MASKAT. V Ománe prebehlo v nedeľu štvrté kolo rokovaní o iránskom jadrovom programe medzi Iránom a Spojenými štátmi. Hovorca iránskeho rezortu diplomacie označil vyše trojhodinové rozhovory za „náročné, no užitočné“.
Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ administratívy USA uviedol, že boli „povzbudivé“, píše TASR podľa správ agentúr AFP a AP.
„Štvrté kolo nepriamych rokovaní medzi Iránom a USA sa skončilo; (boli to) náročné, ale užitočné rozhovory zamerané na lepšie vzájomné pochopenie svojich postojov a nájdenie rozumných a realistických spôsobov riešenia rozporov,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí na platforme X.
Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ USA opísal rokovania s Iránom ako povzbudivé a pozitívne, pričom uviedol, že čoskoro sa uskutoční ich ďalšie kolo. Rozhovory v Maskate boli podľa jeho slov „opäť priame aj nepriame“ a trvali viac ako tri hodiny.
Na stretnutí sa podľa neho dospelo k dohode o pokračovaní rozhovorov s cieľom ďalej pracovať na technických aspektoch. „Dnešný výsledok nás povzbudil a tešíme sa na ďalšie stretnutie, ktoré sa uskutoční v blízkej budúcnosti,“ dodal.
USA na stretnutí zastupoval osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Blízky východ Steve Witkoff a Irán minister zahraničných vecí Abbás Arákčí, ktorý už vopred označoval toto kolo rozhovorov za „rozhodujúce“ pre ďalší priebeh rokovaní.
Uviedol pritom, že Teherán môže rozptýliť pochybnosti čo sa týka otázok jadrových zbraní, odmieta však rokovať o zákaze obohacovania uránu.
Američanov zároveň bezprostredne pred stretnutím vyzval, aby na rokovaniach jasne formulovali svoje postoje namiesto toho, aby ich „rozporuplne“ oznamovali cez médiá, uvádza agentúra DPA.
Štvrté kolo rokovaní o jadrovom programe Teheránu bolo pôvodne naplánované na 3. mája, no presunuli ho - podľa vyjadrenia Ománu z „logistických dôvodov“.
Od 12. apríla sa uskutočnili už tri kolá rozhovorov Iránu a Spojených štátov na vysokej úrovni od roku 2018, keď americký prezident Donald Trump jednostranne odstúpil od jadrovej dohody veľmocí s Iránom, ktorá zmierňovala sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít.
Teherán v reakcii na odstúpenie USA od tejto dohody následne prestal dodržiavať jej podmienky a výrazne napredoval vo svojom jadrovom programe.
