TEHERÁN, BRATISLAVA. Svet má z pohľadu globálnej ekonomiky iba zopár strategicky dôležitých obchodných ciest, ale Hormuzský prieliv – námorná trasa ležiaca medzi dvoma zálivmi, Perzským a Ománskym – je rozhodne jednou z nich.
Vzhľadom na víkendové zapojenie sa Spojených štátov amerických do konfliktu medzi Izraelom a Iránom momentálne hrozí, že Irán tento koridor, cez ktorý prechádza približne 20 percent svetovej ropy, zablokuje.
Iránsky parlament bezprostredne po útoku USA na kľúčové jadrové zariadenia v Iráne schválil plán na blokádu Hormuzského prielivu, ale konečné rozhodnutie zostáva na iránskej Najvyššej rade národnej bezpečnosti a iránskom najvyššom duchovnom vodcovi Alím Chameneím.
Teherán v každom prípade môže podľa analytičky Vandany Hariovej zablokovaním Hormuzského prielivu v skutočnosti získať príliš málo, ale stratiť príliš veľa.
„Irán riskuje, že narušením lodnej dopravy v Hormuzskom prielive urobí z okolitých susedov, ktorí produkujú ropu a zemný plyn, svojich nepriateľov,“ povedala pre televíziu CNN Hariová. „A riskuje aj to, že vyvolá hnev svojho kľúčového trhu, Číny.“
Peking má pomerne blízke vzťahy s Teheránom, čo pripomenul tiež americký minister zahraničných vecí Marco Rubio. Vyzval Čínu, aby zabránila Iránu v uzavretí jednej z najdôležitejších námorných trás na svete. „Bola by to ekonomická samovražda,“ varoval Rubio iránsku vládu.
V článku sa dočítate:
- koho by zasiahla blokáda Hormuzského prielivu,
- prečo by blokáda ovplyvnila svet,
- ako by Irán dokázal koridor uzavrieť,
- či už niekedy došlo k blokáde Hormuzského prielivu.
Prudký nárast cien
Investormi v posledných dňoch otriasli najprv izraelské a potom americké útoky na Irán. Americký prezident Donald Trump v nedeľu uviedol, že Washington zničil iránske jadrové zariadenia Natanz, Isfahán a Fordo, ale skutočný rozsah škôd je dosiaľ neznámy. Teherán v reakcii povedal, že eviduje mierne škody.
Víkendový útok USA nastal po tom, čo Izrael 13. júna zaútočil na iránsku infraštruktúru s cieľom oslabiť iránsky režim. Už vtedy pritom panovali obavy z toho, že Irán obchodnú cestu zablokuje, ale iránska vláda nakoniec reagovala odvetným bombardovaním Izraela.
Akýkoľvek pokus o narušenie prevádzky v Hormuzskom prielive by totiž mohol vyvolať prudký nárast globálnych cien nerastných surovín. Prerušenie dodávok ropy a zemného plynu by zároveň hlboko zasiahlo svetovú ekonomiku, keďže by to ovplyvnilo všetko od nákladov na tankovanie áut až po cenu potravín v supermarketoch.
Hormuzský prieliv, ktorý je dlhý 167 kilometrov a široký od 97 kilometrov do 33 kilometrov, využívajú hlavní regionálni producenti nerastných surovín, pričom masívne ropné tankery musia prechádzať teritoriálnymi vodami Iránu aj Ománu.
Uzatvorenie koridoru by však ublížilo predovšetkým Číne a ďalším ázijským štátom. Do ázijských krajín totiž smerovalo 84 percent ropy a 83 percent zemného plynu, ktoré sa koridorom v roku 2024 prepravili, vysvetľuje CNN.
Spojené štáty napadli Irán. Kde presne, prečo teraz a čo z toho bude? Čítajte Čína, ktorá je najväčším odberateľom ropy z Iránu, podľa amerického Úradu pre energetické informácie (EIA) počas januára, februára a marca dovážala 5,4 milióna barelov denne, zatiaľ čo India dovážala 2,1 milióna barelov denne. Spojené štáty americké a Európa dovážali v rovnakom období iba 400-tisíc až 500-tisíc barelov denne, uvádza EIA.
Uzavretie koridoru by však zaťažilo aj Trumpa, pretože by to spustilo prudký nárast cien ropy s takmer okamžitým inflačným účinkom v USA, ale tiež vo svete. Geografický vplyv na lodnú dopravu dáva Iránu podľa experta Mohameda Alího Šabáního schopnosť spôsobiť šok na trhoch, viesť k inflácii a zrútiť Trumpovu ekonomickú agendu, povedal pre CNN.
Prípadná blokáda Hormuzského prieplavu by však v konečnom dôsledku predstavovala hlavne ekonomické sebapoškodzovanie, pretože námornú trasu využíva samotný Irán. Islamská republika by zároveň riskovala vzburu arabských monarchií, ktoré sú proti izraelským a americkým útokom síce kritické, ale ochraňujú predovšetkým vlastné záujmy.
Taktika jemenských Húsíov
To, či ceny nerastných surovín porastú, teraz závisí od reakcie iránskej vlády. Irán neoplýva žiadnou právomocou, ktorá mu umožňuje zastaviť lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv, takže by sa musel uchýliť k silovým krokom, vysvetľuje agentúra Bloomberg.
Iránsky režim by napríklad mohol na obchodné lode odpaľovať rakety a drony z iránskeho územia, čo by námorníkov eventuálne odplašilo. K podobnej taktike sa uchýlili napríklad Húsíovia, ktorí narúšali lodnú dopravu na druhej strane Arabského polostrova. Obchodné lode z USA, Veľkej Británie a Izraela militanti z Jemenu zvyčajne vopred varovali.
Plytkosť koridoru zároveň predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre plavidlá aj z hľadiska nástražných mín. Námorníci by tiež mohli čeliť nebezpečenstvu pochádzajúcemu z člnov a vrtuľníkov Iránu. Iránsky režim pritom už niekoľko dekád obťažuje obchodné lode plaviace sa cez Hormuzský prieliv na znak nespokojnosti voči sankciám, ale k uzavretiu koridoru sa nikdy neodhodlal.
Bezpečnostný analytik: Zničenie jadrového programu Iránu je iba zámienka Izraela Čítajte Iránska armáda by sa v prípadnej snahe o uzavretie koridoru s najväčšou pravdepodobnosťou stretla so silnou reakciou USA, ktorej plavidlá v oblasti hliadkujú.
Hariová sa domnieva, že blokáda Hormuzského prielivu zatiaľ predstavuje „vzdialené“ riziko. Prítomnosť posilnenej americkej námornej flotily v regióne je podľa analytičky jednoducho dostatočne odstrašujúcim prostriedkom.
Avšak podľa analytika Josefa Krausa Iránci s blokádou Hormuzského prielivu počítajú v prípade, že im pôjde o všetko, hoci o podobnú akciu nemajú záujem, keďže sú sami producentom nerastných surovín.
„Z čisto vojenského hľadiska by Irán dokázal blokovať Hormuzský prieliv niekoľko dní, a to zrejme dovtedy, než by sa do situácie vložili USA. Aj pár dní by však spôsobilo zásadné škody pre celosvetovú ekonomiku,“ uviedol pre denník SME minulý týždeň Kraus.
Trump sa pritom v nedeľu priklonil k návrhu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k možnosti zmeny iránskeho režimu. Netanjahu aj Trump vyjadrili obavy, že Teherán je blízko k vybudovaniu jadrovej zbrane, čo Irán opakovane poprel.
