Izrael vs. Irán: Iránske jadrové zariadenia utrpeli pri útoku USA podľa Trumpa obrovské škody

Čína vyzvala Irán a Izrael na zníženie napätia a zabránenie „rozšíreniu“ ich vojny, ktorá pokračuje už 11 dní.

Zdôraznila tiež dôležitosť ukončenia bojov v súvislosti s ich možným negatívnym vplyvom na medzinárodné hospodárstvo, informuje agentúra AFP.

„Čína vyzýva strany konfliktu, aby zabránili opakovanej eskalácii situácie, rozhodne zabránili rozšíreniu vojny a vrátili sa na cestu politického riešenia,“ uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Medzinárodné spoločenstvo musí podľa Pekingu urobiť viac, aby zabránilo tomu, že boje medzi Iránom a Izraelom ovplyvnia svetové hospodárstvo.

„Udržanie bezpečnosti a stability v regióne je v spoločnom záujme medzinárodného spoločenstva... Čína vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo väčšie úsilie na podporu deeskalácie konfliktu a zabránilo, aby mala regionálna nestabilita väčší vplyv na globálny hospodársky rozvoj,“ dodal hovorca.

Peking v súvislosti s potrebou zníženia napätia tiež zdôraznil, že „Perzský záliv a okolité vody sú dôležitými medzinárodnými obchodnými cestami“. (TASR)

Z Izraela môžu prvýkrát od 13. júna odlietať turisti, zatiaľ len 50 ľudí v každom lietadle. Odlety boli doteraz zakázané.

Informoval o tom server The Times of Israel. Odlety s cestujúcimi boli doteraz zakázané, minulý týždeň povolila izraelská vláda repatriačné prílety s Izraelčanmi uviaznutými v cudzine.

Dnes by mohlo odletieť z Ben Gurionovho letiska niečo vyše 1000 ľudí, uviedol ToI. V jednom lietadle totiž bude môcť byť len 50 cestujúcich.

"Počas tohto náročného obdobia, keď sa letisko môže stať terčom útoku, musíme obmedziť počet cestujúcich v lietadlách," uviedla ministerka dopravy Miri Regevová.

"Dúfam, že koncom týždňa budeme schopní zvážiť, či môžeme počet cestujúcich na odchádzajúcich letoch zvýšiť," dodala.

Izrael uzavrel vzdušný priestor po tom, ako začal 13. júna s leteckými útokmi na Irán. V krajine tak podľa serveru ToI uviazlo na 40-tisíc turistov, ktorí mohli Izrael opustiť len cez pozemnú hranicu s Egyptom či Jordánskom alebo po mori. (ČTK)

Iránsky minister zahraničia Arákčí plánuje dnes v Moskve rokovať so svojím kľúčovým spojencom Putinom.

Dôjde k tomu približne 48 hodín po rozsiahlom americkom útoku na dôležité iránske jadrové zariadenia. Informuje o tom agentúra AFP.

Moskva je významným podporovateľom Teheránu, no od 13. júna, keď Izrael zaútočil na Irán, sa za svojho spojenca rázne nepostavila, píše AFP. Rusko síce odsúdilo izraelské a americké útoky, ale Iránu neponúklo vojenskú pomoc a zľahčovalo aj svoje záväzky vyplývajúce z dohody o strategickom partnerstve s Teheránom.

„V tejto novej nebezpečnej situácii... môžu mať naše konzultácie s Ruskom určite veľký význam,“ uviedol Arákčí podľa ruských štátnych médií po pristátí v Moskve.

Tlačová agentúra IRNA v nedeľu informovala, že Arákčí bude „rokovať s Putinom a ďalšími vysokými predstaviteľmi Ruska o regionálnom a medzinárodnom vývoji“ po vojenských útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. (TASR)

Uzavretie Hormuzského prielivu by bolo extrémne nebezpečné, uviedla šéfka diplomacie EÚ Kallasová.

Kallasová to uviedla pred rokovaním ministrov zahraničia EÚ v Bruseli. Ministri majú podľa nej najmä obavy z ďalšej eskalácie konfliktu.

"Európska únia vždy podporovala diplomatické riešenie," dodala.

Hormuzským prielivom prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy a plynu. Podľa iránskej televízie Press TV, na ktorú sa odvoláva agentúra Reuters, opatrenia o jeho uzavretí už schválil iránsky parlament.

Konečné rozhodnutie musí urobiť iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti. (ČTK)

Iránske ozbrojené sily varovali Spojené štáty pred vážnymi dôsledkami ich útokov na jadrové zariadenia Teheránu.

Irán už v nedeľu avizoval odvetné kroky a prípadné útoky proti americkým základniam v regióne, informuje agentúra AFP

„Tento nepriateľský čin... rozšíri okruh legitímnych cieľov ozbrojených síl Iránskej islamskej republiky a pripraví pôdu pre rozšírenie vojny v regióne,“ povedal hovorca ozbrojených síl Ebrahim Zolfaghari v štátnej televízii.

„Bojovníci islamu proti vám podniknú vážne, nepredvídateľné kroky silnými a cielenými (vojenskými) operáciami,“ dodal.

Poradca iránskeho najvyššieho vodcu Alí Akbar Velajátí v nedeľu vyhlásil, že Spojené štáty nemajú na Blízkom východe miesto.

„V tomto regióne a islamskom svete už nie je miesto pre Ameriku ani jej základne... Amerika zaútočila na srdce islamského sveta a musí očakávať nenapraviteľné následky, pretože islamská republika netoleruje žiadnu urážku alebo agresiu voči sebe,“ dodal.

„Každá krajina v regióne alebo inde, ktorú americké sily používajú pri útokoch na Irán, sa bude považovať za legitímny cieľ našich ozbrojených síl,“ dodal Velajátí podľa agentúry IRNA. (TASR)

V Iráne popravili muža usvedčeného zo špionáže pre izraelskú tajnú službu Mosad.

Muž „bol obesený za spravodajskú spoluprácu so sionistickým režimom,“ uviedol tamojší súd, pričom použil iránsky termín pre Izrael.

Okrem údajných väzieb na Mosad bol muž odsúdený aj za spoluprácu s televíziou Iran International so sídlom v Londýne, ktorá je kritická voči iránskej vláde. Teherán považuje tohto vysielateľa za prepojeného s Izraelom, pripomína AFP. (TASR)

Iránske jadrové zariadenia pri útoku USA utrpeli obrovské škody, hoci posúdenie úderu ešte stále prebieha, oznámil Trump.

„K najväčším škodám došlo hlboko pod zemou. Zásah do čierneho,“ napísal šéf Bieleho domu.

Predstavitelia amerického rezortu obrany uviedli, že ešte stále posudzujú škody po útokoch. Doposiaľ ich nespresnil ani Irán, no bližšie podrobnosti neponúkol ani k izraelským útokom.

Analýza satelitných fotografií, ktorú vypracoval americký Inštitút pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť so sídlom vo Washingtone, ukazuje, že Irán pravdepodobne pred údermi USA zaplnil tunely zeminou vo svojom jadrovom zariadení v Isfaháne.

Na snímkach podľa inštitútu vidno nákladiaky, ktoré vysýpajú zeminu do tunelov v zariadení, pričom útoky sa údajne zamerali na vchody do tunelov. „Najmenej tri zo štyroch vchodov do tunelov sa zrútili... stav štvrtého je neznámy,“ ozrejmil inštitút.

Agentúra AP uvádza, že Irán k tomuto kroku pristúpil pravdepodobne preto, aby ochránil zariadenia pred náletmi. Predpokladá sa, že Teherán podobne chránil aj tunely jadrového zariadenia Fordo.

Podľa Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť úder na Isfahán pravdepodobne zničil zariadenie na obohacovanie uránu.

Austrália podporuje útok USA na iránske jadrové zariadenia.

Premiér Anthony Albanese aj ministerka zahraničných vecí Penny Wongová vyzvali na deeskaláciu a návrat k diplomatickému riešeniu tohto konfliktu.

„Svet sa už dlho zhoduje na tom, že Iránu nemožno dovoliť získať jadrovú zbraň, a my podporujeme kroky, ktoré tomu zabránia,“ povedal Albanese v pondelok novinárom v Canberre.

Zdôraznil, že sú „jasné informácie“ o tom, že Teherán disponuje obohateným uránom až na 60 percent.

Podľa Albaneseho „neexistuje žiadne iné vysvetlenie na dosahovanie 60 percent, než zapojenie sa do programu, ktorý nie je zameraný na civilnú jadrovú energiu“.

Podporu USA v súvislosti s útokom na Irán vyjadrila v pondelok aj ministerka Wongová a vyzvala na návrat k diplomatickému riešeniu. „Podporujeme kroky, ktoré zabraňujú Iránu získať jadrovú zbraň,“ uviedla pre televíziu Nine.

„Vieme, čo potvrdil jadrový dozorný orgán OSN... a to je, že Irán obohacuje urán takmer na vojenskú úroveň, čo stačí na výrobu niekoľkých jadrových zbraní,“ pokračovala ministerka a vyzvala na „deeskaláciu a diplomaciu“.

Austrália v piatok zatvorila svoje veľvyslanectvo v Teheráne po rozhovore Wongovej so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

V Iráne sa podľa Reuters nachádza takmer 3000 Austrálčanov a asi 1300 sa snaží krajinu opustiť. Agentúra dodala, že Austrália vyslala na Blízky východ dve lietadlá, ktoré majú pomáhať pri evakuácii civilistov.

USA uskutočnili útoky na iránske jadrové zariadenia v noci na nedeľu. Zapojili sa do konfliktu Teheránu s Izraelom, ktorý spustil svoje operácie proti Iránu 13. júna s deklarovaným cieľom zabrániť mu vyrobiť jadrové zbrane. Irán takýto zámer neustále popiera. Na izraelské údery reagoval odvetnými útokmi. (TASR)

Severná Kórea odsúdila americké útoky na Irán. Označila ich za porušenie Charty OSN.

Zo zodpovednosti za napätie na Blízkom východe obvinila Izrael.

Ide o prvé vyjadrenie Pchjongjangu o útokoch USA na iránske jadrové zariadenia z uplynulého víkendu. "Kórejská ľudovodemokratická republika dôrazne odsudzuje útok USA na Irán, ktorý vážne porušil Chartu OSN, pokiaľ ide o zvrchovanosť," uviedol hovorca severokórejského ministerstva zahraničných vecí podľa vyhlásenia, ktoré zverejnila štátna tlačová agentúra.

Pretrvávajúce regionálne napätie je "nevyhnutným výsledkom bezohľadnej odvahy Izraela", dodal nemenovaný hovorca s tvrdením, že židovský štát "presadzuje svoje jednostranné záujmy neustálymi vojnovými krokmi a územnou expanziou". (TASR)

Konflikt na Blízkom východe by mohol Američanov v zahraničí vystaviť zvýšenému bezpečnostnému riziku.

Americké ministerstvo zahraničných vecí preto vydalo varovanie pre občanov USA po celom svete.

"Konflikt medzi Izraelom a Iránom viedol k narušeniam dopravy a pravidelnému uzatváraniu vzdušného priestoru po Blízkom východe. Existuje potenciál demonštrácií proti občanom a záujmom USA v zahraničí," píše sa v upozornení. Ministerstvo podľa neho odporúča občanom po celom svete zvýšenú opatrnosť.

Výstraha nespomína intervenciu Spojených štátov do konfliktu v noci na nedeľu, keď americké sily zbombardovali jadrové zariadenia v Iráne. Teherán vyhlásil, že tento krok bude mať "nenapraviteľné následky". Islamská republika v nedeľu pohrozila útokom na americké základne v regióne.

USA začali v sobotu evakuačné lety pre svojich občanov z Izraela. Nariadili tiež pracovníkom diplomatických misií v Iraku a Libanone, aby opustili tieto krajiny.

Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť v nedeľu tiež varovalo pred "zvýšeným ohrozením v Spojených štátoch". Vzhľadom na konflikt s Iránom podľa neho narástla hrozba kybernetických útokov proiránskych aktérov a násilných útokov extrémistických jednotlivcov, informovala agentúra DPA. (TASR)

Zelenskyj varoval pred šírením jadrových zbraní a nepriamo vyjadril podporu útokom USA na iránske jadrové zariadenia.

Informovala o tom agentúra DPA, píše TASR.

"V súčasnom svete nesmie dochádzať k šíreniu jadrových zbraní," povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore. "Je dôležité, aby v tomto existovalo americké odhodlanie, odhodlanie prezidenta (Donalda) Trumpa," zdôraznil.

Ukrajinský prezident poukázal na to, že Rusko používa vo vojne na Ukrajine iránske drony. "Rozhodnutiu Iránu podporiť Rusko prinieslo našej krajine rozsiahlu deštrukciu a devastujúce ľudské straty našej krajine a mnohým iným," vyhlásil.

Zároveň vyzval na zameranie sa na diplomaciu. "Diplomacia musí začať pracovať. Pracovať všade – na Blízkom východe, v regióne Perzského zálivu a tu v Európe – na Ukrajine," povedal Zelenskyj. (TASR)

Irán v noci pokračoval v raketových útokoch na Izrael. Vo viacerých oblastiach krajiny sa ozvali sirény.

V činnosti je znovu protivzdušná obrana, aby odvrátila hrozbu, oznámila v noci na pondelok izraelská armáda. Obyvatelia dostali pokyn, aby vyhľadali úkryt a zostali tam až do odvolania, informovala agentúra DPA.

(zdroj: TASR/AP)

Izraelská armáda predtým uviedla, že v nedeľu uskutočnila útoky na iránske vojenské ciele vrátane infraštruktúry pre odpaľovanie a skladovanie rakiet, informovala agentúra AFP. Do úderov sa zapojilo približne 20 stíhačiek a zasiahli aj lokality s vojenskými satelitmi a radami.

Nové údery prišli po nočnom útoku Spojených štátov, ktorý podľa Washingtonu zničil iránsky jadrový program, hoci niektorí predstavitelia upozornili, že rozsah škôd nie je jasný.

Izrael v nedeľu útočil aj na viacero miest na severozápade Iránu, uviedli miestne médiá. Priniesli tiež správy o smrti najmenej troch ľudí v sanitke v strednom Iráne, ktorú podľa nich zasiahlo izraelské letectvo. (TASR)

Macron po útokoch USA v Iráne varoval pred nekontrolovanou eskaláciou na Blízkom východe.

Informovala o tom agentúra AFP.

„Žiadna čisto vojenská reakcia nemôže priniesť želané výsledky,“ povedal Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži.

„Obnovenie diplomatických a technických rozhovorov je jedinou cestou k dosiahnutiu cieľa, o ktorý sa všetci snažíme, ktorým je zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ dodal bez toho, aby priamo kritizoval americkú intervenciu.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron na zasadnutí rady pre obranu v Paríži. (zdroj: TASR/AP)

Macron predtým v spoločnom vyhlásení s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a britským premiérom Keirom Starmerom apeloval na Irán, aby nepodnikal žiadne ďalšie kroky, ktoré by mohli destabilizovať región.

V telefonáte s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom tiež vyzval Teherán na zníženie napätia a „maximálnu zdržanlivosť“ po amerických úderoch na tri závody jadrového programu. V nedeľu hovoril aj s lídrami Saudskej Arábie, Ománu, Spojených arabských emirátov a Kataru.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí po nedeľňajšom rokovaní obrannej rady oznámilo, že Paríž vyšle vojenské lietadlá na pomoc s evakuáciou francúzskych občanov z Izraela na Cyprus, ak to povolí izraelská vláda, informovala agentúra AP. (TASR)

Irán vyhlásil, že Spojené štáty sa útokmi na jadrový program krajiny rozhodli zničiť diplomaciu.

Iránska armáda rozhodne o načasovaní, charaktere a rozsahu primeranej reakcie. Informovala agentúra AP.

„Podnikneme všetky opatrenia, ktoré sú potrebné,“ povedal veľvyslanec Iránu pri OSN Amír Saíd Iravání na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN. Zvolali ho na žiadosť Teheránu po tom, ako USA zasiahli do izraelsko-iránskeho konfliktu údermi na tri jadrové komplexy v islamskej republike.

„Spojené štáty, stály člen tejto rady... sa znova uchýlili k nezákonnej sile, viedli vojnu proti mojej krajine, pod vymyslenou a absurdnou zámienkou – zabrániť Iránu získať jadrové zbrane,“ povedal Iravání.

Izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil, že sa mu podarilo doviesť amerického prezidenta Donalda Trumpa k zatiahnutiu USA do „ďalšej nákladnej a bezdôvodnej vojny“.

Iravání označil americké a izraelské útoky proti svojej krajine za porušenie medzinárodného práva. Zároveň vyhlásil, že Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT) bola premenená na politickú zbraň a namiesto garantovania práva na mierovú jadrovú energiu bola zneužitá ako zámienka na agresiu.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vyzdvihol USA za zásah proti Iránu. „Takto vyzerá posledná línia obrany, keď všetky ostatné neuspeli,“ vyhlásil a obvinil Irán, že využíval rokovania o svojom jadrovom programe na získanie času na výrobu rakiet a obohacovanie uránu.

„Cena za nekonanie by bola katastrofálna. Nukleárny Irán by bol rozsudkom smrti práve tak pre vás, ako by bol pre nás,“ povedal Danon Bezpečnostnej rade.

Veľvyslanec Iránu pri OSN Danny Danon. (zdroj: TASR/AP)

Čínsky veľvyslanec Fu Cchung uviedol, že mier na Blízkom východe nemožno dosiahnuť vojenskou silou. „Diplomatické prostriedky na riešenie iránskej jadrovej otázky neboli vyčerpané a stále je nádej na mierové riešenie,“ povedal.

Úradujúca veľvyslankyňa USA Dorothy Sheaová však povedala, že nadišiel čas, aby Washington konal rozhodne. Bezpečnostná rada OSN by podľa nej mala vyzvať Irán, aby upustil od svojho úsilia o zničenie Izraela a ukončil snahu získať jadrové zbrane.

Ruský veľvyslanec Vasilij Nebenzia spomenul tvrdenia USA z roku 2003 o irackých zásobách chemických a biologických zbraní. „Znova nás žiadajú, aby sme verili rozprávkam USA, aby sme znova spôsobili utrpenie miliónom ľudí žijúcim na Blízkom východe,“ vyhlásil podľa agentúry Reuters. (TASR)

Trump naznačil záujem o zmenu režimu v Iráne. Viacerí predstavitelia jeho vlády pritom takýto cieľ útokov odmietali.

Informovali o tom agentúry AFP a AP.

„Nie je politicky korektné používať výraz zmena režimu, no ak súčasný iránsky režim nedokáže UROBIŤ IRÁN ZNOVA SKVELÝM, prečo by nemohla byť zmena režimu?“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti. Doplnil aj skratku MIGA (Make Iran Great Again).

Jeho vyhlásenie sa zdá byť v rozpore s vyjadrením amerického ministra obrany Petea Hegsetha na tlačovej konferencii v nedeľu dopoludnia, na ktorej hovoril o bombardovaní troch iránskych nukleárnych komplexov z uplynulej noci.

„Táto misia nebola a nie je o zmene režimu,“ povedal Hegseth.

Od Trumpovej vlády prišlo viacero zastrašujúcich vyhlásení, hoci zároveň vyzvala na obnovenie rokovaní Washingtonu a Teheránu o iránskom jadrovom programe. Podľa AP je preto ťažké získať jasnú predstavu o tom, či šéf Bieleho domu len podpichuje protivníka, alebo používa provokatívne slová, ktoré by mohli rozšíriť konflikt medzi Izraelom a Iránom.

Až do Trumpovho najnovšieho statusu vysielali jeho viceprezident, šéf Pentagónu, hlavný vojenský poradca a minister zahraničných vecí koordinovaný odkaz o presvedčení, že dôsledky úderu na Irán sa budú dať zvládnuť a že nedostatok vojenského potenciálu Teherán ho donúti vrátiť sa k rokovaciemu stolu.

Hegseth uviedol, že USA sa „nesnažia o vojnu“ s Iránom, kým viceprezident J. D. Vance povedal, že americké údery dali Teheránu možnosť návratu k rozhovorom s Washingtonom. (TASR)

V iránskom podzemnom jadrovom zariadení Fordo sú viditeľné krátery, uviedol šéf jadrových kontrolórov Grossi.

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vystúpil cez videohovor na Bezpečnostnej rade OSN.

Krátery na zariadení Fordo potvrdzujú, že Spojené štáty použili bomby na ničenie takýchto objektov. Konštatoval však, že škody v podzemí nemôže zatiaľ nikto posúdiť.

Grossi tiež informoval o viditeľných škodách na ďalších jadrových komplexoch v Isfaháne a Natanzi. Irán podľa neho informoval agentúru, že nedošlo k zvýšeniu radiácie v okolí žiadneho z týchto troch objektov.

Grossi dodal, že k ozbrojeným útokom na nukleárne zariadenia by nemalo nikdy dochádzať a mohli by viesť k vypusteniu rádioaktivity so závažnými dôsledkami v rámci napadnutých štátov i za ich hranicami.

O zasadnutie Bezpečnostnej rady o amerických útokoch požiadal Irán.

Izraelský veľvyslanec pri OSN Danny Danon vo vyhlásení uviedol, že USA a Izrael si nezaslúžia odsúdenie, ale uznanie a vďaku za to, že urobili svet bezpečnejším.

Rusko, Čína a Pakistan predložili Bezpečnostnej rade návrh rezolúcie, ktorá žiada okamžité a bezpodmienečné prímerie na Blízkom východe.

Nie je jasné, kedy o ňom budú hlasovať, podľa diplomatov majú členovia rady predložiť vyjadrenia do pondelka večera.

USA, ktoré majú v Bezpečnostnej rade OSN právo veta, budú zrejme proti takejto rezolúcii, ktorá tiež odsudzuje útoky na iránske jadrové objekty, nespomína však Spojené štáty ani Izrael.