VATIKÁN. Orgánom zodpovedným za prípravu voľby nového pápeža je kolégium kardinálov.
Voľba sa musí začať najskôr 15 dní a najneskôr 20 dní po úmrtí rímskeho biskupa.
Kolégiu je zároveň zverená správa cirkvi v dobe neobsadeného apoštolského stolca, označovanej termínom sedisvakancia, no právomoc má obmedzenú iba na réžiu bežných či naliehavých záležitostí.
Voľbe pápeža predchádza slávnostná predpoludňajšia votívna omša Pro Eligendo Papa, na ktorej sa zúčastnia kardináli-volitelia. Po nej sa v sprievode vydajú do Sixtínskej kaplnky Apoštolského paláca vo Vatikáne, kde sa začne konkláve.
Každý kardinál-voliteľ zloží prísahu, ktorou sa okrem iného zaväzuje zachovávať úplnú mlčanlivosť o všetkom, čo súvisí s voľbou pápeža, a nepodporovať nijaké pokusy o vonkajšie zásahy do voľby.
Volebné rokovania sa konajú výhradne v Sixtínskej kaplnke, ako to nariadil ešte Ján Pavol II. Zámerom je chrániť voľbu pápeža pred vonkajšími vplyvmi a zaistiť nezávislosť úsudku každého kardinála-voliteľa pred tlakmi.
V minulosti zodpovední kardináli a osoby nesmeli po celú dobu volebného procesu opustiť Sixtínsku kaplnku, dnes sú ubytovaní v Dome svätej Marty.
Hlasovanie je tajné. Aktívne i pasívne volebné právo majú len kardináli mladší ako 80 rokov. Teraz ich je 135, z nich 108 vymenoval zosnulý pápež František.
Celkovo 53 ich je z Európy, 20 zo Severnej Ameriky, 17 z Južnej Ameriky, 18 z Afriky, 23 z Ázie a štyria z Oceánie, priblížila agentúra AFP. Na najbližšej voľbe sa ich zúčastní 133 - neprítomnosť zo zdravotných dôvodov avizoval 79-ročný Antonio Cañizares Llovera zo Španielska a rovnako starý Vinko Puljić z Bosny a Hercegoviny.
Pôvodne bolo stanovené, že v prípade neúspešnej voľby mohlo hlasovanie pokračovať aj po 33. alebo 34. kole. V súčasnosti ale platí pravidlo, že k platnej voľbe pápeža je vždy potrebná kvalifikovaná dvojtretinová väčšina prítomných kardinálov-voliteľov.
Fascinujúci rituál s prísnymi pravidlami. Ako prebieha voľba pápeža Čítajte V dôsledku neprítomnosti dvoch kardinálov sa potrebná dvojtretinová väčšina na zvolenie nového pápeža v nadchádzajúcej voľbe znížila z 90 na 89 hlasov.
Pokiaľ nie je dohoda na kandidátovi ani po troch dňoch bezvýsledného hlasovania, je povolená jednodňová prestávka na modlitbu, voľnú diskusiu medzi kardinálmi-voliteľmi a krátke duchovné povzbudenie kardinála-protodiakona.
Potom hlasovanie pokračuje, ale ak ani po ďalších siedmich hlasovaniach nikoho nezvolia, nasleduje dlhšia prestávka.
Tento proces sa opakuje po rovnakom počte neúspešných hlasovaní. V tomto okamihu sa pápežský komorník (camerlengo), v súčasnosti kardinál Kevin Farrell, poradí s ostatnými kardinálmi o ďalšom postupe.
Akonáhle je voľba úspešná, dekan kolégia v mene všetkých kardinálov-voliteľov požiada zvoleného kandidáta, či súhlasí s prevzatím úradu, nasledujúcimi slovami: „Súhlasíš so svojím kánonickým zvolením za najvyššieho veľkňaza?“ V prípade kladnej odpovede sa ďalej opýta: „Aké meno si praješ používať?“
Notár následne spíše listinu o prijatí voľby a zapíše zvolené meno. Od tejto chvíle získava zvolený kandidát plnú a najvyššiu autoritu nad katolíckou cirkvou, čím sa konkláve považuje za ukončené.
Kardinál-protodiakon potom oznámi veriacim voľbu a meno nového pápeža slávnou vetou: „Annuntio vobis gaudium magnum: Habemus Papam!“
