Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj oznámil, že je pripravený stretnúť sa s Putinom v Istanbule

Ukrajinský prezident Zelenskyj je pripravený na osobné stretnutie s ruským vodcom Putinom.

Zelenskyj večer na sociálnej sieti uviedol, že vo štvrtok bude osobne v Turecku, aby sa zúčastnil na rokovaniach s ruským vládcom Vladimirom Putinom. Očakáva, že od pondelka začne platiť bezpodmienečné prímerie, predstavujúce nevyhnutný základ pre diplomaciu.

"Očakávame, že zajtra bude uzavreté prímerie - úplné a trvalé, ktoré poskytne nevyhnutný základ pre diplomaciu. Nemá zmysel zabíjanie naťahovať. A na Putina budem čakať vo štvrtok v Turecku. Osobne. Dúfam, že tentoraz Rusi nebudú hľadať dôvody, prečo nemôžu," napísal Zelenskyj na Telegrame. (TASR, ČTK)

Donald Trump na svojej platforme Truth Social vyzval Ukrajinu, aby „okamžite“ súhlasila s návrhom Putina na priame rokovania.

„Ruský prezident Putin nechce dohodu o prímerí s Ukrajinou, chce sa však stretnúť vo štvrtok v Turecku na rokovaniach o možnom ukončení KRVIPRELIEVANIA. Ukrajina by s tým mala OKAMŽITE súhlasiť,“ napísal Trump.

Kyjev podľa neho bude takto aspoň bude schopný zistiť, či je dohoda možná, v opačnom prípade „budú európski lídri a USA vedieť, ako sa veci majú, a môžu podľa toho postupovať“.

„Začínam pochybovať, že Ukrajina uzavrie dohodu s Putinom, ktorý je príliš zaneprázdnený oslavami víťazstva v druhej svetovej vojne, ktorú by bez Spojených štátov amerických nebolo (ani zďaleka!) možné vyhrať,“ konštatoval šéf Bieleho domu. (TASR)

Námestník maďarského ministra zahraničia Levente Magyar zrušil rokovania s Ukrajinou.

Tie boli naplánované na pondelok na úrovni expertov a mali sa týkať jazykových práv maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti na západe Ukrajiny. Stalo sa tak po tom, ako ukrajinská tajná služba SBU v piatok ohlásila, že odhalila maďarskú špionážnu sieť v Zakarpatskej oblasti, a obe krajiny si navzájom vyhostili diplomatov. Maďarsko-ukrajinské vzťahy sú už dlhšie napäté, Budapešť udržiava vzťahy s Moskvou a odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá čelí ruskej vojenskej agresii.

Námestník Magyar uviedol, že ešte na konci apríla sa dohodol s podpredsedníčkou ukrajinskej vlády Olhou Stefanišynovou na oživení bilaterálnych rokovaní o jazykových právach maďarskej menšiny v Zakarpatí. Rozhovory sa mali konať 12. mája, ale Budapešť ich musela zrušiť kvôli dianiu v posledných dňoch, ktoré bráni čestným a konštruktívnym rokovaniam v takej dôležitej a citlivej otázke, akou sú práva menšiny, uviedol maďarský diplomat.

Ochotu Kyjeva vyriešiť problémy podľa neho spochybňuje skutočnosť, že tri dni pred dôležitým rokovaním Ukrajina urobila verejný rozruch okolo obvinenia zo špionáže. "Uvidíme, čo sa bude diať v najbližších dňoch. Zostávame otvorení dialógu," dodal Magyar. (ČTK)

Rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine by malo predchádzať 30-dňové prímerie, zdôraznil Keith Kellogg.

„Ako prezident Trump opakovane povedal, zastavte zabíjanie!! Najprv bezpodmienečné 30-dňové prímerie a počas neho prejdite na komplexné mierové rokovania. Nie naopak," vyhlásil na sociálnej sieti X osobitný splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu.

Už v sobotu Kellogg naznačil, že proces ukončenia rusko-ukrajinskej vojny sa začne komplexným 30-dňovým prímerím. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však odmietol Kelloggov návrh na 30-kilometrovú demilitarizovanú zónu pozdĺž súčasnej línie kontaktu ako nereálny. (SITA, Ukrajinská pravda)

V Kyjeve zle pochopili Putinov návrh, zareagovala na Zelenského hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

Ruský líder sa podľa hovorkyne jasne vyjadril, že najprv sa majú konať rokovania o "základných príčinách" konfliktu a až počas rozhovorov bude možné rokovať o prímerí.

Rusko za "základné príčiny" konfliktu označuje snahu Ukrajiny vstúpiť do NATO a politický systém, ktorý vznikol na Ukrajine po prozápadnej revolúcii v roku 2014. Ukrajina a jej západní spojenci pokladajú tieto ruské tvrdenia za útok na suverenitu krajiny; okrem toho Charta OSN zaväzuje všetky krajiny riešiť rozpory mierovou cestou, a nie vojnou, napísal server BBC News. (ČTK)

Obnova Ukrajiny je pre východ šanca na zbohatnutie. Na odídencoch už zarábame. Príklad je vo východorakúskych regiónoch. (Korzár)

Počas takzvaného Putinovho prímeria od 8. do 10. mája ruské sily denne v priemere podnikali viac útokov ako v apríli.

Uviedla to ukrajinská skupina vojenských analytikov DeepState, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

V prvý deň „prímeria“ ruská armáda na Ukrajine podnikla 193 útočných akcií. Na druhý deň ich bolo 196 a na tretí deň sa odohralo 161 ruských útokov. V apríli pritom Rusi na fronte v priemere útočili 155-krát denne.

„Takmer na žiadnom z frontov nebolo nijaké prímerie," konštatovali vojenskí analytici. Pokoj zbraní „sa vyskytol len v ojedinelých prípadoch, to je všetko," dodali. (SITA)

Nemecký kancelár Friedrich Merz nástojil na tom, že podmienkou pre rokovanie medzi Moskvou a Kyjevom musí byť úplné prímerie.

„Od Moskvy očakávame, že pristúpi na prímerie, ktoré umožní skutočné rozhovory,“ uviedol Merz v Berlíne. „Najprv musia zmĺknuť zbrane, potom sa môžu začať rokovania,“ dodal.

Ukrajina s takýmto postupom bez námietok súhlasila, pripomenul. „Keď ruská strana teraz signalizuje pripravenosť na rokovania, je to spočiatku dobré znamenie. Zďaleka to však nestačí,“ upozornil Merz. V podobnom duchu sa v nedeľu vyjadril aj francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Turecko je pripravené hostiť mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Oznámil to podľa tlačových agentúr turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte so svojím francúzskym náprotivkom Emmanuelom Macronom. (ČTK)

Slovensko stojí na strane mieru, povedal Marián Kéry zo Smeru na otázku, či stojí za Putinom, alebo na strane koalície ochotných.

"Nepociťujem pozitívnu emóciu ku koalícii ochotných," povedal o krajinách, ktoré podporujú Ukrajinu.

Putin je ochotný sa stretnúť opäť v Istanbule. Trump sa drží toho, čo hovoril pred voľbami a koalícia ochotných akoby sa netešila z toho, aby aj Ukrajina aj Trump ustúpili zo svojich požiadaviek. "V tomto vnímam koalíciu ochotných ako negatívum," povedal.

Putin nie je líder a politik, ktorý keď niečo povie, tak to platí, povedal Michal Šipoš (OĽaNO). "Keď vidím Roberta Fica, čo rozpráva na tých pódiách, mám presne rovnaký pocit, ako z pána Putina," povedal.

Najväčšia hanba je, že slovenský premiér v čase, keď všetci európski lídri idú do Kyjeva, ide do Moskvy za Putinom, "štrngať si so šampanským s masovým vrahom".

"Keď Putin nebude cítiť, že Európa je silná a Ukrajina je silná, on to prímerie nebude chcieť úprimne," povedal Šipoš. (STVR)

Pápež Lev XIV. vyzval na „spravodlivý a trvalý“ mier na Ukrajine i na prímerie v Gaze, prepustenie rukojemníkov a dodávky pomoci. (TASR)

Putinov návrh na rokovanie o mieri je len dymová clona, povedal v STVR Ivan Korčok z PS.

"Od začiatku vojny Putin nič nezmenil na cieľoch tejto vojny, teda zničiť suverénnu Ukrajinu a celú európsku bezpečnostnú architektúru, a z pohľadu Slovenska vrátiť svet do čias, keď sme nemohli rozhodovať o tom, kam patríme," povedal Korčok.

My Európania musíme viac zabrať vo vzťahu k USA. Nepodarilo sa nám ešte riadne si sadnúť za rokovací stôl s Donaldom Trumpom a vysvetliť si, že ten prístup, ktorý on zvolil k Rusku, nefunguje.

"Išlo by to, keby EÚ bola jednotná, ale nie je, lebo má medzi sebou rozbíjačov," povedal Korčok. Medzi nimi aj vládu Roberta Fica, dodal. (STVR)

Robert Fico sa návštevou Vladimíra Putina v Moskve podľa hnutia Slovensko zapísal veľkým písmom do dejín Slovenska.

Podľa poslancov hnutia to však bude čierny zápis o tom, že premiér zradil záujmy Slovenska.

„Fico si šiel vedome podať ruku s masovým vrahom, ktorý dal zavraždiť 682 detí a ľuďom na Slovensku to chce odprezentovať ako dobrý skutok v záujme prosperity Slovenska. Je to urážka spravodlivosti, pľuvanec do očí rodín tých zavraždených detí, aj našim európskym partnerom a tiež ľuďom na Slovensku, ktorí si uvedomujú, že naša prosperita je v Európe, a nie niekde na Sibíri,” povedal líder hnutia SLOVENSKO Igor Matovič. „Slovensko nie je len agent a kolaborant Putina Fico, ale na Slovensku sú aj ľudia, ktorí to so Slovenskom myslia dobre a vedia, že naše miesto je v európskom priestore demokratických štátov,” dodal Matovič.

Spojenci Slovenskej republiky v EÚ a NATO sa podľa hnutia SLOVENSKO Robertovi Ficovi vyhýbali doteraz a po jeho návšteve Putina v Moskve to bude ešte horšie. Na Slovensko nechodia na návštevy od volieb naši partneri z EÚ a NATO a tiež R. Ficovi neposielajú pozvania na rokovania.

„Robert Fico svojimi rozhodnutiami ťahá Slovenskú republiku do izolácie a na východ,” povedal poslanec NR SR Gábor Grendel a upozornil na to, že ak sa Fico chváli stretnutím s najvyšším predstaviteľom Komunistickej strany Vietnamu, je to mimo našich bezpečnostných záujmov. (SITA)

Podľa Volodymyra Zelenského je pozitívnym znakom, že Rusi „konečne začali zvažovať ukončenie vojny“.

Ukrajinský prezident to napísal na platforme X po tom, čo ruský prezident v noci na nedeľu navrhol priame rokovania Moskvy s Kyjevom na 15. mája v tureckom Istanbule.

„Celý svet na to čakal už veľmi dlho. A úplne prvým krokom k skutočnému ukončeniu akejkoľvek vojny je prímerie,“ napísal Zelenskyj.

„Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní už ani jediný deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, trvalé a spoľahlivé – od zajtra, 12. mája, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť,“ dodal ukrajinský prezident.

Slovensko malo mať v Ľvove na stretnutí ministrov EÚ tiež ministra, povedal pre JOJ24 minister zdravotníctva Šaško.

"Ak nám skutočne záleží na ukončení bojov na Ukrajine, mali by sme mať byť prítomní aj na rokovaniach na Ukrajine," povedal Kamil Šaško k absencii ministra zahraničia Blanára v Ľvove.

Šaško doplnil, že v rámci politiky na všetky svetové strany by mala vláda dbať na udržiavanie vzťahov s najbližšími spojencami v EÚ. (JOJ 24)

Robert Fico skritizoval Nemecko a Francúzsko, ktoré nesúhlasia s iniciatívou Putina iniciovať mierové rokovania v Istanbule.

„Čo oni s tým majú, veď to je záležitosť Ruska a Ukrajiny. Ak to takto pôjde ďalej, vojna bude pokračovať ešte niekoľko rokov. Dúfam, že tento postoj bude zmenený,“ povedal Fico. (SME)

Robert Fico skritizoval zákaz preletu vládneho špeciálu nad pobaltskými krajinami na jeho ceste do Moskvy.

"Kallasová prekračuje všetky čiary, nemá mi hovoriť, čo mám robiť. Vyprosujem si, aby mi odkazovala, kde je moje miesto a kam mám chodiť. Ak tvrdí, že som na nesprávnej strane dejín, opýtajte sa jej, ako sa dostala k svojej funkcii," zaútočil premiér na Kaju Kallasovú. Dodal, že sa jej na toto rozhodnutie bude pýtať.

Ruský exprezident Dmitrij Medvedev sa ostro vymedzil voči najnovšiemu návrhu 30-dňového prímeria na Ukrajine.

Európski lídri sa podľa neho Rusku vyhrážajú, za čo ich vulgárne skritizoval.

„Macron, Merz, Starmer a Tusk mali v Kyjeve rokovať o mieri. Namiesto toho sa vyhrážajú Rusku. Buď prímerie na oddych alebo nové sankcie. Myslíte si, že je to múdre? Strčte si tieto mierové plány do svojich pangenderových (typ rodovej identity, pozn. TASR) zadkov!“ napísal po anglicky na sociálnej sieti X.

Premiér Robert Fico tvrdí, že ho Putin medzi štyrmi očami vopred informoval o návrhu Ruska na obnovenie rokovaní s Ukrajinou.

Predseda vlády na tlačovej konferencii povedal, že jeho cesta do Moskvy nebol "trucpodnik". Povedal tiež, že sa v Moskve stretol s čínskym prezidentom, od ktorého sa dozvedel "zásadné informácie" o colnej vojne, ktorú spustil americký prezident Donald Trump. (SME)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 310 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 965 890, uviedol v nedeľu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty, 33 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 792 tankov, 22 446 obrnených bojových vozidiel pechoty, 27 670 delostreleckých systémov a 1 381 raketometov.

Rusko po skončení jednostranne vyhláseného trojdňového prímeria obnovilo dronové útoky na územie Ukrajiny.

Sirény leteckého poplachu sa rozozvučali v hlavnom meste Kyjev a starosta Vitalij Kličko vyzval civilistov, aby našli útočisko v krytoch. Dronové útoky medzitým hlásili aj z iných častí krajiny vrátane Odeskej, Charkovskej a Dnepropetrovskej oblasti. (TASR)

Donald Trum bude „pokračovať v práci s oboma stranami“ v záujme ukončenia konfliktu na Ukrajine.

Jeho vyjadrenia prišli po návrhu Vladimira Putina na priame rokovania s Kyjevom a predchádzajúcej výzve európskych lídrov a Ukrajiny na bezpodmienečné 30-dňové prímerie, informuje agentúra AFP.

„Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu!“ napísal Trump na svojej platforme Truth Social bez toho, aby špecifikoval, čo presne má na mysli.

„Pomyslite na státisíce životov, ktoré budú zachránené, keď sa toto nekonečné 'krviprelievanie', dúfajme, skončí... Budem naďalej spolupracovať s oboma stranami, aby sa tak stalo,“ dodal. (TASR)

Návrh Putina na priame rokovania medzi Moskvou a Kyjevom je „prvým krokom, to však nestačí“, uviedol Emmanuel Macron.

„Bezpodmienečnému prímeriu nepredchádzajú rokovania,“ povedal francúzsky prezident novinárom, keď vystúpil z vlaku v poľskom meste Przemysl po návrate návštevy Kyjeva. Zároveň dodal, že Putin podľa neho „hľadá cestu von, stále si však chce kúpiť čas“. (TASR)

Nemecký kancelár Friedrich Merz v Kyjeve vyhlásil, že verí v skoré ukončenie vojny na Ukrajine.

Vyhol sa však odpovedi na otázku, či Nemecko pošle Kyjevu rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane.

„Táto vojna sa musí skončiť a ja verím, že teraz na to malá šanca existuje. Ale aj to je šanca,“ uviedol Merz v Kyjeve pre verejnoprávnu televíziu ARD. Nový nemecký kancelár zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin musí uznať zbytočnosť pokračovania vojny a dodal, že EÚ už pripravuje ďalší balík sankcií.

„Sme teraz veľmi jednotní,“ vyhlásil Merz a poznamenal, že Spojené štáty sa tiež riadne podieľajú na rokovaniach. „Putin musí vedieť, že Západ nemôže rozdeliť. Toto je najväčšia diplomatická iniciatíva za posledné mesiace, ak nie roky, na ukončenie vojny na Ukrajine.“ dodal. Merz v rozhovore pre televíziu NTV uviedol, že je možné, že by v budúcnosti s Putinom hovoril telefonicky.

Nemecký kancelár sa však vyhol otázke, či Nemecko Kyjevu pošle rakety dlhého doletu Taurus, tak ako to presadzoval počas svojej kampane. „Aké opatrenia prijmeme spoločne na ukončenie vojny a aké rozhodnutia prijmeme na zabezpečenie možného mieru na Ukrajine, nie sú vecami pre verejnú diskusiu,“ uviedol Merz a dodal, že takéto kroky je potreba prerokovať so svojimi spojencami vrátane Spojených štátov. (TASR)

Ruský vodca Vladimir Putin navrhol priame rokovania s Ukrajinou bez akýchkoľvek podmienok 15. mája v Istanbule.

Rusko chce podľa neho „reštartovať“ mierové rozhovory, ktoré krajiny viedli v roku 2022.

„Opakovane sme predkladali návrhy na prímerie. Nikdy sme neodmietli dialóg s ukrajinskou stranou. Dovoľte mi ešte raz pripomenúť, že sme to neboli my, kto prerušil rokovania v roku 2022,“ povedal ruský prezident novinárom neskoro v noci na tlačovej konferencii bez možnosti kladenia otázok.

„Vyzývame preto kyjevskú vládu, aby bez akýchkoľvek predbežných podmienok obnovila rokovania už vo štvrtok v Istanbule,“ uviedol Putin a dodal, že má o tom čoskoro diskutovať aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

„Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s cieľom odstrániť hlavné príčiny konfliktu. Nevylučujeme, že sa nám počas týchto rokovaní podarí dohodnúť na nejakom novom prímerí,“ dodal. Podľa ruského vládcu je rozhodnutie teraz na ukrajinskej strane.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, nemecký kancelár Friedrich Merz a poľský premiér Donald Tusk sa v sobotu stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve. Po rokovaní na spoločnej tlačovej konferencii ohlásili, že sa dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí s platnosťou od pondelka 12. mája. Rusku v prípade odmietnutia pohrozili uvalením ďalších sankcií. (TASR)

Na Ukrajine úderom polnoci miestneho času skončilo trojdňové prímerie, ktoré jednostranne vyhlásil Vladimir Putin.

Išlo o prímerie v súvislosti s oslavami konca druhej svetovej vojny. Obe bojujúce strany sa od štvrtka, keď mal pokoj zbraní začať platiť, opakovane obviňovali z jeho porušovania. 

Putinovo rozhodnutie o zastavení bojov sa týkalo 8., 9. a 10. mája. (ČTK)

Francúzsko a Británia ešte nedohodli podrobnosti o prípadnom rozmiestnení kontingentu západných síl na Ukrajine.

Napísal to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenie francúzskeho prezidenta a britského premiéra pred novinármi po dnešných rokovaniach v Kyjeve.

Kontingent západných síl by mal odradiť Rusko od prípadného ďalšieho útoku na susednú krajinu. Moskva akúkoľvek prítomnosť západných vojakov na Ukrajine odmieta.

"Pokračujú debaty všetkých partnerov pod vedením Francúzska a Británie. Môžem nahlásiť výsledok? Ešte nie. Pracujeme nad variantmi, ale rozhodnutie závisí aj od reakcie Ruska. Keď bude, rozpracujeme najefektívnejšie návrhy," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa portálu potvrdil, že sa naďalej zvažuje možnosť vyslať na Ukrajinu vojakov z Francúzska, Británie a viacerých ďalších krajín. "Odstrašujúce sily sú možnosť. Ale všetko bude závisieť od rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom," povedal Macron.

"Pokiaľ ide o kontingent na mori a vo vzduchu a na súši, tak je tu určitá variabilita, pretože nie je prímerie," pripustil britský premiér Keir Starmer. Súčasne vyhlásil, že kontingent považuje za nevyhnutnú a veľmi dôležitú súčasť mierových dohôd, napísala Ukrajinska pravda. "Ak nebude kontingent, ktorý podporí (mierovú) dohodu, je veľmi pravdepodobné, že ju poruší (ruský vodca Vladimir) Putin. V minulosti už nedodržal dohody. Potrebujeme dlhodobý mier. Mier, ktorý vydrží len pár mesiacov či rokov, je nanič," vyhlásil britský premiér.

Obaja politici poznamenali, že kontingent nebude hlavnou zárukou bezpečnosti. "Záruky budú budované na niekoľkých úrovniach. Prvou vrstvou obrany bude samotná ukrajinská armáda, druhou potom odstrašovanie, "povedal Macron. "Musíme posilňovať ukrajinskú armádu, aby bola odstrašujúcim prvkom," zdôraznil Starmer. (ČTK)