Text pôvodne vyšiel v denníku The Washington Post.
Pri utorkovom masívnom nočnom útoku na ukrajinský Kyjev zahynulo najmenej 15 ľudí vrátane jedného amerického občana a ďalších 117 utrpelo zranenia. Ide o jeden z najsmrteľnejších útokov na Kyjev v tomto roku. Americký prezident Donald Trump medzičasom uviedol, že neplánuje žiadne nové sankcie proti Rusku.
Útok prišiel v utorok v skorých ranných hodinách, keď Trump predčasne odišiel zo summitu G7 v Kanade pre napätú situáciu na Blízkom východe. Očakávalo sa, že lídri na summite budú diskutovať o možnosti prísnejších sankcií voči Rusku s cieľom dosiahnuť prímerie, no summit sa skončil bez spoločného vyhlásenia o Ukrajine – čo naznačuje narastajúce nezhody medzi USA a ich spojencami.
Podľa vysokopostaveného kanadského predstaviteľa, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, USA odmietli podpísať ostro formulované vyhlásenie o vojne na Ukrajine, ak sa nezmierni jeho jazyk.
Zvyšní členovia G7 – Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko, Japonsko a Nemecko – sa dohodli, že text, proti ktorému USA namietali, na záver zverejní samostatne kanadský premiér Mark Carney ako predsedajúci summitu. Spoločné stanovisko napokon štáty vôbec nezverejnili.
„Prezident Trump vedie svet k ukončeniu tejto brutálnej vojny, ktorú zdedil po neschopnom predchodcovi Joeovi Bidenovi,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová.
V článku sa dočítate:
- o detailoch ruského útoku,
- ako prebiehal summit G7,
- čo Rusko v Kyjeve zasiahlo.
Keď mocní zatvárajú oči
Ruské jednotky zasiahli Kyjev a jeho okolie 175 dronmi, 14 riadenými strelami a najmenej dvoma balistickými raketami, informoval Tymur Tkačenko z kyjevskej vojenskej správy. Sirény sa rozozneli v pondelok večer okolo 21.00 h a neutíchli až do utorka rána o 6.00 h.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že celkovo Rusko vyslalo viac ako 440 dronov a 32 rakiet na viaceré mestá vrátane Kyjeva, Záporožia, Černihiva, Žytomyru, Kropyvnyckého, Mykolajiva a Odesy. V samotnej Odese zahynuli dvaja ľudia a 26 bolo zranených, čím celkový počet obetí po celej krajine dosiahol 17.
Len od začiatku júna vypálilo Rusko na Ukrajinu viac než 3300 dronov a 135 rakiet, uvádzajú ukrajinské úrady. Počet civilných obetí za prvých päť mesiacov roku 2025 vzrástol o 50 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, upozornila Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv.
Ruský prezident Vladimir Putin „takto koná len preto, že si môže dovoliť pokračovať vo vojne,“ napísal Zelenskyj na telegrame. „Chce, aby vojna pokračovala. Je zlé, keď mocní zatvárajú oči.“ Zelenskyj sa mal s Trumpom stretnúť v utorok počas summitu G7.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha povedal, že útok počas summitu bol Putinov spôsob, ako ponížiť svetových lídrov.
„Putin to robí zámerne, práve počas summitu G7. Vysiela signál úplnej neúcty voči Spojeným štátom americkým a ďalším partnerom, ktorí vyzvali na ukončenie zabíjania,“ uviedol na X.

USA sa opakovane rozchádzajú so spojencami v G7 v prístupe k Rusku. V pondelok v Kanade sa Trump vyhol jasnej odpovedi, či podporí nové sankcie Európskej únie. Uviedol, že sankcie „stoja USA obrovské peniaze“ a že „Európania by mali ísť príkladom“.
Trump kritizoval aj rozhodnutie vylúčiť Rusko zo skupiny G8 v roku 2014. Tvrdil, že tento krok „urazil Putina“ a že vojne na Ukrajine sa mohlo predísť, keby Rusko ostalo v skupine. Nespomenul však, že Rusko bolo vylúčené za anexiu Krymu.
„Keď sa lídri stretávajú na summite G7, dá svet Rusku ďalšie posvätenie tým, že opäť nič neurobí? A opäť raz sa sľubované dôsledky nenaplnia?“ napísala ukrajinská ministerka hospodárstva Julia Svyrydenková na sociálnej sieti X. „Rusko to vníma jasne a zreteľne – a podľa toho zintenzívňuje útoky na našich ľudí. Toto nie je vojna. Toto sú masakre.“
Zmenené priority USA
Trumpovo úsilie o sprostredkovanie mieru – po tom, akoo vyhlásil, že ukončí ruskú vojnu na Ukrajine počas prvých sto dní vo funkcii – sa dostalo do úzadia, keďže jeho pozornosť sa presunula na Blízky východ pre zhoršujúci sa konflikt medzi Izraelom a Iránom.
Ukrajinský bezpečnostný predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, uviedol, že utorkový útok na Kyjev nasledoval po tom, ako USA presunuli na Blízky východ 10-tisíc kusov protidronovej munície určenej pre Ukrajinu.
Tieto „relatívne lacné“ rakety sú nevyhnutné na obranu Ukrajiny pred vlnami ruských dronov, a to predovšetkým v čase, keď Kremeľ pri každom útoku vysiela stovky bezpilotných lietadiel, uviedol.
„Boli veľmi dôležité. Musíme nájsť nové riešenie proti dronom Šáhid čo najskôr. Inak budeme takéto noci zažívať každý deň.“
Analytik Mykola Bielieskov varuje, že presun munície na Blízky východ oslabuje schopnosť Ukrajiny brániť sa práve v čase, keď Rusko mení taktiku a zintenzívňuje útoky.
„Ruská taktika sa vyvíja tak, aby boli útoky smrteľnejšie,“ povedal Bielieskov, výskumný pracovník Ukrajinského národného inštitútu pre strategické štúdie a hlavný analytik v nadácii Come Back Alive, ktorá poskytuje podporu armáde.
Ako zlý sen
V utorok – niekoľko hodín po tom, čo sirény stíchli a záchranári začali sčítavať škody – Trump novinárom na palube Air Force One povedal, že o ruských útokoch nevie. „Budem sa na to musieť pozrieť.“
Medzitým v Odese zostali materská škola a komunitné centrum v troskách. V Kyjeve sa zase zrútila deväťposchodová obytná budova, v ktorej obyvatelia spali, keď ju zasiahla balistická raketa.
Primátor Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že v dome neďaleko miesta, kde záchranári poskytovali pomoc zraneným, zahynul 62-ročný americký občan.
Pred zrútenou budovou boli zo stromov odtrhnuté vetvy a vzduch zahalil hustý dym. V útrobách čiastočne rozpadnutej budovy bolo vidieť výťahové šachty. Žeriav tam pomaly zdvíhal masívne betónové bloky v nádeji, že pod troskami ešte nájde známky života. Záchranári v uniformách opatrne kráčali cez ruiny, najprv hľadali preživších – a potom telá.
Na druhej strane ulice bolo vidieť vybité okná kancelárskej budovy a žalúzie, ktoré trčali von. Vzduchom poletovali kúsky popola.

„Toto je jeden z najbrutálnejších a najsmrteľnejších útokov na Kyjev,“ povedal vicepremiér Oleksij Kuleba počas návštevy miesta. „Trval takmer celú noc. Je zjavné, že nejde len o Rusko. Je to koalícia viacerých krajín, ako Irán a Severná Kórea, ktoré tieto zbrane vyrábajú. Potrebujeme podporu našich partnerov, najmä USA.“
Štyridsaťročná Olha Evstafijevová situáciu sledovala z neďalekého ihriska, kde sa zhromaždili ľudia, opretí o šmykľavky a hojdačky. Všetci čakali na informácie o tom, či ich susedia prežili. Tam, kde kedysi stálo 30 bytov, bola teraz prázdna obloha.
„Nikdy v živote som nič také nezažila,“ povedala a opísala, ako s šesťročným synom utekala do krytu. Cestou dvakrát padli na zem, keď im nad hlavami hučali drony. „Je to ako zlý sen – a môj syn si tým musí prechádzať.“ Stíchla, keď žeriav vytiahol kus betónu, z ktorého viselo fialové tričko.
Susedia sa rozbehli k výstražnej páske, aby lepšie videli záchranárov, ktorí na oranžovú dosku nasúvali telo zabalené v bielom plaste.
Dvadsaťosemročný Artem stál po boku svojich rodičov a povedal, že dúfa, že to nie je jeho najlepší priateľ, 32-ročný Dmytro, ktorý býval na šiestom poschodí.
„Takto sme si nepredstavovali našu mladosť,“ povedal Artem.
Na tejto správe sa podieľali aj Amanda Coletta, Catherine Belton a David L. Stern.