„Toto je chvíľa Európy. Sme pripravení konať,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po tom, ako Komisia predstavila svoj plán na zvýšenie kapacít kolektívnej obrany Európy. Hlavným cieľom plánu je zvýšiť výdavky členských štátov na obranu.
Za týmto zrýchlením európskej obrannej politiky stoja dva hlavné faktory. Prvým je neistota spojená s budúcimi vzťahmi so Spojenými štátmi americkými pod vedením prezidenta Donalda Trumpa a pravdepodobnosť zníženia americkej úlohy v NATO. Druhým dôvodom je rastúca hrozba ruskej agresie. Európa vie, že nie je pripravená a času je málo.
Von der Leyenová povedala, že pri prezbrojení bude Únia aj naďalej úzko spolupracovať s partnermi v NATO. Európska komisia chce, aby členské štáty v nasledujúcich rokoch investovali do obrany 800 miliárd eur.
Prvý pilier plánu ReArm Europe, ktorý sa stal známym ako plán Pripravenosť 2030, zahŕňa vznik fondu so 150 miliardami eur – z emisie spoločného dlhu Európskej únie. Komisia predpokladá, že každý členský štát zvýši výdavky na obranu v priemere o 1,5 percenta svojho HDP, čo by mohlo v nasledujúcich štyroch rokoch priniesť ďalších 650 miliárd eur.
Európa musí zbrojiť. Slovensko má potenciál vo výrobe, no aj reputáciu nespoľahlivého spojenca Čítajte Komisia získa kapitál vydaním dlhopisov na finančných trhoch a zadĺži sa. Peniaze potom požičia členským štátom cez program Security Action for Europe (SAFE), pričom splácať ich budú nasledujúcich 45 rokov.
Pre Poľsko je kľúčovým aspektom plánu možnosť presunúť výdavky na obranu z Fondu súdržnosti EÚ, ktorý členským štátom umožňuje dočasne sa odchýliť od fiškálnej rovnováhy v ich národných rozpočtoch. Má to povzbudiť krajiny, aby zvýšili svoje vlastné rozpočty na obranu, aj keď to vedie k vyššiemu verejnému dlhu.
V článku sa dočítate:
- čo je poľský Východný štít,
- na čo sa spolieha poľská armáda,
- aké vybavenie dalo Poľsko po roku 2022 Ukrajine,
- s akým najväčším problémom sa stretáva poľská armáda.
Úloha poľského Východného štítu
Poľsko plánuje využiť dobrovoľné pôžičky na investície do obranného priemyslu, aby posilnilo svoje vojenské kapacity a domácich zbrojárov. Hlavnou prioritou je zabezpečiť východnú hranicu krajiny, ktorá je aj hranicou Únie s Ruskom a Bieloruskom. Je to úloha Východného štítu, najväčšej operácie na opevnenie hraníc v Poľsku od druhej svetovej vojny.
V súčasnosti je poľsko-bieloruská hranica pod úplným elektronickým dohľadom, je tam viac ako 500 monitorovacích stĺpov a 1300 kamier. Pokrývajú aj riečne oblasti na hraničnom úseku Podlasie.
Očakáva sa, že Východný štít bude stáť asi desať miliárd zlotých (2,3 miliardy eur). Ako zdôrazňuje poľské ministerstvo obrany, bude si vyžadovať ďalšiu finančnú podporu, keďže sa rozširuje.
Prvý vybudovaný úsek Východného štítu, ktorý Poľsko buduje na hraniciach s Bieloruskom. (zdroj: Martyna Niecko / Agencja Wyborcza.pl )Po summite Únie v Bruseli o posilnení obranných kapacít bloku do roku 2030 poľský premiér Donald Tusk oznámil, že Poľsko dostane na Východný štít „toľko peňazí, koľko budeme potrebovať“. V marci poľský námestník ministra obrany Cezary Tomczyk potvrdil, že Poľsko dostane miliardu eur.
Rozhodujúce pre Poľsko bude, či bude zaradené medzi krajiny a spoločnosti oprávnené získať peniaze podľa pripravovaných pravidiel Európskej komisie.
Zároveň sa očakávajú ďalšie legislatívne návrhy, ktoré objasnia, ako budú štruktúrované zmluvy Únie v oblasti obrany, najmä spoločné obstarávanie zbraní. Významné európske zbrojovky ako Rheinmetall (Nemecko), Saab (Švédsko), Thales (Francúzsko) a Leonardo (Taliansko), pravdepodobne zaznamenajú výrazný nárast objednávok.
Poľsko ako pobaltská krajina na východnom krídle NATO však môže získať najmä z investícií do systémov protivzdušnej obrany a vojenskej infraštruktúry – ako je napríklad Východný štít.
Viaceré ministerstvá pracujú na programoch, ktoré majú pomôcť poľským verejným a súkromným obranným firmám pripraviť sa na súťaž o európske zákazky, prípadne stať sa subdodávateľmi hlavných výrobcov zbraní na kontinente.
Európa sa prebúdza
Čas sa kráti. Prvé peniaze z balíka pôžičiek na obranu by mali byť dostupné v druhej polovici tohto roka, financovanie by malo pokračovať až do roku 2029 s tým, že možné je ďalšie rozšírenie rozpočtu.
Poľská armáda sa spolieha na to, že sa jej potreby v oblasti obrany dostanú na spoločný nákupný zoznam Únie –- najmä vzhľadom na to, že EÚ plánuje spolufinancovať nákupy systémov protivzdušnej a protiraketovej obrany, ako sú dodatočné batérie Patriot, SAMP|T a IRIS-T. Všetko sú to systémy, do ktorých investuje aj Poľsko.
Z peňazí od Únie sa podporí aj výroba delostreleckej munície, rakiet dlhého doletu, tankov, obrnených vozidiel a stíhačiek. Významný dôraz sa kladie aj na bojové bezpilotné lietadlá a protidronové systémy – oblasť, do ktorej poľské ozbrojené sily veľa investujú, a v ktorej si mnohé poľské súkromné spoločnosti vydobyli silnú pozíciu.
Poľská vláda aj ministerstvo obrany ďalej zdôrazňujú možnosť získať od Únie určitú formu náhrady za vojenskú pomoc, ktorú Poľsko poskytlo Ukrajine od roku 2022, vrátane vybavenia a zbraní.
Časť peňazí z programu SAFE pôjde na vojenskú infraštruktúru a Poľsko tiež plánuje využiť rôzne iniciatívy Únie – najmä na rozvoj krajiny vrátane lesov, divokých oblastí a riek.
Poľskí politici, vojenskí predstavitelia, analytici i verejnosť sa zhodujú, že prezbrojenie krajiny nie je len nevyhnutnosťou, ale aj premyslenou a strategickou voľbou.
Odkaz Poľska je jasný: Európa zaspala, pokiaľ ide o zabezpečenie vlastnej obrany. Nedokázala reagovať na včasné varovania od USA o ich zámere presunúť svoje vojenské zameranie do iných častí sveta. Teraz musí Európa konať rýchlo a spoliehať sa skôr na svojich susedov, než na spojencov za oceánom. Proeurópska orientácia poľskej bezpečnostnej politiky pod vedením Tuskovej vlády už nie je len rétorikou - je to realita.
Poľská vláda je presvedčená, že vojensky silná Európska únia je naďalej nevyhnutná, aj keď sa americká vojenská prítomnosť na kontinente zníži. Preto je bezpečnosť ústrednou témou poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré trvá od 1. januára do 30. júna 2025. Jeho motto: Bezpečnosť, Európa!
Nejde len o posilnenie bezpečnosti Poľska domácou výrobou zbraní alebo ich nákupom, ale aj o odstrašenie Ruska. Kľúčovú úlohu v tejto stratégii zohráva posilnenie väzieb s Francúzskom a Spojeným kráľovstvom – európskymi jadrovými mocnosťami.
Navigácia v meniacom sa americkom postoji
Poľský prezident Andrzej Duda, ktorého druhé a posledné funkčné obdobie sa končí v auguste 2025, spolu s opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) zostáva neochvejne proamerický, v úzkom súlade s predstavou Trumpa o zahraničnej politike USA.
Poľské orgány a vojenskí predstavitelia dôrazne odmietli názor, že EÚ aktívne vytláča americké jednotky z Európy, a zdôraznili, že článok 5 NATO zostáva základnom bezpečnosti Poľska, regiónu a celej Európy. Zároveň tvrdia, že je nevyhnutné „europeizovať“ NATO – nie nahradiť ho armádou Únie, ako tvrdia kritici, ale posilniť ho silnejšími európskymi kapacitami.
Čarodejnice z Buče. Najskôr nočný výcvik v lese, potom v lodičkách do práce Čítajte Analytici z Poľského inštitútu medzinárodných vzťahov (PISM), jedného z najvplyvnejších think tankov v strednej a východnej Európe, tvrdia, že poľské predsedníctvo EÚ môže Pripravenosť 2030 predstaviť ako priamu odpoveď na americké výzvy, aby Európa prevzala väčšiu zodpovednosť za transatlantickú bezpečnosť. Zdôrazňujú, že tieto snahy plne dopĺňajú ciele NATO.
V prípade Poľska by postupný posun vo veliteľských štruktúrach NATO smerom k väčšiemu európskemu vedeniu podľa PISM podporil usporiadanú, postupnú zmenu vojenskej prítomnosti USA v Európe, synchronizovanú s rastom vlastných obranných kapacít Európy.
Neschopné odraziť prípadný ruský útok
„Musíme začať vážne hovoriť o obrane proti Rusku – pretože oni už sú vo vojnovom režime,“ povedala politologička Agnieszka Bryc z Univerzity Mikuláša Koperníka v Toruni. „A ak chceme hovoriť s Trumpom, musíme pochopiť, čo z toho USA získajú, a ako to posilní jeho vlastnú pozíciu.“
Brycová zdôraznila potrebu vecného prístupu pri rokovaniach s Trumpovou administratívou.
„Do Washingtonu sa už vysielajú signály,“ vysvetlila. „Vieme, že chcete ustúpiť. Akceptujeme, že taká je realita, ale urobte to uvážene – nevytvárajte chaos ani paniku. Naplánujme to spoločne. Dajte nám čas.“ USA budú potom podľa nej spokojné, pretože Európa prevezme väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť - a USA ju potrebujú.
Napriek čoraz agresívnejšiemu postoju USA k EÚ a sporným nápadom ukončiť vojnu na Ukrajine na úkor Ukrajiny, medzi Poliakmi niet pochýb o tom, že USA zostávajú kľúčovým strategickým vojenským partnerom.
Európa potrebuje priamy prístup k prezidentovi Trumpovi, povedala Katarzyna Pisarska z Nadácie Kazimierza Pułaského vo Varšave. „Európa a Poľsko využívajú všetky možné kanály, aby mohli hovoriť priamo s lídrom najmocnejšej krajiny sveta - a naším strategickým spojencom.“
V rozhovore pre Gazetu Wyborczu spomenula golfový zápas Trumpa s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom.
„Stubb je zásadový človek, ktorý pevne podporuje Ukrajinu a regionálnu bezpečnosť a má jasné pochopenie pre ruskú hrozbu. Je tiež veľmi priamy a má pevný, postupný plán riešenia konfliktu na Ukrajine. Ak by sa čo i len jedna časť tohto plánu dostala k Trumpovmu uchu, tak už to by bola veľká výhra,“ tvrdí Pisarska.
K pokojnej a vecnej diplomacii neexistuje žiadna alternatíva. Poľskí analytici tvrdia, že Poľsko ani Európa nie sú v súčasnosti schopné odraziť prípadný ruský útok. Obranný systém Únie má vážne problémy a trpí dlhodobým zanedbávaním.
Príslušníci poľského námorníctva v Gdyni. (zdroj: Martyna Niecko / Agencja Wyborcza.pl )Preto, ako zdôraznila Pisarska, je nevyhnutné nezatvárať dvere, ale rozšíriť vojenskú spoluprácu a koordináciu obrany v celej Európe.
V Poľsku sa čoraz väčší význam prikladá regionálnym vojenským alianciám – najmä tým, ktoré sa zameriavajú na bezpečnosť Baltského mora a vzdušnú obranu na východnom krídle. Poľsko sa usiluje prehĺbiť spoluprácu s najsilnejšími
vojenskými mocnosťami Európy a pripomenúť ich lídrom, že prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť východného krídla je v záujme ich samotných.
Do očí bijúce medzery
Poľsko ešte nikdy nevyčlenilo toľko peňazí na svoju armádu: 186 miliárd zlotých, teda asi 40 miliárd eur, čo je 4,7 percenta HDP. Zo štátneho rozpočtu už každý piaty zlotý ide na obranu.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte na začiatku roka povedal, že ciele aliancie by si mohli vyžadovať, aby jej členovia vynakladali na obranu až 3,7 percenta HDP – suma by sa však mohla znížiť, ak by krajiny spoločne nakupovali zbrane. Podľa odhadov NATO boli výdavky Poľska v roku 2024 v pomere k HDP najväčšie. V roku 2025 by však malo vynaložiť ešte viac – takmer päť percent.
Rastúca hrozba zo strany Ruska odhalila medzery, roky nedostatočných investícií a vážne nedostatky v základnom vybavení poľských vojakov. Po celé desaťročia boli vojenské výdavky nerovnomerné a celé druhy ozbrojených síl boli prehliadané.
Po roku 2022 sa hlavnou prioritou Poľska stalo prezbrojenie, pretože 40 percent vybavenia svojich pozemných síl odovzdalo Ukrajine. Zahŕňalo to 370 tankov, 500 bojových vozidiel pechoty, 360 delostreleckých systémov, miliardy nábojov do ručných zbraní a viac ako pol milióna delostreleckých granátov. Išlo o obrovské množstvo prostriedkov, ktoré umožnili Ukrajine doplniť straty z roku 2022 a pokračovať v bojoch.
Znamenalo to však, že Poľsko muselo rýchlo obnoviť svoje vlastné vojenské zásoby. Nebolo jediné – prakticky každá krajina začala nakupovať zbrane v rýchlom tempe.
Rozhodujúcou otázkou teda nebolo len to, čo treba nakúpiť, ale aj to, ako rýchlo to bude možné dodať jednotkám v Poľsku. Ukázalo sa, že v podstate existujú len dva spoľahlivé zdroje rýchlych dodávok: USA a Južná Kórea.
Fínsky prezident: Diskutovať o tzv. červených čiarach Ruska je zbytočné Čítajte Nedostatok času a desaťročia zanedbávania viedli k núdzovým nákupom, nad ktorými pozorovatelia dvíhali obočie. Kritici poukazujú na chýbajúce súťaže, nepriehľadné spôsoby financovania a pomerne malý prínos pre domáci poľský obranný priemysel.
Dodávky amerických zbraní na osobitnú žiadosť Poľska prišli veľmi rýchlo, a tak je to aj naďalej. Mnohí bezpečnostní experti v Poľsku poznamenávajú, že pre USA je Poľsko ideálnym zákazníkom – platí rýchlo a veľa. Často to znamenalo aj preplácanie alebo finančné straty pri niektorých zmluvách z rokov 2022 až 2024.
Južná Kórea s vysoko mobilizovanou armádou a moderným vybavením pripraveným na použitie tiež nemala problém splniť potreby Poľska. Tanky K2GF a húfnice K9 Thunder zaslala priamo zo svojich vojenských zásob. Odborník na obranu Jarosław Wolski zdôrazňuje, že vybavenie prišlo v kórejskej kamufláži.
Minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz začiatkom roka oznámil, že sa uskutočňuje približne 400 kontraktov, ktoré zahŕňajú nákupy rôznych typov novej výzbroje – vrátane bojového vozidla pechoty Borsuk, novej ponorky, tankov K2, vrtuľníkov Apache (na lízing), modernizácie stíhačiek F-16 a raketometného systému HOMAR-A.
Poľsko investuje aj do bezpilotných lietadiel.
Nové vybavenie pre nové časy
Jedným z príkladov posunu je aj vývoj pozemných dronov, ako je Tarantula.
Vysoko mobilné prieskumné stroje s vlastným pohonom sú navrhnuté tak, aby mohli operovať v rôznorodom teréne – od poľných ciest až po sutiny, schody a obrubníky v mestskom prostredí. V apríli Poľsko podpísalo zmluvu na dodávku 96 Tarantúl za približne 50 miliónov zlotých, teda 11,5 milióna eur.
Sú vybavené pokročilými senzormi, ktoré dokážu detegovať vonkajšie signály, zaznamenávať zvuk a obraz a bezdrôtovo ho prenášať na základňu operátora. Vozidlá by mali vstúpiť do služby v poľskej armáde v rokoch 2026 až 2027.
Od vypuknutia plnohodnotnej vojny na Ukrajine Poľsko strojnásobilo výrobu svojich prenosných protilietadlových raketových systémov – Grom a Piorun. Získali si uznanie nielen vďaka svojim výkonom na Ukrajine, ale aj medzi kupcami v USA a Nórsku.
S akými zbraňami sú teda poľské ozbrojené sily najviac spokojné? Útočná puška MSBS GROT je mimoriadne úspešná. Plne poľská konštrukcia predstavuje špičkový prístup k modulárnym zbraňovým systémom. Očakáva sa, že výrobné kapacity zbrojovky v Radome do budúceho roka prekročia 100-tisíc kusov ročne.
Pokiaľ ide o tanky, potreby Poľska sú dobre pokryté.
Ďalším významným projektom, ktorý sa blíži k finále, je nákup nových obojživelných bojových vozidiel Borsuk. Dohoda z roku 2023 stanovila plány na nákup viac ako tisícky týchto vozidiel spolu s viac ako 300 špecializovanými variantmi na rovnakom podvozku.
Poľsko zároveň modernizuje svoju protivzdušnú obranu, raketové sily a delostrelectvo.
Aj námorníctvo prechádza transformáciou. V programe Miecznik budú do konca tohto desaťročia dodané raketové fregaty. Okrem toho sa do služby dostávajú moderné mínolovky, tri sú vo výstavbe – ide o špičkové plavidlá, ktoré majú pomôcť chrániť kritickú infraštruktúru.
Poľsko je zároveň najväčším výrobcom TNT v NATO. V apríli podpísal poľský výrobca výbušnín Nitro-Chem SA viacročný kontrakt s americkou spoločnosťou Paramount Enterprises International na dodávky naplánované na roky 2027 až 2029. Zmluva na 1,2 miliardy zlotých (276 miliónov eur), na 18-tisíc ton TNT ďalej posilňuje úlohu Poľska ako špičkového dodávateľa výbušnín v NATO.
Ďalšia významná dohoda sa týka nákupu moderných rakiet za 745 miliónov dolárov pre poľské stíhačky F-35. Patrí medzi ne najmodernejšia dostupná munícia vzduch-zem, špeciálne navrhnutá na boj proti nepriateľským radarom, protilietadlovým a protiraketovým systémom.
AGM-88G AARGM-ER je moderná protiradarová strela, ktorá dokáže sama odhaliť a zničiť zariadenia protivzdušnej obrany. Rakety budú dodané v rokoch 2029 až 2035. Ich celkový počet zostáva utajený.
Ministerstvo obrany tiež podpísalo zmluvy s vládou USA na 96 vrtuľníkov AH-64 Apache a s domácimi spoločnosťami na ďalšie odpaľovacie zariadenia pre rakety Patriot a nové prieskumné vozidlo. Poľsko pokračuje v obstarávaní stíhačiek FA-50PL a F-35, ktoré sú schopné dopĺňať palivo počas letu. Prvá skupina z 32 objednaných lietadiel F-35 sa v súčasnosti používa na výcvik poľských pilotov v USA.
Vrtuľníky AH-64E Apache budú pridelené 1. brigáde armádneho letectva v Inowroclavi, kde nahradia zastarané bojové vrtuľníky Mi-24 zo sovietskej éry. Ich príchod, ktorý sa očakáva v roku 2028, výrazne posilní úderné a prieskumné kapacity armádneho letectva. Po dodaní sa Poľsko stane druhým najväčším prevádzkovateľom vrtuľníkov Apache na svete po Spojených štátoch amerických.
Ďalšia významná investícia do obrany bola dokončená v apríli, keď Tusk a Kosiniak-Kamysz podpísali medzivládnu dohodu s USA za dve miliardy dolárov. Dohoda zabezpečuje logistiku, náhradné diely a podporu pre poľské systémy protivzdušnej obrany Patriot vyrobené v USA. Poľský minister obrany zdôraznil, že Poľsko je po USA druhou krajinou na svete, ktorá vlastní najnovšiu verziu systému Patriot integrovanú so systémom velenia IBCS.
Najnaliehavejším problémom, ktorému dnes poľská armáda čelí, je nedostatok munície. Obranní analytici už dlho varujú, že domáci priemysel nedokáže dostatočne rýchlo uspokojiť dopyt. Výzvou sú nielen dodávky munície na Ukrajinu, ale aj doplnenie a rozšírenie poľských strategických rezerv. V reakcii na to vláda vyčlenila tri miliardy zlotých, teda asi 690 miliónov eur, na zvýšenie domácej výroby munície.
Neistota hraničiaca so strachom
Obranná stratégia Poľska na rok 2025 počíta s 230-tisíc ľuďmi, vrátane profesionálnych vojakov, dobrovoľníkov základnej vojenskej služby, jednotiek územnej obrany a príslušníkov aktívnych záloh. K 1. januáru 2025 mali poľské ozbrojené sily 206-tisíc vojakov.
Jednou z otázok vo verejnej diskusii v Poľsku je spoľahlivosť spojenectva s USA. Rozsah neistoty - hraničiacej so strachom - v poľskej spoločnosti nedávno obnažila situácia okolo odchodu amerických síl z vojenského centra v Jasionke a odovzdania jeho velenia NATO.
Veliteľstvo americkej armády v Európe a Afrike (USAREUR-AF) vydalo 7. apríla vyhlásenie, že je "plánovaný presun amerického personálu a vojenskej techniky“ z letiska pri juhovýchodnom meste Rzeszów na iné miesta v Poľsku.
Oznámenie sa zhodovalo so správou televízie NBC, podľa ktorej Biely dom zvažuje stiahnutie 10-tisíc vojakov z východnej Európy. Správa s odvolaním sa na amerických aj európskych predstaviteľov naznačila, že by sa to mohlo týkať síl v Rumunsku a Poľsku.
V Poľsku vypukla panika a šíriaca sa správa bola jasná: Američania sa sťahujú. Kosiniak-Kamysz obišiel všetky hlavné spravodajské siete, aby vysvetlil toto rozhodnutie. Poľský premiér zase upokojoval verejnosť, že všetko bolo vopred dohodnuté.
Generál Mirosław Różański, bývalý veliteľ poľských ozbrojených síl a veterán misií v Iraku a Afganistane, zdôraznil jedinečnosť postavenia Poľska - spoločná hranica s nepriateľským Ruskom znamená, že akákoľvek otázka národnej bezpečnosti je mimoriadne citlivá. Každé vyslovené slovo a každý vývoj obrannej pozície Poľska, najmä úlohy USA v nej, má významnú váhu.
V Poľsku pretrvávajú obavy, že Američania sa nakoniec z Európy úplne stiahnu, pričom mnohí si už ani nekladú otázku či, ale kedy.
Každá správa o amerických jednotkách vyvoláva medzi Poliakmi obavy. Różański sa pripája k mnohým analytikom a expertom, ktorí hlásajú rozvážnejší prístup a vyzývajú ľudí, aby zostali racionálni a spoliehali sa na overené fakty, a nie na emócie či dezinformácie – najmä tie, ktoré šíri ruská a bieloruská rozviedka.
„Vyzývam všetkých, aby zostali pokojní,“ povedal. „Musíme zhromaždiť všetky možné informácie, overiť ich, založiť svoje rozhodnutia na faktoch – a až potom čokoľvek verejne oznámiť.“
The Eastern Frontier Initiative (TEFI):
Článok vznikol v rámci The Eastern Frontier Initiative (TEFI), spoločného projektu nezávislých vydavateľských domov v strednej a východnej Európe na témy regionálnej a európskej bezpečnosti. TEFI má za cieľ podporiť šírenie vedomostí a prispievať k lepšej odolnosti európskej demokracie.
Členmi konzorcia sú 444 (Maďarsko), Gazeta Wyborcza (Poľsko), SME (Slovensko), PressOne (Rumunsko) a Bellingcat (Holandsko).
Projekt TEFI je financovaný Európskou úniou. Vyjadrené názory a postoje sú názormi a vyhláseniami autorov a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani EACEA za ne nepreberajú žiadnu zodpovednosť.
