Niektoré české firmy stále dodávajú Rusku stroje na výrobu zbraní, tvrdí Zelenskyj (SME Minúta)

Prezident Zelenskyj vymenoval za nového ukrajinského generálneho prokurátora Ruslana Kravčenka.

Kravčenko sa narodil v roku 1990 v meste Severodoneck v Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. V rámci okresnej prokuratúry v Kyjevskej oblasti viedol vyšetrovanie masakru spáchaného ruskými silami v meste Buča pri Kyjeve. Neskôr, od apríla 2023 do decembra 2024, bol gubernátorom Kyjevskej oblasti.

V úrade generálneho prokurátora vystrieda Andrija Kostina, ktorého odvolanie odhlasoval vlani v októbri ukrajinský parlament.

Kostin odstúpením prevzal zodpovednosť za celoštátny škandál s falošne priznanou invaliditou pre desiatky činiteľov, ktorí sa tak vyhli odvodom do armády. Po jeho odchode post generálneho prokurátora dočasne zastával Olexij Chomenko.

DPA uvádza, že Zelenskyj vymenoval od svojho nástupu do funkcie už štvrtého generálneho prokurátora. (TASR)

"Putin mal obrovskú príležitosť, ale on dohodu nechce, Ukrajinu chce poraziť," hovorí pre SME analytik John Lough. (SME)

Rusko počas výmeny zajatcov a padlých vydalo Kyjevu 20 tiel ruských vojakov namiesto pozostatkov ukrajinských.

Medzi týmito 20 telami bol podľa ukrajinského prezidenta napríklad aj izraelský žoldnier, ktorý bojoval na strane Ruska.

"Izraelský občan s izraelskými dokladmi," povedal ukrajinský prezident Zelenskyj. Podľa neho mali niektorí mŕtvi vojaci pri sebe ruské pasy.

Rusko a Ukrajina už uskutočnili niekoľko výmien zajatcov a tiel padlých vojakov po rozhovoroch medzi ich delegáciami zo začiatku mesiaca v Istanbule.

Ukrajinci a Rusi vtedy súhlasili s prepustením všetkých vojnových zajatcov, ktorí sú zranení alebo mladší ako 25 rokov. Rusko avizovalo, že pôjde o najrozsiahlejšiu výmenu od začiatku vojny.

V piatok oznámili Moskva aj Kyjev, že si vymenili ďalších vojnových zajatcov, neuviedli ale ich počet. Ukrajinský koordinačný štáb pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami v piatok uviedol, že proces výmeny podľa dohôd z Istanbulu pokračuje a presný počet prepustených bude oznámený až po dokončení všetkých etáp výmeny.

Ukrajinský koordinačný štáb pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami v pondelok uviedol, že Ukrajina dostala od Ruska 6057 tiel, ktoré doteraz neboli všetky identifikované. (ČTK)

Niektoré firmy, vrátane českých, stále dodávajú Rusku stroje na výrobu zbraní, povedal prezident Zelenskyj.

Vyzval na sankcie voči týmto spoločnostiam. Informáciu oznámil Zelenskyj novinárom v piatok, zverejniť ju mohli až v sobotu.

Podľa Zelenského ide okrem iného o 13 nemeckých a osem českých spoločností, ich mená ale neuviedol.

"Ruská federácia dostáva obrábacie stroje z určitých krajín, ktoré používa na výrobu zbraní," povedal ukrajinský prezident.

Podľa neho je 15 z týchto spoločností taiwanských, 13 nemeckých, osem českých, šesť juhokórejských, tri japonské a tri indické. "Jedna spoločnosť tiež dodáva malé množstvo komponentov zo Spojených štátov," uviedol. Dodal, že mená týchto firiem má, ale neuviedol ich.

Zelenskyj tiež povedal, že tieto informácie oznámil 26 krajinám, vrátane Spojených štátov, a Európskej únii. "Dôrazne vyzývame všetkých, aby voči týmto spoločnostiam uvalili sankcie," dodal. (ČTK)

Rusko útočilo v noci aj na Dnepropetrovskú oblasť, vrátane mesta Nikopol.

Aj tam poškodila elektrické vedenie a plynovod, ale tiež niekoľko domov. Obete nie sú hlásené.

Ruská armáda v noci vyslala na Ukrajinu celkovo skoro 280 dronov, časť z nich boli imitácie útočných bezpilotných lietadiel, ktoré majú zmiasť systém protivzdušnej obrany.

Na ukrajinské územie ale útočilo Rusko aj niekoľkými balistickými raketami, uviedla ukrajinská armáda vo vyhlásení podľa ruskojazyčnej služby serveru BBC.

Aj Ukrajina v noci poslala nad ruské územie niekoľko dronov. Ruské ministerstvo obrany ráno oznámilo, že armáda zostrelila päť bezpilotných lietadiel. (ČTK)

Rusko v noci dronmi a raketami útočilo na energetickú infraštruktúru Poltavskej oblasti v strednej časti Ukrajiny.

„V okruhu Kremenčuk boli zaznamenané priame údery a dopady trosiek na objekty energetickej infraštruktúry a na otvorené priestranstvá,“ napísal gubernátor Poltavskej oblasti Volodymyr Kohut na platforme X.

Pri útokoch podľa neho utrpela zranenia jedna osoba. Rozsah škôd nebol bezprostredne známy.

Podľa mediálnych informácií bolo v priemyselnom meste Kremenčuk v Poltavskej oblasti počuť približne 50 explózií.

Portál Strana.ua zverejnil fotografie a videozáznamy, na ktorých sú údajne zaznamenané nočné útoky a je na nich vidieť dym a oheň, píše DPA. Podľa správ útočilo Rusko na rafinériu v Kremenčuku.

Aerolinkám konflikty na Blízkom východe a Ukrajine zvyšujú náklady. (ČTK)

Čím vyššia hodnosť, tým väčšia výplata. Rusky si hľadajú za manželov vojakov, na ich smrti môžu potom zarobiť. (SME)

Ruský prezident Putin odmietol tvrdenia, že vojna na Ukrajine ničí ruskú ekonomiku.

Putin pri svojom piatkovom prejave na ekonomickom fóre v Petrohrade reagoval na vyhlásenie moderátora, že vierohodné správy naznačujú, že vojna "zabíja" ruskú ekonomiku.

"Ako raz povedal jeden veľmi známy spisovateľ: Správy o mojej smrti sú nesmierne prehnané," uviedol Putin, ktorý tak citoval amerického spisovateľa Marka Twaina.

"Niektorí odborníci a experti poukazujú na riziko stagnácie, alebo dokonca recesie. To by sme nemali za žiadnych okolností pripustiť, "povedal rovnako ruský prezident.

Ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov vo štvrtok vyhlásil, že ruská ekonomika sa nachádza na pokraji recesie. Dodal, že recesia nie je nevyhnutná, závisieť však podľa neho bude od vývoja menovej politiky, najmä úrokových sadzieb.

Ruská centrálna banka začiatkom júna prekvapivo znížila základnú úrokovú sadzbu o jeden percentuálny bod na 20 percent. Kremeľ však toto zníženie považuje za nedostatočné, napísala agentúra Reuters.

Rusko sa kvôli svojej vojenskej invázii na Ukrajinu stalo terčom rozsiahlych hospodárskych sankcií zo strany západných krajín. Ruská ekonomika ale preukázala vysokú odolnosť voči sankciám, pretože hospodársky rast podporovali masívne vojenské výdavky.

Niektoré významné medzinárodné organizácie v tomto roku očakávajú výrazné spomalenie rastu ruskej ekonomiky. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) napríklad začiatkom júna predpovedala, že hrubý domáci produkt (HDP) Ruska sa v tomto roku zvýši iba o percento po vlaňajšom náraste o 4,3 percenta. (ČTK)