Ukrajina Rusko Online: Ukrajina a jej spojenci navrhujú prímerie od pondelka, Kremeľ to zváži

Francúzsko a Británia ešte nedohodli podrobnosti o prípadnom rozmiestnení kontingentu západných síl na Ukrajine.

Napísal to server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na vyjadrenie francúzskeho prezidenta a britského premiéra pred novinármi po dnešných rokovaniach v Kyjeve.

Kontingent západných síl by mal odradiť Rusko od prípadného ďalšieho útoku na susednú krajinu. Moskva akúkoľvek prítomnosť západných vojakov na Ukrajine odmieta.

"Pokračujú debaty všetkých partnerov pod vedením Francúzska a Británie. Môžem nahlásiť výsledok? Ešte nie. Pracujeme nad variantmi, ale rozhodnutie závisí aj od reakcie Ruska. Keď bude, rozpracujeme najefektívnejšie návrhy," povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podľa portálu potvrdil, že sa naďalej zvažuje možnosť vyslať na Ukrajinu vojakov z Francúzska, Británie a viacerých ďalších krajín. "Odstrašujúce sily sú možnosť. Ale všetko bude závisieť od rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom," povedal Macron.

"Pokiaľ ide o kontingent na mori a vo vzduchu a na súši, tak je tu určitá variabilita, pretože nie je prímerie," pripustil britský premiér Keir Starmer. Súčasne vyhlásil, že kontingent považuje za nevyhnutnú a veľmi dôležitú súčasť mierových dohôd, napísala Ukrajinska pravda. "Ak nebude kontingent, ktorý podporí (mierovú) dohodu, je veľmi pravdepodobné, že ju poruší (ruský vodca Vladimir) Putin. V minulosti už nedodržal dohody. Potrebujeme dlhodobý mier. Mier, ktorý vydrží len pár mesiacov či rokov, je nanič," vyhlásil britský premiér.

Obaja politici poznamenali, že kontingent nebude hlavnou zárukou bezpečnosti. "Záruky budú budované na niekoľkých úrovniach. Prvou vrstvou obrany bude samotná ukrajinská armáda, druhou potom odstrašovanie, "povedal Macron. "Musíme posilňovať ukrajinskú armádu, aby bola odstrašujúcim prvkom," zdôraznil Starmer. (ČTK)

Nemecko prestane zverejňovať podrobné údaje o vojenskej pomoci Ukrajine, ako robila predchádzajúca vláda Olafa Scholza.

V Kyjeve to povedal nový kancelár Friedrich Merz. Obmedzením verejných informácií o dodávkach zbraní sa má dosiahnuť "strategická nejednoznačnosť" a zabrániť Rusku získať akúkoľvek strategickú výhodu, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na anonymné zdroje oboznámené s celou záležitosťou.

"Za môjho vedenia nebudú debaty o dodávkach zbraní, ich ráže, zbraňových systémoch a podobne vedené pred zrakmi verejnosti," povedal Merz podľa Reuters v rozhovore poskytnutom televíznym staniciam pri návšteve ukrajinskej metropoly.

Server BBC News v tejto súvislosti pripomenul, že Merz sa ešte v opozícii zasadzoval za to, aby Nemecko dodalo Ukrajine strely s plochou dráhou letu Taurus o dolete okolo 500 kilometrov, čo ale Scholz ako kancelár neumožnil. Zmena informačnej politiky môže podľa serveru RBK-Ukrajina súvisieť práve s citlivou otázkou dodávky Taurusov. Podobné strely už Ukrajine dodala Francúzsko a Británia. (ČTK)

Rusko zváži návrh na prímerie, ale má vlastné stanovisko, povedal hovorca ruského vodcu Vladimira Putina americkej televízii CNN.

Pokúšať sa vyvíjať nátlak na Rusko nemá zmysel, zdôraznil Dmitrij Peskov.

"Musíme si to premyslieť. Je to nový vývoj udalostí. Máme vlastné stanovisko," povedal Peskov, ktorého vyjadrenie citovala štátna tlačová agentúra TASS.

"Rusko je odolné voči akémukoľvek nátlaku. Sme otvorení rokovaniam, sme otvorení voči pokusom o urovnanie (konfliktu) na Ukrajine. Ale snažiť sa vyvinúť na nás nátlak je celkom zbytočné," vyhlásil.

Kremeľ obvinil európske krajiny z protichodných a konfrontačných vyhlásení voči Rusku.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa tak vyjadril po tom, ako sa v sobotu lídri tzv. koalície ochotných spoločne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským dohodli na bezpodmienečnom 30-dňovom prímerí na Ukrajine a pohrozili Rusku „masívnymi“ sankciami, ak s prímerím nebude súhlasiť.

"Z Európy počúvame veľa protichodných vyhlásení. Vo všeobecnosti sú skôr konfrontačné, než zamerané na snahu oživiť naše vzťahy," povedal Peskov, ktorého citovala ruská agentúra Interfax.

Rusko nedosiahne významné víťazstvá, pretože vojna sa výrazne zmenila, vyhlásil európsky komisár pre obranu a vesmír.

„Vojna sa veľmi zmenila. Drony teraz zohrávajú najväčšiu úlohu. To bráni strane s väčšími zdrojmi, ako je Rusko, výrazne posúvať frontovú líniu," povedal Andrius Kubilius pre ukrajinskú verejnoprávnu stanicu Suspiľne.

„Ukrajina si môže udržať svoje pozície na frontovej línii, Západ môže zvýšiť podporu ... A to môže priniesť výsledok, ktorý nám umožní vyhliadky na spravodlivý mier," dodal Kubilius. (SITA)

Robert Fico je premiér vojny, ktorý zradil slovenské záujmy, komentoval líder PS ŠImečka návštevu premiéra v Rusku.

"Fico kritizuje EÚ a tvári sa, že je veľký štátnik, s ktorým sa rozpráva ruský či čínsky prezident. Aká je ale realita? V skutočnosti ich nejaký babrák Fico zaujíma len a iba preto, že je premiérom členskej krajiny EÚ. Jediné, čo robí Fica aspoň kúsok relevantným v ich očiach, je fakt, že prostredníctvom neho rozleptávajú európsku jednotu a legitimizujú svoju propagandu. A Fico ako typický užitočný idiot ani len toto nevidí," napísal Michal Šimečka na sociálnej sieti.

Štátnici, ktorí sa zišli v Kyjeve, telefonovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

„Po stretnutí koalície ochotných v Kyjeve malo všetkých päť lídrov s (Trumpom) plodný telefonát zameraný na mierové úsilie,“ spresnil Sybiha. (TASR)

Rusko bude súhlasiť s prímerím, ak spojenci Kyjeva najprv zastavia dodávky zbraní Ukrajine, vyhlásil Dmitrij Peskov.

Hovorca Kremľa to povedal v rozhovore pre americký spravodajský kanál ABC.

Prímerie by inak bolo „výhodou pre Ukrajinu“ v čase, keď „ruské jednotky postupujú... celkom sebavedomým spôsobom“, povedal Peskov. (SITA)

Ukrajina a jej spojenci navrhujú 30-dňové prímerie od pondelka 12. mája.

Kyjev a jeho európski spojenci sa dohodli, že vyzvú Rusko, aby akceptovalo zavedenie 30-dňového bezpodmienečného úplného prímeria v bojoch na Ukrajine s platnosťou od pondelka 12. mája, uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. (TASR)

Prímerie na Ukrajine musí byť zavedené bez kladenia akýchkoľvek predchádzajúcich podmienok, uviedla šéfka Európskej komisie.

Ursula von der Leyenová zároveň varovala, že Rusko bude čeliť väčšiemu počtu sankcií v prípade, že ho poruší.

„Podporujeme návrh na úplné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie. Musí byť zavedené bez predchádzajúcich podmienok, aby otvorilo cestu pre zmysluplné mierové rokovania,“ napísala von der Leyenová v príspevku na platforme X.

Predsedníčka eurokomisie svoj odkaz zverejnila v čase, keď sú lídri štyroch najvýznamnejších spojencov Ukrajiny - Francúzska, Nemecka, Poľska a Británie - na návšteve Kyjeva, aby preukázali podporu Ukrajine a vystupňovali tlak na Moskvu ohľadne akceptovania návrhu na prímerie.

„V súčasnosti je na ťahu Rusko. Sme pripravení zachovať silný nátlak na Rusko a zaviesť ďalšie prísne sankcie v prípade porušenia prímeria,“ dodala von der Leyenová.

Moskva už predtým varovala, že k prímeriu nemôže dôjsť, pokiaľ Západ nezastaví dodávky zbraní Kyjevu, pripomína AFP. Von der Leyenová uviedla, že celkovým cieľom je vytvoriť „spravodlivý a trvalý mier pre Ukrajinu“, ktorý by bol následne nevyhnutný pre bezpečnosť a stabilitu v celej Európe. (TASR)

Emmanuel Macron varoval Rusko pred dôsledkami možného odmietnutia prímeria v bojoch na Ukrajine zo strany Moskvy.

„Spravodlivý a trvalý mier sa začína plnohodnotným a bezpodmienečným prímerím,“ napísal Macron na platfrome X. „Ak bude Moskva pokračovať v obštrukciách, vystupňujeme nátlak - spoločne, ako Európania a v blízkej spolupráci so Spojenými štátmi,“ dodal.

Macron ďalej poznamenal, že Ukrajina už návrh na 30-dňové úplné a bezpodmienečné prímerie, ktoré navrhol Washington ešte 11. marca, akceptovala. „Rusko však zdržuje, dáva si podmienky, hrá o čas a pokračuje vo svojej invazívnej vojne,“ napísal francúzsky prezident.

Obávam sa, že mier spravodlivý nebude, ale nech je trvalý, povedal minister Drucker o vojne na Ukrajine.

Strana Hlas si podľa neho nemyslí, že by mali byť zrušené protiruské sankcie. Reagoval tak v Sobotných dialógoch na otázku o tom, či by strana podporila referendum, ktoré chce iniciovať extrémistické Slovenské hnutie obrody.

Slovensko ale nemôže mlčať, keď sa politiky EÚ dotýkajú občanov Slovenska, povedal Drucker. S Milanom Majerským z KDH sa zhodli na tom, že Slovensko má problém s tým, že neprebehla diverzifikácia strategických surovín.

"Ak má jediné Slovensko na tom výrazne prerábať, tak musíme hájiť naše záujmy a komunikovať s partnermi," povedal Drucker.

Odpoveď áno ani odpoveď nie na rušenie sankcií nie je správna, povedal Majerský. KDH sa prípadného referenda nezúčastní. "Ak by si EÚ plnila svoju úlohu, že budú diverzifikované strategické suroviny, vôbec nemuselo dôjsť k sankciám," povedal. (STVR)

Rusko bude čeliť oveľa prísnejším sankciám, ak odmietne 30-dňové prímerie, ktoré požaduje Západ, uviedol Merz.

Ak ruský prezident Vladimir Putin nebude súhlasiť s prímerím, „dôjde k masívnemu sprísneniu sankcií a masívna pomoc Ukrajine bude pokračovať – politicky, samozrejme, ale aj finančne a vojensky,“ povedal nový spolkový kancelár Friedrich Merz, ktorý v sobotu do Kyjeva pricestoval spolu s lídrami Francúzska, Británie, a Poľska - Emmanuelom Macronom, Keirom Starmerom a Donaldom Tuskom.

„Posolstvom je: Sme tu spoločne. V rovnakom čase, s rovnakým odkazom: Podporujeme Ukrajinu. Zhodujeme sa s americkou vládou, s Donaldom Trumpom. Požadujeme 30-dňové prímerie, aby sa v tomto čase mohli pripraviť mierové rokovania. Teraz je na ťahu Putin. Putin musí dať odpoveď na túto ponuku," povedal Merz.

Ak by po víkende nebolo vyhlásené žiadne 30-dňové prímerie z toho dôvodu, že Putin naďalej odmieta mierové rokovania, EÚ, Británia a USA sa zhodujú v tom, že sa nátlak na Rusko vystupňuje, podotkol nemecký kancelár, podľa ktorého budú Američania avizované sprísnenie sankcií voči Moskve podporovať. Prezident Trump totiž podľa Merza „zjavne stráca trpezlivosť s Putinom“, cituje Bild.

Merz ohľadne vzťahov s USA uviedol, že v súčasnosti si všíma určitú zhodu v spoločnom smerovaní. Kategoricky však nevylúčil ani priamy rozhovor s Putinom.

„Ak to bude potrebné, ak to pomôže ukončiť túto vojnu, som ochotný urobiť veľa. Najprv však musíme zistiť, či dokážeme dosiahnuť cieľ prímeria po tomto víkende,“ uzavrel pre Bild.

Nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer a predseda poľskej vlády Donald Tusk si v sobotu v ukrajinskej metropole Kyjev uctili pamiatku obetí ruskej vojenskej invázie.

Obetiam vzdali hold minútou ticha na pamätnom mieste na Námestí nezávislosti v centre Kyjeva v spoločnosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho manželky Oleny. Macron predtým vyzval na priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, informuje TASR podľa agentúr DPA a AFP.

Improvizované pamätné miesto na časti trávnika na námestí vzniklo spontánne po tom, čo Rusko vo februári 2022 vojensky napadlo Ukrajinu. Príbuzní či priatelia obetí vojny sú vyzývaní, aby na trávnik umiestnili malú vlajku za každú z nich. Ukrajinské obete vojny v súčasnosti pripomínajú desaťtisíce vlajok, fotografií a ďalších spomienkových predmetov.

Podľa oficiálnych údajov prišlo počas bojov na Ukrajine od začiatku invázie o život viac než 43.000 ukrajinských vojakov. Neoficiálne odhady hovoria o vyše dvojnásobku tohto počtu, píše DPA. OSN stanovuje počet civilných obetí vojny na najmenej 13.000.

Merz, Macron, Starmer a Tusk pricestovali v sobotu do Kyjeva na rokovania so Zelenským, ktorých predmetom má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. Toto časové okno má podľa lídrov poslúžiť na mierové rokovania s Ruskom. Požiadavku na bezpodmienečné a úplné prímerie v trvaní jedného mesiaca predtým predostrel aj americký prezident Donald Trump a následne ho európski lídri podporili.

Macron v sobotu vyzval na „priame rokovania“ medzi Ukrajinou a Ruskom“ v prípade nastolenia 30-dňového prímeria, píše agentúra AFP.

Ak by bolo v platnosti 30-dňové prímerie, „budeme sa usilovať o priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, sme pripravení pomôcť“, povedal Macron počas cesty do Kyjeva v rozhovore pre francúzske spravodajské stanice TF1 a LCI. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 310 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 964 580, uviedol v sobotu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a 49 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 790 tankov, 22 440 obrnených bojových vozidiel pechoty a 27 637 delostreleckých systémov.

Nemecký kancelár Merz, francúzsky prezident Macron a britský premiér Starmer dorazili do Kyjeva.

Friedrich Merz spolu s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom pricestovali ráno vlakom do ukrajinskej metropoly Kyjev, kde sa plánujú stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinskou hlavou štátu Volodymyrom Zelenským.

Predmetom rokovaní má byť plnohodnotné a bezpodmienečné 30-dňové prímerie v bojoch na Ukrajine. Toto časové okno má podľa lídrov poslúžiť na mierové rokovania s Ruskom.

Požiadavku na bezpodmienečné a úplné prímerie v trvaní jedného mesiaca predtým predostrel aj americký prezident Donald Trump a následne ho spomínaní štátnici podporili, pripomína DPA. "Potvrdzujeme našu podporu pre požiadavku prezidenta Trumpa o mierovú dohodu. Rusko je vyzvané, aby úsilie o trvalý mier už dlhšie nemarilo," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo zverejnené počas cesty lídrov do Kyjeva.

V Kyjeve si chcú Merz, Macron, Starmer a Tusk okrem rokovaní so Zelenským pripomenúť aj obete vojny. Pre nového spolkového kancelára Merza je to po štyroch dňoch v úrade po Paríži, Varšave a Bruseli už štvrté hlavné mesto, ktoré navštívil.

Cieľom Merza je, aby Nemecko na seba prevzalo opäť viac zodpovednosti na medzinárodnej úrovni. Francúzsko, Poľsko a Veľkú Britániu pritom stále častejšie označuje za najdôležitejších partnerov v Európe, píše DPA. (TASR)

Severokórejský vodca Kim Čong-un označil nasadenie severokórejských vojakov v Rusku za „opodstatnené“.

Kim obhajoval účasť svojej krajiny vo vojne proti Ukrajine ako výkon „zvrchovaného práva“. Informovala o tom juhokórejská agentúra Jonhap s odvolaním sa na severokórejské štátne médiá.

Podľa agentúry KCNA Kim predniesol tieto slová počas piatkovej návštevy ruského veľvyslanectva v Pchjongjangu pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka Sovietskym zväzom, známeho ako Deň víťazstva.

Odvolávajúc sa na zmluvu o vzájomnej obrane, ktorú Severná Kórea a Rusko podpísali minulý rok, Kim uviedol, že rozkázal vyslať severokórejské jednotky na front v ruskom meste Kursk, aby „oslobodili“ toto územie a splnili dohodnuté záväzky.

„Naša účasť na vojne bola opodstatnená a ide o výkon našich zvrchovaných práv,“ vyhlásil Kim vo svojom príhovore, pričom severokórejských vojakov bojujúcich proti Ukrajine označil za „hrdinov“.

Severná Kórea minulý mesiac po prvýkrát oficiálne priznala, že do bojov na strane Ruska nasadila svoje jednotky. Juhokórejská spravodajská služba tvrdí, že Pchjongjang poslal do Ruska približne 15 000 vojakov, pričom zaznamenal viac ako 4 700 obetí, vrátane približne 600 mŕtvych.

Kim zároveň obvinil Ukrajinu z údajného útoku na ruské územie a varoval, že v prípade ďalšej agresie zo strany USA a ich „vazalských štátov“ bude Severná Kórea pripravená znova nasadiť vojenskú silu.

„Ak budeme ignorovať vojenské kroky ukrajinských bábok proti územiu jadrovej mocnosti, dodá im to odvahu. A vtedy aj juhokórejská armáda, hlavný poskok USA, ešte viac vystupňuje svoju bezohľadnosť,“ varoval Kim.

Rusko v piatok oslávilo 80. výročie Dňa víťazstva vojenskou prehliadkou na Červenom námestí za účasti viacerých zahraničných lídrov, vrátane čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Kim sa napriek očakávaniam na slávnosti nezúčastnil, pravdepodobne z dôvodu bezpečnostných a logistických obáv. (TASR)

Štvrtkový telefonát medzi Donaldom Trumpom a Volodymyrom Zelenským bol „veľmi dobrý a produktívny“, uviedol Biely dom.

Trump vyzval vo štvrtok na jednomesačné bezpodmienečné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom zdôraznil, že akékoľvek jeho porušenie by bolo trestané sankciami. Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová na piatkovom brífingu uviedla, že Trumpa dúfa v uzavretie dohody o prímerí medzi oboma stranami konfliktu.

Hovorkyňa amerického prezidenta tiež zopakovala, že stretnutie Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas jeho budúcotýždňovej návštevy krajín Blízkeho východu sa neuskutoční.

Trump začal vo februári rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v snahe ukončiť vojnu, ktorej koniec predtým sľuboval do 24 hodín od nástupu na post prezidenta.

Následne však začal prejavovať rastúcu netrpezlivosť - najprv so Zelenským a nedávno aj s Putinom, keď boje neutíchali, pripomína AFP.

Trump i ďalší vysokopostavení americkí predstavitelia v posledných týždňoch zintenzívnili varovania, že Washington je pripravený vzdať sa svojej úlohy sprostredkovateľa v prípade, že v rokovaniach čoskoro nedôjde k pokroku. (TASR)

Nemecký kancelár Merz, francúzsky prezident Macron a britský premiér Starmer cestujú do Kyjeva.

Lídri sa chcú v sobotu stretnúť s poľským premiérom Donaldom Tuskom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby podporili výzvu na 30-dňové prímerie medzi Moskvou a Kyjevom.

V sobotu sa v ukrajinskej metropole koná rokovanie takzvanej koalície ochotných, ku ktorému sa má cez internet pripojiť tiež český premiér Petr Fiala. (ČTK)

Podpora Ukrajiny je absolútnou prioritou Spojeného kráľovstva, vyhlásil britský premiér Keir Starmer v Nórsku.

Starmer sa stretol s partnermi na stretnutí lídrov Spoločných expedičných síl (JEF) v Osle, ktorým sa prihovoril cez videohovor aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Starmer po samite vyhlásil, že najvyššou prioritou skupiny vedenej Spojeným kráľovstvom je obrana hodnôt „ťažko vybojovaných“ počas druhej svetovej vojny a pokračovanie v podpore Kyjeva.

V rozhovore s médiami dostal premiér otázku, aké posolstvo má pre Rusko a Peking, keďže čínsky prezident Si Ťin-pching sa zúčastnil podujatí v Moskve pri príležitosti 80. výročia porážky nacistického Nemecka.

Starmer povedal: „Posolstvo lídrov tu je veľmi, veľmi jasné – a tým je, že sme zameraní na Ukrajinu. Prezident Zelenskyj sa do časti tohto stretnutia zapojil prostredníctvom videoprenosu. A to je naša priorita – Ukrajina a obrana hodnôt, na ktoré sme si včera na Deň víťazstva v Európe spomínali a ktoré boli ťažko vybojované počas druhej svetovej vojny.“

JEF je vojenská koalícia prevažne severných a východoeurópskych krajín, vrátane Dánska, Fínska, Nórska, Švédska, Islandu, pobaltských štátov a Holandska, ktorá je aktívna od roku 2018.

Summit sa konal zároveň s oznámením nového kola britských sankcií, zameraných na tzv. tieňovú flotilu prezidenta Vladimira Putina, ktorá preváža náklad v rozpore s existujúcimi obmedzeniami na vývoz ropy a plynu.

Podľa úradníkov britská vláda plánuje zasiahnuť až proti 100 ropným tankerom, ktoré od minulého roka previezli tovar v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov (21 miliárd eur)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa v piatok cez videoprenos pripojil na stretnutie v mestskom úrade v Osle, kde oznámil, že v sobotu bude hostiť lídrov britsko-francúzskej „koalície ochotných“.

Downing Street nepotvrdila, či má Starmer v pláne sa na stretnutí zúčastniť.

Po piatkovom summite sa premiér stretol s posádkou na palube britskej fregaty zakotvenej v prístave v Osle, predtým ako si vymenil srdečné slová s nórskym premiérom Jonasom Gahr Storem na palube lode nórskej pobrežnej stráže.

V prejave silnej podpory pred bilaterálnym rokovaním nórsky premiér naznačil, že Spojené kráľovstvo je „možno náš najlepší priateľ“, zatiaľ čo Starmer povedal, že vzťahy medzi oboma krajinami sú silnejšie ako „možno kedykoľvek predtým“.

Starmer uviedol: „Sme lídri, ktorí zmýšľajú rovnako, politicky si rozumieme a dobre spolupracujeme. Sme kolegovia a sme priatelia.“

Deje sa tak v čase, keď kritici tvrdia, že labouristická vláda sa bude musieť rozhodnúť medzi spoluprácou s Európou alebo so Spojenými štátmi, po tom, čo vo štvrtok došlo k dohode o obchodnej zmluve s Bielym domom, zatiaľ čo Británia sa zároveň usiluje o posilnenie ekonomických vzťahov s Bruselom.

Na otázku, či by prehĺbenie vzťahov s USA malo byť vykúpené slabšími väzbami s EÚ, Starmer trval na tom, že jeho vláda bude „nanovo nastavovať aj tento vzťah“.

„A to preto, že budeme neúnavne vytvárať bohatstvo, posúvať našu ekonomiku vpred a zabezpečiť, aby sa pracujúcim ľuďom v celej krajine žilo lepšie,“ dodal. (TASR)

Práca na dosiahnutí mieru v Európe nie je ukončená, zhodli sa najvyšší predstavitelia EÚ pri výročí Schumanovej deklarácie. (TASR)