčal posledných 46 či 47 rokov, potom by to bol vítaný cieľ, hoci to nie je vojenský cieľ štátu Izrael,“ povedal hovorca.

Od začiatku izraelskej operácie proti Iránu izraelskí vládni predstavitelia zdôrazňovali, že jej cieľom je predovšetkým zničiť iránsky jadrový program a program vývoja a výroby balistických rakiet, nie zvrhnúť ajatolláha Chameneího. (TASR)

Bahrajn, Kuvajt aj Irak uzavreli až do odvolania svoj vzdušný priestor, uvádza stanica Sky News.

Ako prvé ohlásilo uzavretie vzdušného priestoru Bahrajnské kráľovstvo. Tamojšie ministerstvo dopravy a telekomunikácií uviedlo, že ide o preventívne opatrenie prijaté vzhľadom na najnovší vývoj situácie. Obdobné vyhlásenia vzápätí prišli aj z Kuvajtu a Iraku.

V Bahrajne je zase dislokovaná piata flotila amerických námorných síl. Tamojšie americké veľvyslanectvo ešte pred útokmi časti svojich zamestnancov nariadilo „prácu na diaľku“.

Katar tesne pred pondelkovými útokmi ohlásil uzatvorenie svojho vzdušného priestoru.

Krátko predtým viaceré západné krajiny, menovite USA, Británia i Kanada, svojich občanov v tejto krajine vyzvali, aby sa až do odvolania „ukryli“ na bezpečnom mieste a nevychádzali. Dauha vtedy reagovala vyhlásením, že tamojšia situácia je stabilná, no monitoruje ju.

Irán ju údajne pred útokom v predstihu varoval, uvádza agentúra Reuters citujúc nemenovaný oboznámený zdroj. Rovnakú informáciu ako prvý priniesol aj denník New York Times s tým, že Irán vykonal útoky tak, aby minimalizoval straty na životoch. (TASR)

Wizz Air vzhľadom na eskaláciu napätia na Blízkom východe vrátil alebo odklonil všetky lety smerujúce do regiónu.

Wizz Air to oznámil krátko po tom, čo Irán odpálil rakety na americkú leteckú základňu v Katare. 

Svoj vzdušný priestor pred hrozbou raketového útoku uzavrel najprv Katar a potom aj Bahrajn i Kuvajt.

Pondelkový let z Budapešti do Dubaja pristál v Rijáde a letecká spoločnosť už organizuje transfer pre cestujúcich.

Wizz Air pozorne sleduje vývoj situácie v koordinácii s príslušnými orgánmi a bezpečnostnými službami a robí všetko pre to, aby zabezpečil bezpečnosť cestujúcich a posádky, píše sa vo vyhlásení leteckej spoločnosti. (TASR)

Kasrúk, hlavná základňa jednotiek USA v Sýrii, je v plnej pohotovosti a pripravená na možné útoky zo strany.

Provincia Hasaka, kde sa základňa Kasrúk nachádza, je významným strategickým regiónom pri hraniciach s Irakom a Tureckom.

Základňa slúži ako oporný bod pre americké jednotky v rámci operácií proti bunkám tzv. Islamského štátu (IS) a zároveň ako súčasť dohľadu nad iránskym vplyvom v tomto regióne - monitoruje totiž pohyb milícií napojených na Irán, ktoré operujú v oblasti východnej Sýrie a Iraku.

Americké jednotky v tejto oblasti úzko spolupracujú s miestnymi kurdskými jednotkami – predovšetkým so Sýrskymi demokratickými silami (SDF), ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti islamským extrémistom.

Vzhľadom na zvyšujúce sa napätie medzi USA a Iránom, ako aj aktivity proiránskych skupín, je základňa Kasrúk vystavená bezpečnostnému riziku. (TASR)

Irán označil útoky na základňu al-Udajd ako operáciu nazvanú „Zvestovanie víťazstva“.

Teherán následne oznámil, že raketový útok na americkú základňu v Katare zodpovedá počtu bômb, ktoré Spojené štáty počas uplynulého víkendu zhodili na jeho jadrové zariadenia.

Podľa agentúry AP tento fakt zrejme môže signalizovať snahu Teheránu o deeskaláciu napätia. Irán tiež informoval, že útočil na základňu v Katare, pretože sa nachádza mimo obývaných oblastí.

Terčom iránskeho útoku bola aj základňa Ajn al-Asad na západe Iraku, v ktorej sú taktiež dislokovaní americkí vojaci. Agentúre AP to povedal nemenovaný predstaviteľ irackých bezpečnostných síl.

Aj agentúra Reuters informovala, že na tejto základni bol aktivovaný systém protivzdušnej obrany.

Katar informoval, že na americkej vojenskej základni al-Udajd pri Dauhe nedošlo pri útokoch k nijakým obetiam. Dauha útok odsúdila a po zachytení rakiet informovala, že katarský vzdušný priestor aj územie krajiny sú už „bezpečné“.

Bezprostredne nebolo jasné, či došlo k nejakým obetiam v Iraku, prípadne či tamojšia vojenská základňa utrpela nejaké škody.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján krátko pred útokmi na sociálnej sieti X napísal: „Vojnu sme ani nezačali ani o ňu nestojíme. Inváziu do Iránu však nenecháme bez odpovede.“ (TASR)

Úder na Irán prišiel z americkej pevniny, bombardéry B-2 leteli na východ a viackrát tankovali za letu. (SME)

Izrael dokončil zatiaľ najrozsiahlejšiu sériu svojich útokov na Teherán, uviedol hovorca izraelskej armády.

Izrael podľa neho bude pokračovať v úderoch proti každej úrovni iránskeho režimu, ktorá je zapojená do plánov ohrozujúcich Izrael. (ČTK)

Katar tvrdí, že jeho protivzdušná obrana raketový útok na americkú základňu úspešne zachytila.

Katarské ministerstvo zahraničia uviedlo, že úder nespôsobil obete, píše agentúra Reuters. Iránsky útok Katar odsúdil ako jasné narušenie svojej suverenity.

"Katarská protivzdušná obrana úspešne zachytila raketový úder na základňu Al-Udajd," uviedlo katarské ministerstvo obrany. Katar označil raketový útok z Iránu za jasné porušenie svojej suverenity a medzinárodného práva.

Denník The New York Times uviedol, s odvolaním sa na svoje tri nemenované iránske zdroje, že o údere Teherán informoval katarských predstaviteľov s predstihom.

Základňa Al-Udajd, ktorá sa nachádza v púšti juhozápadne od katarskej metropoly Dauha, je najväčšou americkou vojenskou základňou na Blízkom východe s približne 10-tisíc vojakmi. Základňa je zároveň sídlom regionálneho veliteľstva americkej armády CENTCOM.

Podľa zdroja agentúry AP Irán tiež raketami zaútočil na základňu amerických síl v Iraku. (ČTK)

Trump je s ministrom obrany a šéfom zboru náčelníkov štábov v situačnej miestnosti Bieleho domu.

Informovala o tom s odvolaním sa na zdroj v Trumpovej administratíve televízia CNBC.

Americký prezident tak zrejme monitoruje situáciu na Blízkom východe.

Na oblohe nad katarskou metropolou Dauha boli podľa svedkov agentúry AP vidieť rakety, pričom najmenej jednu z nich zostrelil systém protivzdušnej obrany.

Iránska štátna televízia oznámila, že Irán vykonal odvetný útok na americké sily na základni Al-Udajd v Katare. Odvetné údery štátnej televízie označila za "mohutnú a úspešnú odpoveď" na "americkú agresiu" a reportáž sprevádzala vojenskou hudbou.

Irán útočí raketami na americkú leteckú základňu al-Udajd v Katare, informovala Sky News.

Stanica sa odvolala na nemenovaný zdroj oboznámený so situáciou. Teherán hneď na to útok potvrdil, píše agentúra AP. Bezprostredne pred touto správou informovali viaceré svetové médiá o tom, že v katarskej metropole Dauha počuť výbuchy.

Irán ohlásil útoky na základňu al-Udajd v štátnej televízii v sprievode vojenskej hudby. Operáciu nazvanú „Zvestovanie víťazstva“ označil za „silnú a úspešnú odpoveď iránskych ozbrojených síl na americkú agresiu“.

Armádne zdroje pre tlačovú agentúru Reuters uviedli, že systém protivzdušnej obrany bol aktivovaný na leteckej základni Ajn al-Asad v Iraku. Irán predtým pohrozil USA, že ponesú „vážne a nepredvídateľné následky“ za víkendové bombardovanie iránskych jadrových zariadení, pripomína AFP.

Katar medzičasom tvrdí, že jeho protivzdušná obrana rakety zachytila. Takisto informoval, že na americkej vojenskej základni al-Udajd pri Dauhe nedošlo pri útokoch k nijakým obetiam. Zmienená základňa je najväčšou americkou na Blízkom východe. (TASR, ČTK)

Srbský prezident Vučič vyhlásil, že vývoz srbskej munície je zastavený a munícia smeruje do srbských zásob.

Správu o tom priniesla agentúra Tanjug.

Vučič to uviedol v odpovedi na otázku o obchodovaní s muníciou s Izraelom a neutralite Srbska v prebiehajúcom izraelsko-iránskom konflikte. Poznamenal, že situáciu vysvetlí prezidentom Iránu a Izraela, Masúdovi Pezeškijánovi a Jicchakovi Herzogovi.

Export munície je v Srbsku kontroverzný aj vo vzťahu k Rusku, ktorého Služba zahraničnej rozviedky (SVR) v máji obvinila srbský zbrojársky priemysel, že vývozom munície na Ukrajinu cez sprostredkovateľov Rusku „strieľa do chrbta“.

Ako informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), SVR v pondelok Srbsko opäť ostro kritizovala - už druhýkrát v priebehu jedného mesiaca - a obvinila ho z dodávok zbraní Ukrajine.

Vo vyhlásení tlačovej kancelárie SVR zverejnenom v pondelok sa ironicky konštatuje, že „ukrajinská armáda je veľmi vďačná srbským výrobcom zbraní a munície za ich príspevok k udržiavaniu bojovej pripravenosti ukrajinských ozbrojených síl“.

Z vyhlásenia SVR vyplýva, že ide o nepriame dodávky: srbské vojenské podniky údajne posielajú komponenty na výrobu munície do tretích krajín, predovšetkým do Česka a Bulharska, ale samotné náboje sa vyrábajú mimo Srbska.

SVR tvrdí, že výrobcovia týchto komponentov v Srbsku „sú si dobre vedomí skutočných spotrebiteľov svojich výrobkov i faktu, že ich rakety a granáty zabijú ruských vojakov a obyvateľov ruských miest a obcí“.

SVR vo svojom vyhlásení označuje za „poľutovaniahodné, že tradície priateľstva a vzájomnej pomoci (medzi Ruskom a Srbskom) pretína hlad po zisku a zbabelý multivektorizmus“.

Vučič sa pred časom vyjadril, že informácie o dodávkach zbraní zo Srbska na Ukrajinu nie sú úplne pravdivé. Rusko a Srbsko vytvorili pracovnú skupinu, ktorá má zistiť skutočnú situáciu. (TASR)

Hrozí blokáda Hormuzského prielivu? Iránska vláda čaká na rozhodnutie Chameneího. (SME)

Ropné firmy evakuovali časť zamestnancov z južného Iraku vzhľadom na napätie v regióne.

Uviedla to iracká štátna ropná spoločnosť Basra Oil Company. Dodala však, že ťažba v provincii Basra, ktorá produkuje väčšinu irackej ropy, nie je ovplyvnená.

Talianska firma ENI „postupne znížila počet svojich zamestnancov z 260 na 98“ a francúzska firmaTotalEnergies „evakuovala 60 percent svojich zamestnancov". Od začiatku iránsko-izraelskej vojny narastajú obavy, že by sa násilie mohlo rozšíriť do Iraku, kde sú americké jednotky a zároveň niekoľko miestnych ozbrojených skupín podporuje Irán.

Po tom, ako USA v nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia, iránsky predstaviteľ varoval, že základne v regióne použité pri útokoch „budú považované za legitímne ciele“. (SITA)

Fico a vláda už so zbrojením súhlasili, ale Pelleginiho chcú pred verejnosťou nechať samého. Premiér má zas silné vyjadrenia. (SME)

Spojenci v rámci aliancie sa dlhodobo zhodujú na tom, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň, vyhlásil šéf NATO Rutte.

Najväčšiu hrozbu, ktorej Aliancia v súčasnosti čelí, však podľa neho predstavuje Rusko. Vyjadril sa tak pred nadchádzajúcim summitom NATO v Haagu a po víkendových amerických úderoch na iránske jadrové zariadenia.

Informuje o tom agentúra AFP.

USA na pokyn Trumpa v noci na nedeľu zaútočili na tri iránske jadrové zariadenia - Fordó, Natanz a Isfahán, čím sa priamo zapojili do konfliktu medzi Izraelom a Iránom. Washington tvrdí, že sa mu podarilo spôsobiť vážne škody na troch spomínaných objektoch a tým zničiť iránsky jadrový program. Presný rozsah škôd však nepozná ani Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu, povedal v pondelok jej šéf Rafael Grossi.

Rutte na tlačovej konferencii v Haagu povedal, že nesúhlasí s tvrdeniami, že americké údery na Irán boli v rozpore s medzinárodným právom. Súčasne odmietol názory, že konflikt na Blízkom východe odvedie pozornosť od summitu hláv štátov a predsedov vlád 32 členských krajín NATO, ktorý sa bude konať od utorka do stredy.

„Spojenci opakovane vyzývali Irán, aby plnil svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT),“ povedal šéf NATO.

Súčasne poznamenal, že Irán je „silne zapojený“ do vojny Ruska proti Ukrajine. „Iránske drony každý deň zabíjajú nevinných Ukrajincov v mestách, v ich komunitách bez akejkoľvek úcty k životu,“ dodal.

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí po amerických úderoch odcestoval do Moskvy, kde sa v pondelok stretol s Putinom. Stretnutie označil Arákčí za dobré a povedal, že spolu podrobne prediskutovali vývoj na Blízkom východe, informovala agentúra RIA Novosti. Putinov hovorca Dmitrij Peskov doplnil, že rokovania sa zamerali predovšetkým na nasmerovanie situácie v regióne k mierovému riešeniu.

K priamemu zapojeniu USA do izraelsko-iránskeho konfliktu prišlo po viac ako týždni útokov Izraela na Irán, ktoré spustil 13. júna. Izrael ich odôvodňuje snahou zabrániť Iránu vyvinúť jadrovú zbraň. Teherán odvtedy údery Izraelu opätuje, pričom popiera, že by sa snažil jadrovú zbraň získať.

„Zamerajme sa na podstatné veci. Najviac by som sa obával, že Irán bude vlastniť jadrovú zbraň a bude ju môcť použiť a rozmiestniť, aby si vybudoval tlak na Izrael, celý región a ďalšie časti sveta,“ dodal Rutte podľa AFP. (TASR)

Izraelská armáda vyzvala obyvateľov Teheránu, aby opustili oblasti, v blízkosti vojenských základní a zbrojoviek.

Varovania armáda zverejnila v perzštine a arabčine.

V príspevku armáda uvádza, že bude v nasledujúcich dňoch pokračovať v útokoch na vojenské ciele v Teheráne. "Žiadame vás, aby ste sa nezdržiavali blízko prevádzok, kde sa vyrábajú zbrane, vojenské základne a bezpečnostné inštitúcie spojené s režimom," uvádza izraelská armáda vo výzve obyvateľom Teheránu s tým, že je to pre ich bezpečnosť.

Trump si myslí, že Iránci by mali zvrhnúť svoju vládu, ak tá odmietne rokovať o jadrovom programe, uviedol Biely dom.

 Prezident USA má podľa hovorkyne Bieleho domu Leavittovej naďalej záujem o diplomaciu, píše agentúra AFP.

„Ak iránsky režim odmieta pristúpiť k mierovému diplomatickému riešeniu, o ktoré má prezident naďalej záujem a angažuje sa oň, prečo by iránsky ľud nemal vziať moc tomuto neuveriteľne násilnému režimu, ktorý ho už desaťročia utláča?“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu pre stanicu Fox News.

Americké bombardéry počas uplynulého víkendu zaútočili špeciálnymi bombami na jadrové zariadenia v Iráne. Izrael zároveň už jedenásty deň uskutočňuje nálety na Irán s deklarovaným cieľom zničiť jeho jadrový program.

Vysokopostavení americkí predstavitelia podľa AFP opakovane tvrdili, že cieľom Spojených štátov nie je zmena režimu v Iráne. Avšak Trump v nedeľu na svojej sociálnej sieti Truth Social naznačil, že cieľom to naozaj je.

„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla prísť zmena režimu?“ napísal Trump. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again). (TASR)

Irán straší blokádou ropy, od ktorej je závislý. Rusku môže pomôcť z problémov. (Index)

To, čo sa zdá ako útok na iránsku suverenitu, sa môže stať procesom jej ustanovenia, píše Boris Zala. (SME)

Nemecký kancelár Merz nevidí jediný dôvod, prečo by mal kritizovať Izrael a USA za útok na Irán a jadrové zariadenia.

Povedal to v prejave na hospodárskej konferencii v Berlíne. Podľa nemeckého ministra obrany Borisa Pistoriusa USA a Izrael útokom odvrátili veľké ohrozenie. Minister zahraničia Johann Wadephul vyzval na diplomatické riešenie konfliktu.

"Pre nás a aj pre mňa osobne neexistuje jediný dôvod kritizovať to, čo pred týždňom začal Izrael, ani to, čo urobila Amerika cez uplynulý víkend," povedal Merz. Podľa neho tieto kroky nie sú bez rizika. "Ale nechať to tak, ako to bolo, to tiež nebolo možné," dodal kancelár v prejave na Dni nemeckého priemyslu.

Podľa ministra obrany Pistoriusa nie je vojenská eskalácia nikdy dobrá, zničenie iránskych jadrových zariadení ale dobrou správou je. "Rozhodujúce je v tomto momente, že tu bolo odstránené veľké ohrozenie," povedal Pistorius stanici ZDF. "A to je dobrá správa pre Stredný a Blízky východ, ale aj pre Európu," dodal.

Ak je pravda, čo tvrdia Spojené štáty a Izrael, pokročil Irán podľa nemeckého ministra obrany značne vo vývoji jadrovej bomby.

Na otázku ohľadom súladu útoku na Irán s medzinárodným právom Pistorius odpovedal, že má Izrael právo na sebaobranu a že Američania prevzali zodpovednosť za región Blízkeho východu. (ČTK)

Izrael pri útokoch na Irán zasiahol teheránsku väznicu Evín a poškodili časti zariadenia, potvrdili iránske orgány.

Izraelská armáda tvrdí, že zasiahla tiež veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd a ďalších bezpečnostných síl v krajine. Informuje o tom agentúra AFP.

„Pri najnovšom útoku sionistického režimu na Teherán projektily nešťastne zasiahli väznicu Evín a poškodili časti zariadenia,“ uviedol justičný spravodajský portál Mizan Online. Situácia v oblasti podľa neho zostáva „pod kontrolou“.

Útok potvrdil aj izraelský minister obrany Jisrael Kac. „(Armáda) uskutočňuje údery bezprecedentnej sily proti cieľom režimu a agentúram vládnej represie v centre Teheránu. Medzi cieľmi... (je aj) väznica Evín,“ uviedol Kac na platforme X. Podľa neho sú vo väznici politickí väzni a disidenti.

Iránsky server Núr News podľa agentúry Reuters uviedol, že "príbuzní odsúdených vo väzení Evín by mali vedieť o tom, že (ich blízki) sú v bezpečí". V opevnenej väznici sú tiež ľudia s dvojitým občianstvom a občania západných krajín, ktoré iránsky režim využíva pri vyjednávaní so Západom. Na zariadenie uvalili sankcie Spojené štáty aj Európska únia. ToI uvádzajú, že cieľom útoku podľa všetkého bolo umožniť väzňom utiecť. "Nech žije sloboda," napísal po španielsky na sociálnej sieti X izraelský minister zahraničia Gideon Saar. Predpokladá sa ale, že zasiahnutá bola len brána väznice, podotýka ToI.

Sestra Francúzky Cécile Kohlerovej väznených v Evíne izraelský útok podľa agentúry AFP označila za nezodpovedný. "Vystavuje našich blízkych smrteľnému nebezpečenstvu," povedala Noemie Kohlerová. "Nemáme žiadne správy, nevieme, či sú nažive, prepadáme panike," dodala. Spolu so Cécile Kohlerovou je vo väznici aj jej partner Jacques Paris. V Iráne sú zadržiavaní od mája 2022.

Izrael sa v pondelok prihlásil k útokom na orgány zodpovedné za „udržiavanie stability režimu“ v Iráne. „Tieto sily pozostávajú z rôznych zborov a veliteľských centier a v mene armády iránskeho režimu sú zodpovedné za obranu vnútornej bezpečnosti, potláčanie hrozieb a udržiavanie stability režimu,“ vyhlásila izraelská armáda.

Tel Aviv uviedol, že jeho armáda zasiahla cesty v okolí iránskeho podzemného jadrového závodu na obohacovanie uránu Fordó. Cieľom útokov bolo zabrániť prístupu k tomuto zariadeniu, informovala agentúra AP. (TASR)

Maďarský minister hospodárskeho rozvoja upozorňuje na vplyv napätia medzi Izraelom a Iránom na Európu.

Márton Nagy identifikoval tri hlavné oblasti, v ktorých eskalácia blízkovýchodného konfliktu môže mať následky pre Európu, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Minister menoval riziká energetickej bezpečnosti, ohrozenie globálnych obchodných trás a ďalšiu vlnu migrácie.

„Pätina svetovej ropy prechádza Hormuzským prielivom pri Iráne, takže jeho prípadné uzavretie alebo obmedzenie dopravy by mohlo viesť k drastickému nárastu cien energií a k prerušeniu dodávok,“ napísal Nagy.

Druhou oblasťou vplyvu eskalácie konfliktu môže byť narušenie námorného obchodu. Dopad na obchodné trasy medzi Áziou a Európou podľa neho môže viesť k narušeniu dodávateľských reťazcov, k vyšším nákladom na dopravu a k ďalším inflačným tlakom.

Tretím hlavným rizikom je nárast migračného tlaku. Podľa názoru maďarského ministra by prehlbovanie izraelsko-iránskeho konfliktu mohlo destabilizovať Blízky východ, čo by mohlo spustiť ďalšiu vlnu migrácie smerom do Európy. Zároveň by sa mohlo zvýšiť aj riziko teroristických hrozieb, dodal Nagy.

Veľvyslanectvo Slovenska v Tel Avive bude od utorka pre verejnosť dočasne zatvorené.

Dôvodom je zhoršujúca sa a neprehľadná bezpečnostná situácia v Izraeli. Ambasáda o tom informovala na sociálnej sieti.

Konzulárne oddelenie veľvyslanectva zostáva naďalej plne k dispozícii Slovákom, ktorí sa ocitli v núdzi a potrebujú konzulárnu asistenciu.

Občanom Slovenska, ktorí majú záujem o repatriáciu z Izraela, veľvyslanectvo odporúča kontaktovať Medzinárodné operačné krízové centrum Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na telefónnom čísle +421259785978 a +421906075978 alebo e-mailom na mokc-mzv@mzv.sk.

„Núdzová linka rezortu diplomacie je k dispozícii 24 hodín denne sedem dní v týždni vo všetkých časových pásmach po celom svete. Občania SR, ktorí majú záujem o repatriáciu z Izraela, sa musia zaregistrovať v registračnom formulári,“ poznamenalo veľvyslanectvo s tým, že iba zaregistrovaní občania budú informovaní o možnostiach evakuácie z Izraela, ak takéto rozhodnutie bude prijaté.

Pri izraelských úderoch v Iráne zahynulo najmenej 950 ľudí, tvrdí ľudskoprávna skupina Human Rights Activists.

Ďalších 3450 ľudí bolo podľa najnovších zistení washingtonskej ľudskoprávnej skupiny Human Rights Activists zranených.

Informuje o tom agentúra AP.

Podľa organizácie z celkového počtu úmrtí civilisti tvorili najmenej 380 a 253 boli príslušníci bezpečnostných síl. Iránske útoky v Izraeli si na základe informácií skupiny vyžiadali aspoň 24 životov a zranili vyše 1000 ľudí.

Human Rights Activists poskytovala podrobné informácie o počte obetí už počas protestov, ktoré nasledovali po smrti Kurdky Mahsy Amíníovej v roku 2022. Údaje pritom čerpá z oficiálnych zdrojov i z informačnej siete, ktorú si v krajine vybudovala.

Iránske úrady počas konfliktu pravidelne neinformujú o počte úmrtí. Podľa posledných oficiálnych informácií od miestneho ministerstva zdravotníctva zo soboty však pri útokoch zahynulo približne 400 ľudí a 3056 sa zranilo.

Izrael spustil 13. júna vlnu útokov naprieč Iránom, pričom jeho cieľom je údajne zabrániť Teheránu získať jadrovú zbraň. Irán obvinenie z jej vývoja odmieta a na izraelské útoky reagoval odvetnými údermi. V nedeľu nad ránom na ciele v Iráne útočili aj Spojené štáty. (TASR)

Putin označil americké údery za „neopodstatnené“ a avizoval ochotu pomôcť Iránu a jeho obyvateľom.

Šéf Kremľa v Moskve prijal šéfa iránskej diplomacie Abbása Arákčího a budú spolu rokovať o tomto konflikte.

Informovali o tom agentúry AFP a TASS.

„V regióne došlo k novej eskalácii napätia a my to, samozrejme, odsudzujeme a vyjadrujeme v tejto súvislosti hlbokú ľútosť,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že hoci Putin spolu s Trumpom počas nedávnych rozhovorov hovorili aj o iránsko-izraelskom konflikte, Washington Moskvu o svojich zámeroch zaútočiť na Irán nikdy neinformoval.

Podľa Peskova Rusko trvá na tom, že každá krajina má nárok rozvíjať svoj civilný jadrový priemysel.

„Ide o absolútne nevyprovokovanú agresiu voči Iránu,“ vyhlásil Putin a dodal, že Rusko „sa snaží poskytnúť iránskemu ľudu pomoc“. „S Iránom máme dlhodobé, dobré a spoľahlivé vzťahy,“ zdôraznil ruský prezident.

Putin o situácii na Blízkom východe telefonoval aj s irackým premiérom Muhammadom Šijá Súdáním. Obaja predstavitelia „vyjadrili znepokojenie nad vznikajúcimi rizikami na svetových energetických trhoch a zdôraznili význam pokračovania aktívnej spolupráce v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC)“.

Lídri zároveň vyzvali na návrat k diplomatickému riešeniu tohto konfliktu. (TASR)

Iránske jadrové zariadenie Fordo je zrejme veľmi zničené, škody nikto nepozná, uviedol šéf atómovej agentúry.

Grossi to uviedol na mimoriadnom zasadnutí Rady guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Dodal ale, že presný rozsah škôd vo Forde nepozná nikto, ani MAAE. Vyzval tiež všetky strany konfliktu na návrat k rokovaniam.

Zariadenie cez víkend spolu s ďalšími dvoma iránskymi jadrovými prevádzkami bombardovali Spojené štáty.

"Vzhľadom na extrémnu citlivosť centrifúg na vibrácie sa očakáva, že vznikli značné škody," povedal Grossi s odvolaním sa na americký útok na Fordo. Dodal, že v tejto chvíli nikto, ani MAAE, nie je schopný plne posúdiť škody v tomto jadrovom zariadení. Pentagon v nedeľu uviedol, že americké útoky zničili iránsky jadrový program.

K ďalším dvom zariadeniam, na ktoré USA cez víkend útočili, Grossi uviedol, že v Isfaháne bolo zasiahnutých niekoľko budov a v Natanzi americké útoky zasiahli zariadenia na obohacovanie uránu. MAAE už v nedeľu uviedla, že v okolí týchto zariadení po amerických útokoch neevidovala zvýšenú úroveň radiácie. Grossi dnes zopakoval, že inšpektori MAAE sú pripravení skontrolovať tieto zariadenia hneď, ako s tým bude Teherán súhlasiť.

Podľa jedného iránskeho činiteľa bol obohatený urán pred americkými údermi presunutý inam. Šéf MAAE podľa agentúry AFP povedal, že Teherán mu 13. júna, v deň začatia izraelských útokov na Irán, zaslal list, v ktorom naznačil zavedenie osobitných opatrení na ochranu jadrového zariadenia a materiálu.

Na začiatku mimoriadneho zasadnutia Rady guvernérov MAAE vo Viedni Grossi tiež varoval, že systému nešírenia jadrových zbraní, ktorý existuje už vyše pol storočia, hrozí kvôli vojenskému konfliktu okolo iránskeho jadrového programu kolaps.

"Stále existuje cesta k diplomacii... musíme sa do toho pustiť. Inak by násilie a ničenie mohli dosiahnuť nepredstaviteľné úrovne a režim nešírenia jadrových zbraní, ktorý je už viac ako pol storočia základom medzinárodnej bezpečnosti, by sa mohol rozpadnúť," varoval Grossi s odvolaním sa na zmluvu o nešírení jadrových zbraní, podpísanú v roku 1968. (ČTK)

Poľsko v súčasnej fáze konfliktu na Blízkom východe neplánuje uzavrieť ambasády v Tel Avive a Teheráne.

Oznámila to štátna tajomníčka rezortu Henryka Moščicka-Dendys. Informuje o tom  agentúra PAP.

Podľa nej sa v nedeľu skončila evakuácia poľských občanov z oblasti Blízkeho východu, v rámci ktorej sa uskutočnili tri repatriačné lety, jeden z Egypta a dva z Jordánska.

Do Poľska sa vrátilo približne 300 osôb vrátane 30 občanov iných členských štátov EÚ a Ukrajiny. Evakuovaní boli podľa jej slov najmä tí, ktorí uviazli v Izraeli a nemali možnosť bezpečne sa dostať domov.

Moščicka-Dendys uviedla, že poľská ambasáda v Izraeli funguje v obmedzenom režime. „V súvislosti s aktuálnou situáciou nevykonáva niektoré konzulárne úkony, napríklad vízové či právne služby,“ spresnila.

Zameriava sa predovšetkým na pomoc poľským občanom a zaistenie ich bezpečnosti. Zároveň apelovala na občanov, aby necestovali do rizikových oblastí Blízkeho východu, vrátane Izraela, Iránu, Iraku, Jemenu a Jordánska. (TASR)

Pakistan kritizuje Trumpa za bombardovanie Iránu, predtým uviedol, že si zaslúži Nobelovu cenu za mier.

Stalo sa tak necelých 24 hodín po oznámení Pakistanu, že amerického prezidenta Donalda Trumpa navrhne na Nobelovu cenu za mier pre úlohu pri zmiernení napätia medzi Islamabadom a Naí Dillí.

Informuje o tom agentúra AP.

Vzťahy medzi Pakistanom a Indiou sa v apríli prudko zhoršili po teroristickom útoku na turistov v Indiou kontrolovanej časti Kašmíru. Obe jadrové mocnosti sa ocitli na pokraji vojny, no po sérii vzájomných útokov nasledovalo prímerie ako výsledok intenzívnej diplomacie vedenej Spojenými štátmi, pripomína AP.

„Pakistanská vláda sa rozhodla oficiálne odporučiť prezidenta Donalda J. Trumpa na udelenie Nobelovej ceny za mier za rok 2026 pre jeho rozhodný diplomatického zásah a vedúcu úlohu, ktorú zohral počas nedávnej indicko-pakistanskej krízy,“ napísalo v sobotu večer ministerstvo zahraničných vecí na sociálnej sieti X.

V nedeľu už Pakistan ostro kritizoval americké útoky na Irán. Označil ich za „vážne porušenie medzinárodného práva“ a štatútu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Pakistanský premiér Šáhbáz Šaríf v telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom vyjadril znepokojenie nad tým, že terčom útokov sa stali aj zariadenia pod dohľadom MAAE.

Pakistan má s Iránom úzke vzťahy a podporuje jeho právo na sebaobranu proti Izraelu. V pondelok sa vláda v Islamabade k návrhu na udelenie Nobelovej ceny mieru Trumpovi. (TASR)

Izrael vykonal nový útok na iránsky podzemný jadrový objekt Fordo južne od Teheránu, informujú iránske médiá.

„Agresor opäť zaútočil na jadrové zariadenie Fordo,“ informovala tlačová agentúra Tasnim s odvolaním sa na hovorcu krízového úradu v provincii Qom, kde sa zariadenie nachádza. (The Guardian)

Izrael útočí na ciele spojené s iránskym režimom a vládou v centre Teheránu, oznámil minister obrany Kac.

"Izraelská armáda v súčasnosti s bezprecedentnou silou útočí na ciele režimu a vládne represívne úrady v centre Teheránu," povedal Jisrael Kac.

Podľa správ z Iránu sa terčom útoku stala jedna z univerzít v hlavnom meste alebo vstup do väzenia Evín, kde sú držaní politickí väzni alebo ľudskoprávni aktivisti.

Za každú raketu odpálenú proti izraelskému územiu príde podľa neho tvrdý trest a nálety budú pokračovať s plnou intenzitou.

"Budeme pokračovať v obrane našej krajiny a v porážke nepriateľa, kým nedosiahneme všetky vojnové ciele," dodal Kac.

Podľa televízie Al-Džazíra sa terčom útoku stal Teherán a neďaleké mesto Karadž. Zo zasiahnutých miest v metropole stúpali oblaky dymu. Iránska štátna televízia na niekoľko minút prerušila živé vysielanie, pretože zasiahnutá bola technická budova obsluhujúca niekoľko kanálov.

Cieľom útoku bola tiež budova Červeného polmesiaca a prestížna univerzita Šáhida Beheštího. (ČTK)

Čína vyzvala Irán a Izrael na zníženie napätia a zabránenie „rozšíreniu“ ich vojny, ktorá pokračuje už 11 dní.

Zdôraznila tiež dôležitosť ukončenia bojov v súvislosti s ich možným negatívnym vplyvom na medzinárodné hospodárstvo, informuje agentúra AFP.

„Čína vyzýva strany konfliktu, aby zabránili opakovanej eskalácii situácie, rozhodne zabránili rozšíreniu vojny a vrátili sa na cestu politického riešenia,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Medzinárodné spoločenstvo musí podľa Pekingu urobiť viac, aby zabránilo tomu, že boje medzi Iránom a Izraelom ovplyvnia svetové hospodárstvo.

„Udržanie bezpečnosti a stability v regióne je v spoločnom záujme medzinárodného spoločenstva... Čína vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo väčšie úsilie na podporu deeskalácie konfliktu a zabránilo, aby mala regionálna nestabilita väčší vplyv na globálny hospodársky rozvoj,“ dodal hovorca.

Peking v súvislosti s potrebou zníženia napätia tiež zdôraznil, že „Perzský záliv a okolité vody sú dôležitými medzinárodnými obchodnými cestami“. (TASR)

Z Izraela môžu prvýkrát od 13. júna odlietať turisti, zatiaľ len 50 ľudí v každom lietadle. Odlety boli doteraz zakázané.

Informoval o tom server The Times of Israel. Odlety s cestujúcimi boli doteraz zakázané, minulý týždeň povolila izraelská vláda repatriačné prílety s Izraelčanmi uviaznutými v cudzine.

Dnes by mohlo odletieť z Ben Gurionovho letiska niečo vyše 1000 ľudí, uviedol ToI. V jednom lietadle totiž bude môcť byť len 50 cestujúcich.

"Počas tohto náročného obdobia, keď sa letisko môže stať terčom útoku, musíme obmedziť počet cestujúcich v lietadlách," uviedla ministerka dopravy Miri Regevová.

"Dúfam, že koncom týždňa budeme schopní zvážiť, či môžeme počet cestujúcich na odchádzajúcich letoch zvýšiť," dodala.

Izrael uzavrel vzdušný priestor po tom, ako začal 13. júna s leteckými útokmi na Irán. V krajine tak podľa serveru ToI uviazlo na 40-tisíc turistov, ktorí mohli Izrael opustiť len cez pozemnú hranicu s Egyptom či Jordánskom alebo po mori. (ČTK)

Iránsky minister zahraničia Arákčí plánuje dnes v Moskve rokovať so svojím kľúčovým spojencom Putinom.

Dôjde k tomu približne 48 hodín po rozsiahlom americkom útoku na dôležité iránske jadrové zariadenia. Informuje o tom agentúra AFP.

Moskva je významným podporovateľom Teheránu, no od 13. júna, keď Izrael zaútočil na Irán, sa za svojho spojenca rázne nepostavila, píše AFP. Rusko síce odsúdilo izraelské a americké útoky, ale Iránu neponúklo vojenskú pomoc a zľahčovalo aj svoje záväzky vyplývajúce z dohody o strategickom partnerstve s Teheránom.

„V tejto novej nebezpečnej situácii... môžu mať naše konzultácie s Ruskom určite veľký význam,“ uviedol Arákčí podľa ruských štátnych médií po pristátí v Moskve.

Tlačová agentúra IRNA v nedeľu informovala, že Arákčí bude „rokovať s Putinom a ďalšími vysokými predstaviteľmi Ruska o regionálnom a medzinárodnom vývoji“ po vojenských útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. (TASR)

Uzavretie Hormuzského prielivu by bolo extrémne nebezpečné, uviedla šéfka diplomacie EÚ Kallasová.

Kallasová to uviedla pred rokovaním ministrov zahraničia EÚ v Bruseli. Ministri majú podľa nej najmä obavy z ďalšej eskalácie konfliktu.

"Európska únia vždy podporovala diplomatické riešenie," dodala.

Hormuzským prielivom prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy a plynu. Podľa iránskej televízie Press TV, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters, opatrenia o jeho uzavretí už schválil iránsky parlament.

Konečné rozhodnutie musí urobiť iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti. (ČTK)

Iránske ozbrojené sily varovali Spojené štáty pred vážnymi dôsledkami ich útokov na jadrové zariadenia Teheránu.

Irán už v nedeľu avizoval odvetné kroky a prípadné útoky proti americkým základniam v regióne, informuje agentúra AFP

„Tento nepriateľský čin... rozšíri okruh legitímnych cieľov ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky a pripraví pôdu pre rozšírenie vojny v regióne,“ povedal hovorca ozbrojených síl Ebrahim Zolfaghari v štátnej televízii.

„Bojovníci islamu proti vám podniknú vážne, nepredvídateľné kroky silnými a cielenými (vojenskými) operáciami,“ dodal.

Poradca iránskeho najvyššieho vodcu Alí Akbar Velajátí v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty nemajú na Blízkom východe miesto.

„V tomto regióne a islamskom svete už nie je miesto pre Ameriku ani jej základne... Amerika zaútočila na srdce islamského sveta a musí očakávať nenapraviteľné následky, pretože islamská republika netoleruje žiadnu urážku alebo agresiu voči sebe,“ dodal.

„Každá krajina v regióne alebo inde, ktorú americké sily používajú pri útokoch na Irán, sa bude považovať za legitímny cieľ našich ozbrojených síl,“ dodal Velajátí podľa agentúry IRNA. (TASR)

V Iráne popravili muža usvedčeného zo špionáže pre izraelskú tajnú službu Mosad.

Muž „bol obesený za spravodajskú spoluprácu so sionistickým režimom,“ uviedol tamojší súd, pričom použil iránsky termín pre Izrael.

Okrem údajných väzieb na Mosad bol muž odsúdený aj za spoluprácu s televíziou Iran International so sídlom v Londýne, ktorá je kritická voči iránskej vláde. Teherán považuje tohto vysielateľa za prepojeného s Izraelom, pripomína AFP. (TASR)

Iránske jadrové zariadenia pri útoku USA utrpeli obrovské škody, hoci posúdenie úderu ešte stále prebieha, oznámil Trump.

„K najväčším škodám došlo hlboko pod zemou. Zásah do čierneho,“ napísal šéf Bieleho domu.

Predstavitelia amerického rezortu obrany uviedli, že ešte stále posudzujú škody po útokoch. Doposiaľ ich nespresnil ani Irán, no bližšie podrobnosti neponúkol ani k izraelským útokom.

Analýza satelitných fotografií, ktorú vypracoval americký Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť so sídlom vo Washingtone, ukazuje, že Irán pravdepodobne pred údermi USA zaplnil tunely zeminou vo svojom jadrovom zariadení v Isfaháne.

Na snímkach podľa inštitútu vidno nákladiaky, ktoré vysýpajú zeminu do tunelov v zariadení, pričom útoky sa údajne zamerali na vchody do tunelov. „Najmenej tri zo štyroch vchodov do tunelov sa zrútili... stav štvrtého je neznámy,“ ozrejmil inštitút.

Agentúra AP uvádza, že Irán k tomuto kroku pristúpil pravdepodobne preto, aby ochránil zariadenia pred náletmi. Predpokladá sa, že Teherán podobne chránil aj tunely jadrového zariadenia Fordo.

Podľa Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť úder na Isfahán pravdepodobne zničil zariadenie na obohacovanie uránu.

Austrália podporuje útok USA na iránske jadrové zariadenia.

Premiér Anthony Albanese aj ministerka zahraničných vecí Penny Wongová vyzvali na deeskaláciu a návrat k diplomatickému riešeniu tohto konfliktu.

„Svet sa už dlho zhoduje na tom, že Iránu nemožno dovoliť získať jadrovú zbraň, a my podporujeme kroky, ktoré tomu zabránia,“ povedal Albanese v pondelok novinárom v Canberre.

Zdôraznil, že sú „jasné informácie“ o tom, že Teherán disponuje obohateným uránom až na 60 percent.

Podľa Albaneseho „neexistuje žiadne iné vysvetlenie na dosahovanie 60 percent, než zapojenie sa do programu, ktorý nie je zameraný na civilnú jadrovú energiu“.

Podporu USA v súvislosti s útokom na Irán vyjadrila v pondelok aj ministerka Wongová a vyzvala na návrat k diplomatickému riešeniu. „Podporujeme kroky, ktoré zabraňujú Iránu získať jadrovú zbraň,“ uviedla pre televíziu Nine.

„Vieme, čo potvrdil jadrový dozorný orgán OSN... a to je, že Irán obohacuje urán takmer na vojenskú úroveň, čo stačí na výrobu niekoľkých jadrových zbraní,“ pokračovala ministerka a vyzvala na „deeskaláciu a diplomaciu“.

Austrália v piatok zatvorila svoje veľvyslanectvo v Teheráne po rozhovore Wongovej so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

V Iráne sa podľa Reuters nachádza takmer 3000 Austrálčanov a asi 1300 sa snaží krajinu opustiť. Agentúra dodala, že Austrália vyslala na Blízky východ dve lietadlá, ktoré majú pomáhať pri evakuácii civilistov.

USA uskutočnili útoky na iránske jadrové zariadenia v noci na nedeľu. Zapojili sa do konfliktu Teheránu s Izraelom, ktorý spustil svoje operácie proti Iránu 13. júna s deklarovaným cieľom zabrániť mu vyrobiť jadrové zbrane. Irán takýto zámer neustále popiera. Na izraelské údery reagoval odvetnými útokmi. (TASR)

Severná Kórea odsúdila americké útoky na Irán. Označila ich za porušenie Charty OSN.

Zo zodpovednosti za napätie na Blízkom východe obvinila Izrael.

Ide o prvé vyjadrenie Pchjongjangu o útokoch USA na iránske jadrové zariadenia z uplynulého víkendu. "Kórejská ľudovodemokratická republika dôrazne odsudzuje útok USA na Irán, ktorý vážne porušil Chartu OSN, pokiaľ ide o zvrchovanosť," uviedol hovorca severokórejského ministerstva zahraničných vecí podľa vyhlásenia, ktoré zverejnila štátna tlačová agentúra.

Pretrvávajúce regionálne napätie je "nevyhnutným výsledkom bezohľadnej odvahy Izraela", dodal nemenovaný hovorca s tvrdením, že židovský štát "presadzuje svoje jednostranné záujmy neustálymi vojnovými krokmi a územnou expanziou". (TASR)

Konflikt na Blízkom východe by mohol Američanov v zahraničí vystaviť zvýšenému bezpečnostnému riziku.

Americké ministerstvo zahraničných vecí preto vydalo varovanie pre občanov USA po celom svete.

"Konflikt medzi Izraelom a Iránom viedol k narušeniam dopravy a pravidelnému uzatváraniu vzdušného priestoru po Blízkom východe. Existuje potenciál demonštrácií proti občanom a záujmom USA v zahraničí," píše sa v upozornení. Ministerstvo podľa neho odporúča občanom po celom svete zvýšenú opatrnosť.

Výstraha nespomína intervenciu Spojených štátov do konfliktu v noci na nedeľu, keď americké sily zbombardovali jadrové zariadenia v Iráne. Teherán vyhlásil, že tento krok bude mať "nenapraviteľné následky". Islamská republika v nedeľu pohrozila útokom na americké základne v regióne.

USA začali v sobotu evakuačné lety pre svojich občanov z Izraela. Nariadili tiež pracovníkom diplomatických misií v Iraku a Libanone, aby opustili tieto krajiny.

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v nedeľu tiež varovalo pred "zvýšeným ohrozením v Spojených štátoch". Vzhľadom na konflikt s Iránom podľa neho narástla hrozba kybernetických útokov proiránskych aktérov a násilných útokov extrémistických jednotlivcov, informovala agentúra DPA. (TASR)

Zelenskyj varoval pred šírením jadrových zbraní a nepriamo vyjadril podporu útokom USA na iránske jadrové zariadenia.

Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

"V súčasnom svete nesmie dochádzať k šíreniu jadrových zbraní," povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. "Je dôležité, aby v tomto existovalo americké odhodlanie, odhodlanie prezidenta (Donalda) Trumpa," zdôraznil.

Ukrajinský prezident poukázal na to, že Rusko používa vo vojne na Ukrajine iránske drony. "Rozhodnutiu Iránu podporiť Rusko prinieslo našej krajine rozsiahlu deštrukciu a devastujúce ľudské straty našej krajine a mnohým iným," vyhlásil.

Zároveň vyzval na zameranie sa na diplomaciu. "Diplomacia musí začať pracovať. Pracovať všade – na Blízkom východe, v regióne Perzského zálivu a tu v Európe – na Ukrajine," povedal Zelenskyj. (TASR)

Irán v noci pokračoval v raketových útokoch na Izrael. Vo viacerých oblastiach krajiny sa ozvali sirény.

V činnosti je znovu protivzdušná obrana, aby odvrátila hrozbu, oznámila v noci na pondelok izraelská armáda. Obyvatelia dostali pokyn, aby vyhľadali úkryt a zostali tam až do odvolania, informovala agentúra DPA.

(zdroj: TASR/AP)

Izraelská armáda predtým uviedla, že v nedeľu uskutočnila útoky na iránske vojenské ciele vrátane infraštruktúry pre odpaľovanie a skladovanie rakiet, informovala agentúra AFP. Do úderov sa zapojilo približne 20 stíhačiek a zasiahli aj lokality s vojenskými satelitmi a radami.

Nové údery prišli po nočnom útoku Spojených štátov, ktorý podľa Washingtonu zničil iránsky jadrový program, hoci niektorí predstavitelia upozornili, že rozsah škôd nie je jasný.

Izrael v nedeľu útočil aj na viacero miest na severozápade Iránu, uviedli miestne médiá. Priniesli tiež správy o smrti najmenej troch ľudí v sanitke v strednom Iráne, ktorú podľa nich zasiahlo izraelské letectvo. (TASR)

Macron po útokoch USA v Iráne varoval pred nekontrolovanou eskaláciou na Blízkom východe.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Žiadna čisto vojenská reakcia nemôže priniesť želané výsledky,“ povedal Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži.

„Obnovenie diplomatických a technických rozhovorov je jedinou cestou k dosiahnutiu cieľa, o ktorý sa všetci snažíme, ktorým je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ dodal bez toho, aby priamo kritizoval americkú intervenciu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži. (zdroj: TASR/AP)

Macron predtým v spoločnom vyhlásení s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom apeloval na Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

V telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom tiež vyzval Teherán na zníženie napätia a „maximálnu zdržanlivosť“ po amerických úderoch na tri závody jadrového programu. V nedeľu hovoril aj s lídrami Saudskej Arábie, Ománu, Spojených arabských emirátov a Kataru.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí po nedeľňajšom rokovaní obrannej rady oznámilo, že Paríž vyšle vojenské lietadlá na pomoc s evakuáciou francúzskych občanov z Izraela na Cyprus, ak to povolí izraelská vláda, informovala agentúra AP. (TASR)

Irán vyhlásil, že Spojené štáty sa útokmi na jadrový program krajiny rozhodli zničiť diplomaciu.

Iránska armáda rozhodne o načasovaní, charaktere a rozsahu primeranej reakcie. Informovala agentúra AP.

„Podnikneme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné,“ povedal veľvyslanec Iránu pri OSN Amír Saíd Iravání na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zvolali ho na žiadosť Teheránu po tom, ako USA zasiahli do izraelsko-iránskeho konfliktu údermi na tri jadrové komplexy v islamskej republike.

„Spojené štáty, stály člen tejto rady... sa znova uchýlili k nezákonnej sile, viedli vojnu proti mojej krajine, pod vymyslenou a absurdnou zámienkou – zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ povedal Iravání.

Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil, že sa mu podarilo doviesť amerického prezidenta Donalda Trumpa k zatiahnutiu USA do „ďalšej nákladnej a bezdôvodnej vojny“.

Iravání označil americké a izraelské útoky proti svojej krajine za porušenie medzinárodného práva. Zároveň vyhlásil, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) bola premenená na politickú zbraň a namiesto garantovania práva na mierovú jadrovú energiu bola zneužitá ako zámienka na agresiu.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vyzdvihol USA za zásah proti Iránu. „Takto vyzerá posledná línia obrany, keď všetky ostatné neuspeli,“ vyhlásil a obvinil Irán, že využíval rokovania o svojom jadrovom programe na získanie času na výrobu rakiet a obohacovanie uránu.

„Cena za nekonanie by bola katastrofálna. Nukleárny Irán by bol rozsudkom smrti práve tak pre vás, ako by bol pre nás,“ povedal Danon Bezpečnostnej rade.

Veľvyslanec Iránu pri OSN Danny Danon. (zdroj: TASR/AP)

Čínsky veľvyslanec Fu Cchung uviedol, že mier na Blízkom východe nemožno dosiahnuť vojenskou silou. „Diplomatické prostriedky na riešenie iránskej jadrovej otázky neboli vyčerpané a stále je nádej na mierové riešenie,“ povedal.

Úradujúca veľvyslankyňa USA Dorothy Sheaová však povedala, že nadišiel čas, aby Washington konal rozhodne. Bezpečnostná rada OSN by podľa nej mala vyzvať Irán, aby upustil od svojho úsilia o zničenie Izraela a ukončil snahu získať jadrové zbrane.

Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia spomenul tvrdenia USA z roku 2003 o irackých zásobách chemických a biologických zbraní. „Znova nás žiadajú, aby sme verili rozprávkam USA, aby sme znova spôsobili utrpenie miliónom ľudí žijúcim na Blízkom východe,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters. (TASR)

Trump naznačil záujem o zmenu režimu v Iráne. Viacerí predstavitelia jeho vlády pritom takýto cieľ útokov odmietali.

Informovali o tom agentúry AFP a AP.

„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla byť zmena režimu?“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again).

Jeho vyhlásenie sa zdá byť v rozpore s vyjadrením amerického ministra obrany Petea Hegsetha na tlačovej konferencii v nedeľu dopoludnia, na ktorej hovoril o bombardovaní troch iránskych nukleárnych komplexov z uplynulej noci.

„Táto misia nebola a nie je o zmene režimu,“ povedal Hegseth.

Od Trumpovej vlády prišlo viacero zastrašujúcich vyhlásení, hoci zároveň vyzvala na obnovenie rokovaní Washingtonu a Teheránu o iránskom jadrovom programe. Podľa AP je preto ťažké získať jasnú predstavu o tom, či šéf Bieleho domu len podpichuje protivníka, alebo používa provokatívne slová, ktoré by mohli rozšíriť konflikt medzi Izraelom a Iránom.

Až do Trumpovho najnovšieho statusu vysielali jeho viceprezident, šéf Pentagónu, hlavný vojenský poradca a minister zahraničných vecí koordinovaný odkaz o presvedčení, že dôsledky úderu na Irán sa budú dať zvládnuť a že nedostatok vojenského potenciálu Teherán ho donúti vrátiť sa k rokovaciemu stolu.

Hegseth uviedol, že USA sa „nesnažia o vojnu“ s Iránom, kým viceprezident J. D. Vance povedal, že americké údery dali Teheránu možnosť návratu k rozhovorom s Washingtonom. (TASR)

V iránskom podzemnom jadrovom zariadení Fordo sú viditeľné krátery, uviedol šéf jadrových kontrolórov Grossi.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vystúpil cez videohovor na Bezpečnostnej rade OSN.

Krátery na zariadení Fordo potvrdzujú, že Spojené štáty použili bomby na ničenie takýchto objektov. Konštatoval však, že škody v podzemí nemôže zatiaľ nikto posúdiť.

Grossi tiež informoval o viditeľných škodách na ďalších jadrových komplexoch v Isfaháne a Natanzi. Irán podľa neho informoval agentúru, že nedošlo k zvýšeniu radiácie v okolí žiadneho z týchto troch objektov.

Grossi dodal, že k ozbrojeným útokom na nukleárne zariadenia by nemalo nikdy dochádzať a mohli by viesť k vypusteniu rádioaktivity so závažnými dôsledkami v rámci napadnutých štátov i za ich hranicami.

O zasadnutie Bezpečnostnej rady o amerických útokoch požiadal Irán.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vo vyhlásení uviedol, že USA a Izrael si nezaslúžia odsúdenie, ale uznanie a vďaku za to, že urobili svet bezpečnejším.

Rusko, Čína a Pakistan predložili Bezpečnostnej rade návrh rezolúcie, ktorá žiada okamžité a bezpodmienečné prímerie na Blízkom východe.

Nie je jasné, kedy o ňom budú hlasovať, podľa diplomatov majú členovia rady predložiť vyjadrenia do pondelka večera.

USA, ktoré majú v Bezpečnostnej rade OSN právo veta, budú zrejme proti takejto rezolúcii, ktorá tiež odsudzuje útoky na iránske jadrové objekty, nespomína však Spojené štáty ani Izrael.