TEL AVIV, BRATISLAVA. Na jeseň 2023 sa v Izraeli konali hromadné protesty proti snahe vlády ovládnuť tamojšie súdy. Skončili sa po útoku teroristickej organizácie Hamas na izraelské pohraničné oblasti, na ktorý Izrael odpovedal vpádom do Pásma Gazy.
Krátko po tom však občania vyšli do ulíc opäť a protesty trvajú doteraz. Žiadajú ukončenie vojny a návrat rukojemníkov, ktorých Hamas odmieta vydať.
V posledných dňoch sa k tomu pridáva aj pôvodná požiadavka a obnovené obavy o demokraciu. Parlament totiž vo štvrtok schválil zákon, ktorý dáva politikom väčšie právomoci pri vymenúvaní sudcov. Premiér Benjamin Netanjahu tiež nedávno zbavil funkcie šéfa domácej spravodajskej služby a snaží sa odvolať generálnu prokurátorku.
Líder opozície Jair Lapid na sociálnej sieti X oznámil, že sa proti najnovším krokom vlády odvolá na Najvyššom súde. „Namiesto toho, aby sa všetko úsilie sústredilo na návrat zajatcov a zaceľovanie rozporov medzi ľuďmi, vláda sa vracia presne k tej legislatíve, ktorá rozdeľovala verejnosť pred (útokom Hamasu) zo siedmeho októbra,“ napísal.
V článku sa dočítate aj:
- o čo v najnovších odvolávaniach ide,
- či sa chce vláda zbaviť demokracie,
- kde tak podľa analytika už urobila.
Odvolanie šéfa kontrarozviedky
Netanjahu v polovici marca odvolal Ronena Bara, šéfa spravodajskej služby Šin Bet. Na starosti má vnútornú bezpečnosť, v jej právomoci sú aj Pásmo Gazy, Západný breh Jordánu a východný Jeruzalem.
„Má informátorov, je absolútne kľúčová pre neuveriteľne všadeprítomný izraelský dohľad nad všetkým, čo sa na palestínskej strane pohne," hovorí pre portál al-Džazíra Daniel Levy , expert na Blízky východ a bývalý poradca izraelskej vlády.
Izraelský parlament schválil kontroverznú reformu súdnictva, opozícia sa odvolá Čítajte Šin Bet je podľa neho tiež kľúčová v riešení otázky, prečo izraelské tajné služby, a teda aj ona sama, podcenili hrozbu Hamasu a neboli tak dostatočne pripravené na jeho útok z 7. októbra 2023.
Odvolanie šéfa Šin Bet neskôr zablokoval Najvyšší súd. Nateraz sa čaká na ďalšie vypočúvanie.
Netanjahu hovorí, že Bar musel odísť pre „nedostatok dôvery", ktorá časom rastie. Bar tvrdí, že tento krok je politicky motivovaný.
Šin Bet vyšetruje viacerých najbližších spolupracovníkov Netanjahua pre podozrenie z porušenia národnej bezpečnosti vrátane vypustenia tajných dokumentov do zahraničných médií a prijatia peňazí od katarskej vlády, ktorá vo veľkom finančne podporila Hamas.
Súhlasí s tým aj Jakub Záhora, český politológ a analytik zaoberajúci sa Izraelom a Palestínou, z Karlovej univerzity v Prahe. Dodáva, že spory medzi šéfom Šen Bet a premiérom vyvolali aj rokovania o prímerí s Hamasom
„Vyjednávači zo Šin Bet obviňovali vládu, že nepriorizuje rukojemníkov," povedal pre SME.
Odstrániť generálnu prokurátorku
Na stranu šéfa Šin Bet sa postavila generálna prokurátorka Gali Baharav-Miara. Kabinet sa potom otočil aj proti nej.
Minulú nedeľu prijal návrh na vyslovenie nedôvery generálnej prokurátorke a začal proces jej odvolávania. Netanjahu a jeho spojenci generálnu prokurátorku vinia z podkopávania dôvery k vláde.
Gali Baharav-Miara stojí na čele vyšetrovania, ktoré Netanjahua obviňuje z korupcie, narušenia dôvery a úplatkárstva. On obvinenia dlhodobo odmieta.
Úrad generálnej prokurátorky má právomoci vydávať rozhodnutia, ktoré sú pre vládu právne záväzné, generálna prokurátorka je totiž aj niečo ako hlavná právna poradkyňa vlády. Ide tak o jednu z mála kontrol výkonnej moci v Izraeli, krajine bez formálnej ústavy.
Bahavar-Miara opakovane kritizuje justičnú reformu a hovorí, že ňou vláda porušuje zákon.
„Spory s generálnou prokurátorkou pramenia práve z toho. Vo vláde panuje konsenzus, že by mala byť vyhodená, pretože nespolupracuje na pláne na veľmi kontroverznú - a to hovorím umiernene - súdnu reformu," vysvetľuje analytik Záhora.
Právni experti sa zhodujú, že odvolanie generálnej prokurátorky bude dlhší proces, pretože pri ňom platia viaceré právne „stopky".
Bahavar-Miara to pripomenula v liste, ktorý členom kabinetu zaslala. Dodala, že Netanjahuova vláda sa snaží postaviť „nad zákon, konať bez kontrol a protiváh, a to aj v tých najcitlivejších chvíľach“, čím zrejme narážala aj na vojnu v Pásme Gazy.
Dvojaký systém
Mnohí právni experti a kritici vlády sa obávajú, že Netanjahu chce najnovšími odvolaniami ďalej oslabiť justičný systém a na vysoké pozície si dosadiť ľudí, ktorí mu budú lojálni.
„Izraelský systém má svoje špecifiká a nezávislá súdna moc je reálne jedinou brzdou pre exekutívnu moc. Kroky súčasnej izraelskej vlády tak smerujú k obmedzeniu demokracie," myslí si analytik Záhora.
Vláda podľa neho výrazne preferuje židovské obyvateľstvo na úkor nežidovského, najmä arabského. Od roku 2018 napríklad platí tzv. základný zákon, ktorý o Izraeli hovorí ako o „židovskom štáte".
Situácia je iná na okupovanom Západnom brehu Jordánu, kde Izrael kontroluje bezpečnosť a hranice, pripomína.
„Používa tam svoje zákony v kombinácii s vojenskými predpismi, má tam suverénnu moc a demokracia tam nie je," hovorí Záhora s tým, že tamojší Palestínčania nemôžu voliť do izraelského parlamentu, aj keď zásadne ovplyvňuje ich život.
Spolupráca s krajnou pravicou
Na polovicu marca bolo naplánované ďalšie pojednávanie v Netanjahuovej korupčnej kauze. Po obnovení operácie v Pásme Gazy, ktorým Izrael ukončil po dvoch mesiacoch dočasné prímerie, sa však odročilo.
Objavili sa preto komentáre, že tak premiér urobil naschvál. Záhora si však myslí, že politických motivácií za obnovenie vojny je viac.
„Ide aj o odvedenie pozornosti od pokusu o súdnu reformu, ktorá opäť štartuje. Nie sú to len Netanjahuove osobné problémy, ale aj snaha prekryť agendu celej vlády," hovorí.
Netanjahu vládne len vďaka pomoci krajne pravicových ultraortodoxných strán. Tie naňho vyvíjajú tlak, aby Hamas úplne zničil, a v Pásme Gazy sa mohli vytvoriť židovské osady, ktoré kedysi Izrael dobrovoľne zrušil.
Obavy z krajnej pravice najnovšie vyvolala aj konferencia na „boj proti antisemitizmu“, ktorú zorganizovala izraelská vláda. Zúčastnili sa na nej viacerí predstavitelia európskeho extrémizmu vrátane šéfa francúzskej krajne pravicovej strany Národné zhromaždenie Jordana Bardellu.
