WASHINGTON. Pondelkové vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré prišli potom, ako Ukrajina počas víkendu čelila možno najrozsiahlejšej vlne ruských vzdušných útokov, priniesli do spravodajstva o konflikte nádejný tón.
Americký prezident od nástupu do funkcie vyvíja tlak najmä na Ukrajinu, k Rusku je miernejší.
"Vždy som mal s Vladimirom Putinom dobrý vzťah, ale niečo sa s ním stalo. Úplne sa zbláznil. Zbytočne zabíja veľa ľudí, a nehovorím iba o vojakoch. Rakety a drony dopadajú na ukrajinské mestá, úplne bezdôvodne," napísal však v pondelok Trump na svojej vlastnej sociálnej sieti Truth Social.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron potom povedal, že prezident si uvedomil, že Putin mu klame, napísala BBC. Dúfa, že Trumpov hnev na Putina sa pretaví do skutkov.
Kremeľský hovorca na Trumpa reagoval vyhlásením, že "všetci zainteresovaní sú citovo preťažení", no BBC poznamenala, že Moskva odpovedala pomerne zmierlivo, a nechce riskovať, že si Trumpa skutočne pohnevá.
Nie je to prvýkrát, čo Trump podľa vlastných vyhlásení stráca trpezlivosť s ruským diktátorom, no k skutkom sa zatiaľ nedostal - ani čo sa týka sankcií voči Moskve, ani čo sa týka vojenskej pomoci Ukrajine.
V článku sa dočítate:
- ako experti hodnotia aktuálny stav medzi Trumpom a Putinom,
- ako by mohli vyzerať nové sankcie,
- ako sa doteraz vyvíjali Trumpove postoje a koľkokrát sa už tváril, že má Putina dosť.
Vyhrážky Rusku aj Ukrajine
Prvým momentom, ktorý spochybňuje Trumpovu vôľu vyvinúť tlak aj na Rusko, je ten istý status, v ktorom o Putinovi napísal, že je bláznivý.
"Vždy som hovoril, že (Putin) chce celú Ukrajinu, nie iba jej časť a možno sa to ukazuje ako pravda. Ale ak to chce, bude to znamenať koniec Ruska," napísal Trump.
V tom istom texte však skritizoval aj ukrajinského prezidenta Zeleneského, ktorý podľa neho "nerobí dobre svojej krajine tým, že rozpráva to, čo rozpráva".
"Všetko, čo mu vychádza z úst, spôsobuje problémy. Nepáči sa mi to a malo by to prestať," napísal Trump, pričom v statuse nespresnil, čo presne mu na Zelenského výrokoch prekáža.
V minulosti ho však označil za diktátora a obvinil ho, že vyvolal vojnu s Ruskom. Čiastočne to zopakoval aj v aktuálnom statuse, keď napísal, že "toto je Zelenského, Putinova a Bidenova vojna. Nie Trumpova".
V nedeľu Trump hovoril o možnosti ďalších sankcií proti Rusku.
"V americkom kongrese je konsenzus na veľmi tvrdom balíku sankcií, ktorý by Rusko skutočne pocítilo, ale nič sa nedeje," povedal pre stanicu Deutsche Welle analytik Konstantin Eggert. "Kým to zostane len v rétorickej rovine, Putin bude vo svojej vojne pokračovať, to je jeho cieľ," myslí si.
Americký senátor a blízky Trumpov spojenec Lindsey Graham získal v americkom kongrese podporu na zavedenie päťstopercentných ciel na tovar z krajín, ktoré z Ruska kupujú nerastné suroviny.
Eggert je presvedčený, že popri sankciách na ropu by Rusko veľmi pocítilo sankcie proti svojej "tieňovú flotilu", ktorá mu pomáha obchádzať súčasné sankcie, a lepšie vyzbrojovanie Ukrajiny.
V tomto prípade je možné, že nastala zmena, nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok oznámil, že spojenecké štáty zrušili obmedzenia na dolet striel, ktoré sú Ukrajine ochotné poskytnúť.
V prípade Nemecka by to mohlo znamenať, že Ukrajina dostane strely s plochou dráhou letu Taurus, ktoré za čias kancelára Olafa Scholza Nemecko dlhodobo odmietalo dodať.
Koľkokrát sa už hneval
Trumpove ostré vyjadrenia proti Putinovi je dobré brať s rezervou, pretože od nástupu do funkcie mal voči ruskému vodcovi už niekoľko tvrdších vyhlásení, ktoré však nikdy nepretavil v činy.
Začal ústretovo už v polovici februára, keď sa Putinom hodinu a pol telefonoval, čím obišiel Ukrajinu a Európu a podkopal dovtedajšiu snahu Západu o izoláciu Ruska. Putinovi doprial prvý veľký ústupok.
V ten istý deň americký minister obrany Pete Hegseth vylúčil možnosť členstva Ukrajiny v NATO, ako aj amerických bezpečnostných záruk. Ešte v ten istý mesiac sa americký minister zahraničia Marco Rubio stretol v Rijáde s ruským ministrom Sergejom Lavrovom.
Vtedy sa začala séria výrazne proruských krokov zo strany Washingtonu. Trump obvinil Zelenského zo začatia vojny a USA začali hlasovať v súlade s Ruskom v medzinárodných inštitúciách. Február zavŕšilo ponižujúce stretnutie Volodymyra Zelenského s americkým prezidentom a viceprezidentom v Bielom dome, kde mu vyčítali, že nie je dostatočne vďačný.
Washington pokračoval krátkym zastavením vojenskej a spravodajskej pomoci Ukrajine a ďalšími proruskými vyhláseniami. Putin medzitým pokračoval v útokoch na Ukrajinu.
V apríli Trump prvýkrát na Putinove útoky reagoval kriticky, keď napísal, že "nie je spokojný" s ruskými útokmi na Kyjev. Zároveň však povedal, že zo strany Ruska považuje za "výrazný ústupok", že nedobylo celú Ukrajinu.
Koncom apríla sa Trump vo Vatikáne stretol so Zelenským a po stretnutí vyhlásil, že pochybuje, či Putin chce zastaviť vojnu, a že začína mať podozrenia, že Moskva ho naťahuje. Pohrozil aj sankciami.
Začiatkom mája Trump znova pohrozil sankciami, keď Moskva odmietla návrh na tridsaťdňové prímerie.
V druhý májový týždeň sa mali konať aj rokovania v Turecku, na ktoré Zelenského vyzval Putin, no ten do krajiny nakoniec neprišiel. Trump vyhlásil, že aspoň bude jasné, kde kto stojí, a západní lídri sa podľa toho budú môcť zariadiť.
Opäť zostalo len pri neurčitých vyhrážkach, Trump vzápätí povedal, že vo vojne sa nič nepohne, kým sa osobne nestretne s Putinom.
"Trump sa po sérii ruských raketových útokov vracia do formy, ale jeho vyhrážky zosilnenými sankciami Moskvu nevyrušujú. Trump zatiaľ nesplnil ani jednu z nich," napísal americký korešpondent BBC Tom Bateman.
Poukazuje, že Amerika sa správa podľa opakujúceho sa vzorca, v ktorom hrubo tlačí na Ukrajinu, no od Ruska zatiaľ verejne nežiadala žiadne ústupky.
"Biely dom obvinenia zo slabosti odmieta a zdôrazňuje, že všetky sankcie z Bidenovej éry zostali v platnosti. Ale faktom je, že Trumpova mediácia od februára Moskvu neoslabila, ale posilnila," píše Bateman.
