Skutočná mierová dohoda nie je možná, kým Rusko nezmení svoju bezpečnostnú architektúru. „Na začiatku roka som videl šancu na prímerie približne 50 na 50. Dnes sú tieto vyhliadky výrazne nižšie,“ hovorí JOHN LOUGH, analytik londýnskeho New Eurasian Strategies Centre, ktorý v 90. rokoch pôsobil ako prvý stály predstaviteľ NATO v Rusku. V rozhovore, ktorý vznikol na Globsec fóre 2025 v Prahe, hovorí aj o tom, aká je európska budúcnosť NATO a prečo Putin takmer zažil potupnú porážku.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa Vladimir Putin pri Ukrajine mýli,
- či bude Ukrajina súčasťou NATO,
- prečo Rusko sabotuje mierové rokovania,
- či sa stále môžeme spoliehať na Spojené štáty.
Donald Trump sa rád prezentuje ako šikovný vyjednávač. Keď sa pozriete na doterajšie rokovania s Vladimirom Putinom alebo jeho stretnutie s ukrajinským prezidentom - je to tak?
Trump precenil svoje schopnosti a nepochopil, aké zložité je ukončiť vojnu takéhoto charakteru. Pozadie konfliktu je mimoriadne komplexné, má historické základy, a človek ako Trump, ktorý nemá podrobné znalosti európskej histórie či chodu ruského štátu, jednoducho nemá dostatočný náhľad, aby rozumel situácii a vedel ju uchopiť.
Potreboval by vynikajúcich poradcov, ktorých ale, zdá sa, nemal alebo ich nepočúval. Jeho predstava bola, že ide len o obchodnú dohodu: dostať obe strany za stôl, presvedčiť ich, že musia nájsť kompromis a všetko sa vyrieši. Lenže takto to nefunguje. Putin chce pokračovať vo vojne a Trump s tým veľa nespraví alebo ani nechce spraviť.
Paradoxne jediný účinný spôsob, ako by Trump mohol Putina zastaviť, by bolo povedať: „Dal som ti šancu, urobil som veľké ústupky, mohol si to ukončiť, ale rozhodol si sa pokračovať. Nemám na výber - začneme vyzbrojovať Ukrajinu. Ak si to rozmyslíš, daj mi vedieť.“
Myslíte si, že Putin očakával, že Trump bude k nemu zhovievavejší?
Otázka znie: čo ešte viac mohol čakať? Trump okamžite ustúpil v téme členstva Ukrajiny v NATO, okupácie ukrajinských území Ruskom, a bol pripravený vyvíjať na Ukrajincov veľký tlak. Dal jasne najavo, že prezidenta Zelenského si neváži a že je ochotný to verejne demonštrovať. Pre Putina to bola obrovská príležitosť. Lenže to mu nestačí - on nechce kompromis, chce poraziť Ukrajinu. Myslí si, že je to možné, a nechce vidieť nejaký zmrazený konflikt.
Lenže sa mýli. Ukrajina sa tak rýchlo nezloží. Aj bez masívnej pomoci USA budú Európania schopní udržať jej odpor. Rozprával som sa so zdrojom, ktorý má priamy výhľad do stavu na bojisku, a súhlasí, že táto vojna sa vojensky vyhrať nedá. Pre Rusko to bude bolestivé. Ráznejšie sa snažia bombardovať ukrajinské mestá, aby demoralizovali spoločnosť, ale zatiaľ sa to nedarí. Rusko je pre sankcie pod tlakom, ruská ekonomika sa spomaľuje. Predtým ju naštartovali investície do obrany, no teraz prichádza realita.
Na začiatku roka sa zdalo, že Trump pri rokovaniach s Ruskom úplne odstavil bokom Európu a čiastočne aj Ukrajinu. Prekvapilo to európskych spojencov?
Skôr to bolo prebudenie, aj keď varovné signály existovali. Všetci vedeli, že Trump má sklon k dialógu s Ruskom a že Putina obdivuje. Napríklad John Bolton, jeho bývalý bezpečnostný poradca, tvrdil, že Trump skutočne v Putinovi videl priateľa. Preňho je vzťah medzi štátmi len odrazom osobných vzťahov medzi ich lídrami. A preto si myslel, že s Putinom si „rozumie“. Takže áno, Európa vedela, že to je riziko.
Vidieť teraz výsledky toho, že sa Európa prebudila?
Zaviazanie sa k podpore Ukrajiny je jasným signálom, že sa Európa prebudila. Ešte nevidím pevnú stratégiu - okrem posilňovania obrany a hľadania spôsobov, ako zatlačiť na Rusko efektívnejšie ako len sankciami. No ten posun tu je.
Veľmi sebavedome smerom k Ukrajine vystupuje nový nemecký kancelár Friedrich Merz, čo možno mnohých prekvapilo. Môže práve Nemecko nahradiť americkú pozíciu?
Nová nemecká vláda vysiela jasný signál: stoja za Ukrajinou, vedia, že Rusko predstavuje hrozbu. A uvedomujú si, že podpora USA sa z Európy pomaly vytráca. Zdá sa mi však, že Merz mierne zmenil rétoriku, a snaží sa, aby boli Spojené štáty v Európe stále aktívne. Ukázala to aj jeho úspešná cesta do Washingtonu. Snaha je zabezpečiť, že keď sa USA rozhodnú stiahnuť sa z Európy, aby to prebehlo postupne a nebola z toho katastrofa ako Afganistan. Existuje šanca, že Spojené štáty si svoju pozíciu premyslia a budú pokračovať vo vojenskej prítomnosti na kontinente. Myslím si však, že záväznosť článku 5 (o kolektívnej obrane v NATO -pozn. red.) už nie je taká, ako bola kedysi. Pred 30 rokmi som pracoval v NATO, ešte keď Slovensko nebolo členom, a viem, aká to bola organizácia, a čo je dnes.
