WASHINGTON, BRATISLAVA. Lev XIV. nie je pápežom ešte ani dva týždne, ale americký prezident Donald Trump naňho už presúva sprostredkovanie mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.
„Vatikán, zastúpený pápežom, vyhlásil, že by mal veľký záujem hostiť mierové rokovania,“ napísal v pondelok Trump na sociálnej sieti.
Vyjadrenie zverejnil krátko po telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, po ktorom upustil od vymáhania navrhovaného 30-dňového prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou. „Nech sa proces započne!“

Vatikán podľa agentúry Reuters však slová amerického prezidenta bezprostredne nepotvrdil. Ponuka pre pápežský úrad prichádza v čase, keď sa zdá, že Trumpova administratíva postupne opúšťa post mediátora v konflikte, ktorý sužuje Európu už niekoľko rokov.
Talianska premiérka Giorgia Meloniová v utorok oznámila, že príprava na rokovania už prebieha, pričom o ďalších krokoch rokovala aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a inými európskymi lídrami.
Neskôr dodala, že ochotu usporiadať vo Vatikáne stretnutie s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine potvrdil už aj pápež.
Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom sa minulý týždeň zastavili po tom, ako Putin poslal do Turecka na stretnutie s ukrajinskou delegáciou nízkopostavených ruských úradníkov.
V článku sa dočítate:
- čo Lev XIV. riskuje,
- aké konflikty v minulosti riešila Svätá stolica,
- že existujú prekážky v rámci rokovaní vo Vatikáne.
Späť na začiatku
Vatikán už v minulosti pomáhal riešiť „chúlostivé“ diplomatické záležitosti, ale v súčasnosti Lev XIV. podľa agentúry Bloomberg riskuje, že bude vtiahnutý do neriešiteľného konfliktu, ktorého koniec je v nedohľadne.
Návrh predstavuje významný vývoj pre prvého amerického pápeža, no Vatikán už za pápeža Františka ponúkol pomoc s rozhovormi medzi delegáciami.
K žiadnym rokovaniam síce nikdy nedošlo, ale František v priebehu rokov vyslal mediátorov na Ukrajinu aj do Ruska a zasadzoval sa o návrat ukrajinských detí k ich rodinám a výmeny vojnových zajatcov, upozorňuje magazín Politico.
Zosnulý pápež podľa magazínu vehementne bránil Ukrajinu, aj keď spočiatku v konflikte pripisoval vinu rozširovaniu NATO.
Lev XIV. ešte v prejave zo 14. mája povedal, že Vatikán by mohol pôsobiť ako sprostredkovateľ v globálnych konfliktoch, no Ukrajinu a Rusko vtedy konkrétne nespomenul.
Časom však dal jasne najavo, že dosiahnuť mier na Ukrajine bude hlavnou prioritou jeho pontifikátu, a po tom, ako rokovania v Istanbule stroskotali, sľúbil, že vynaloží „všetko úsilie“ na to, aby pomohol ukončiť ruskú vojnu.

„Je to tragické. Dúfali sme, že pôjde o proces, aj keď možno pomalý, ale s mierovým riešením konfliktu.
Avšak namiesto toho sme späť na začiatku,“ povedal v piatok pre agentúru Ansa kardinál Pietro Parolin, najvyšší vatikánsky diplomat. „Uvidíme, čo urobíme. Situácia je zložitá.“
Parolin, ktorý je pravou rukou nového pápeža, však dodal, že Lev XIV. skutočne plánuje sprístupniť Vatikán na priame stretnutie oboch strán.
Pápežský štát sa zapojil napríklad do urovnania územného sporu medzi Čile a Argentínou v roku 1978, ktorý priviedol obe krajiny na pokraj vojny. Podieľal sa aj na pokusoch o mier medzi Izraelom a Palestínčanmi, ale aj o normalizáciu vzťahov medzi USA a komunistickou Kubou.
Lev XIV. počas svojho prvého nedeľného požehnania na Námestí svätého Petra spomenul utrpenie „milovaného“ ukrajinského ľudu. Na jeho inauguračnej omši sa v nedeľu zúčastnil aj Zelenskyj, ktorý s novým pápežom neskôr hovoril aj za zatvorenými dverami.

Ukrajinský prezident neskôr poďakoval Vatikánu za jeho ochotu, zatiaľ čo hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva o ponuke na stretnutie vie, ale dosiaľ neprijala žiadne rozhodnutie.
Diplomati oboznámení so situáciou hovoria, že závisí od prístupu Ruska, ale existujú určité prekážky, ktoré by Putina mohli odradiť - vrátane toho, že Taliansko podporuje Kyjev a spolu so zvyškom Európy na Rusko uvalilo sankcie, píše Bloomberg.
Putinova účasť na rokovaniach by zároveň mohla viesť k jeho zatknutiu pre podozrenie z vojnových zločinov. Medzinárodný trestný súd síce nemôže zatýkať vo Vatikáne, ale ruský prezident by sa musel presúvať cez Rím.
V určitom okamihu
Lev XIV. sa v pondelok vo Vatikáne stretol s americkým viceprezidentom J. D. Vanceom.
Išlo o prvý súkromný rozhovor medzi dvoma najvýznamnejšími americkými katolíkmi od zvolenia nového pápeža, píše denník The New York Times s tým, že dlhoočakávané stretnutie sa uskutočnilo v čase napätia medzi novým pápežom a Bielym domom, a to najmä v otázkach migrácie a teológie.
Lev XIV. v minulosti Trumpovu administratívu vrátane Vancea otvorene kritizoval.
K stretnutiu sa pripojil aj americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý v sobotu povedal, že Vatikán je miesto, kde by sa Ukrajina aj Rusko cítili pohodlne, aj keď bagatelizoval myšlienku, že by nový pápež bol sprostredkovateľom, napísal portál Axios.

„Nakoniec došlo k výmene názorov na aktuálne medzinárodné otázky so spoločnou výzvou na rešpektovanie humanitárneho a medzinárodného práva v konfliktných zónach a podporu riešení dohodnutých medzi zúčastnenými stranami,“ vyhlásil Vatikán.
Došlo aj k tradičnej výmene darov. Lev XIV. daroval americkému viceprezidentovi bronzovú sochu s nápisom „mier je krehký kvet“ a obrázkovú knihu pápežských apartmánov v Apoštolskom paláci – oficiálnom sídle pápeža.
Vance zase daroval novému pápežovi, rodákovi z Chicaga, dres tímu amerického futbalu Chicago Bears s nápisom „Lev XIV.“ a dve kópie kníh od svätého Augustína. Lev XIV. je bývalým predstaveným rádu svätého Augustína.
Nový pápež dostal aj list od Trumpa, v ktorom ho americký prezident pozýva na návštevu Bieleho domu „hneď“, ako to bude možné. Lev XIV. ho však na zázname bez otvorenia okamžite odsúva bokom so slovami: „V určitom okamihu.“

Stretnutie podľa The New York Times však posilnilo nádej niektorých Američanov v obnovenie vzťahu s Vatikánom po rokoch konfliktov s Františkom, ktorý vychádzal skôr s demokratmi ako s republikánmi, pričom niektoré názory Trumpa kritizoval ako „nekresťanské“.