ANKARA, BRATISLAVA. "Či sa vám to páči alebo nie, nemyslím si, že sa čokoľvek pohne, kým sa s ním nestretnem," povedal vo štvrtok na palube lietadla Air Force One americký prezident Donald Trump. "On" je ruský diktátor Vladimir Putin.
Trumpov minister zahraničia Marco Rubio to v piatok zaakcentoval - povedal, že prelomové rokovania neočakáva, kým sa Trump nestretne s Putinom priamo a od aktuálnych rokovaní, ktoré sa rozbehli v Istanbule, veľké očakávania nemá.
Samotný Trump pritom posledné dni trávil na diplomatickom turné po štátoch Blízkeho východu a do Turecka tak nemal ďaleko. Rubio prišiel do Antalye na stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov NATO.
V Istanbule sa tak v piatok začali rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou na nižšej úrovni.
Rusko do Turecka poslalo delegáciu, na ktorej čele je Vladimir Medinskij, poradca Vladimira Putina, ktorého médiá označujú za jedného z najradikálnejších kremeľských jastrabov.
V tureckej metropole pritom na Putina čakal priamo ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, no Moskva nakoniec poslala delegáciu na nižšej ako ministerskej úrovni. Okrem Medinského v nej boli dvaja zástupcovia ministrov a šéf tajnej služby GRU Igor Kosťukov.
Ukrajinskú delegáciu, ktorá nakoniec cestovala z Ankary do Istanbulu na stretnutie s Rusmi, viedol minister obrany Rustem Umerov.
Rusko a Ukrajina sa tak stretli prvýkrát od marca 2022, čo bolo mesiac po rozpútaní vojny. Relatívne krátke stretnutie však veľký prielom neprinieslo.
V článku sa dočítate:
- Čo sme sa dozvedeli o priebehu rokovania,
- ako stav komentuje ukrajinský exminister zahraničia,
- čo sa môže diať ďalej.
Skončili po dvoch hodinách
Delegácie si pri stretnutí nepodali ruky a v miestnosti sedeli pomerne ďaleko od seba, napísal reportér BBC. CNN dodala, že obe strany napriek podobnosti jazykov používali tlmočníka.
Dialóg sa skončil zhruba po dvoch hodinách, pričom Rusko podľa Ukrajiny kládlo "nerealistické požiadavky".
Britský denník Guardian citoval nemenovaný ukrajinský zdroj, podľa ktorého Moskva predostrela neprijateľné požiadavky, ktoré "boli odtrhnuté od reality a ďaleko za hranicami čohokoľvek, o čom sa doteraz hovorilo".
Iný ukrajinský diplomatický zdroj pre BBC povedal, že Rusko požadovalo, aby na stretnutí neboli prítomní Američania. Rokovanie medzi Ukrajinou a Ruskom moderovalo Turecko, pričom úvodné slovo predniesol turecký minister zahraničia Hakan Fidan.
Po dvoch hodinách spočiatku nebolo jasné, či sa rokovanie skončilo alebo či si obe strany dali iba prestávku. "Máme informácie, že Rusi chcú ísť po rokovaní a tlačovke priamo do hotela a odtiaľ na letisko. Aj to naznačuje, že to neberú vážne," povedal zdroj BBC.
"Mali sme skutočnú šancu urobiť kroky k ukončeniu tejto vojny, keby sa len Putin nebál prísť do Turecka. Bol som pripravený sa s Putinom stretnúť či už v Ankare, alebo v Istanbule," povedal po rokovaniach ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa medzitým presunul do albánskej metropoly Tirana na stretnutie lídrov krajín Európskeho politického spoločenstva, ktoré spája členské aj nečlenské krajiny EÚ na kontinente.
Zelenskyj podčiarkol, že Rusko vyslalo delegáciu na nízkej úrovni, pozostávajúcu z ľudí, ktorí nerozhodujú.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v Tirane oznámila, že Európska únia pripravuje nový balík sankcií proti Rusku, aby zvýšila tlak na Putina, informovala agentúra Reuters.
Ukrajinský minister obrany Umerov po rokovaní informoval, že sa Kyjev a Moskva dohodli na veľkej výmene vojnových zajatcov "tisíc za tisíc". Bez konkrétnejšieho záveru dodal, že témou bolo aj zastavenie paľby, osobné stretnutie Zelenského s Putinom a možné ďalšie kolo rokovaní.
Vladimir Medinskij za ruskú stranu výmenu zajatcov potvrdil, o stretnutí s Putinom povedal, že "evidujú ukrajinský záujem". Povedal aj to, že obe strany predostrú, ako si predstavujú budúce prímerie.
SME Minúta: Priame rokovanie Ukrajiny a Ruska v Istanbule sa skončilo po dvoch hodinách Čítajte Zelenskyj mobilizuje lídrov
Keďže ukrajinský prezident sa Putina nedočkal, v Tirane sa stretol s európskymi lídrami vrátane britského premiéra Keira Starmera, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, poľského premiéra Donalda Tuska či nemeckého kancelára Friedricha Merza.
Skupina lídrov sa podľa denníka Guardian spojila aj s Donaldom Trumpom a spoločne označila ruský prístup za neprijateľný.
"Som presvedčená, že Putin, aj keby sa stretol s Trumpom, nezmení prístup. Nezameral sa totiž iba na Ukrajinu. Jeho finálnym cieľom je to, o čom hovoril úplne na začiatku, keď Rusko napadlo Ukrajinu. To je oveľa širší obraz ako to, že Ukrajina nevstúpi do NATO. On chce vytlačiť NATO z východnej Európy a vrátiť sa niekam do roku 1991. To sa nestane, ale je to jedna z Putinových požiadaviek. Myslím si, že prezident Trump si to celkom neuvedomuje," komentovala stav po stretnutí novinárka CNN Jill Dougherty.
Hľadajú "príčiny"
Pred istanbulským stretnutím sa postoje delegácií rozchádzali - kým Ukrajina hovorila o nastolení čo najrýchlejšieho prímeria, Rusko hovorilo o dlhotrvajúcom mieri a odstránení "základných príčin krízy". V reči Kremľa to znamená, že ich prímerie nezaujíma a chcú riešiť to, čo z ich pohľadu spôsobilo vojnu, čo je samotná existencia Ukrajiny ako štátu, dodáva BBC.
"Bolo jasné, že Putin nepríde, on to ani nikdy nesľúbil. Povedal, že je ochotný obnoviť rokovania, a to nás vracia do jari 2022, keď sa ruská a ukrajinská delegácia stretávali, ale priebeh vojny to neovplyvnilo. Obávam sa, že teraz vidíme to isté," komentoval rokovania bývalý ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v relácii britskej novinárky Christiane Amanpour.
V duchu historického pojmu "čudná vojna" hovorí o čudnej diplomacii.
Kuleba v prítomnosti Putinovho poradcu Medinského vidí symbolizmus - Medinskij bol šéfom ruskej delegácie aj pri rokovaniach začiatkom roka 2022.
Putin tak chce podľa Kulebu spojiť súčasné rokovania so svojím starým príbehom o tom, že bol blízko dohody s Ukrajinou, no Ukrajina odmietla. "To je jeho naratív. Síce falošný, ale je. Otázka potom je, prečo zaútočili, ak chceli rokovať," povedal Kuleba.
„Putin môže svoj plán pozdržať. Ale nemyslím si, že by kedykoľvek opustil myšlienku podriadiť si Ukrajinu. To je jeho misia. Okrem toho, od polovice 17. storočia v tomto uspel každý ruský cár, čiže ak by Putin neuspel, skončil by v nesprávnej skupine ruských lídrov. A to nechce," myslí si.
Putin je podľa Kulebu stále odhodlaný dobyť celú Ukrajinu, pričom na rozdiel od západných alebo v čase mieru aj ukrajinských lídrov ho neviažu volebné cykly a má tak pred sebou dosť času.
Stretnutie v Turecku pôvodne navrhoval ruský prezident Putin, pripomína Reuters. Keď svoju osobnú účasť prisľúbil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, Putin najprv váhal, neskôr začalo byť jasné, že do Turecka nepríde.
Ukrajina tak k ruskej delegácii poslala partnerov na podobnej hierarchickej úrovni.
