WASHINGTON, BRATISLAVA. Izrael sa už otvorene iránskemu najvyššiemu vodcovi Alímu Chameneímu vyhráža likvidáciou. "Varujem iránskeho diktátora pred pokračovaním vo vojnových zločinoch a v odpaľovaní striel na izraelských civilistov. Musí si veľmi dobre pamätať diktátora zo susednej krajiny, ktorý si voči štátu Izrael zvolil tú istú cestu," povedal v utorok izraelský minister obrany Jisrail Katz.
Mal na mysli irackého diktátora Saddáma Husajna, ktorého zvrhli Spojené štáty po invázii do Iraku v roku 2003.
S myšlienkou zvrhnúť iránsky režim a jeho najvyššieho vodcu sa zjavne pohráva aj Washington, hoci Donald Trump sa zatiaľ postavil proti tomu.
Pád iránskeho režimu by mohol zásadne zmeniť rovnováhu síl v regióne, pričom počas celého prebiehajúceho konfliktu je zaujímavá pozícia Ruska, ktoré na jednej strane riskuje, že príde o spojenca, no na druhej strane dokáže prinajmenšom z jestvujúceho stavu vecí profitovať.
Rusko sa zatiaľ na strane Iránu do konfliktu nezapojilo napriek tomu, že Irán Moskve pomáha s jej vojnou proti Ukrajine.
Moskva pritom nie je úplne mimo, Vladimir Putin cez víkend telefonoval s Donaldom Trumpom a obaja prezidenti sa zaoberali možnosťou, že by Rusko zohralo úlohu mediátora.
Z toho vyplýva aj jedna z príležitostí, ktoré sa Moskve v aktuálnom konflikte ponúkli. Putinov režim intezívne pracuje na obnovení vzťahov so Spojenými štátmi a prípadná úloha mediátora medzi Izraelom a Iránom by mu v tom pomohla.
V článku sa dočítate:
- V akej pozícii je Rusko voči Iránu,
- aké nepríjemnosti a príležitosti mu konflikt prináša,
- prečo situácia okolo Iránu nemusí byť pre Moskvu taká zlá, akou by sa mohla javiť.
Putin telefonoval s každým
Ruský prezident Putin od začiatku konfliktu telefonoval okrem Trumpa aj s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškianom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom.
Kremeľ dokonca v utorok vydal stanovisko, v ktorom odsúdil izraelské útoky na Irán, vyjadril sústrasť s iránskym ľudom, zdôraznil vysoké obete medzi civilistami a izraelské útoky označil za porušenie medzinárodného práva a charty OSN.
Kremeľ si za toto vyhlásenie na internete vyslúžil aj dávku posmechu, pretože celé by sa mohlo vztiahnuť na jeho vlastnú agresiu voči Ukrajine.
Rusko je spojencom Iránu, proti Ukrajine používa iránske drony Šáhid, no tento vzťah nie je obojstranný a Moskva pravdepodobne neposkytne Iránu vojenskú pomoc, píše v analýze Deutsche Welle.
Text pripomína, že oba štáty spája odpor voči Západu, balíky sankcií, ktorým čelia a členstvo v zoskupení štátov BRICS, ktoré spája Rusko a Čínu s rastúcimi ekonomikami krajín prevažne z globálneho juhu.
Rusko za iránske drony platilo v zlate a podľa DW je možné, že Iránu ponúklo aj spoluprácu na jadrovom programe.
Moskva by o takéhoto spojenca v regióne nechcela prísť, obzvlášť po páde režimu diktátora Bašára Asada v Sýrii či Muammara Kaddáfího v Líbyi.
"Moskva má záujmy a vplyv na Blízkom východe a rada by sa vyhla akémukoľvek neriadenému chaosu v regióne," povedal pre nemeckú stanicu analytik Ruslan Sulejmanov.
Hoci iránsky parlament po izraelskom útoku ratifikoval strategickú dohodu, ktorú s Ruskom Teherán podpísal ešte v januári, ruský vstup do vojny analýza považuje za nepravdepodobný.
Dohoda nie je v pravom zmysle slova alianciou, obe strany sa iba zaviazali, že nebudú podporovať vzájomných nepriateľov. Ak chce Rusko zlepšovať vzťahy s Washingtonom, svoje spojenectvo s Iránom by malo odsunúť na druhú koľaj.
"Pokiaľ ide o Irán, Rusko musí zvažovať možnosť zrážky s Izraelom a Spojenými štátmi, zachraňovať Irán mu za to nestojí," cituje denník New York Times experta Nikitu Smagina.
Denník okrem toho dodáva, že Rusko si nechce znepriateliť ani Saudskú Arábiu či Spojené arabské emiráty, ktorým by lepšie vyzbrojený Irán nevyhovoval.

Moskva vidí aj výhody
Nejednoznačnosť v postoji Ruska k Iránu si všíma aj analýza CNN, ktorá poznamenáva, že z aktuálneho napätia Rusko ťaží tak, ako vždy, keď vypuknú nepokoje v krajinách bohatých na ropu. Cena strategickej suroviny stúpa, čo Moskve vyhovuje.
Text dodáva, že popri rope sa Rusku otvorili aj možnosti spolupráce s Washingtonom, pričom Vladimir Putin sa ocitol v situácii, že ako jediný líder veľkej krajiny má priame spojenie do Washingtonu, Teheránu aj do Tel Avivu.
Zatiaľ sa zdá, že ani Donald Trump nemá nič proti tomu, aby sa Rusko pokúsilo o mediáciu konfliktu a posilnilo si tak vplyv na Blízkom východe. CNN komentuje, že Putin Trumpovi pripomenul, ako bolo Rusko vždy spojencom USA v otázke iránskeho jadrového programu, pričom Trump po telefonáte s Putinom pripustil, že Putin by sa mohol stať mediátorom konfliktu.
Aj Nikita Smagin v texte New York Times poznamenáva, že Rusko tiež nechce, aby Irán získal jadrovú bombu.
Rusku okrem toho vyhovuje aj fakt, že kríza medzi Iránom a Izraelom odtiahla pozornosť Washingtonu od Ukrajiny, a to až do takej miery, že Pentagon raketové strely prisľúbené Ukrajine radšej poslal americkým vojakom na Blízky východ.

Vojna proti Ukrajine však Rusku čiastočne aj zväzuje ruky. "Problémom Moskvy je, koľko vojenskej výbavy si môže dovoliť poslať Iránu s ohľadom na vojnu proti Ukrajine," citujú NYT Thomasa Grahama z Rady pre zahraničné vzťahy.
Opatrný preto musí byť aj Teherán, ktorý má dôvod sa obávať, že ho Rusko podrazí v záujme vlastných vzťahov s Washingtonom, hovorí v analýze NYT analytička Hanna Notte z kalifornského Centra Jamesa Partina pre nešírenie jadrových zbraní.
Nikita Smagin však za ruskými dilemami vidí aj možnosť, že vplyv Moskvy na Blízkom východe sa oslabí. "Irán už roky žiada od Ruska zbrane. Žiada lietadlá, protivzdušné systémy. Rusko mu nedalo prakticky nič," hovorí.
Denník v analýze tvrdí, že hoci Rusko roky pestovalo vzťahy s Iránom, pri dodávaní vojenského materiálu si vždy dávalo pozor, aby neprekročilo červené čiary. Práve preto, že potrebovalo mať dobré vzťahy aj s inými štátmi Perzského zálivu.
Irán však má dnes problém brániť sa. "Vo finále to vedie k oslabeniu ruskej pozície na Blízkom východe. Toto je isté," myslí si Smagin.