Kým sa nestretnem s Putinom, nič sa v otázke mieru na Ukrajine nezmení, vyhlásil Trump (SME Minúta)

Macron absolvoval svoj prvý telefonát s pápežom Levom XIV., hovorili o mieri vo svete, najmä na Ukrajine a v Pásme Gazy. (TASR)

Na Ukrajine sa oslavuje Deň vyšyvanky, čo je tradičná vyšívaná košeľa, ktorá je súčasťou ľudového kroja.

Zelenskyj pri tejto príležitosti zverejnil na sociálnych sieťach fotografiu, na ktorej sú aj s manželkou Olenou vo vyšívanom odeve.

Kým Zelenskyj má čiernu košeľu s bielou a červenou výšivkou, jeho manželka má bohato riasenú bielu blúzku s výrezovou výšivkou.

V sprievodnom texte Zelenskyj pripomenul, že „každý vzor na ukrajinskej vyšyvanke nesie silu nášho rodu, našich tradícií, našej histórie“ a vyžaruje „silu mnohých ľudí, vďaka ktorým sme všetci nažive“. Tradičnú výšivku označil za „puto prenášané z pokolenia na pokolenie, ktoré si musíme vážiť a ceniť“ a zachovať pre ďalšie generácie.

Pôvodná vyšyvanka je biela, ale v súčasnosti sú už vyšyvanky dostupné v akejkoľvek farbe. Vzory sa líšia v závislosti od regiónu. Nosením tejto košele Ukrajinci dávajú najavo svoj patriotizmus. Organizujú sa aj takzvané vyšyvankové pochody na podporu ľudových tradícií. Deň vyšyvanky býva obvykle v tretí štvrtok mesiaca máj.

(zdroj: Volodymyr Zelenskyy/X)

Nemecký minister obrany sa vyslovil proti výzvam, aby dávali štáty NATO na obranu najmenej päť percent svojho HDP.

Reagoval tak na výroky nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula, ktorý tejto požiadavke Trumpa predtým vyjadril podporu. Na rokovaniach v rámci Aliancie sa podľa Pistoriusa bude pravdepodobne hovoriť o zvýšení výdavkov na tri percentná HDP alebo viac.

Informuje o tom agentúra DPA.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 zaviazali, že budú na obranu vyčleňovať dve percentá svojho HDP. Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP. Zo všetkých členov Aliancie je k tomuto cieľu najbližšie Poľsko, ktoré chce dať tento rok na svoju obranu 4,7 percenta HDP.

Wadephul na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v tureckej Antalyi Trumpov návrh verejnej podporil. Podľa svojich slov sa na tom zhodol so šéfom americkej diplomacie Marcom Rubiom.

Šéf nemeckej diplomacie zároveň dal najavo, že investície do obrany vo výške tri a pol percenta HDP by boli dostačujúce za predpokladu, že ďalšie percento a pol by sa vynakladalo na vojenskú infraštruktúru. Takýto prístup nedávno predstavil generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Pistorius nepovažuje percentuálny podiel HDP pri obranných výdavkoch za príliš dôležitý. „Dôležité je, aby sa ciele spôsobilostí NATO, ktoré sa potom stanovia, plnili rýchlo, komplexne a včas,“ povedal. Neskôr tiež podľa DPA vyjadril nesúhlas s vyjadreniami svojho kolegu.

„Teší ma veľmi, veľmi dobrý štart, ktorý som mal a mám s mojím kolegom, ministrom zahraničných vecí Wadephulom. Zároveň vie rovnako dobre ako ja, že rozpočet na obranu je stanovený v sekcii 14, čo je môj rezort,“ dodal Pistorius. (TASR)

Spojené štáty nemajú podľa ministra zahraničia Rubia veľké očakávania od rusko-ukrajinských rokovaní v Istanbule.

Rubio uviedol, že neočakáva prelom v rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom v Istanbule, kam Moskva vyslala len delegáciu na nižšej úrovni.

Uviedol to po neformálnych rokovaniach ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré sa konali v tureckej Antalyi, informuje agentúra AFP a stanica Sky News.

Rubio povedal, že v piatok sa v Istanbule stretne s tureckým ministrom zahraničných vecí a tiež s ukrajinskou delegáciou. Čo sa však týka samotných priamych rokovaní Ukrajiny s Ruskom, šéf americkej diplomacie uviedol, že USA od nich nemajú „veľké očakávania“.

Zopakoval pritom skoršie štvrtkové tvrdenie Trumpa, že riešenie vojny na Ukrajine si vyžaduje rozhovory medzi ním a Putinom.

„Dúfam, že sa mýlim. Dúfam, že zajtra dosiahnu obrovský pokrok... Ale úprimne povedané, neverím, že dôjde k prelomu, dokým sa prezident Trump nestretne tvárou v tvár s prezidentom Putinom a nevytýči svoje zámery ohľadom ďalšieho postupu,“ povedal Rubio. Uviedol tiež, že po tom, ako sa skončia rozhovory v Istanbule, USA rozhodnú, kedy by mohlo dôjsť k stretnutiu Trumpa s Putinom.

Šéf americkej diplomacie uznal, že ruská delegácia v Istanbule nie je na takej úrovni, „ako sme dúfali“. Oznámil tiež, že v Istanbule sa v piatok stretne s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, zatiaľ čo s ruskou delegáciou sa stretne nižšie postavený predstaviteľ USA. (TASR)

Rokovania medzi Kyjevom a Moskvou sa začnú až v piatok, dnes sa neuskutočnia kvôli logistike, uviedli ruské médiá.

Informovala o tom ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na nemenovaný zdroj, ktorý označila za blízky k organizácii rozhovorov.

TASS už skôr písala, že rozhovory budú pravdepodobne odložené na piatok.

Ukrajinská delegácia, ktorá je na ceste z Ankary do Istanbulu, má ešte dnes pricestovať do istanbulského paláca Dolmabahçe, kde sa prvé priame rokovania po troch rokoch vojny majú konať, ale dnes sa rozhovory neuskutočnia, napísal na svojom webe ruský denník Kommersant.

Podľa neho sa dnes večer s ruskou delegáciou stretne šéf tureckej diplomacie Hakan Fidan. Schôdzku medzitým podľa agentúr potvrdil hovorca tureckého ministerstva zahraničia, podľa ktorého sa toto stretnutie uskutoční v paláci Dolmabahçe. (ČTK)

Nemecko a Veľká Británia chcú vyvinúť presnú zbraň s dlhým dosahom. Vyzývajú spojencov, aby sa k nim pripojili.

Oznámil to v Berlíne nemecký minister obrany Boris Pistorius na stretnutí so svojím britským kolegom Johnom Healeym, zameranom na implementáciu tzv. Dohody z Trinity House, bilaterálnej dohody o vojenskej spolupráci medzi Nemeckom a Britániou podpísanej vlani v októbri.

Informuje o tom agentúra DPA.

„Konkrétne to znamená, že sme začali vyvíjať zbraňové systémy s dosahom viac ako 2000 kilometrov,“ povedal Pistorius. Súčasná situácia vo svete podľa neho jednoznačne ukazuje, že je potrebné preklenúť všetky medzery v obranných schopnostiach, a to čo najrýchlejšie.

Vývojom presnej zbrane s dlhým dosahom prevzali obe krajiny vedúcu úlohu v európskom projekte ELSA (European Long-Range Strike Approach) zameranom na schopnosť zničiť vojenské zariadenia alebo dôležitú infraštruktúru potenciálneho nepriateľa aj v hĺbke jeho územia, konštatovala DPA.

O vývoji novej zbrane v spolupráci s Nemeckom informoval Healey už pred svojou cestou do Nemecka, neuviedol však podrobnosti o časovom harmonograme ani rozpočte projektu. S Pistoriusom diskutoval aj o spoločnom obstarávaní torpéd Sting Ray pre námorné hliadkové a prieskumné lietadlá P-8 Poseidon a nákupe pontónových mostov pre nemecké ozbrojené sily vyrobených v Británii. (TASR)

Putin dekrétom odvolal veliteľa ruských pozemných síl, armádneho generála Olega Saľukova, stane sa zástupcom Šojgua.

Od roku 2014 velil napríklad aj vojenským prehliadkam na Červenom námestí v Moskve. Informovala o tom agentúra AFP.

Saľukov bude podľa stanice BBC pôsobiť ako zástupca tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Sergeja Šojgua. Kto ho vo funkcii nahradí, bezprostredne nie je známe.

Saľukov bol vrchným veliteľom pozemných síl ruskej armády od mája 2014. Táto zložka ruských ozbrojených síl je podľa ruských médií najpočetnejšia, a to aj z hľadiska techniky.

Patria pod ňu motostrelecké, tankové a raketové jednotky či delostrelectvo, ale aj prieskumné útvary a jednotky protivzdušnej obrany. (TASR)

Nemecko a jeho spojenci podľa kancelára Merza skonfiškujú zmrazené ruské aktíva, pokiaľ to bude právne možné.

Nový šéf nemeckej vlády to povedal v rozhovore s týždenníkom Die Zeit, o ktorom informuje agentúra Reuters. So spojencami Merz diskutuje kvôli pokračujúcej ruskej agresii na Ukrajine tiež o ďalších sankciách voči Moskve týkajúcich sa hlavne energetického a bankového sektora.

Možné zhabanie ruských aktív sa podľa 69-ročného politika teraz právne preveruje. "Ak bude existovať možnosť, ako tieto aktíva využiť na solídnom právnom základe, urobíme to. Musíme si ale byť vedomí aj rizík, ktoré takýto krok znamená pre európsky finančný trh, "dodal Merz.

Po tom, čo Putin vo februári 2022 vyslal svoje vojská na Ukrajinu, zakázali Spojené štáty a ich spojenci transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií, čím zmrazili ruské aktíva v hodnote približne 300 miliárd dolárov.

Európski lídri chcú peniaze využiť na obnovu Ukrajiny, ale zatiaľ sa nedohodli na tom, ako sa vyhnúť možným právnym problémom a vytvoreniu problematického medzinárodného precedensu.

Predstavitelia Nemecka aj Európskej centrálnej banky sa zatiaľ zdráhali ruské štátne rezervy zabaviť a varovali, že by takýto krok mohol čeliť právnym námietkam a tiež ohroziť euro ako rezervnú menu. Výnosy z týchto peňazí však pomáhajú kryť pôžičky, ktorými západní spojenci podporujú brániacu sa Ukrajinu. (ČTK)

NATO sa blíži k dohode, ktorá by mohla uspokojiť požiadavku Trumpa na výdavky vo výške piatich percent HDP na obranu.

Vo štvrtok sa k návrhu pripojili aj kľúčoví európski hráči - Nemecko a Francúzsko.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte navrhol, aby sa 32-členná aliancia zaviazala do roku 2032 vynakladať 3,5 percenta HDP na priame vojenské výdavky a ďalších 1,5 percenta na širšie bezpečnostné opatrenia. Tento kompromis by Trumpovi poskytol požadované číslo, no zároveň by dal európskym spojencom priestor, keďže mnohí z nich len ťažko dosahujú súčasný cieľ dvoch percent HDP.

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul na stretnutí so svojimi partnermi v Turecku uviedol, že Berlín je pripravený „nasledovať“ Trumpovu výzvu. „Návrh pána Rutteho znamená dosiahnutie piatich percent, ktoré prezident Trump požadoval a považuje za nevyhnutné. A my ho v tom podporujeme,“ povedal Wadephul.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot tiež podporil návrh: „Cieľ 3,5 percenta je správna suma pre základné obranné výdavky,“ uviedol novinárom v Turecku. Podpora Nemecka a Francúzska sťažuje ostatným európskym spojencom a Kanade možnosť odmietnuť dohodu na júnovom samite NATO v holandskom Haagu. Plán už podporili aj Spojené štáty.

Trump opakovane varoval, že nebude chrániť krajiny, ktoré podľa neho neplnia svoje záväzky. V snahe nevyvolať napätie neboli na stretnutí v Turecku žiadne verejné námietky. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani oznámil, že Taliansko tento týždeň dosiahlo dvojpercentný cieľ NATO a je pripravené diskutovať o ďalšom zvyšovaní výdavkov.

Východoeurópski členovia NATO, najviac znepokojení hrozbou z Ruska, ako pobaltské štáty a Poľsko, už avizovali ochotu prekročiť úroveň piatich percent na priame vojenské výdavky. Žiadna z 32 krajín NATO, vrátane USA, však v súčasnosti na obranu nevynakladá päť percent HDP. (SITA)

Priame rokovania Ukrajiny a Ruska v Istanbule sa začnú v noci alebo až v piatok, oznámil prezident Zelenskyj.

Ukrajina je podľa jeho slov na rozhovory pripravená. Súčasne však dodal, že ak sa ukrajinská a ruská delegácia dohodnú na prímerí medzi znepriatelenými stranami, osobné stretnutie s Putinom nebude potrebné.

Informovala o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj na tlačovej konferencii po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom potvrdil, že na rokovaniach sa osobne nezúčastní, ale vysiela delegáciu, ktorej vedením poveril ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova. Sprevádzať ho budú vojenskí a spravodajskí dôstojníci.

Ukrajinská delegácia bude mať podľa Zelenského mandát vyjednávať o prímerí s Ruskom a v Istanbule zostane až do piatka. Okrem Ukrajincov a Rusov budú na rokovaniach prítomní aj americkí a tureckí predstavitelia, dodal.

„Nemôžeme behať po svete a hľadať Putina,“ povedal Zelenskyj. Podľa neho je Putinova neúčasť na rokovaniach prejavom neúcty voči Erdoganovi aj voči americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Zopakoval, že Rusko je potrebné dostať pod väčší politický a ekonomický tlak a uvaliť naň prísnejšie sankcie, ak nepreukáže ochotu rokovať o prímerí.

Ukrajinská hlava štátu podľa Reuters podporuje okamžitý a bezpodmienečný 30-dňový pokoj zbraní. Putin ale povedal, že najprv chce začať rozhovory, na ktorých by sa mohli prediskutovať podrobnosti takéhoto prímeria. Do Istanbulu vyslal delegáciu vedenú Vladimirom Medinským, hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní pred troma rokmi.

Medinskij povedal, že Moskva považuje nadchádzajúce rokovania s Kyjevom ako pokračovanie tých, ktoré sa uskutočnili v roku 2022 v prvých týždňoch ruskej invázie na Ukrajinu. Ruský vyjednávač trvá na tom, že ním vedená delegácia má potrebné právomoci na vyjednávanie s ukrajinskou stranou a jej cieľom bude „hľadať možné riešenia“ toho, čo Moskva označuje za základné príčiny konfliktu.

Nemenovaný zdroj agentúry TASS povedal, že ruský tím sa po Medinského tlačovej konferencii presunul na určené miesto rokovaní, kde bude čakať na ukrajinskú stranu.

Erdogan podľa svojej kancelárie Zelenskému na schôdzke povedal, že Turecko je pripravené hostiť rokovania medzi ním a Putinom, kedykoľvek na to budú lídri pripravení. Erdogan si podľa slov Zelenského myslí, že vojna na Ukrajine sa musí s ohľadom na súčasnú situáciu skončiť priamymi rokovaniami medzi Moskvou a Kyjevom.

Rusko tvrdí, že Kyjev by mohol prestávku v bojoch využiť na povolanie ďalších vojakov a získanie ďalších západných zbraní, píše Reuters. (TASR)

Ruský prezident Putin predĺžil platnosť obranného plánu Ruskej federácie do roku 2027.

Obranný plán na roky 2021 – 2025 platí od 12. novembra 2020 a jeho cieľom bolo určiť smerovanie obrany Ruskej federácie v kontexte aktuálnych bezpečnostných výziev a geopolitickej situácie. Vo zverejnenom dokumente Putin nariaďuje zmeniť termíny v pôvodnom texte tak, aby sa jeho platnosť predĺžila až do roku 2027.

Prvý obranný plán v histórii Ruska bol schválený v januári 2013. Definuje potenciálne riziká a hrozby pre bezpečnosť štátu, ako aj koordinované opatrenia v základných oblastiach, ako sú rozvoj ozbrojených síl, realizácia zbrojných programov, mobilizačná príprava a územná obrana.

Obranný plán Ruskej federácie na roky 2021 – 2025 je strategický dokument, ktorý určuje hlavné smerovanie ruskej obrany a bezpečnostnej politiky v danom období. Podrobnosti dokumentu sú verejnosti neprístupné.

Analytici naznačujú, že tento obranný plán definuje priority v oblastiach, ako je modernizácia armády, jadrové odstrašovanie a pripravenosť na konfliktné scenáre zahŕňajúce NATO alebo susedné štáty. Súčasný geopolitický kontext – vrátane ruskej vojny proti Ukrajine – naznačuje, že dokument bol pravdepodobne upravený tak, aby zahŕňal dlhodobé ciele týkajúce sa kontroly nad okupovanými ukrajinskými územiami. (TASR)

Turecký prezident Erdogan uznáva Krym za ukrajinské územie, hovorí ukrajinský prezident.

Ukrajinský Krymský polostrov v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Rusko ešte v roku 2014. Tomu predchádzala krátka vojenská operácia Ruska a referendum, ktoré Kyjev a západné mocnosti označujú za nezákonné. Erdogan aj v minulosti vyhlásil, že Rusko by malo Ukrajine Krym vrátiť.

Skutočnosť, že Turecko uznáva Krym za súčasť Ukrajiny, označil Zelenskyj za veľmi dôležitý signál a znak politickej podpory.

Moskva podľa Sky News chce, aby sa Kyjev v rámci mierovej dohody Krymu oficiálne vzdal. Zelenskyj túto požiadavku niekoľkokrát odmietol s tvrdením, že formálne odovzdanie tohto územia Rusku bolo pre Ukrajinu vždy červenou čiarou a taktiež je v rozpore s ukrajinskou ústavou.

Rokovanie za zatvorenými dverami s Erdoganom trvalo podľa agentúry Anadolu takmer tri hodiny. Zúčastnil sa na ňom aj turecký minister obrany Yasar Güler, Erdoganov hlavný poradca pre zahraničnú politiku a bezpečnosť Akif Cagatay Kilic či šéf spravodajskej služby Ibrahim Kalin. (TASR)

Ministri formátu Weimar+ rokovali so šéfom diplomacie Ukrajiny, oznámilo poľské ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa vyhlásenia tohto rezortu sa stretli šéfovia rezortov diplomacie Poľska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny, teda Radoslaw Sikorski, Johann Wadephul, Jean-Noël Barrot

a Andrij Sybiha na okraj neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí štátov NATO v Antalyi. Na stretnutí hovorili aj o aktuálnych snahách zameraných na dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru medzi Ruskom a Ukrajinou.

Formát nazvaný Weimarský trojuholník združuje Poľsko, Nemecko a Francúzsko, zatiaľ čo Weimar+ je rozšírený o ďalšie veľké európske štáty, pripomína PAP. (TASR)

Ukrajinskú delegáciu na rokovaniach so zástupcami Ruska v Istanbule povedie minister obrany Umerov.

Potvrdil to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Povedal, že on osobne by v Istanbule nemal čo robiť a že ukrajinská strana teraz čaká na informácie od Turecka a Spojených štátov o začiatku rokovaní. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj na rokovania s Ruskom osobne nepôjde, vyšle delegáciu.

O zložení delegácie sa rozhoduje v týchto chvíľach, povedal pre agentúru AFP vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej vlády.

Samotný Zelenskyj, ktorý dve a pol hodiny rokoval v Ankare s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdogan, do Istanbulu podľa tohto zdroja nepôjde. (TASR)

Kým sa nestretnem s Putinom, nič sa v otázke mieru na Ukrajine nezmení, vyhlásil prezident USA Trump.

„Neverím, že k niečomu dôjde, kým sa my dvaja nestretneme - či sa vám to páči alebo nie,“ povedal Trump novinárom na palube prezidentského špeciálu Air Force One na ceste z Kataru do Spojených arabských emirátov.

V Istanbule by sa vo štvrtok mali začať priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. Ich uskutočnenie minulú nedeľu navrhol ruský prezident Vladimir Putin. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj ho následne vyzval na osobné stretnutie v Turecku. Ruský líder však účasť na rokovaniach odmietol.

Napriek plánovanému programu v Katare a SAE Trump do poslednej chvíle nevylučoval, že by do Turecka mohol vo štvrtok vycestovať. Cestu Biely dom definitívne vylúčil až v noci na štvrtok krátko po tom, čo Kremeľ oficiálne oznámil, že ruskú delegáciu nepovedie Putin, ale vyjednávač Vladimir Medinskij.

Trump však nevylúčil, že by mohol zajtra poletieť do Turecka v prípade, že na štvrtkovom rokovaní medzi ruskou a ukrajinskou delegáciou v Istanbule dôjde k pokroku. (TASR)

Rusko posiela na front zle vycvičených vojakov, chce získať výhodu pri rokovaniach, píše Inštitút pre štúdium vojny.

„Ruská armáda údajne generuje dostatok síl na nahradenie strát a zároveň posilňuje veľkosť svojho zoskupenia na Ukrajine, aj keď čelí zvýšenej miere strát na každom získanom kilometri štvorcovom,“ uvádza inštitút.

Podľa analytikov ruský prezident Vladimir Putin akceptuje značné straty výmenou za minimálne územné zisky, aby ovplyvnil vnímanie ruských vojenských schopností a vyvíjal počas rokovaní tlak na Ukrajinu.

Putin v utorok vyhlásil, že do ruskej armády sa každý mesiac dobrovoľne hlási 50 až 60-tisíc ľudí. ISW sa domnieva, že Rusko je schopné nahrádzať straty a zároveň zvyšovať celkový počet vojakov na Ukrajine. „Ruské sily pravdepodobne dokážu udržať tempo dopĺňania a rozširovať svoju prítomnosť na Ukrajine rýchlym nasadzovaním zle vycvičeného personálu,“ konštatuje ISW.

Noví ruskí vojaci často absolvujú len mesačný výcvik pred odchodom na front. „Ruská armáda v súčasnosti uprednostňuje nasadzovanie zle vycvičených regrútov do vysoko stratových pechotných útokov, aby dosiahla pomalé územné zisky, aj za cenu vyšších strát,“ uvádza inštitút. (SITA)

Ruská delegácia v Istanbule je podľa ukrajinského prezidenta „atrapa“ s nejasným mandátom.

„Musíme pochopiť úroveň ruskej delegácie a jej mandát, či je schopná sama prijímať rozhodnutia,“ povedal Zelenskyj. „Sme v kontakte s americkou stranou, verím, že aj oni budú v Turecku prítomní na vysokej úrovni,“ uviedol.

„Čo sa týka Rusov, uvidíme. Oficiálne nebolo nič potvrdené, ale podľa toho, čo sme videli, to vyzerá skôr na atrapu ako na niečo vážne. Čo vieme s istotou, je to, kto v skutočnosti rozhoduje na ruskej strane. A podľa toho budeme konať,“ dodal.

Podľa Zelenského si Ukrajina „po rozhovore s Erdoganom premyslí, čo urobí a aké budú ďalšie kroky“.

Ruskú delegáciu v Istanbule vedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, ktorý bol aj na doteraz posledných priamych rozhovoroch s Ukrajinou v marci 2022. Moskva do Turecka nevyslala ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova ani Putinovho poradcu pre zahraničnú politiku Jurija Ušakova, ktorí viedli rokovania so Spojenými štátmi v Saudskej Arábii, uviedol britský denník The Guardian.

Zloženie ukrajinskej delegácie zatiaľ nie je známe, bude však na najvyššej úrovni, povedal Zelenskyj po príchode do Ankary. Jej súčasťou by mali byť zástupcovia ministerstva zahraničných vecí, prezidentskej kancelárie, armády a tajných služieb.

Na slová ukrajinského prezidenta už reagovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá Zelenského označila za „klauna“ a „porazeného“.

„Kto používa slovo 'atrapa'? Šašo? Neúspešný kandidát? Niekto bez akéhokoľvek vzdelania,“ vyhlásila hovorkyňa ruskej diplomacie. (TASR)

Ukrajinsko-ruské rokovania by sa na žiadosť Turecka mali uskutočniť popoludní v Istanbule.

Ruská agentúra TASS s odvolaním na svoje zdroje pôvodne informovala, že rokovania oboch znepriatelených strán by mohli začať o 10:00 miestneho času.

Ruská delegácia na čele s poradcom prezidenta Vladimirom Medinským je už v Istanbule. Zloženie ukrajinskej delegácie zatiaľ nezverejnili.

V Ankare sa však podľa agentúry Reuters už nachádza prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj, ktorý má naplánované stretnutie so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pristál v Ankare. Stretne sa s tureckým prezidentom Erdoganom.

Ukrajinský prezident vystúpil z lietadla a na letiskovej ploche ho privítali príslušníci tureckej armády.

Očakáva sa, že bilaterálne stretnutie medzi Zelenským a Erdoganom sa uskutoční v priebehu hodiny.

Zelenskyj v krátkom výstupe pre médiá povedal, že Ukrajina je ohľadom rokovaní s Ruskom v kontakte s americkou delegáciou.

Zelenskyj v súvislosti s ruskou delegáciou v Istanbule dodal, že "oficiálne nepozná úroveň (zastúpenia Ruska), ale z toho, čo sme videli, vyzerajú ako náhradné rekvizity.“

Zelenskyj dodal, že Ukrajina sa rozhodne o svojich ďalších krokoch po jeho stretnutí s Erdoganom. (BBC)

Estónske námorníctvo sa pokúsilo zadržať ropný tanker sankcionovaný Veľkou Britániou smerujúci do Ruska. (TASR)

V prípade pokroku v ukrajinsko-ruských rokovaniach môže prezident USA Trump prísť do Turecka.

„Keby sa niečo stalo, vycestoval by som v piatok,“ vyhlásil Trump.

Americký prezident je aktuálne na návšteve Kataru a v priebehu dňa dorazí do Spojených arabských emirátov v rámci svojej cesty po krajinách Blízkeho východu.

V tureckom Istanbule by sa mali začať priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022.  (TASR)

Putin do Turecka na rokovanie so Zelenským neprišiel, lebo je zbabelý, vyhlásil český minister Lipavský.

„Putinova neúčasť na rokovaniach v Istanbule s Ukrajincami, kam vyslal svojho poradcu Medinského, svedčí o zbabelosti ruského prezidenta,“ napísal český minister zahraničných vecí Jan Lipavský.

Pred začiatkom rokovania šéfov diplomacií krajín NATO uviedol, že Putin sa schôdzky zjavne bojí, keďže do Turecka poslal „ideologickú figúru“. Už to je podľa českého ministra signálom, že k rokovaniu nebude pristupovať príliš pozitívne.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že teraz je na Rusoch, aby urobili ďalšie potrebné kroky, pretože Ukrajina je na záväzok prímeria a okamžité rokovania pripravená.

Ak by sa schôdzka medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule uskutočnila, išlo by o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. Minulú nedeľu ho navrhol ruský prezident Vladimir Putin, ktorého prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj následne vyzval na osobné stretnutie v Turecku.

Do poslednej chvíle nebolo jasné, či Putin do Turecka príde. Moskva nakoniec v stredu večer oznámila, že ruskú delegáciu povedie Vladimir Medinskij, ktorý bol hlavným ruským vyjednávačom aj počas mierových rokovaní pred troma rokmi. (TASR)

Ak by rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom dnes pokročili, Trump by v piatok prišiel do Istanbulu.

Šéf Bieleho domu to podľa agentúry AFP povedal počas návštevy Kataru. "Viete, keby sa niečo stalo, tak by som tam v piatok išiel," vyhlásil Trump.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v uplynulých dňoch opakovane vyzýval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby na rokovania do Istanbulu prišiel. V stredu večer však Moskva dala najavo, že šéf Kremľa sa rozhovorov nezúčastní a do Turecka poslal delegáciu vedenú svojím poradcom Vladimirom Medinským.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová vo štvrtok povedala, že ruská delegácia je v Istanbule a je pripravená na "seriózne rozhovory".

Ukrajinský predstaviteľ podľa agentúry Reuters uviedol, že Zelenskyj sa má vo štvrtok stretnúť s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a potom sa rozhodne ohľadom rokovaní s Ruskom. Už skôr dal najavo, že z ruskej strany nie je ochotný rokovať s nikým iným ako s Putinom. (ČTK)

USA sú podľa ministra Rubia otvorené akémukoľvek mechanizmu na dosiahnutie mieru na Ukrajine. Očakávajú pokrok.

„Práce je veľa. Naďalej sme odhodlaní to urobiť. Samozrejme, ako všetci ostatní, sme netrpezliví, chceme, aby k tomu došlo, ale je to náročné. Dúfam, že sa čoskoro dosiahne pokrok,“ povedal minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, ktorý je v tureckej Antalyi na ministerskom zasadnutí NATO.

Zopakoval tiež, že konflikt na Ukrajine nemá vojenské riešenie.

Rubio sa tak vyjadril pred začiatkom priamych rokovaní medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou v Istanbule. Pôjde o prvé priame stretnutie znepriatelených strán od marca 2022. (TASR)

V mierových rozhovoroch medzi Ruskom a Ukrajinou je podľa šéfa NATO rad na Moskve, aby urobila ďalší krok.

Mark Rutte to povedal pri príchode na neformálne zasadnutie ministrov zahraničia krajín Severoatlantickej aliancie. Dodal, že Ukrajina ukázala, že stojí o prímerie a rokovania.

"Lopta je jasne na ruskej strane ihriska," odpovedal Rutte na otázku novinárov, čo znamená Putinova neúčasť v Istanbule. Rusi podľa Rutteho musia vysvetliť, čo ich kroky znamenajú a o čo sa usilujú.

Rutte poznamenal, že niet pochýb o tom, že Moskva do Istanbulu posiela delegáciu na nižšej úrovni, napriek tomu zostáva optimistický. Zopakoval, že ďalší krok musí urobiť Rusko. (ČTK)

Ruskej vedkyni Ksenii Petrovovej z Harvardovej univerzity hrozí deportácia späť Ruska.

Z vlasti odišla do Spojených štátov zo strachu z politického prenasledovania. Uviedol to jej právnik.

Americký Úrad pre imigráciu a clá (ICE) vo februári zadržal Petrovovu na letisku po prílete z dovolenky vo Francúzsku.

Z trestného oznámenia podaného 16. februára vyplýva, že na letisku v Bostone ju zadržali pre údajné neohlásenie biologických vzoriek v batožine.

Následne jej oznámili, že jej vízum bolo zrušené a bude deportovaná späť do Ruska. Podľa stanice CNN Petrovovu v stredu obvinili z pokusu o pašovanie žabích embryí do Spojených štátov.

„Je pravda, že vláda sa snaží deportovať Kseniu,“ uviedol jej právnik pre AFP. „Bude mať príležitosť predložiť svoju žiadosť o azyl a neočakávame rozhodnutie o jej prípadnej deportácii v najbližšej dobe,“ dodal.

Petrovova úradom povedala, že pri návrate do Ruska sa obáva zadržania pre účasť na politických protestoch. „Budeme naďalej bojovať za slobodu Ksenie, ako aj za jej imigračný status v USA,“ vyhlásil jej právnik.

Trump od návratu do Bieleho domu zvýšil počet deportácií v snahe zakročiť proti nelegálnej migrácii, vrátane migrantov študujúcich na vysokých školách.

Vláda podľa AFP odňala víza a deportovala zahraničných študentov, ktorí sa zapojili do propalestínskych protestov. Obvinila ich tiež z podpory militantného hnutia Hamas.

Vládna administratíva tiež pohrozila prestížnym univerzitám zmrazením financovania a ďalšími trestmi, čo vyvolalo obavy zo znižovania akademickej slobody.

Počas uplynulého Rusko stratilo 1 220 vojakov, od začiatku vojny zhruba 970 590, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa ukrajinského velenia prišla ruská armáda aj o osem tankov, 13 obrnených bojových vozidiel pechoty, 45 delostreleckých systémov, dva raketomety a jeden vrtuľník.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko celkovo stratilo už 10 812 tankov, 22 514 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 872 delostreleckých systémov, 1 384 raketometov a 336 vrtuľníkov.

Na podstavec, na ktorom v Žiline vystavujú sanitku Oksana, niekto nastriekal znak „Z“. Aktivisti ho prelepili slovenskou vlajkou. (My Regióny)

Stredajší ruský raketový útok na ukrajinské mesto Sumy si vyžiadal životy najmenej troch ľudí.

Na faebooku to oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov.

Ruská raketa podľa guebernátora zasiahla priemyselný objekt v tomto meste na severovýchode Ukrajiny.

Sumská oblasť hraničí s ruskou Kurskou oblasťou a počas viac ako tri roky trvajúcej vojny je opakovane terčom ruských útokov, a to najmä v uplynulých mesiacoch, píše Reuters.

Ruský raketový útok na Sumy z 13. apríla tohto roku si vyžiadal najmenej 35 obetí vrátane dvoch detí a viac ako 110 osôb utrpelo zranenia. Dve balistické strely zasiahli centrum mesta, keď sa na uliciach schádzalo množstvo civilistov oslavujúcich Kvetnú nedeľu.

Ukrajinská vláda po útoku odvolala vtedajšieho gubernátora Sumskej oblasti Volodymyra Arťucha, ktorého vo funkcii nahradil Hryhorov. Agentúra Reuters pripomína, že Rusko odmieta, že by sa pri svojich útokoch zameriavalo na civilistov. (TASR)

Po oznámení Kremľa o neúčasti Putina v Istanbule agentúra Reuters potvrdila, že do Turecka nepricestuje ani Trump.

Agentúra sa odvolala na amerických predstaviteľov. Tí uviedli, že zmena Trumpovho harmonogramu by bola logisticky náročná a šlo by tiež o „diplomatickú výzvu“ pripraviť prezidenta na rokovania v takom krátkom čase.

Donald Trump je teraz na niekoľkodňovej návšteve Blízkeho východu, napriek tomu počas týždňa povedal, že by do Istanbulu letel, keby si myslel, že to pomôže. (ČTK)

Putin sa rokovaní s Ukrajinou v Istanbule nezúčastní, vyplýva zo stredajšieho vyjadrenia Kremľa.

Ruskú delegáciu vo štvrtok povedie Putinov poradca Vladimir Medinskij, oznámila agentúra TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin v debate so svojím poradcom Vladimirom Medinským. (zdroj: SITA/AP)

Na ceste do Turecka už je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý dal vopred najavo, že chce rokovať priamo s Putinom.

Moskva dlho nechcela spresniť, kto ju v Istanbule bude reprezentovať.

Súčasťou ruskej delegácie budú tiež napríklad námestník ministra zahraničia Michail Galuzin, zástupca náčelníka generálneho štábu Igor Kosťukov či námestník ministra obrany Alexander Fomin.

Putin, ktorý vojnu proti Ukrajine pred viac ako tromi rokmi rozpútal, dokument určujúci zloženie ruskej delegácie podpísal v stredu.

Štvrtkové rusko-ukrajinské rokovania v Istanbule navrhol cez víkend práve ruský prezident, ktorý tak urobil po tom, ako Ukrajina, Británia, Francúzsko, Nemecko a Poľsko vyzvali Moskvu, aby pristúpila na 30-dňové prímerie počnúc 12. májom. Rusko ale aj po tomto dátume v útokoch pokračuje.

Ruské médiá a zdroje z Kremľa dopredu naznačovali, že najvyšší ruskí činitelia do Istanbulu nedorazia. Denník Kommersant napísal, že medzi ruskými zástupcami pravdepodobne nebude minister zahraničia Sergej Lavrov, a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov oznámil, že Putin má na 15. mája naplánovanú pracovnú schôdzku.

Ako na neúčasť Putina bude reagovať Kyjev, zatiaľ nie je jasné. Ukrajinské zdroje počas dňa agentúre Reuters povedali, že ukrajinské vedenie rozhodne o ďalšom postupe v mierových rozhovoroch, až keď bude jasné, či sa ich zúčastní práve ruská hlava štátu. (ČTK)

Ukrajina je podľa prezidenta Zelenského pripravená na akýkoľvek formát rokovaní o ukončení vojny s Ruskom.

Ukrajinský prezident však vo svojom tradičnom večernom videopríhovore dodal, že v súvislosti s možnými štvrtkovými rozhovormi v Istanbule budú ďalšie kroky Kyjeva závisieť od toho, kto tam za Rusko príde.

„Ukrajina je pripravená na akýkoľvek formát rokovaní a stretnutí sa nebojíme. Zajtra v Turecku," povedal Zelenskyj. „Čakám, kto príde z Ruska. Potom sa rozhodnem, aké kroky by mala podniknúť Ukrajina,“ dodal.

Štvrtkové priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule navrhol minulý týždeň ruský prezident Vladimir Putin. Zelenskyj na to zareagoval, že do Turecka pricestuje osobne a na to isté vyzval aj Putina, ktorý má podľa neho rozhodujúce slovo v Rusku v otázke vojny.

Kremeľ však doteraz odmieta jednoznačne povedať, či do Istanbulu pricestuje Putin, alebo pôjde niekto iný. Napokon nie je ani isté, či sa priame ukrajinsko-ruské rokovania v Istanbule vôbec uskutočnia.

„Zatiaľ sú signály z ich (ruskej) strany v médiách nepresvedčivé,“ povedal v stredu večer v prejave Zelenskyj. Dodal však, že aj k Ukrajine sa doniesli informácie, že americký prezident Donald Trump stále zvažuje možnosť, že si na rokovania do Istanbulu odskočí z turné po štátoch Perzského zálivu, čo by podľa Zelenského mohlo byť „najsilnejším argumentom“ pre účasť Putina.

Ukrajinský prezident dodal, že „práve teraz sa o všetkom rozhoduje“ a tento týždeň sa toho môže naozaj veľa zmeniť. Zdôraznil však pritom slovo „môže“.

Zelenskyj tiež uviedol, že Rusko len predlžuje vojnu a zabíjanie na Ukrajine. Poďakoval sa všetkým, ktorí na Moskvu vyvíjajú tlak, aby prestala s útokmi a umožnila zmysluplné rokovania na takej úrovni, na ktorej je možné prijať skutočné rozhodnutia.

„Všetkým, ktorí pomáhajú mieru a diplomacii - ďakujem vám,“ dodal. (TASR)

Ak Putin do Istanbulu nepríde, znamená to, že Moskva nechce mier, vyhlásil šéf kancelárie prezidenta Zelenského.

Andrij Jermak očakáva, že sa ruský prezident vo štvrtok zúčastní na rokovaniach v Istanbule. Inak by podľa neho išlo o jasný signál, že Moskva nechce mier a „nie je pripravená na seriózne rokovania,“ uviedol na platforme Telegram.

Jermak zároveň vyzval na uvalenie nových sankcií na Putina v prípade, že do Turecka nepricestuje. Okrem toho zdôraznil aj význam budúceho členstva Ukrajiny v NATO. „Bez toho nebudú žiadne skutočné (bezpečnostné) záruky,“ uviedol. (TASR)