WASHINGTON, BRATISLAVA. Americký prezident Donald Trump, zatiaľ v slovnej rovine, stráca trpezlivosť s Vladimirom Putinom, ktorý už fakticky odmietol dva pokusy o vyhlásenie čiastočného prímeria na Ukrajine.
V nedeľu na palube prezidentského lietadla Air Force One doslova povedal, že je na Putina nasratý (pissed off ), a Rusku pohrozil sankciami, ktoré by tvrdo dopadli aj na Slovensko.
Na krajiny, ktoré nakupujú ruskú ropu, by uvalil 25- až 50-percentné clá.
Trump dokonca Putinovi vyčítal niečo, čo v nedávnej minulosti robil sám – aktuálne mu prekáža, že ruský diktátor spochybňuje dôveryhodnosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, napísala agentúra Reuters.
„Trumpova nová hrozba Putinovi takzvanými druhotnými clami vo výške až 50 percent by v EÚ mala desiť najmä Slovensko a Maďarsko,“ poznamenal na sieti X český ekonomický analytik Lukáš Kovanda.
Spolu s dovoznými clami, ktoré už Trump oznámil, by to znamenalo, že na Slovensku vyrobené autá nemeckých značiek by v USA boli zaťažené clami v súčte 77,5 percenta, napísal.
Trump opäť zatlačil na Kyjev. Chce ovládnuť nerastné suroviny, obranu im nesľubuje Čítajte Hoci Trump bol k Moskve nečakane kritický a kritické voči nemu začali byť aj ruské provládne médiá, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že Moskva stále s americkou stranou pracuje na mierovom riešení a že Putin je stále otvorený dialógu s Trumpom.
Riaditeľ ruského Fondu národného bohatstva Kirill Dmitrijev medzitým oznámil, že Moskva a Washington začali rokovať o využívaní ruských prvkov vzácnych zemín.
V článku sa dočítate:
- čím hrozí Trump Putinovi a ktorých krajín by sa to dotklo,
- ako reaguje ruská politika a ako ruské médiá,
- v akom stave sú rokovania o prímerí na Ukrajine.
Čína, India, Slovensko
Ak by Washington skutočne zaťažil dodatočnými clami tovar zo všetkých štátov, ktoré nakupujú ruskú ropu, musel by ich v prvom rade uvaliť na Čínu, Indiu a Turecko. Vyplýva to z dát fínskej organizácie Centrum pre výskum energie a čistého vzduchu (CREA).
Na štvrtom mieste sa v dátach umiestnila Európska únia ako celok, spomedzi jej členských štátov ako odberatelia ruskej ropy vyčnievajú Maďarsko, Slovensko a Česko, ktoré majú stále európsku výnimku na používanie ropovodu Družba.
„Ak Rusko a ja nedokážeme dospieť k dohode o zastavení krviprelievania na Ukrajine a ak si budem myslieť, že je to vina Ruska, uvalím sekundárne clá na všetku ropu, ktorá pochádza z Ruska,“ cituje Reuters Trumpa s poznámkou, že nové clá by mohol zaviesť o mesiac. Prezident podľa agentúry dodal, že napriek sklamaniu „robia pokroky“.
„Ak by tieto clá prinútili Indiu a Čínu, aby prestali nakupovať ruskú ropu, určite by boli účinné pri vyvíjaní tlaku. Napriek tomu si nie som istý, či budú mať dostatočný efekt. Ani Čína, ani India nebudú chcieť vyzerať, že sa podvoľujú americkému tlaku,“ upozornil podľa Newsweeku Leonard Alan Winters, profesor ekonómie zo Sussexskej univerzity.
Dodáva, že Západ vrátane USA sa s Indiou usiluje o lepšie vzťahy a v prípade konfliktu by tak Trump mohol ustúpiť. Čína je zas pre clá pripravená na obchodnú vojnu s USA a chce do nej vstúpiť v silnej pozícii.
Čína ani India sa nepridali k protiruským sankciám. Ako však poznamenal britský denník Guardian, Čína okolo sankcií našľapuje opatrne a niektoré z nich dodržiava, aby si nepoškodila obchodné vzťahy s Washingtonom.
Trump by mal podľa agentúry Reuters s Putinom telefonovať tento týždeň.
Americkí predstavitelia pri rokovaniach s Ukrajinou vyrokovali dve rôzne obdoby čiastočného prímeria. Najprv tridsaťdňové všeobecné zastavenie paľby, neskôr námorné prímerie v Čiernom mori. V oboch prípadoch Ukrajina súhlasila, no Rusko si kládlo sériu podmienok. Podobne dopadli aj snahy o zavedenie selektívneho zastavenia paľby na energetickú infraštruktúru.
Ruské médiá kritizujú Trumpa
Hoci hovorca Kremľa svojím vyhlásením nechal otvorené dvere ďalším rokovaniam, v ruských médiách sa tón voči Trumpovi zmenil, poukázal vo videu britský novinár Steve Rosenberg, moskovský korešpondent BBC.
„Donald Trump si zatiaľ nesplnil povinnosti, ktoré si na seba vzal, aby zastavil ukrajinské útoky na energetickú infraštruktúru,“ cituje z denníka Moskovskyj komsomolec. „Zdá sa, že dohody na Trumpovej úrovni majú hodnotu pár halierov na trhovisku,“ napísali noviny o americkom lírdovi, ktorý bol doteraz k Moskve zhovievavý.
Trumpa opisuje ako šéfa, ktorý nešéfuje, osobitne svojmu „vazalovi“, ako denník nazýva Ukrajinu.
Takáto kritika Trumpa je v ruských médiách vzácna, poznamenáva Rosenberg. Poukazuje aj na to, že v ruských médiách sa objavili správy, že Moskva a Washington sa začali zhovárať o využívaní ruských nerastných surovín, konkrétne kovov vzácnych zemín.
Dohoda o mineráloch nie je
Rusko aj Ukrajina medzitým na seba vzájomne útočili, pričom zasiahli elektrické rozvody.
Dohoda medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou o využívaní ukrajinských nerastných ložísk stále nie je uzavretá a jej zatiaľ posledná verzia je pre Ukrajinu ešte menej výhodná ako tie doterajšie.
Ukrajina sa zmluvou stále snaží zabezpečiť pokračovanie americkej vojenskej pomoci, kým Donald Trump sa rozhodol pomoc poskytnutú za éry jeho predchodcu Joea Bidena považovať za dlh, ktorého splatenie od Ukrajiny požaduje.
Ruský denník Izvestia podľa Guardianu informoval, že v rámci najbližšieho kola rokovaní medzi USA a Ruskom v Saudskej Arábii by obe strany mohli rokovať aj o americkom využívaní ruských kovov vzácnych zemín.
„Kovy vzácnych zemín sú významným predmetom spolupráce a, samozrejme, začali sme diskutovať o rôznych kovoch a projektoch v Rusku,“ povedal Kirill Dmitriev, šéf ruského Fondu národného bohatstva. Ten sa zúčastňuje aj na rokovaniach v Saudskej Arábii. Detaily zatiaľ známe nie sú.
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
