PARÍŽ. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že podporuje vypísanie viacerých referend v jeden deň, aby v nich voliči rozhodovali o sociálnych a ekonomických reformách.
V rozhovore v štúdiu televízie TF1 Macron potvrdil, že podporuje zámer zorganizovať sériu plebiscitov.
Dodal, že tieto hlasovania by sa uskutočnili v jeden deň a už v nasledujúcich mesiacoch, pričom sa budú týkať dôležitých ekonomických a sociálnych reforiem.
Referendá o dlhu a sociálnych reformách
Macron doplnil, že je otvorený i návrhu premiéra Francoisa Bayroua, ktorý chce usporiadať referendum o pláne na zníženie dlhu.
Referendá by sa podľa Macrona mohli zaoberať aj sociálnymi reformami, ako je prístup k sociálnym médiám pre osoby mladšie ako 15 rokov a asistovaná smrť.
V súvislosti s tým pripomenul, že parlament - Národné zhromaždenie - začal rozpravu o ukončení života, ktorá by mala vyústiť do prijatia návrhu zákona o pomoci „odísť dôstojne".
Pripustil, že ak by v parlamente nastala patová situácia „referendum môže byť spôsob, ako ju prelomiť“ a ako Francúzom a Francúzkam umožniť, aby sa k danej téme vyjadrili.
Macron však odmietol, aby boli predmetom referenda otázky imigrácie, ako to opakovane žiada pravica a krajná pravica vo Francúzsku.
Rovnako odmietol aj usporiadanie referenda o zrušení dôchodkovej reformy. „Túto reformu sme neprijali ľahkovážne; urobili sme ju, aby sme zachránili náš priebežný (dôchodkový) systém,“ argumentoval Macron.
Dodal, že premiér Bayrou inicioval stretnutie s niektorými sociálnymi partnermi. „Nechávam vládu a odbory pracovať. Ak dokážu veci zlepšiť, tým lepšie,“ doplnil Macron na margo zmien v dôchodkovom systéme.
Pokiaľ ide o chúlostivé spoločenské problémy, Macron sa vyslovil proti noseniu náboženských symbolov na športových súťažiach, ale dodal, že v prípade nesúťažných športov je rozhodnutie na športových federáciách.
Nahnevaný na Izrael
V televíznom rozhovore Macron hovoril aj o zahraničnej politike - o svojom postoji k ruskej invázii na Ukrajine. Vyhlásil, že „okamih, ktorý prežívame, je momentom geopolitického prebudenia,“ a uistil, že „nechceme vyvolať tretí svetový konflikt.“
Povedal, že po skončení vojny na Ukrajine je „pripravený znovu hovoriť“ s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Komentoval aj situáciu na Blízkom východe, najmä však vojnu, ktorú vedie Izrael v palestínskom Pásme Gazy, pričom izraelského premiéra Benjamina Netanjahua obvinil z „neprijateľného“ a „hanebného“ správania pri blokovaní pomoci Palestínčanom v tejto enkláve.
„Nie je voda, nie sú lieky, zranení sa nemôžu dostať von, lekári sa nemôžu dostať dnu. To, čo robí, je hanebné,“ povedal Macron pre televíziu TF1 o konaní Netanjahua a jeho vlády.
Francúzsky prezident objasnil, že „prezident (USA Donald) Trump má páky“ na Izrael. Dodal, že mal s Netanjahuom tvrdý rozhovor o postupe izraelskej armády a politických rozhodnutiach izraelskej vlády. Macron priznal, že postoj Izraela ho hnevá. Upozornil však, že Izrael nie je závislý od Francúzska, ale „od amerických zbraní.“
NATO potrebuje angažovanosť USA
Pokiaľ ide o závislosť Európy od Spojených štátov, Macron uviedol, že záujem USA o Európu klesá, „najmä odkedy sa (americké jednotky) jednostranne stiahli z Afganistanu.
Zámer súčasnej administratívy USA, aby bola ‚Amerika na prvom mieste‘, je podľa Macrona plne legitímny. Macron pritom prízvukoval, že Európa potrebuje angažovanosť USA, a to najmä na východnom krídle“ aliancie NATO, ale musí sa snažiť dosiahnuť aj väčšiu autonómiu.
Na otázku, či by sa momentálne 47-ročný Macron chcel v roku 2032 znovu uchádzať o prezidentskú funkciu, politik uviedol, že o svojej budúcnosti po roku 2027, keď sa mu skončí druhé funkčné obdobie, ešte nepremýšľal.
AFP pripomenula, že Macron sa po dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach v roku 2027 už nebude môcť uchádzať o ďalší prezidentský mandát. Teoreticky by sa však mohol do Elyzejského paláca vrátiť vo voľbách v roku 2032. Doteraz takto nepostupoval žiadny z francúzskych prezidentov.
Macronovo vystúpenie v televízii už medzičasom vyvolalo kritiku opozičných politikov: hovorkyňa krajne pravicového Národného združenia (RN) Laure Lavaletteová ho označila za „mätúce komunikačné cvičenie“ a obvinila prezidenta, že chcel byť v televízii, lebo sa nudí.
Líder krajne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko (LFI) Jean-Luc Mélenchon v statuse na sieti X napísal, že Macron „nič nepovedal, nič nenavrhol“ a že sa snažil vyvolať dojem, že vo Francúzsku „je všetko v poriadku.“
Predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová Macrona kritizovala, že nebol schopný označiť konanie Izraela z Pásme Gazy za genocídu i za to, že sa nevyjadril ku kríze a nepokojom na Novej Kaledónii, ktorá je francúzskym zámorským územím ležiacim v Tichom oceáne.
