Zabitie Chameneího by ukončilo konflikt, povedal Netanjahu (SME Minúta)

Trump zopakoval, že Irán mal s USA podpísať dohodu o jadrovom programe skôr, ako Izrael začal s údermi.

"Ako som hovoril, myslím, že dohodu podpíšeme, alebo sa niečo stane, ale dohoda bude podpísaná. Myslím, že Irán je pochabý, že nepodpísal," povedal Trump novinárom na okraj summitu G7. (ČTK)

Izraelská spoločnosť Bazan Group po iránskych útokoch odstavila rafinériu v Haife.

Iránske útoky podľa spoločnosti vážne poškodili elektráreň dodávajúcej elektrickú energiu do komplexu, píše portál Times of Israel.

Rafinéria bola cieľom iránskych rakiet po celý víkend. Najväčší útok sa odohral v noci na pondelok, keď zahynuli traja ľudia. Podľa portálu ynet sa obete ukrývali v jednej z najviac opevnených miestností v komplexe a udusili sa dymom po tom, čo jedna z iránskych rakiet spôsobila požiar v budove.

Rafinérii nachádzajúcej sa v husto obývanej oblasti už roky hrozí útok zo strany Izraelu nepriateľských síl. Minulý rok ju ohrozovali drony libanonského militantného hnutia Hizballáh. Podľa Times of Israel však nie je známe, že by bola v minulosti priamo zasiahnutá.

Miestni obyvatelia a environmentálni aktivisti už dlho lobujú za zatvorenie rafinérie a jej premiestnenie na iné miesto, najmä pre obavy z katastrofálnych environmentálnych následkov v prípade jej zasiahnutia. Vláda sa pred dvoma rokmi rozhodla o jej premiestnení do roku 2030. (TASR)

Irán sľúbil odvetu za úder na štátnu televíziu a vyzval dvojicu izraelských televíznych staníc na evakuáciu.

Iránska polooficiálna tlačová agentúra Tasním, ktorá je považovaná za blízku revolučným gardám, uviedla, že teheránske varovanie sa týka izraelskej pravicovej televízie Channel 14 a populárnej stanice Channel 12. (ČTK)

Iránske údery na Izrael sú sebaobranou a mieria iba na vojenské ciele, povedal iránsky veľvyslanec pri OSN Bezpečnostnej rade.

Amír Saíd Irania v liste uviedol, že ak sa akákoľvek krajina bude podieľať na izraelských útokoch na Irán, ponesie právnu zodpovednosť a dôsledky tejto krízy.

Iránsky veľvyslanec označil iránske údery za "primerané obranné operácie zamerané výlučne na vojenské ciele a súvisiacu infraštruktúru.

"Podľa článku 51 zakladajúcej Charty OSN musia štáty bezodkladne informovať 15-člennú Bezpečnostnú radu o každej akcii, ktorú podniknú v sebaobrane proti ozbrojenému útoku.

Irán nechce vojnu s Izraelom rozšíriť, ale na všetky útoky odpovie rovnakou mierou, vyhlásil pondelok podľa stanice CNN prezident Iránu Masúd Pezeškján v telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

Iránsky prezident uviedol, že izraelská agresia zabila iránskych civilistov, vedcov a vojenských veliteľov. "Irán túto vojnu nezačal, ale bude reagovať úmerne úrovni útoku," povedal Pezeškján. (ČTK)

Americké ministerstvo zahraničia varovalo svojich občanov pred cestovaním do Izraela.

Dôvodom je možnosť útokov teroristických skupín, ktoré môžu bez varovania cieliť aj na turistické atrakcie.

Nemecké ministerstvo zahraničia zas ohlásilo začiatok evakuácie svojich občanov cez územie Jordánska po vzore Portugalska, Slovenska a Poľska.

„Bezpečnostná situácia v Izraeli vrátane Tel Avivu a Jeruzalema je nepredvídateľná, nakoľko sa bezpečnostné incidenty ako mínometná a raketová paľba a ozbrojené útoky dronmi a raketami môžu odohrať bez varovania,“ uviedlo americké ministerstvo zahraničia. Doplnilo svoju výzvu prehodnotiť nutnosť cesty do Izraela z minulého týždňa.

Nemecko začne s evakuáciou svojich občanov z Izraela cez Jordánsko po vzore Portugalska, Slovenskej republiky a Poľska, oznámilo ministerstvo zahraničných vecí. Lietadlá štátnej letky vzlietnu z hlavného mesta Ammán.

„Nemci v Izraeli, ktorí sú zaregistrovaní na zozname krízovej pripravenosti ELEFAND, boli o tejto možnosti a podrobnostiach informovaní,“ uviedol hovorca ministerstva.

Občania Kazachstanu, Kirgizska, Ruska, Filipín či Fínska so záujmom o evakuáciu boli svojimi vládami vyzvaní prekročiť severné hranice Iránu do Azerbajdžanu. (TASR)

Izraelská vláda nemá záujem rokovať o deeskalácii konfliktu s Iránom, povedal izraelský premiér Netanjahu.

Na otázku denníka ABC ohľadom možného zabitia iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího premiér uviedol, že izraelská vláda urobí, čo bude potrebné.

"Nepovedie to k eskalácii konfliktu, ale konflikt to ukončí," vyhlásil Netanjahu o možnom zabití Chameneího. Dodal, že Izrael pri začatí útokov na Irán minulý piatok cielil na popredných iránskych vedcov.

K možnému zabitiu Chameneího, ktorý má v Iráne posledné slovo v štátnych záležitostiach, vrátane zahraničnej politiky, jadrového programu či armády, Netanjahu povedal, že Izrael urobí, čo bude musieť.

Izraelský premiér reagoval na správy serveru Axios, ktorý v pondelok s odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov napísal, že izraelská armáda mala cez víkend príležitosť Chameneího zabiť, ale americký prezident Donald Trump dal jasne najavo, že s tým nesúhlasí.

Izraelská armáda od piatka zabila v Iráne viacerých jadrových vedcov, šéfa iránskych revolučných gárd či veliteľa letectva, 90 percent z asi 224 obetí boli podľa iránskych médií civilisti. Irán pri odvetnom bombardovaní Izraela zabil 24 civilistov, uvádzajú izraelské médiá.

Irán odsúdil izraelský úder na budovu štátnej televízie a rozhlasu IRIB v Teheráne, a označil ho za vojnový zločin.

Izraelská armáda tvrdí, že jej terčom sa stalo „komunikačné centrum“, ktoré využívali iránske ozbrojené sily na vojenské účely.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac pár hodín pred úderom vyhlásil, že iránska štátna televízia a rozhlas „čoskoro zmiznú“.

Tel Aviv pred útokom vyzval na evakuáciu štvrte na severe Teheránu, kde iránsky vysielateľ sídli. Podľa izraelskej armády išlo o „zásah precíznym spôsobom, aby čo najviac zmiernili škody spôsobené civilnému obyvateľstvu“.

Útok na sídlo IRIB počas priameho prenosu je „podlým činom“ a „vojnovým zločinom“, vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Súčasne vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby okamžite konala a zabránila „genocídnemu agresorovi páchať ďalšie zverstvá na našich ľuďoch“.

Zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN v reakcii podľa agentúry TASS vyjadril znepokojenie nad „akýmikoľvek útokmi na novinárov, ktorí vykonávajú svoju prácu“.

Izraelská armáda vo vyhlásení uviedla, že letectvo sa pri údere na Teherán zameralo na „komunikačné centrum, ktoré iránske ozbrojené sily využívali na vojenské účely“. Budova IRIB sa podľa nej využívala „pod zámienkou civilnej činnosti“ a že úder „priamo poškodil vojenské kapacity iránskych ozbrojených síl“.

Ak by Irán vyvinul jadrovú zbraň, bolo by to extrémne riziko pre celý svet, uviedol český premiér Fiala.

„Teraz sme, samozrejme, svedkami extrémne zhoršenej situácie na Blízkom východe, tá eskalácia je nebezpečná... Ale oveľa horšie by bolo, ak by taký režim, aký je v Iráne, získal jadrovú zbraň. To by sa tá situácia nielen pre Blízky východ, ale aj pre celý svet, výrazne zhoršila a bola nebezpečnejšia. A aj v tomto kontexte je potrebné sa pozerať na postup Izraela,“ povedal Fiala.

Dodal, že podľa mnohých správ Irán nie je ďaleko od toho, aby jadrovú zbraň vyvinul.

„Iránsky režim je ten, ktorý podporuje teroristické organizácie, nech už je to Hamas, Hizballáh a podporuje aj teroristov v Jemene a na ďalších miestach Blízkeho východu. A je potrebné, aby bol oslabený, nemohol expandovať a ďalej podporovať takéto odporné skupiny, ktoré sú pravým zdrojom problémov na Blízkom východe,“ povedal svojim priaznivcom Fiala na jednej zo zastávok predvolebného turné.

Vládny špeciál dopravil do Bratislavy z Jordánska 73 evakuovaných pre konflikt medzi Izraelom a Iránom.

Evakuačným letom prišlo 30 Slovákov, z toho 25 turistov, piati boli zamestnanci slovenského veľvyslanectva. Medzi repatriantami boli aj občania Poľska, Česka, Slovinska, Rakúska, Estónska, Španielska a Malajzie.

„Pripravujeme už ďalší let v utorok, ktorého by sa mali zúčastniť tak občania Slovenskej republiky, ktorí sa nám ešte stále hlásia, ale rovnako občania Rakúska, Česka, Maďarska, Lotyšska a Francúzska,“ priblížil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár.

Minister dodal, že v stredu budú repatriovať rodinných príslušníkov diplomatov, ktorí sú ešte v Tel Avive, spolu s občanmi Španielska, Rumunska, Talianska a Lotyšska, Rakúska, Česka, Maďarska a Holandska.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok doplnil, že v utorok sa v rámci operácie letí na Cyprus, v stredu sa uskutoční let do Ammánu.

„Deväť úspešných operácií, ktoré máme v rámci EURACARE - flight and shelter. Verím, že v tomto budeme pokračovať aj naďalej,“ spresnil. Zároveň poďakoval zamestnancom zastupiteľského úradu v Izraeli pri koordinácii evakuácie.

Šéf rezortu obrany Robert Kaliňák priblížil, že aktuálne v priestore Blízkeho východu operuje lietadlo ministerstva obrany, ktoré naďalej robí evakuačné lety z Jordánska smerom na Cyprus.

„Tam vlastne príde zajtra vyzdvihnúť časť ďalších pasažierov, takisto zloženú z viacerých národov, či už Slovákov, Čechov alebo Maďarov a ďalších krajín,“ ozrejmil. (TASR)

Americká vojenská lietadlová loď USS Nimitz opustila juhovýchodnú Áziu a údajne smeruje k oblasti Blízkeho východu.

Dôvodom pre zvýšenú vojenskú prítomnosť Spojených štátov je vraj vystupňované napätie medzi Izraelom a Iránom, píšu agentúry Reuters a AFP.

Podľa údajov webovej stránky Marine Traffic, ktorá sleduje pohyb lodí, USS Nimitz sa plavila Melackým prielivom spájajúcim Juhočínske a Andamanské more okolo 13.45 h GMT (15.45 h SELČ).

Pôvodne mala medzi 19. a 23. júnom kotviť vo vietnamskom Danangu. Nemenovaný zástupca vietnamskej vlády túto skutočnosť potvrdil s tým, že Spojené štáty medzičasom jej kotvenie odročili.

Podľa zverejneného listu od miestneho amerického veľvyslanectva to urobilo ministerstvo obrany pre „naliehavú operačnú požiadavku“. Americká ambasáda v Hanoji, ako aj hovorca USS Nimitz, sa k veci odmietli vyjadriť. (TASR)

Cyprus dostal žiadosti o pomoc pri evakuácii občanov Slovenska a Portugalska z Blízkeho východu.

„Máme dve aktívne žiadosti,“ uviedol cyperský minister zahraničných vecí Konstantinos Kombos. Hovorca ministerstva Theodoros Gotsis doplnil, že s oboma krajinami prebiehajú rokovania o možnostiach pomoci.

Cyprus uplynulý piatok v reakcii na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v súvislosti s konfliktom medzi Izraelom a Iránom aktivoval mechanizmus na pomoc pri evakuácii štátnych príslušníkov tretích krajín z regiónu Blízkeho východu (ESTIA).

Gotsis v pondelok doobeda zároveň informoval, že od začiatku nepokojov bolo na letiská v Larnake a Pafose presmerovaných 32 letov s celkovo 2427 cestujúcimi, prevažne smerujúcimi do svojich domovských krajín.

Po útokoch iránskych rakiet na izraelské mestá sa mnohí cudzinci snažia z oblasti urýchlene odísť, píše Reuters. (TASR)

Trump vyhlásil, že Irán nedokáže v konflikte s Izraelom vyhrať a mal by sa vrátiť k rokovaniam o jadrovom programe.

„Musia uzavrieť dohodu, je to bolestivé pre obe strany, ale povedal by som, že Irán túto vojnu nevyhrá a mal by okamžite začať rokovať, kým nie je neskoro,“ povedal Trump novinárom počas stretnutia s kanadským premiérom Markom Carneym v rámci summitu krajín G7.

Spojené štáty dosiaľ nepodpísali ani jeden z návrhov záverečného vyhlásenia, ktoré má vzísť z prebiehajúceho summitu v kanadskom Kananaskise.

Lídri pripravili niekoľko verzií, v jednom z nich sa okrem iného priamo vyzýva na deeskaláciu v konflikte medzi Izraelom a Iránom.

Vedúci predstavitelia krajín G7 z Veľkej Británie, Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojených štátov a Európskej únie do utorka rokujú v letovisku Kananaskis v kanadských Skalnatých vrchoch. (TASR)

Izraelský útok na Irán sa podobá ukrajinskej operácii Pavučina. Príprava oboch trvala mesiace. (SME)

Izrael zaútočil na budovu iránskej štátnej televízie a rozhlasu v Teheráne, moderátorka krajinu akurát kritizovala.

V niektorých častiach iránskeho hlavného mesta sa opäť ozývali výbuchy. V rámci najnovších náletov Izrael zasiahol iránsku štátnu televíziu a rozhlas IRIB, informuje agentúry DPA a AFP a stanica Deutsche Welle.

Po útoku bolo vysielanie televízie a rozhlasu prerušené v okamihu, keď moderátorka v živom prenose kritizovala Izrael. Po výbuchu opustila štúdio a video z incidentu sa okamžite začalo šíriť na internete.

Iránska televízia a rozhlas medzičasom obnovili vysielanie. „Sionistický režim, nepriateľ iránskeho národa, pred niekoľkými minútami uskutočnil vojenskú operáciu proti spravodajskej sieti Iránskej islamskej republiky. (Izraelský) režim si nebol vedomý skutočnosti, že hlas islamskej revolúcie a veľkého Iránu nebude umlčaný vojenskou operáciou,“ uviedol predstaviteľ vysielateľa.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac pár hodín pred náletmi vyhlásil, že iránska štátna televízia a rozhlas „čoskoro zmiznú“. Vyjadril sa tak po tom, ako Tel Aviv varoval pred útokmi a vyzval na evakuáciu štvrte v severnom Teheráne, kde iránsky vysielateľ sídli.

Najnovšia vlna izraelských útokov údajne zasiahla aj niekoľko cieľov na západe Teheránu. Tlačová agentúra AFP informuje o čiernom dyme stúpajúcom z niekoľkých častí iránskeho hlavného mesta. Podrobnosti o náletoch neboli bezprostredne známe. (TASR)

Irán chce, aby americký prezident Trump využil svoj vplyv na Izrael s cieľom uzavrieť prímerie.

Irán požiadal arabské štáty Perzského zálivu, aby vyvinuli tlak na amerického prezidenta s cieľom využiť jeho vplyv na Izrael a aby ten pristúpil na prímerie.

Teherán je výmenou ochotný zmierniť svoje postoje pri rokovaniach o jadrovom programe.

Denník Wall Street Journal predtým napísal, že Irán dáva prostredníctvom arabských sprostredkovateľov Izraelu a Spojeným štátom nástojčivo najavo, že chce zastaviť boje a obnoviť rokovania o svojom jadrovom programe.

Podľa nemenovaných zdrojov vyjadril Teherán otvorenosť vrátiť sa k rokovaciemu stolu, pokiaľ sa USA nezapoja do izraelských útokov na Irán, ktorých deklarovaným cieľom je zabrániť mu získať jadrovú zbraň. Teherán opakovane tvrdí, že jeho jadrový program je určený na mierové a civilné účely.

Irán v odkazoch cez sprostredkovateľov adresovaných aj Izraelu uvádza, že je v záujme oboch krajín udržať nepriateľské akcie na uzde. Arabským predstaviteľom vraj povedal, že by mohol urýchliť svoj jadrový program a rozšíriť rozsah bojov, ak sa nepodarí obnoviť rokovania so Spojenými štátmi.

Vedúci predstavitelia a diplomati štátov Perzského zálivu v snahe zabrániť rozšíreniu konfliktu medzi Iránom a Izraelom hovorili počas víkendu medzi sebou, s Teheránom, Washingtonom a ďalšími krajinami.

Reagovali na doteraz najväčšiu konfrontáciu medzi Izraelom a Iránom ako dlhoročnými úhlavnými nepriateľmi, ktorá by sa podľa ich obáv mohla vymknúť spod kontroly.

Jeden z iránskych zdrojov uviedol, že Teherán je ochotný prejaviť flexibilitu v jadrových rozhovoroch, ak sa dosiahne prímerie s Izraelom a požiadal Katar, Omán a Saudská Arábia, aby apelovali na Washington. (TASR)

Izraelské útoky na Irán môžu trvať dva až tri týždne, cieľom je jadrová dohoda, informuje Times of Israel.

„Je tam skupina vojenských cieľov, ktoré môžeme pomerne rýchlo dostať. Ak sa ju rozhodnú rozšíriť o ďalšie, napríklad vládne ciele, hospodárske ciele a podobne, bude to trvať dlhšie,“ uviedol nemenovaný izraelský predstaviteľ portálu Times of Israel.

Dodal, že cieľom Izraelu je dosiahnutie prísnejšej jadrovej dohody medzi Iránom a západnými mocnosťami.

„Izrael sa snaží spraviť dostatok škôd (na jadrovom programe) na to, aby sa mohol vrátiť k diplomacii a aby si zaistil dobrú dohodu,“ uviedol zdroj. Podľa jeho slov Teherán sprostredkovane oznámil Tel Avivu, že pokiaľ „prestane útočiť, prestanú aj oni a vrátia sa k rokovaniam“. (TASR)

Izrael chce útokom na Irán odviesť pozornosť od Pásma Gazy, vraví analytik Josef Kraus. Potrebuje to najmä Netanjahu. (SME)

Iránske osobnosti vyzvali na ukončenie konfliktu medzi Izraelom a Iránom a na rezignáciu iránskeho vedenia.

Rovnako žiadajú zastavenie obohacovania uránu Teheránom. Práve obohacovaním uránu odôvodnila izraelská vláda začatie útoku na Irán minulý piatok. Tel Aviv argumentoval, že sa tak snaží zabrániť Teheránu vo vývoji jadrovej zbrane. 

"My, aktivisti iránskej občianskej spoločnosti a signatári tohto vyhlásenia, požadujeme okamžité zastavenie obohacovania uránu zo strany (iránskej) islamskej republiky, ukončenie vojenského nepriateľstva, zastavenie útokov na životne dôležitú infraštruktúru v Iráne i Izraeli a ukončenie masakrov civilistov v oboch krajinách," uviedli vo výzve uverejnenej v pondelok francúzskym denníkom Le Monde iránski aktivisti, medzi ktorými sú dve nositeľky Nobelovej ceny za mier Narges Mohammadíová a Širín Ebadíová či režisér Džafar Panahí, ktorý tento rok dostal hlavnú cenu medzinárodného filmového festivalu vo francúzskom Cannes.

Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že obohacovanie uránu nie je "záležitosťou iránskeho ľudu", ale ambíciami autoritárskeho režimu. Iránski aktivisti tiež vyzvali na rezignáciu súčasných iránskych lídrov a na začatie procesu, ktorý bol v krajine nastolený demokratické zriadenie. (ČTK)

Počet obetí iránskeho úderu na Izrael stúpol najmenej na jedenásť.

Štvrtý deň vzájomných útokov medzi oboma krajinami si na izraelskej strane celkovo vyžiadal 24 obetí na životoch.

Podľa iránskych úradov izraelské útoky doteraz zabili najmenej 224 ľudí vrátane vysokopostavených vojenských veliteľov, jadrových vedcov a civilistov. (SITA)

Pakistan zatvoril hranice so susedným Iránom. Opatrenie prichádza v čase eskalácie útokov medzi Izraelom a Iránom.

Úradník pôsobiaci na jednom z priechodov podľa AFP spresnil, že „na obchodné aktivity sa tento zákaz nevzťahuje“. Hranicu môžu prekročiť aj pakistanskí občania, ktorí sa chcú vrátiť z Iránu. Doplnil, že v pondelok sa očakáva návrat približne 200 pakistanských študentov.

Ako v nedeľu uviedol pakistanský minister zahraničných vecí Išák Dar, z Iránu už bolo evakuovaných 450 pakistanských pútnikov a ďalší budú nasledovať. Pútnikov evakuujú aj z Iraku, kde sú ďalšie posvätné miesta šiitského islamu.

Pakistan ako jediná moslimská krajina disponujúca jadrovými zbraňami vyjadril minulý piatok solidaritu s vládou a ľudom Iránu. Reagoval tým na izraelské útoky a pripomenul, že ani Islamabad, ani Teherán oficiálne neuznávajú štát Izrael.

Pakistanský minister obrany Chavádža Ásif v pondelok upozornil, že „svet by sa mal mať na pozore pred jadrovými kapacitami Izraela“, ktorý obvinil, že „nerešpektuje žiadnu medzinárodnú jadrovú dohodu“. AFP pripomenula, že Izrael je považovaný za jedinú jadrovú mocnosť Blízkeho východu, svoj jadrový arzenál však oficiálne nepotvrdzuje.

Hoci sa v médiách objavili špekulácie, že Pakistan by v prípade rozšírenia konfliktu mohol Irán podporiť, pakistanskí predstavitelia zdôrazňujú, že ich krajina prejavuje iba „morálnu a diplomatickú solidaritu“. (TASR)

Cestovné poistenie pre Izrael nie je účinné, upozorňuje poisťovňa Uniqa.

Vzhľadom na pretrvávajúcu mimoriadnu bezpečnostnú situáciu na celom území Izraela a Palestíny nie je možné klientom cestujúcim do týchto krajín garantovať zaistenie asistenčných služieb. Z tohto dôvodu cestovné poistenie pre dané krajiny nie je účinné, upozornila v pondelok hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová.

Poistenie nie je možné poskytnúť klientom ani v prípade cesty do Iránu. „Dôvodom je nielen zhoršená bezpečnostná situácia v krajine, ale aj medzinárodné sankcie, ktoré sú na ňu uvalené. Kvôli sankčnej klauzule, ktorú máme uvedenú na poistných zmluvách, preto nie je možné poskytnúť klientom poistnú ochranu ani poistné plnenie,“ vysvetlila Lipšicová.

Pripomenula, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR vzhľadom na aktuálny konflikt medzi Izraelom a Iránom upozorňuje, že situácia je vysoko nepredvídateľná a kedykoľvek sa môže prudko zhoršiť. Ministerstvo neodporúča občanom SR cestovať do Izraela a na palestínske územia, pre Irán je dokonca vyhlásený najvyšší bezpečnostný stupeň 4, čo znamená opustiť krajinu.

„Uniqa upozorňuje, aby ľudia cestovné odporúčania rešpektovali a podľa možností sa aktuálne vyhli aj okolitým krajinám Blízkeho východu, ako je napríklad Jordánsko. Vzhľadom na rušenie leteckých spojení a mimoriadnu situáciu totiž asistenčné služby nedokážu pomôcť v prípade repatriácie späť na Slovensko,“ zdôraznila hovorkyňa.

V súvislosti s eskaláciou konfliktu medzi Izraelom a Iránom a vyhrotením situácie v regióne Blízkeho východu totiž aktuálne dochádza k uzatváraniu vzdušného priestoru a rušeniu komerčných letov do viacerých krajín v regióne vrátane Izraela, Libanonu, Jordánska, Iraku a Sýrie. Cestujúcim, ktorí uviazli na letisku, odporúča ministerstvo sledovať informácie leteckých spoločností a v prípade možnosti odložiť cestu na neskorší termín.

„V prípade, že bol let zrušený z dôvodu bezpečnostnej situácie, odporúčame klientom ihneď kontaktovať leteckú spoločnosť, ktorá let prevádzkovala a informovať sa o nároku na náhradu škody,“ konštatovala manažérka cestovného poistenia Uniqa Ľubomíra Hricová. Pripomenula, že poistenie cestovného lístka v dôsledku zrušenia alebo presunu letu je vo výlukách a nie je možné ho poistiť. (TASR)

Najvyšší iránsky vodca Alí Chameneí sa po spustení izraelských útokov uchýlil do podzemného bunkra na severe Teheránu.

V bunkri je údajne aj so svojou rodinou, informuje izraelský web i24 s odvolaním sa na exilový spravodajský portál Iran International.

V rámci eskalácie konfliktu izraelská armáda cielila aj na mesto Mašhad na severovýchode Iránu, ktoré sa nachádza približne 2 300 kilometrov od izraelského územia. „Ide o jednoznačný odkaz iránskemu vodcovi, že nikde v krajine nie je v bezpečí,“ uviedol nemenovaný diplomatický zdroj.

Zároveň dodal, že Izrael síce má kapacitu eliminovať Chameneího, ale rozhodol sa dať mu „poslednú príležitosť“ ukončiť iránsky program na obohacovanie uránu. Ide o požiadavku, ktorú v minulosti bez úspechu formuloval aj americký prezident Donald Trump.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre denník Wall Street Journal potvrdil, že Chameneí naďalej zostáva potenciálnym cieľom v rámci izraelskej leteckej operácie. Izrael už údajne zneškodnil deväť kľúčových jadrových vedcov a niekoľko vysokopostavených generálov.

Družicová spravodajská stanica Iran International údajne získala informácie, že Chameneího blízki spolupracovníci rokujú s ruskými predstaviteľmi o vytvorení podmienok pre odchod ajatolláha a jeho rodiny z Iránu, ak sa situácia ešte zhorší. Z Moskvy údajne dostali prísľub, že v prípade eskalácie pomôže Chameneímu a jeho rodine s únikom cez bezpečný koridor.

Vlastné únikové trasy si údajne pripravujú aj iní vysokopostavení predstavitelia iránskeho režimu. Aj izraelský premiér Benjamin Netanjahu v sobotu vo videopríhovore uviedol, že iránski predstavitelia si „balia kufre“. (TASR)

V dôsledku eskalácie konfliktu medzi Izraelom a Iránom obyvatelia Teheránu vo veľkom opúšťajú iránsku metropolu.

Očití svedkovia hlásia obrovské dopravné zápchy na výjazdových cestách z mesta. Na čerpacích staniciach sa tvoria kilometrové kolóny. Ulice v 15-miliónovej iránskej metropole sú vyľudnené a nezvyklo tiché.

DPA pripomenula, že izraelský minister obrany Jisrael Kac v pondelok v reakcii na iránske útoky, pri ktorých v Izraeli zahynuli civilisti, v statuse na sociálnej sieti X varoval, že „obyvatelia Teheránu za to zaplatia a to čoskoro“.

Mnohí Teheránčania v obave z odplaty utekajú na východ Iránu, ktorý sa zatiaľ považuje za relatívne bezpečný.

Útočiskom pre mnohých Iráncov sú aj oblasti na severe krajiny pri Kaspickom mori, ktoré sú zvyčajne obľúbené medzi dovolenkármi.

Jeden z presídlencov podľa DPA uviedol, že cesta z Teheránu do mesta Rašt v blízkosti morského pobrežia mu namiesto obvyklých asi štyroch hodín trvala tentoraz viac ako celý deň pre upchaté cesty. Dodal, že situácia so zásobovaním v Rašte sa nelíši od tej v Teheráne - obchody sú plné ľudí, ale potravín je nedostatok. Prudko vzrástli aj ceny za ubytovanie.

Iná rodina smerujúca do Turecka uviedla, že si na cestu do bezpečia musela požičať 5000 eur. (TASR)

Turecko je pripravené prevziať „úlohu sprostredkovateľa“ potenciálnych rokovaní o ukončení konfliktu medzi Izraelom a Iránom.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan to v pondelok povedal iránskemu prezidentovi Masúdovi Pezeškijánovi. O ich telefonáte informovala Erdoganova kancelária, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

„Turecko je pripravené zohrávať úlohu sprostredkovateľa v záujme okamžitého ukončenia konfliktu a návratu k jadrovým rokovaniam,“ povedal počas telefonátu Erdogan.

Turecký prezident už počas uplynulého víkendu zintenzívnil výzvy na diplomatické riešenie konfliktu. Teraz odsúdil agresívne konanie Izraela, ktoré nazval „banditizmom“. Povedal pritom, že židovský štát sa snaží zatiahnuť svet do „katastrofy“.

Ako pripomína AFP, Turecko už hostilo mierové aj rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. (TASR)

EÚ uviedla, že Rusko má „nulovú dôveryhodnosť“ ako potenciálny sprostredkovateľ medzi Iránom a Izraelom.

EÚ tak reagovala na amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý vyhlásil, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Teheránom a Tel Avivom stal šéf Kremľa Vladimir Putin.

„Nedávno bola uzavretá dohoda o partnerstve medzi Ruskom a Iránom, ktorá signalizuje prehlbujúcu sa spoluprácu v rôznych oblastiach, vrátane zahraničnej politiky a obrany. Vzhľadom na to nemôže byť Rusko objektívnym sprostredkovateľom,“ povedal hovorca EÚ pre zahraničnú politiku Anouar El Anouni.

Ruský prezident v piatok telefonoval s iránskym náprotivkom Masúdom Pezeškijánom a izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a podľa vyhlásenia Kremľa odsúdil izraelské útoky na Irán. Putin v telefonáte s Netanjahuom povedal, že je pripravený poskytnúť „sprostredkovateľské služby s cieľom zabrániť ďalšej eskalácii napätia“.

Trump, ktorý v sobotu telefonoval s ruským prezidentom o konflikte na Blízkom východe, povedal, že je otvorený tomu, aby sa sprostredkovateľom medzi Iránom a Izraelom stal práve Putin. „Je pripravený. Volal mi preto. Dlho sme sa o tom rozprávali,“ oznámil Trump.

Irán a Rusko v uplynulých rokoch intenzívne spolupracujú vo vojenskej oblasti. Kyjev a Západ obviňujú Teherán, že poskytuje Rusku drony pre vojnu na Ukrajine. Irán opakovane odmietol tieto obvinenia a tvrdí, že sa nepostavil na žiadnu stranu konfliktu. Západ uvalil sankcie voči Rusku a Iránu, ktorých vlády podľa AFP čoraz viac koordinujú svoju diplomatickú a hospodársku politiku. V januári uzavreli Rusko a Irán zmluvu o strategickom partnerstve. (TASR)

Pakistan uzavrie do odvolania hranice s Iránom, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na tamojších zástupcov.

Rozhodol sa tak v súvislosti s ozbrojenou konfrontáciou medzi svojím susedom a Izraelom.

"Hraničné priechody sú dočasne uzavreté. Týka sa to okresov Čaghí, Gvádar, Keč, Pandžgúr a Vášuk," povedal AFP vysokopostavený úradník z provincie Balúčistán, ktorá susedí s Iránom.

Obchod medzi oboma krajinami ale naďalej pokračuje, uviedol iný úradník z Čaghí.

Irán obvinil Izrael z útoku na nemocnicu na západe krajiny, ktorý zároveň označil za „vojnový zločin“.

„Nemocnica Farabi v meste Kermánšáh na západe Iránu sa stala terčom agresívnych útokov izraelského režimu,“ povedal hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí. Dodal, že „útoky na nemocnice ako aj na obytné oblasti sú hrubým porušením medzinárodného práva a vojnovým zločinom“.

V prvotných správach iránskych médií sa uvádzalo, že nemocnica bola vážne poškodená v dôsledku útoku, ktorého terčom však podľa týchto skorších informácií mala byť dielňa v jej blízkosti.

„Po útoku sionistického zločineckého režimu na dielňu v meste Kermánšáh utrpela vážne škody aj (susedná) nemocnica Farabi," informovala iránska tlačová agentúra Tasnim. Agentúra Fars zase zverejnila video z nemocnice, zachytávajúce porozbíjané sklo, zrútené stropy a rozsiahle škody v izbách pre pacientov. (TASR)

V Izraeli po uzavretí vzdušného priestoru uviazlo asi 40-tisíc turistov. Dôvodom je prebiehajúca vojna s Iránom.

Izraelské ministerstvo pre cestovný ruch dodalo, že spustilo virtuálnu kanceláriu, ktorá ponúka informačné služby turistom v Izraeli 24 hodín denne a sedem dní v týždni prostredníctvom digitálnych kanálov, ktoré sú dostupné v hebrejčine i v angličtine.

Rezort uviedol, že je v kontakte so zainteresovanými stranami v cestovnom ruchu vrátane hotelov a iných poskytovateľov ubytovania, aby pomohol turistom s ubytovaním a s ich ďalšími potrebami.

„Snažíme sa tiež pomôcť turistom a predstaviť im aktuálne dostupné možnosti pre držiteľov zahraničných pasov, ako opustiť Izrael cez pozemné hraničné priechody cez Jordánsko a Egypt, ktoré zostali otvorené,“ presnil hovorca izraelského ministerstva pre cestovný ruch. (TASR)

Iránske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo Britániu, Nemecko a Francúzsko na tlak na Izrael, aby zastavil útoky na Irán.

K odsúdeniu izraelských útokov na iránske jadrové zariadenia vyzval Irán Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), ktorá mimoriadne zasadá na žiadosť Teheránu.

„Nemecko, Francúzsko a Anglicko by mali veľmi jasne odsúdiť zločiny sionistického režimu, najmä proti jadrovému komplexu Natanz,“ vyhlásil hovorca iránskeho ministerstva Esmáíl Bakájí. Európske mocnosti by sa podľa hovorcu mali sústrediť na zastavenie agresie a vyvodiť zodpovednosť voči Izraelu.

Šéf MAAE Rafael Grossi v pondelok na mimoriadnom zasadnutí rady uviedol, že od piatku nedošlo v iránskom zariadení v Natanze k „žiadnym ďalším škodám“. Úroveň rádioaktivity mimo závodu v Natanze „zostala nezmenená a na normálnej úrovni, čo naznačuje, že nedošlo k žiadnemu vonkajšiemu radiačnému vplyvu,“ dodal Grossi. (TASR)

Európska únia chce na samite G7 v Kanade riešiť aj vojny na Ukrajine a v Iráne, tvrdí predsedníčka eurokomisie.

Ursula von der Leyenová vyjadrila solidaritu s Kanadou, ktorá bojuje s ničivými lesnými požiarmi. Pripomenula, že svet dnes čelí vojnám, „o ktorých sme si mysleli, že patria do histórie“, a že ho čoraz viac formuje globálna konkurencia. Preto je samit v Kanade podľa nej definovaný „geoekonomikou“ a geopolitikou súčasne.

Prvou z priorít je podľa Leyenovej potreba riešiť neistotu spojenú s nestálosťou globálnej ekonomiky.

Ako druhú prioritu označila ekonomická bezpečnosť, lebo všetky krajiny G7 čelia agresívnym obchodným praktikám netrhových ekonomík, od nadmernej priemyselnej kapacity až po využívanie ekonomických závislostí ako zbrane. Tu krajiny G7 tiež musia reagovať spoločne a ukončiť éru „globalizmu bez mantinelov“. Znamená to diverzifikovať a posilniť dodávateľské reťazce v oblasti surovín, spoločne čeliť netrhovým politikám a praktikám a riešiť deformácie v kľúčových sektoroch, ako je oceľ či farmaceutické výrobky.

Za tretí dôležitý bod šéfka EK označila prechod od „geoekonomiky“ ku geopolitike, kde dominuje vojna na Ukrajine. Uviedla, že treba vyvinúť väčší tlak na Rusko, aby súhlasilo s prímerím, rokovaniami a ukončením vojny a ako účinný tlak vníma sankcie. Skonštatovala, že v dôsledku súhrnných sankcií G7 a EÚ klesli ruské príjmy z ropy a plynu od začiatku vojny takmer o 80 %.

„EÚ a jej členské štáty doteraz pre Ukrajinu zmobilizovali takmer 150 miliárd eur. Ako skupina G7 musíme naplánovať väčšiu podporu na rok 2026 a aj neskôr,“ vysvetlila Leyenová.

Štvrtou prioritou samitu z pohľadu EÚ budú podľa nej diskusie o Blízkom východe a vyhrotená situácia po izraelských útokoch na Irán. (TASR)

Na Slovensko pricestujú prví evakuovaní občania spolu s občanmi z ďalších krajín z krízovej oblasti Blízkeho východu.

Rezort diplomacie o tom informuje na sociálnej sieti.

Logistický proces organizuje ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s ministerstvom obrany a ministerstvom vnútra. „Prvý let by mal na bratislavské letisko doraziť už dnes vo večerných hodinách,“ potvrdilo ministerstvo zahraničných vecí.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) informoval, že jeden z dvoch evakuačných letov priletí v pondelok z Ammánu okolo 18:00 na bratislavské letisko. Na palube má byť 91 ľudí. V utorok v približne rovnakom počte priletí lietadlo z Cypru.

„Keďže konflikt medzi Iránom a Izraelom je pomerne intenzívny, využili sme naše štátne lietadlá. Letka ministerstva vnútra spolu s lietadlami ministerstva obrany vykonávajú v týchto hodinách evakuačný let,“ spresnil Šutaj Eštok.

Rezort diplomacie v nedeľu potvrdil, že je v kontakte so všetkými občanmi Slovenska na Blízkom východe, zaevidovanými v dobrovoľnej registrácii ministerstva a usmerňuje ich k ďalšiemu postupu. Upozornil, že bezpečnostná situácia v regióne sa rýchlo mení a prioritou je preň zabezpečiť ochranu zdravia a životov občanov Slovenska, na čom aktívne pracuje. (TASR)

Izraelský minister obrany Jisrael Kac zmiernil svoje pôvodné varovanie pre obyvateľov Teheránu.

Kac v reakcii na nočné iránske útoky najskôr vyhlásil, že obyvatelia Teheránu "za ne zaplatia, a to čoskoro". Neskôr ale uviedol, že "chce vyjasniť zrejmú vec".

Izrael "nemá v úmysle fyzicky ubližovať obyvateľom Teheránu, tak ako to ľuďom v Izraeli robí vražedný diktátor", napísal v narážke na Irán. "Obyvatelia Teheránu budú nútení znášať náklady diktatúry a evakuovať sa z miest, kde bude potrebné udrieť na ciele režimu a bezpečnostnú infraštruktúru v Teheráne," dodal Kac.

Už v nedeľu vyhlásil, že sa Teherán premení na Bejrút, ktorý Izrael rozsiahlo bombardoval v minulom roku. (ČTK)

Irán sľubuje rýchle súdne procesy pre osoby podozrivé z kolaborácie s Izraelom.

Najvyššie postavený predstaviteľ súdnictva v Iráne Gholám-Hosejn Mohsení Ežejí v pondelok vyzval na rýchle súdne procesy s osobami odsúdenými za špionáž pre Izrael. S odvolaním sa na iránske médiá o tom v pondelok informovala agentúra AFP.

„Ak je osoba zadržaná, pretože má väzby na sionistický režim a spolupracovala s ním, jej súdny proces a odsúdenie musia byť vykonané veľmi rýchlo, v súlade so zákonom a vzhľadom na vojnové podmienky,“ povedal Ežejí podľa tlačovej agentúry Tasnim.

Iránske médiá v nedeľu informovali, že polícia v provincii Alborz, ležiacej západne od Teheránu, zadržala dve osoby podozrivé z väzieb na izraelskú tajnú službu Mosad. O niekoľko hodín neskôr Izrael oznámil zadržanie dvoch svojich občanov.

Medzičasom predstavitelia iránskej justície v pondelok oznámili, že obesili muža zadržaného v roku 2023 a odsúdeného za to, že bol agentom Mosadu.

Podľa správ izraelských a západných médií sa Mosad podieľal aj na prebiehajúcej útočnej operácii Izraela v Iráne. Rôzne zdroje, napr. The Washington Post, Times of Israel a Financial Times, uvádzajú, že Mosad údajne v predstihu umiestnil tajné zásobníky zbraní, dronov a sabotážnych zariadení priamo na iránske územie. Tieto zariadenia mali pomôcť narušiť protivzdušnú obranu islamskej republiky ešte pred vzdušnými útokmi izraelského letectva.

Podľa izraelských analytikov ide o zmenu paradigmy, keď Mosad údajne prvýkrát v takom rozsahu koordinoval tajné pozemné operácie v hlbokom vnútrozemí Iránu. „Ide o kombináciu spravodajských schopností, sabotáží a prípravy bojového poľa pre letecké útoky. Je to ukážka hybridnej vojny,“ citoval portál Atlantic Council nemenovaného vojenského analytika.

Izraelské médiá tiež naznačujú, že Mosad mohol mať účasť na likvidácii viacerých vysokopostavených iránskych veliteľov ešte pred oficiálnym začiatkom ofenzívy, ako aj na sabotáži radarových staníc a raketových batérií v okolí Teheránu. (TASR)

Poľsko evakuuje približne 200 svojich občanov z Izraela v priebehu nasledujúcich niekoľkých desiatok hodín.

Uviedla štátna tajomníčka ministerstva zahraničných vecí Henryka Mošcicka-Dendys. Evakuácia by mohla trvať do štvrtka, informuje varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Podľa slov štátnej tajomníčky rezortu diplomacie sa najprv pripravuje pozemný konvoj do Jordánska a následne letecký prevoz z Ammánu do Varšavy. Vzdušný priestor nad Izraelom zostáva zatvorený, čo sťažuje evakuáciu, avšak otvorená je pozemná trasa cez Jordánsko. Evakuácia sa týka výhradne osôb na území Izraela ako turistov alebo osôb s krátkodobým pobytom a nezačleňuje celý región.

Poľsko bude podľa štátnej tajomníčky prvou krajinou EÚ, ktorá podnikne takúto akciu, pričom zdôrazňuje, že nechce v tejto súvislosti vyvolať lavínový efekt ani zvyšovať napätie v citlivej situácii, píše PAP. (TASR)

Konvoj s českými občanmi evakuovanými z Izraela vyšiel ráno k hranici susednej krajiny. 

Vládny špeciál ich potom ešte dnes prepraví do Prahy. ČTK to povedala veľvyslankyňa v Izraeli Veronika Kuchyňová Šmigolová. Krízová situácia podľa nej môže trvať aj niekoľko týždňov.

"Konvoj odišiel o siedmej hodine ráno (6.00 h SELČ) z Tel Avivu a predpokladá sa, že niekedy neskoro večer, ak všetko bude dobre, by evakuačný špeciál mal doletieť do Prahy," uviedla veľvyslankyňa.

Krajinu, kam konvoj z Izraela mieri, odmietla pomenovať z bezpečnostných dôvodov. Vládne lietadlo s kapacitou asi 80 miest by malo byť podľa Kuchynovej Šmigolovej "v zásade zaplnené".

Podľa veľvyslankyne je možné, že evakuačných letov bude viac, v tom prvom budú predovšetkým ženy a deti. O cestu konvojom organizovaným veľvyslanectvom prejavili záujem hlavne rodiny, ale tiež starší ľudia. Časť českých občanov odchádza z Izraela po vlastnej osi.

"Upozorňujeme našich občanov, ktorí majú záujem odísť, že stále je možné sa z Izraela dostať pozemnou cestou cez Jordánsko alebo cez Egypt," povedala Kuchynská Šmigolová s tým, že verejná doprava v Izraeli naďalej funguje, hoci v obmedzenom rozsahu.

K momentálnej situácii v krajine veľvyslankyňa uviedla, že "napätie tu existuje, ale snažíme sa všetci počúvať pokyny civilnej obrany". Všetci zamestnanci ambasády majú podľa nej v domoch protiletecké kryty a kryt je tiež na samotnej ambasáde. (ČTK)

Iránske revolučné gardy tvrdia, že pri útokoch na Tel Aviv a Haifu použili novú metódu, narušili protivzdušnú obranu.

Nová metóda mala spôsobiť, že izraelské viacvrstvové obranné systémy sa zameriavali navzájom, čo Iránu umožnilo úspešne zasiahnuť mnoho cieľov. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá si vyžiadala aj reakciu izraelskej armády - tá sa zatiaľ nevyjadrila.

Izrael však opakovane upozorňoval, že jeho obranný systém Železná kupola (Kipat barzel) nie je funkčný stopercentne a varoval pred „ťažkými dňami“.

Iránske revolučné gardy uviedli, že útok na Izrael bol „silnejší a ničivejší než kedykoľvek predtým“. Zásluhu na tom má skvalitnenie spravodajských služieb a technického vybavenia. Kombinácia týchto faktorov spôsobila zlyhanie izraelských obranných systémov.

„Viacvrstvové obranné systémy nepriateľa (Izraela) boli narušené natoľko, že obranné systémy začali útočiť jeden na druhý,“ objasnili Iránske revolučné gardy podľa agentúry Anadolu.

Tvrdia tiež, že vďaka inováciám väčšina iránskych rakiet zasiahla v Izraeli svoje ciele – a to aj napriek „rozsiahlej podpore USA a Západu“ pre izraelské obranné technológie.

Irán označil svoju pondelkovú operáciu za naplnenie sľubov, ktoré dali už zosnulí velitelia revolučných gárd. Dosiahnuté výsledky sú tiež - údajne - dôkazom, že „výpočty a odhady sionistického nepriateľa a Američanov vo vzťahu k islamskému Iránu boli úplne nesprávne“.

Revolučné gardy varovali, že „efektívne, cielené a ešte ničivejšie“ útoky na životne dôležité ciele „falošného režimu“ v Izraeli budú pokračovať, až do „jeho úplného zničenia“. (TASR)

Izrael mal cez víkend príležitosť zabiť iránskeho najvyššieho duchovného Alího Chameneího. Tomu zabránil Trump.

Americký prezident dal jasne najavo, že s takýmto postupom nesúhlasí. S odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov to napísal spravodajský server Axios. (ČTK)

Čína vyzýva Irán a Izrael na okamžité kroky vedúce k zníženiu napätia.

„Vyzývame všetky strany, aby okamžite prijali opatrenia na upokojenie situácie, zabránili väčšiemu chaosu v regióne a vytvorili podmienky na návrat k riešeniu problémov prostredníctvom dialógu a rokovaní,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Kuo Ťia-kchun.

Izraelský prekvapivý útok na Irán minulý týždeň, ktorý nasledoval po desaťročiach nepriateľstva a tieňovej vojny, vyvolal najintenzívnejšie boje v regióne za ostatné roky a obavy z dlhodobého konfliktu. Izrael tvrdí, že jeho útoky zasiahli vojenské a jadrové zariadenia a zabili viacerých vysokopostavených iránskych veliteľov a vedcov.

Podľa amerického predstaviteľa prezident Trump nariadil Izraelu, aby upustil od plánu zabiť najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. (SITA)

Maďarsko chce konflikt Izraela s Iránom použiť ako argument pre ruské komodity a zastaviť plány EÚ na ukončenie dovozu. (TASR)

Nočné iránske údery na Izrael majú už najmenej osem obetí. Poškodená bola aj budova pobočky americkej ambasády.

Podľa agentúry DPA sa celkový počet obetí na izraelskej strane od začiatku úderov v piatok zvýšil na 23.

V nemocniciach skončilo v pondelok 92 ľudí, napísal denník Haarec s odvolaním sa na záchranárov. Server The Times of Israel však uvádza výrazne vyšší počet hospitalizovaných, a to 287.

Podľa izraelských hasičov, ktorých cituje server Haarec, boli najmenej tri budovy priamo zasiahnuté iránskymi raketami a čiastočne sa zrútili. Hasiči prehľadávajú trosky domov.

Médiá píšu, že rakety zasiahli stredný Izrael a tiež mesto Haifa na severe, kde je významný prístav a rafinéria. Podľa starostu Haify si nočné iránske údery na mieste vyžiadali troch mŕtvych.

Americký veľvyslanec v Izraeli Mike Huckabee zároveň na sieti X informoval, že pri úderoch bola v dôsledku otrasov ľahko poškodená budova pobočky americkej ambasády v Tel Avive.

Irán popravil údajného špióna zadržaného ešte v roku 2023 a odsúdeného ako agenta izraelskej tajnej služby Mosad.

Podľa iránskeho spravodajského portálu Mizan obesili Esmáíla Fekrího v pondelkových ranných hodinách. Ma základe tvrdení Teheránu údajne vykonával špionážnu činnosť pre Izrael.

DPA pripomína, že ide už o tretiu popravu súvisiacu s obvineniami z údajnej špionáže v Iráne za uplynulých niekoľko mesiacov.

Izraelské úrady v nedeľu tiež oznámili, že zadržali dvoch svojich občanov podozrivých zo spolupráce s iránskymi spravodajskými službami. V spoločnom vyhlásení o tom informovali polícia a kontrarozviedka Šin Bet. (TASR)

V prípade Iránu je najlepšou cestou diplomacia, povedala von der Leyenová izraelskému premiérovi Netanjahuovi.

Predsedníčka Európskej komisie ale nevyzvala Izrael na okamžité prímerie.

Ursula von der Leyenová sa podľa vlastných slov v telefonáte s Benjaminom Netanjahuom zhodla na tom, že Irán by „bez debaty“ nemal získať jadrovú zbraň.

„Samozrejme si myslím, že z dlhodobého hľadiska je najlepším riešením rokovanie,“ povedala na tlačovej konferencii na summite krajín G7 v kanadskom Kananaskise.

Von der Leyenová, ktorá kritizuje Izrael za jeho ofenzívu v palestínskom Pásme Gazy, teraz pripísala vinu za nový konflikt Iránu. Poukázala pritom na nedávne zistenia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), že táto islamská krajina pokračuje v zvyšovaní zásob obohateného uránu a nedodržiava tak svoje záväzky. „V tejto súvislosti má Izrael právo brániť sa. Irán je hlavným zdrojom nestability v regióne,“ povedala von der Leyenová.

Uviedla tiež, že o tzv. iránskej kríze by sa malo diskutovať spolu so situáciou na Ukrajine, kde Rusko taktiež útočí dronmi iránskej výroby.

„Rovnaký typ dronov a balistických rakiet navrhnutých a vyrobených v Iráne zasahuje nevyberaným spôsobom mestá na Ukrajine a v Izraeli. Týmto hrozbám ako takým je potrebné čeliť spoločne,“ dodala.

Predseda Európskej rady António Costa na spoločnej tlačovej konferencii s von der Leyenovou zdôraznil, že je „čas na to dať priestor diplomacii“ a snažiť sa o zníženie eskalácie napätia medzi Izraelom a Iránom. (TASR)

Počet obetí nočných iránskych útokov na stredný a severný Izrael stúpol na päť, píšu izraelské médiá s odkazom na záchranárov.

Zranenia utrpelo približne sto ľudí.

Celková bilancia iránskych útokov na Izrael od piatka stúpla na 18 mŕtvych. (ČTK)

Izraelský minister obrany varoval, že obyvatelia Teheránu zaplatia za iránske údery na civilistov na území Izraela.

„Z chvastavého diktátora z Teheránu sa stal zbabelý vrah, čo úmyselne strieľa na civilistami obývané územie Izraela v snahe odradiť (izraelskú armádu) od pokračovania ofenzívy, ktorá ochromuje jeho schopnosti,“ napísal minister Jisrael Kac na svojom telegramovom kanáli.

„Obyvatelia Teheránu zaplatia – a čoskoro,“ dodal.

Izraelský minister obrany Jisrael Kac. (zdroj: SITA/AP)

Iránsky prezident Masúd Pezeškján zasa vyzval občanov krajiny, aby postavili bokom všetky rozdiely a zjednotili sa proti Izraelu.

„Každý rozdiel, záležitosť a problém, ktorý existoval, dnes musí byť postavený bokom. Musíme stáť silní proti tejto genocídnej zločineckej agresii s jednotou a súdržnosťou," uviedol v prejave iránsky prezident. (TASR)

Irán nemá v úmysle vyvíjať jadrové zbrane, vyhlásil prezident Pezeškján.

Bude však presadzovať svoje právo na jadrovú energetiku a výskum, dodal.

Vo vyhlásení, o ktorom informovala iránska tlačová agentúra IRNA, pripomenul náboženský výnos najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího proti zbraniam hromadného ničenia.

"Máme právo na jadrovú energiu a výskum a nenecháme nikoho, aby nás oň pripravil," vyhlásil Pezeškján. "My sme neusilovali o vojnu, ani sme ju nezačali," dodal.

Izrael už niekoľko dní útočí na ciele v krajine aj jej jadrové zariadenia, čo odôvodňuje snahou zastaviť iránsky program jadrových zbraní. (ČTK)

Izraelskí záchranári vytiahli z trosiek jednej z budov mŕtveho muža, počet obetí nočných iránskych útokov stúpol na štyri.

Pomoc v nemocniciach podľa izraelskej záchrannej služby vyhľadalo 87 ľudí, vo vážnom stave je však len niekoľko z nich. Podľa denníka Haarec bolo celkovo zranených vyše 100 ľudí.

Iránske revolučné gardy v pondelok ráno uviedli, že podnikli nový úder na Izrael a že rakety "úspešne zasiahli ciele", píše agentúra AFP. Gardy dodali, že v útokoch na Izrael chcú pokračovať.

Izraelská armáda zasa informovala, že zaútočila na niekoľko budov jednotiek Kuds iránskych revolučných gárd, ktoré sa zameriavajú predovšetkým na operácie v zahraničí. (ČTK)

Izraelský útok Irán zjavne zaskočil. Predchádzali mu fámy aj ostrá správa medzinárodnej jadrovej organizácie.

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta šéfa zahraničného spravodajstva denníka SME Lukáša Onderčanina.

Nočný iránsky úder na Izrael zabil troch ľudí a desiatky ich zranil, píšu izraelské médiá s odvolaním sa na záchranárov.

Záchranári prehľadávajú domy, ktoré boli zasiahnuté iránskymi raketami. Tie rakety dopadli na stredný a severný Izrael krátko po 3:00 SELČ.

Izraelská záchranná služba podľa serveru The Times of Israel uviedla, že pomoc v nemocniciach vyhľadalo 67 ľudí. Traja pri iránskych úderoch zahynuli.

Podľa izraelských hasičov, ktorých cituje server Haarec, boli najmenej tri budovy priamo zasiahnuté iránskymi raketami a čiastočne sa zrútili. Hasiči prehľadávajú trosky domov.

Izraelské médiá píšu, že rakety zasiahli stredný Izrael a tiež mesto Haifa na severe, kde sa nachádza významný prístav a rafinéria.

Kvôli raketovému útoku z Iránu bol podľa médií na viacerých miestach v Izraeli počas noci vyhlásený letecký poplach. Po zhruba pol hodine armáda poplach odvolala. Izraelská armáda však v nedeľu večer varovala obyvateľov, aby sa zdržiavali v blízkosti krytov kvôli hrozbe ďalších úderov z Iránu.

Izraelská armáda zároveň informovala o nočných úderoch na stredný Irán, kde ničila zariadenia na odpaľovanie rakiet. Podľa agentúry AFP izraelské vojenské letectvo tiež útočilo na Teherán.

Podľa izraelských médií záchranná služba v noci oznámila, že zo sutín budovy v meste Bat Jam vytiahla ďalšie dve mŕtve telá. Budovu zasiahla iránska raketa v noci na nedeľu.

Predtým agentúry a médiá informovali o tom, že na mieste zahynulo najmenej šesť ľudí. Denník Haarec tvrdí, že kvôli úderu v budove zahynulo celkovo osem ľudí. Ďalší štyria ľudia zahynuli v noci na nedeľu v meste Tamra na severe Izraela. (ČTK)

Izrael tretiu noc po sebe čelí odvetnému raketovému útoku Iránu.

Izraelské ozbrojené sily v noci na pondelok krátko po 03:00 SELČ uviedli, že zaznamenali ďalšiu vlnu balistických rakiet odpálených z Iránu, informujú portály Times of Israel a Jerusalem Post.

Krátko po tomto oznámení sa na viacerých miestach vrátane Tel Avivu a Jeruzalema rozozvučali sirény varujúce pred raketovým útokom. Na zverejnených záberoch je vidieť, ako protivzdušná obrana zostrelila viaceré rakety nad Tel Avivom, no niekoľko zrejme dopadlo na zem. Oficiálne to však ešte nie je potvrdené.

Izraelská zdravotnícka záchranná služba Červená Dávidova hviezda uviedla, že dostala hlásenia o dopadoch balistických rakiet na štyroch miestach v strednom Izraeli a vyslala tam svoje tímy. Podľa televízie N12 bola pri najnovšom iránskom útoku jedna osoba vážne zranená.

Mohutné výbuchy bolo podľa novinára agentúry AFP v pondelok ráno počuť aj v Jeruzaleme.

Armáda predtým vyzvala civilistov, aby sa presunuli do protileteckých krytov a zostali v nich až do odvolania. Neskôr túto výzvu odvolala. (TASR)

Izraelské útoky na Irán zabili od piatka najmenej 224 ľudí, uvádza tamojšie ministerstvo zdravotníctva.

Medzi iránskymi obeťami sú muži, ženy aj deti, uviedlo ministerstvo s tým, že viac ako 90 percent z nich sú civilisti.

Ďalších 1277 osôb podľa ministerstva utrpelo zranenia, pričom 522 z nich odvtedy prepustili z nemocnice.

Izraelské ozbrojené sily v noci na pondelok oznámili, že podnikajú útoky na pozície v strednom Iráne, kde sú rozmiestnené rakety zem-zem.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dosiahnu aj pád iránskeho režimu? Päť scenárov, ako môže dopadnuť vojna Izraela a Iránu Čítajte 

Irán v súvislosti s izraelskými útokmi informoval predstaviteľov Kataru a Ománu, ktorí sprostredkúvajú rozhovory o jeho jadrovom programe so Spojenými štátmi, že v tejto situácii nie je ochotný rokovať o prímerí.

„Irán informoval katarských a ománskych mediátorov, že bude viesť seriózne rokovania až po tom, čo dokončí svoju odvetu na preventívne izraelské údery,“ povedal agentúre Reuters iránsky predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný.

Iránske a katarské ministerstvo zahraničných vecí ani ománske ministerstvo informácií nereagovali na žiadosť agentúry Reuters o reakciu na toto tvrdenie.

Omán v posledných mesiacoch sprostredkoval päť kôl rokovaní medzi Spojenými štátmi a Iránom, šieste kolo plánované na nedeľu bolo zrušené po tom, čo Izrael spustil rozsiahle letecké údery na Irán.

Aj Katar v minulosti zohral úlohu pri sprostredkovaní rokovaní medzi týmito dvoma štátmi; naposledy sprostredkoval dohodu o výmene väzňov v roku 2023.

Omán a Katar majú dobré vzťahy s Iránom aj s USA a priamo komunikujú i s Izraelom. (TASR)