TEHERÁN, BRATISLAVA. V priebehu troch dní zasiahol Izrael na území Iránu šesť vojenských základní, zabezpečený komplex pre vojenských veliteľov, jadrové zariadenia, ale aj obytné domy v centre Teheránu.
Útok na Irán, ktorého vedenie vyzýva na zničenie Izraela, ochromil iránske vojenské velenie a prinajmenšom spomalil jadrový program.
Irán tvrdí, že pri útokoch v posledných troch dňoch zomrelo 128 ľudí a približne 900 bolo zranených.
Iránske odvetné útoky zase zasiahli aj centrum Tel Avivu a južne od neho zničili niekoľko obytných budov s najmenej trinástimi obeťami a desiatkami zranených.
Najväčšia eskalácia vo vzťahu Izraela a Iránu a aj najväčší útok na vládu v Teheráne prinajmenšom od konca iracko-iránskej vojny v roku 1988 vyvoláva obavy, či zrážka dvoch krajín neprerastie v širší regionálny konflikt.
Izrael tvrdí, že útoky na Irán budú pokračovať dni až týždne. V hre je preto väčšia eskalácia, zapojenie zahraničných mocností, ale aj možnosť, že útoky zásadne oslabia iránsky režim.

„Z dejín vieme, že úplné dôsledky izraelského útoku na Irán sa budú odvíjať celé roky. Môže zabrániť vývoju iránskej atómovej bomby, alebo ho, naopak, urýchliť. Môže režim buď destabilizovať, alebo ho ešte viac upevniť,“ píše Karim Sadjadpour, odborník na Irán z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier.
Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja?
V článku sa dočítate:
- Prečo je Irán v regionálnom konflikte v nevýhodnej pozícii.
- Či sa do zásahov proti Iránu zapoja Spojené štáty.
- Prečo môže útok iránsky režim paradoxne posilniť.
- Prečo nemusí Irán jadrový program zastaviť.
- Ako možno situáciu deeskalovať.
1. Regionálna vojna
Izraelské útoky na Irán a odvetné útoky Iránu môžu podľa niektorých expertov prerásť v širšiu regionálnu vojnu na Blízkom východe.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí v nedeľu povedal, že Irán si neželá, aby sa konflikt s Izraelom rozšíril do susedných krajín, pokiaľ k tomu nebude Irán donútený.
Izraelský útok na plynové polia v blízkosti katarských hraníc označil za „agresiu a veľmi nebezpečný akt“, ktorého snahou je rozšíriť konflikt do oblasti Perzského zálivu.
Irán je však podľa expertov v nevýhodnej pozícii. Môže za to séria chýb, ktorá viedla k scenáru, ktorému sa Irán snažil dlho vyhnúť: k otvorenej vojne s Izraelom bez pomoci svojich zástupných skupín, konštatuje Wall Street Journal.
Libanonský Hizballáh je po minuloročnom izraelskom útoku ochromený, teroristické hnutie Hamas je zamestnané kritickou situáciou v okupovanej Gaze a vysokým počtom civilných obetí a menšie proiránske skupiny v Iraku nemusia mať dostatok schopností útočiť na Izrael.

Izrael sa navyše v nedeľu snažil odstrániť aj velenie Husíov v Jemene, ktorí viackrát odpaľovali na Izrael balistické rakety. Misia však podľa denníka New York Times nebola úspešná.
Saudská Arábia či Spojené arabské emiráty síce izraelské útoky odsúdili, ale môžu zaujať skôr pragmatickú pozíciu, a to aj v súvislosti so zbližovaním sa s USA.
Reakcia oslabeného Iránu však môže byť aj iná. V minulosti sa Teherán vyhrážal napríklad tým, že zablokuje Hormuzský prieliv, čím by de facto zastavil jedinú námornú trasu do Perzského zálivu. Cez tento bod prechádza asi štvrtina svetového vývozu ropy.