Návšteva premiéra Fica v Moskve. Autor: SME/Martin Mlynár
MOSKVA, BRATISLAVA. Takmer dvadsať európskych ministrov zahraničných vecí v piatok položilo kvety na hroby padlých ukrajinských vojakov na Lyčakivskom cintoríne v ukrajinskom Ľvove.
Zároveň sa tam diplomati z Európskej únie, Veľkej Británie aj Ukrajiny dohodli na vzniku špeciálneho tribunálu, ktorý by mal z Haagu stíhať lídrov, ktorí začali alebo priamo podporujú ozbrojenú agresiu proti inému štátu.
„Beztrestnosť za spáchané zločiny je neprijateľná. Lídri, ktorí rozhodli o vyslaní vojakov na Ukrajinu, musia byť tiež potrestaní. Ak sa to nestane, bude sa to opakovať,“ povedala v Ľvove šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.
(zdroj: TASR/AP/Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí)O vyše tisíc kilometrov východnejšie zatiaľ na moskovskom Červenom námestí Rusi oslavovali 80. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe – za prítomnosti vyše 11-tisíc ruských vojakov, z ktorých najmenej 1 500 sa zúčastnilo aj invázie na Ukrajinu.
S ruským prezidentom Vladimirom Putinom ich sledovali aj lídri viacerých spojeneckých krajín – Číny, Venezuely, Kuby, Zimbabwe či Brazílie.
S Putinom a ostatnými lídrami si tam rukou triasol aj slovenský premiér Robert Fico zo Smeru – ako jediný líder členského štátu Európskej únie.
Aj keď ho kamery priamo na vojenskej prehliadke nezachytili, na slávnostnej Putinovej recepcii si pripíjal na „slávnu generáciu víťazov, na víťazstvo pravdy a spravodlivosti a na prosperitu našich krajín a národov“.
Kým ruská propaganda teraz hovorí o jeho hrdinstve, európski politici ho kritizujú za to, že stojí na zlej strane dejín.
Ako oslavoval "suverénny" Fico medzi Putinovými autokratmi? Čítajte V článku sa dočítate:
- o čom hovoril Lukašenko s Ficom,
- čo o Ficovi a Vučičovi píšu ruské médiá,
- ako Rusko zneužíva vojenskú prehliadku,
- ako si Fico vymieňa správy so šéfkou európskej diplomacie.
Pochvala od Lukašenka
Pred dvadsiatimi rokmi, na 60. výročie konca druhej svetovej vojny, sa na vojenskú prehliadku na Červenom námestí spolu s Vladimirom Putinom pozerali americký prezident George W. Bush, nemecký kancelár Gerhard Schröder či taliansky premiér Silvio Berlusconi.
Rusko však odvtedy anektovalo ukrajinský Krym, rozpútalo konflikt na východe krajiny a napokon v roku 2022 spustilo celoplošnú inváziu.
Osemdesiate výročie osláv Dňa víťazstva tak malo – najmä čo sa týka európskych a demokratických štátov – v Moskve vlažnejšie zastúpenie.
Popri lídroch bývalých sovietskych republík, prezidentovi Číny či Venezuely sa v Kremli objavili len dvaja európski lídri – Fico a srbský prezident Aleksandar Vučič.
Pred dvoma rokmi Putin v prejave počas 9. mája otvorene hovoril o tom, že Západ sa snaží Rusko zničiť. Aj keď tento rok bol jeho prejav striedmejší, nechýbala v ňom zmienka o invázii na Ukrajinu.
