Čína počas aktuálneho vojenského cvičenia simulovala námornú a vzdušnú blokádu Taiwanu, pričom predviedla aj nové mostové lode, po ktorých by sa na ostrove mohla vylodiť ťažká technika.
Americký denník New York Times píše o odhadoch, podľa ktorých má byť čínska armáda do roku 2027 schopná prevziať ostrov, ktorý Čína od roku 1949 považuje za svoje územie, no neovláda ho.
Čínska armáda má čoraz väčší rozpočet, no Čína samotná zápasí s ekonomickými problémami, hovorí FILIP NOUBEL, analytik českej Asociácie pre medzinárodné otázky, ktorý žije na Taiwane.
Taiwanská spoločnosť je podľa neho natoľko závislá od digitálnych služieb, že plnohodnotnú blokádu by vydržala možno týždeň. Aj čínsky prezident Si Ťin-pching si podľa neho "uvedomuje, že sankcie, ktoré dopadli na Rusko, jeho firmy a dovoz, by Čína v dnešnom čase ťažko prežila".
V rozhovore sa dočítate:
- Ako vnímajú čínske vojenské cvičenia ľudia na Taiwane,
- ako sa Čína pripravuje na vojnu a aké má pri tom prekážky,
- kde sú najväčšie slabiny a silné miesta Taiwanu,
- čo by pre Čínu znamenalo uvoľnenie sankcií proti Rusku,
- čo sa môže Európa od Taiwanu naučiť.
Čína v blízkosti Taiwanu usporiadala veľké vojenské cvičenie Strait Thunder 2025A. Je toto dianie témou v taiwanských médiách alebo medzi ľuďmi v ich bežnom živote?
Rozhodne to témou je. Dôležité je uvedomiť si, že zvonka to vyzerá ako veľká kríza a že sme tu všetci v strese. Chvalabohu, ale aj bohužiaľ, sme na to zvyknutí. Na Taiwane žijem už dva roky, predtým som žil desať rokov v Číne.
Pre cudzincov je niekedy ťažšie pochopiť, že ľudia si na to zvykli od roku 1949, keď armáda Kuomintangu ušla z pevniny. Odvtedy Peking priebežne hrozí útokom alebo inváziou. Zatiaľ sa to nestalo, ale to neznamená, že tu žijeme v nejakom raji alebo si neuvedomujeme, aké je to nebezpečné.
Tá hrozba každým rokom rastie, mnoho mojich známych tu na Taiwane má doma pripravenú tašku s kópiami dokladov, liekmi, vodou či suchým jedlom. Ľudia sú na to pripravení a vnímajú možnosť, že útok nastane.
Ale popri tom tu musíme žiť bežným životom - vstávať do práce, deti poslať do školy. Ľudia si to uvedomujú, ale musia žiť normálne aj v neštandardnej situácii.

Robí Čína tieto cvičenia tak, aby z Taiwanu bolo vidieť čínske lode a lietadlá?
Tentoraz nie, toto cvičenie síce simuluje blokádu ostrova, ale je to zhruba päťsto kilometrov od pobrežia.
Keď som žil na Taiwane pred pandémiou, nebýval som v Taipei na severe, ale v Tainane na juhu. Tam v rokoch 2019 - 2020 nad nami lietadli čínske lietadlá tak nízko, že sme dokázali rozoznať siluetu pilota.
Hluk bol taký, že sme sa na niekoľko minút prestali rozprávať. Sú situácie, keď je to fyzicky vidieť aj počuť, ale tentokrát nie.
Aký je mediálny obraz Číny na Taiwane? Ako to čítajú novinári a ako preniká čínska propaganda do médií?
Čínska propaganda funguje dobre v tom zmysle, že taiwanská spoločnosť je rozdelená.
Sú tu dve hlavné politické strany - Kuomintang, ktorá vládla od roku 1949 a až do konca osemdesiatych rokov bol Taiwan vojenskou diktatúrou. Potom sa to na rozdiel od pevninskej Číny zmenilo a máme tu ďalšiu stranu, ktorou je Min Ťin Tang (Demokratická progresívna strana), ktorá nechce mať hlbšie vzťahy s pevninskou Čínou a prinajmenšom časť strany by chcela nezávislý Taiwan.
Sú tu ľudia, ktorí by uvítali zmenu názvu Taiwanu a z Čínskej republiky by ho premenovali na Taiwanskú republiku, keďže už vnímajú taiwanskú identitu. Sú v menšine, ale sú vplyvní. Je to hnutie, ktoré začalo vznikať v osemdesiatych rokoch.

Americké médiá spomínajú možnosť, že Peking poveril čínske ozbrojené sily, aby v určitom časovom horizonte dosiahli spôsobilosť obsadiť Taiwan. Spomína sa napríklad rok 2027. Ako ďaleko je dnes pevninská Čína od toho, aby dokázala nejakou formou prevziať Taiwan?