Až do štvrtka sa dalo predpokladať, že ak sa niečo na Blízkom východe stane, stane sa to v pondelok. Na nedeľu bolo totiž naplánované stretnutie medzi delegáciami Iránu a USA ohľadom iránskeho jadrového programu. Izrael však v noci na piatok napadol iránske jadrové zariadenia.
"Neverím, že od tohto dali úplne ruky preč," hovorí o Spojených štátoch HESSAM HABIBI DOROH, výskumník konzultačnej spoločnosti Khayrion a doktorand na Univerzite verejných služieb v Budapešti.
"Možno chceli Američania ukázať, že hrozba voči Iránu je skutočne vážna. A ten teraz vidí, že sú ochotní a schopní niečo urobiť a že má poslednú šancu prijať ponuku Spojených štátov," hovorí v rozhovore so SME.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo by sa stalo, keby Irán vyvinul jadrovú bombu?
- Je fyzicky možné zničiť iránsky jadrový program zo vzduchu?
- Akú úlohu zohrávajú USA?
- Je ešte možné pokračovať v rokovaniach s Iránom alebo už je neskoro?
Existuje veľa krajín, ktoré majú jadrové zbrane, prečo je práve iránsky jadrový program taký dôležitý, že je príčinou ozbrojených konfliktov?
Jedným z dôvodov je, že pre Iráncov jadrový vývoj a technológia nesúvisia len s Islamskou republikou, čo znamená, že nie sú len produktom revolúcie v roku 1979. Myšlienka vlastniť jadrové technológie vznikla už pred revolúciou. Má teda dlhú históriu, ktorú podporuje veľa nacionalistov v Iráne.
Po islamskej revolúcii Irán vyvinul regionálnu, silnejšiu regionálnu politiku v konfrontácii s Izraelom. Popri tom rozvíjal jadrovú energetiku, čo Izrael vnímal ako nepriateľskú politiku. Preto sa to stalo ústrednou otázkou pre ostatné krajiny regiónu.
Hessam Habibi Doroh. (zdroj: Archív HHD)Nemali by sme zabúdať, že Irán nie je ako Severná Kórea. Irán má 15 susedov a je obklopený ďalšími arabskými krajinami, ktorých sa regionálna politika Iránu tiež týka. Hoci sa snažili dosiahnuť mier a vyhnúť sa eskalácii, rozvoj jadrových technológií v Iráne sa stal hrozbou pre všetky krajiny, ktoré sú aj spojencami Spojených štátov.
Nejde iba o jadrovú energiu, ale zároveň je to hrozba pre mnohé ďalšie krajiny, ktoré sa obávajú. A dôvod, prečo je to veľký problém, je, že to môže viesť k zmenám v politike. Môže to motivovať aj iné regionálne mocnosti, ako sú Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, aby tiež rozvíjali jadrové programy.
To môže vytvoriť v už teraz citlivom regióne jadrové preteky. Jedným z najväčších omylov v Teheráne je to, že rozvíjali jadrové technológie, ale zároveň sa snažili vyslať signál, že Izrael je hrozbou. Preto toľko krajín kladie dôraz na Irán.
Toto je analýza, povedzme, z neutrálneho pohľadu. Ak počujete iránskych predstaviteľov, tí majú inú interpretáciu. Hovoria, že Irán sa z ich geopolitického hľadiska nachádza vo veľmi dôležitej časti sveta a preto druhá mocnosť nechce, aby bol Irán nezávislý.
Túto otázku vnímajú ako hrozbu pre svoju nezávislosť, pretože Irán chce byť v jadrových technológiách nezávislý, a vidia, že iné krajiny, Spojené štáty a Európa, chcú túto nezávislosť zastaviť a v istom zmysle urobiť Irán bezpečnostne závislým od iných krajín.
Otvorili ste tému regionálnych dôsledkov možného vývoja jadrovej zbrane Iránom. Netýka sa to len Izraela. Týka sa to Turecka, Saudskej Arábie či Iraku. Čo by sa stalo, keby Irán vyvinul jadrovú bombu?
