WASHINGTON, BRATISLAVA. Návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu by mohol znamenať koniec nešírenia jadrových zbraní, napísal v januári tohto roka americký Bulletin jadrových vedcov.
"Iránsko-izraelská konfrontácia sa zintenzívňuje, hrozba, že Irán získa jadrovú zbraň, je na obzore a kráľovstvo Saudskej Arábie by tak mohlo v druhom Trumpovom kabinete vidieť príležitosť nadviazať jadrovú spoluprácu, po ktorej Saudskoarabi túžia už dlho," uvádza analýza.
Americký minister energetiky Chris Wright v nedeľu v saudskoarabskej metropole Rijád podľa denníka New York Times informoval, že Washington znovu rokuje s kráľovstvom o dohode, ktorá by im poskytla jadrovú technológiu. Tá má byť výhradne civilná, no samotný denník píše, že Saudská Arábia by sa vďaka nej mohla dostať až k obohacovaniu uránu, čo je jeden zo základných krokov na získanie jadrovej zbrane.
Wrightovo stretnutie so saudskoarabským ministrom energetiky princom Abdulazízom bin Salmanom má byť začiatkom cesty, ktorá povedie k spoločnému americko-saudskoarabskému jadrovoenergetickému programu.
Možnosť, že by Saudská Arábia naštartovala vlastný jadrový program, môže mať dôsledky na bezpečnosť širšieho regiónu, osobitne s ohľadom na jadrové ambície Iránu. Ten pritom začal cez víkend s Američanmi tiež rokovať o možnosti uvoľnenia sankcií.
Poľsko jadrové zbrane nepotrebuje, stačia mu lietadlá F-35, hovorí odborník na zbrojenie Čítajte Viaceré zdroje poukazujú, že Saudskej Arábii ide predovšetkým o diverzifikáciu energetického mixu.
"Dohoda odráža snahu Washingtonu prehĺbiť strategické väzby s Rijádom aj v záujme predídenia tomu, že sa Rijád postupom času obráti na Peking, či Moskvu," zhodnotil dianie Tomáš Nagy, analytik organizácie Globsec, s poznámkou, že takéto dohody sú vždy primárne o geopolitike.
V článku sa dočítate:
- Na čom sa dohodli spojené štáty a Saudská Arábia,
- čo dohoda znamená a aký môže mať dosah na región,
- ako súvisí s Iránom či s Izraelom,
- ako ju hodnotí odborník.
Sporia sa o urán
Predbežná dohoda podľa NYT nadväzuje na úsilie, ktoré vyvíjala už administratíva predchádzajúceho amerického prezidenta Joea Bidena a denník píše, že Rijád už roky tlačí na Washington, aby mu pomohol s civilným jadrovým programom, keďže by sa spomedzi energetických zdrojov rád spoliehal na viac ako iba na ropu.
"Trumpova administratíva tu zjavne vidí príležitosť, ktorá má synergický ekonomický aj geopolitický zmysel. Dohoda je pravdepodobne súčasťou širšieho úsilia USA o vytvorenie regionálnej geopolitickej architektúry, ktorá by určovala smerovanie regiónu," tvrdí Nagy, podľa ktorého by tak Washington mal lepšiu kontrolu nad nešírením jadrových zbraní, ako keby Rijád stratil trpezlivosť a obrátil sa na iné mocnosti.
NYT pripomína, že okrem Číny sa Rijád zaoberal aj možnosťou spolupráce s Ruskom.
"Ak sa spolupráca rozbehne a Saudskoarabi zainvestujú značné finančné prostriedky, už sa im z projektu bude ťažko cúvať a zmeniť 'dodávateľa' počas projektu je extrémne náročné. Takto to vnímajú Američania a pre Trumpa to môže dostatočná garancia, že Saudskoarabi budú reflektovať americké záujmy," myslí si Nagy.
Problematickým bodom saudskoarabsko-americkej spolupráce je zatiaľ zdroj jadrového paliva. Nie je jasné, či ho budú dodávať Spojené štáty, alebo si ho bude Saudská Arábia vyrábať sama.
Prvá možnosť by pre Rijád znamenala väčšiu závislosť od Washingtone, druhá hrozbu, že by sa kráľovstvo skôr či neskôr dopracovalo k schopnosti vyvinúť vlastnú jadrovú zbraň.
Zbližujú Saudskoarabov s Izraelom
Americká ochota pomôcť Saudskej Arábii s jadrovým programom má súvis aj s úsilím Washingtonu znormalizovať vzťahy medzi Rijádom a Izraelom.
Saudskoarabský korunný princ Mohamed bin Salman bol ochotný nadviazať diplomatické vzťahy s Tel Avivom, ak mu Washington pomôže so stavbou jadrových reaktorov a poskytne bezpečnostné záruky, píšu NYT.
Do toho však na jeseň roka 2023 vpadol teroristický útok Hamasu na Izrael a následné izraelské odvetné operácie, pre ktoré sa väčšina okolitých arabských štátov výraznejšie priklonila na stranu Palestíny.
Prípadná dohoda o jadrovom programe by však zrejme musela v Spojených štátoch prejsť cez Kongres. V oboch komorách aktuálne držia väčšinu republikáni, ktorí sú na strane Trumpa, no americký angažmán by sa musel riadiť prísnymi pravidlami a v minulosti už v USA narazil na opozíciu, pričom jedným z oponentov bol aj Marco Rubio, dnešný minister zahraničia.
Sekcia 123
Americké médiá aj expert z Globsecu upozorňujú, že ak sa Američania do takejto spolupráce majú pustiť, Washington musí mať právne záruky, že pre Rijád nepôjde o skratku k vojenskému jadrovému programu.
Šírenie jadrových zbraní podľa Nagya stále nie je v záujme Washingtonu, ktorý si tak musí dávať pozor na to, ako bude takýto krok vnímať Irán, ktorý sa snaží vyvinúť vlastnú jadrovú zbraň a jadrovo vyzbrojenú Saudská Arábiu by vnímal ako hrozbu, na ktorú by musel reagovať.
Washington "stále verí, že má adekvátne páky na to, aby odradil Teherán od takéhoto kroku, prípadne aby mu vojensky zamedzil, ak by Irán pristúpil na výrobu jadrovej bomby", tvrdí Nagy.
Pre Američanov je preto dôležitý súlad spolupráce so sekciou 123 zákona o jadrovej energii z roku 1954, ktorá je právnym základom pri civilných jadrových spoluprácach USA s inými štátmi. Rijád zatiaľ dohodu podľa tohto zákona s Washingtonom podpísanú nemá.
Rijád by podľa Bulletinu jadrových vedcov rád nastavil podobný režim spolupráce s USA, aký má Južná Kórea a získal by tak možnosť obohacovať urán doma. Na to zatiaľ USA nie sú ochotné pristúpiť, no Bulletin v januári napísal, že Trump by mohol byť k Saudskoarabom ústretovejší.
Irán rokuje s Veľkým Satanom
Kým v Rijáde sa americká delegácia dohadovala na civilnom jadrovom programe, v Ománe sa v sobotu konalo prvé kolo rokovaní o iránskom jadrovom programe medzi americkým emisárom Stevom Witkoffom a iránskym ministrom zahraničia Abbásom Araghčím.
V porovnaní s predchádzajúcou dohodou z roku 2015, od ktorej Trump odstúpil, sa viaceré parametre zmenili. New York Times píšu, že rozhovory už sú len medzi USA a Iránom, pričom Európa, Rusko či Čína sú mimo.
Irán chce dosiahnuť uvoľnenie hospodárskych sankcií a Spojené štáty, ktoré nazýva Veľkým Satanom, mu môžu poskytnúť určitý typ bezpečnostných záruk, keďže majú vplyv na Izrael, ktorý je s Iránom v nepriamom konflikte. Irán je sponzorom viacerých teroristických organizácií, ktoré na Izrael útočia.
Medzi predĺžené ruky Iránu pritom patria aj Húsíovia, teroristická skupina, ktorá z jemenského územia ohrozuje lode plaviace sa Suezským prieplavom.
"Je to najlepší možný začiatok. Možno zakopli, ale súhlasili, že sa stretnú znova, stretli sa a zhodli sa na spoločných cieľoch," okomentoval pre NYT rokovanie v Ománe Ali Vaez z Medzinárodnej krízovej skupiny.
Cieľom Spojených štátov je, aby Irán nebol schopný vyrobiť vlastnú jadrovú zbraň, pričom ak by zľavili z požiadaviek voči iránskemu raketovému programu či iránskej podpore organizáciám na Blízkom východe, zrušenie jadrového programu sa javí ako dosiahnuteľný cieľ, píšu noviny.
Irán sa priebežne snaží obohacovať urán a hoci tvrdí, že jeho jadrový program je výhradne civilný, pravdepodobne už má dosť štiepneho materiálu na výrobu viacerých bômb.
Spojené štáty pritom tlačia na Irán nielen diplomaticky, ale aj rinčaním zbraní. Pred zhruba dvoma týždňami médiá priniesli informácie , že Pentagon poslal najmenej šesť strategických bombardérov B-2 na leteckú základňu Diego Garcia na ostrove v Indickom oceáne.
Vojenský analytik a bývalý dôstojník amerického letectva Cedric Leighton to vtedy pre CNN označil za niekoľkonásobnú správu Iránu.
"Jedným z odkazov by mohlo byť varovanie, aby (Irán) prestal podporovať Húsíov. Ďalším odkazom Trumpovej administratívy by mohlo byť, že chce novú jadrovú dohodu s Iránom a ak Irán nezačne rokovať, následkom by mohlo byť zničenie jeho jadrového programu," povedal Leighton.
