MURMANSK, BRATISLAVA. Americké plány ohľadom Grónska sú vážne, majú svoje historické korene.
Ruský diktátor Vladimir Putin takto okomentoval stav, ktorý nazval silnejúcou geopolitickou súťažou v arktickej oblasti. Trumpa však za ambície nekritizoval, poznamenala BBC.
Počas príhovoru na ponorkovej základni v Murmansku vyhlásil, ž chce "posilniť Ruskú globálnu vedúcu pozíciu v Arktíde".
To, že Putin Trumpa za spochybňovanie štátnych hraníc neskritizoval, považuje britská stanica za významné v kontexte budovania nových vzťahov medzi Kremľom a Washingtonom.
"Tieto plány majú hlboké historické korene. Je jasné, že Spojené štáty budú naďalej presadzovať svoje geostrategické a vojensko-politické záujmy v Arktíde," vyhlásil Putin.
Záujem mocností o severnú polárnu oblasť sa zintenzívňuje aj vďaka globálnym zmenám podnebia. Ustupujúci ľad či permafrost otvára nové námorné cesty aj možnosť ťažby surovín.
V článku sa dočítate:
- Čo povedal Putin o Grónsku a čo o Ukrajine,
- čo chystá Rusko v severnej polárnej oblasti,
- ktoré mocnosti sa ocitli v pretekoch o zdroje v arktickom regióne.
Od Grónska dal ruky preč
Pri Putinovej agresii voči Ukrajine dáva zmysel, že nekritizuje vyhlásenia Washingtonu, ktoré spochybňujú územnú celistvosť Dánskeho kráľovstva, pod ktoré patrí aj Grónsko.
"Čo sa týka Grónska, to je záležitosťou dvoch konkrétnych krajín. My s tým nemáme nič," povedal v Murmansku.
Donald Trump opakovane hovorí, že Spojené štáty Grónsko chcú, nevylúčil ani použitie hrubej sily.
"Keď bol v Bielom dome Joe Biden, Moskva a Washington sa navzájom nahlas kritizovali. Ako sa len veci zmenili," napísal v reportáži BBC jej ruský korešpondent Steve Rosenberg.
Ako dodáva, Rusko dnes ponúka Spojeným štátom spoluprácu v severnej polárnej oblasti. "Sme otvorení úvahám o spoločných investičných príležitostiach so Spojenými štátmi v sektoroch, ktoré schváli Ruská vláda," cituje Rosenberg ruského splnomocnenca pre zahraničné investície Kirilla Dmitrieva.
BBC poznamenáva aj to, že možnosť spoločných americko-ruských investícií pri súčasnej americkej administratíve nie je až tak vzdialená.
V rámci zintenzívňovania ruskej prítomnosti v oblasti chce Putin na sever poslať viac vojakov a uviesť do prevádzky nové ľadoborce, ktoré by spriechodňovali nové plavebné trasy.
Existuje vôbec alebo len na papieri? Čo sa deje s prímerím v Čiernom mori Čítajte Sever láka aj Čínu
Zmena podnebia znamená, že námorné cesty v Severnom ľadovom oceáne sa stávajú alternatívou voči trasám, ktoré spájajú Európu a Áziu cez Suezský prieplav, píše Deutsche Welle. S pomocou ľadoborcov ich Rusko dokáže používať celý rok.
Dodáva, že ruské lode sa do Ázie severnou trasou doplavia o dva týždne skôr.
Spolu s námornými trasami sa tak otvára aj možnosť získavať v doteraz nedostupných oblastiach nerastné suroviny, o čo majú okrem Ruska záujem aj štáty ako Kanada, Nórsko, Dánsko, ale aj Čína, pripomína DW.
Prímerie ďalej naťahuje
Putin okrem pochopenia pre Trumpove rozpínavé reči v Murmansku prišiel aj s ďalším nápadom, ktorý v mierových rokovaniach ohľadom Ukrajiny doposiaľ nebol na stole.
Navrhol, aby Ukrajinu namiesto vlády spravovala OSN. Tvrdí, že takýto režim by sa vyrokoval medzi USA, európskymi štátmi a s ruskými "partnermi a priateľmi".
Putin priebežne spochybňuje legitimitu ukrajinských orgánov, čo už urobil aj Trump, keď prezidenta Volodymyra Zelenského nazval diktátorom.
Ukrajina, ktorá už pri rokovaniach s USA pristúpila na dve podoby prímeria, Putina obvinila, že rokovania iba naťahuje.
Moskva už fakticky odmietla prvý návrh na celkové tridsaťdňové prímerie, pri návrhu na zastavenie paľby v Čiernom mori si tiež kladie sériu podmienok.
