WASHINGTON. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo štvrtok vyjadril nádej ohľadom rokovaní Iránu s USA, ktoré sa budú v sobotu v Ománe zaoberať jadrovým programom Teheránu.
„Dúfame, že (rokovania) povedú k mieru,“ povedal Rubio na stretnutí kabinetu prezidenta Donalda Trumpa. „Máme nádej," dodal šéf diplomacie.
Poradca najvyššieho iránskeho duchovného vodcu ajatolláha Alího Chameneího vo štvrtok varoval, že by krajina mohla pristúpiť k vyhosteniu inšpektorov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) pred kľúčovými rokovaniami so Spojenými štátmi pre hromadiace sa hrozby namierené voči Iránu.
Vyjadrenia poradcu sú prvou reakciou predstaviteľov Iránu, odkedy Trump v stredu vyhlásil, že nevylučuje vojenské kroky voči Teheránu, ak rozhovory o jadrovom programe neprinesú dohodu.
„Pokračujúce hrozby zvonka“ a potenciálne vojenské ohrozenie Iránu „by mohli viesť k prijatiu odstrašujúcich opatrení vrátane vyhostenia inšpektora z IAEA a ukončenia spolupráce (s agentúrou)“, povedal poradca na platforme X. "Môže sa tiež zvážiť presun obohatených materiálov na bezpečné miesta," dodal.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí má v sobotu v Ománe rokovať s vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Witkoffom.
Washington označil rozhovory za poslednú šancu na mierové riešenie obáv Západu z iránskeho jadrového programu.
Irán popiera, že by jeho cieľom bola výroba jadrových zbraní a americké spravodajské služby nepotvrdili tieto snahy. Tvrdia však, že pokiaľ by sa Irán rozhodol zbrane vyrobiť, dokázal by to urobiť rýchlo.
Minulý mesiac poslal Trump duchovnému vodcovi list, v ktorom vyzval krajinu na priame rokovania. Zároveň varoval pred vojenským zásahom v prípade zlyhania diplomatickej cesty. „Ak to bude potrebné, tak určite,“ povedal Trump v stredu novinárom na otázku, či sa zvažuje použite vojenskej sily. "Ak si to bude vyžadovať vojenský zásah, urobíme vojenský zásah. Izrael sa na tom bude, samozrejme, podieľať, bude to viesť," ozrejmil šéf Bieleho domu.
Irán z dlhodobého hľadiska vyhlasuje, že je proti priamym rokovaniam so svojím úhlavným nepriateľom - USA. Napriek tomu však nezavrhol možnosť viesť nepriame rozhovory.
Americký prezident Donald Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2018 odstúpil od tzv. jadrovej dohody medzi Iránom a veľmocami z roku 2015.
Podľa dohody sa zmiernili sankcie uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho nukleárnych aktivít. Teherán v reakcii na odstúpenie USA prestal dodržiavať dohodu a výrazne napredoval v jadrovom vývoji.
