Veľké európske krajiny vyzvali na ďalší tlak na Rusko (SME Minúta)

Šéfovia diplomacií EÚ vyjadrili podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny.

Zástupcovia Španielska, Francúzska, Poľska, Británie, Nemecka, Talianska a Ukrajiny v spoločnom vyhlásení po stretnutí v Madride zdôraznili, že Ukrajina preukázala snahu o mier tým, že bez kladenia si podmienok prijala úplné prímerie. Rusko podľa nich musí upustiť od svojej tzv. taktiky zdržiavania a súhlasiť s bezpodmienečným prímerím.

Na schôdzke, ktorá sa konala pri príležitosti tretieho výročia ruského masakru civilistov v ukrajinskom meste Buča na predmestí Kyjeva, sa zúčastnili aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Serhij Kyslycja sa k stretnutiu pripojili prostredníctvom telemostu.

Podľa nemeckého ministerstva zahraničných vecí sa teraz čaká na krok zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý dosiaľ nedal najavo, že by zastavil útoky na Ukrajinu a zjavne hrá o čas.

Ako však ďalej uviedol nemecký rezort, Ukrajina i Európa chcú mier a preto bude podpora Ukrajiny pokračovať. Ministerstvo dodalo, že Európa je pripravená ďalej zvyšovať tlak na Rusko.

Kallasová vyzvala aj prezidenta USA Donalda Trumpa, aby na Putina vyvíjal väčší tlak. „Myslím si, že Spojené štáty majú tiež úlohu vyvíjať väčší tlak na Rusko, aby túto vojnu zastavilo,“ povedala bývalá estónska premiérka.

Rusko musí podľa nej súhlasiť s prímerím a urobiť krok vpred, napríklad vrátiť deportované ukrajinské deti alebo prepustiť vojnových zajatcov.

Šéfovia diplomacií opätovne zdôraznili potrebu zvýšenia vojenských schopností Európy, ktorá sa podľa nich musí stať suverénnejšou a zodpovednejšou za svoju vlastnú obranu. Potrebuje byť lepšie pripravená a vybavená, aby dokázala samostatne reagovať na bezprostredné a budúce hrozby. Toto úsilie je podľa nich navyše potrebné výrazne zrýchliť. (TASR)

Putin podpísal výnos o jarnom odvode na vojenskú službu, do armády má byť povolaných 160-tisíc jednotlivcov.

Ide o najvyšší počet brancov, odkedy Rusko na základe reformy svojej armády z roku 2012 začalo klásť väčší dôraz na zmluvných vojakov a vojakov povolaných na ročnú službu v armáde. Odvod sa uskutoční v období od 1. apríla do 15. júla.

Informovala agentúra DPA, ktorá sa odvolala na dokument zverejnený na webovej stránke pravo.gov.ru.

V zmysle nových zákonov budú na vojenskú službu povolaní občania vo veku 18 až 30 rokov. Pri tejto odvodovej kampani sa v Rusku bude využívať centralizovaná elektronická databáza, ale vojenské správy budú rozposielať aj tlačené pozvánky na odvod, doplnila DPA.

Agentúra DPA pripomenula, že účet na vládnom portáli gosuslugi majú teraz prakticky už všetci dospelí obyvatelia Ruska, keďže takto je možné vybavovať väčšinu styku s úradmi.

V roku 2024 bolo počas jarného odvodu do armády prijatých 150-tisíc ľudí, v roku 2023 ich bolo 147-tisíc a v roku 2022 odviedli 134 500 ľudí, poznamenala agentúra TASS.

Nárast počtu brancov súvisí s Putinovými výnosmi o postupnom zvyšovaní personálu ruskej armády. Začiatkom roku 2022 malo Rusko asi milión vojakov. V priebehu troch rokov sa bežný stav armády zvýšil na 1,5 milióna ľudí.

DPA doplnila, že brancov - oficiálne - neposielajú do jednotiek bojujúcich na Ukrajine. Viackrát sa však už zapojili do bojov v ruskom pohraničí, kam vlani v auguste v rámci svojej ofenzívy prenikli jednotky ukrajinskej armády. (TASR)

Súd v Kyjeve odsúdil na päť rokov väzenia Rusku, ktorá svojho manžela vojaka nabádala na znásilňovanie Ukrajinek.

O rozsudku, ktorý súd v jej neprítomnosti vyniesol pred týždňom, dnes informoval server Ukrajinska pravda.

Rozsudok nadobudne právoplatnosť hneď, ako uplynie lehota na podanie odvolania. Trest si má Ruska začať odpykávať, akonáhle sa ju podarí zadržať.

Odpočúvaný telefonát ruského vojaka s jeho manželkou, ktorá ho nabáda "do toho, znásilňuj ukrajinské baby", ale za podmienky, že jej o tom nebude vykladať a že použije ochranu, teda prezervatív, zverejnila ukrajinská tajná služba SBU v apríli 2022.

Manželov sa následne podarilo novinárom z ukrajinskej a ruskej redakcie rozhlasovej stanice Radio Svoboda identifikovať ako Romana a Olgu Bykovských z Feodosija na okupovanom Kryme.

Poddôstojník Bykovskij a jeho žena sú pôvodom z Orelskej oblasti v centrálnej časti európskeho Ruska. Bykovskij novinárom tvrdil, že hlas na nahrávke telefonátu s manželkou nie je jeho, zatiaľ čo Bykovská rozhovor s novinármi prerušila a následne vymazala svoj profil na sociálnej sieti VKontakte.

Znalecké posudky však preukázali, že hlasy na nahrávke naozaj patria obom manželom. Ukrajinské úrady Bykovskú v neprítomnosti obvinili ako podozrivú z vojnového zločinu a vyhlásili po nej medzinárodné pátranie.

Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine má zdokumentované stovky prípadov sexuálneho násilia, ktorého sa ruskí vojaci dopustili po vpáde na Ukrajinu vo februári 2022. Dve tretiny obetí sú muži a chlapci, ktorí boli mučení v ruských väzniciach.

OSN zistila, že Rusko systematicky používa mučenie Ukrajincov, civilistov aj vojnových zajatcov, v "takmer všetkých" detenčných centrách, kde sú zadržiavaní. Ide o "znásilnenie, pokus o znásilnenie, vyhrážanie sa znásilnením a kastráciou, bitky alebo elektrické šoky do genitálií, opakovanú vynútenú nahotu a sexualizované ponižovanie". (ČTK)

Zelenskyj si pripomenul masakry v Buči v Kyjevskej oblasti, európskych spojencov vyzval na zjednotenie.

Mesto Buča je už tri roky synonymom masakrov civilistov počas ruskej okupácie na začiatku vojny na Ukrajine. Počas návštevy v Buči Zelenskyj vyzval európskych spojencov, aby sa zjednotili a zabránili tak podobným zverstvám.

Informovala o tom agentúra AFP.

Po ústupe ruských jednotiek z Buče po mesiaci okupácie vstúpili do tohto mesta aj novinári agentúry AFP, ktorí následne informovali, že na ulici videli ležať telá najmenej 20 civilistov s ranami po zastrelení. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.

Išlo o prvé zo série podobných zistení v mestách, z ktorých sa ruskí vojaci stiahli na jar 2022. Zábery z Buče a ďalších miest vyvolali pobúrenie medzinárodného spoločenstva a mali za následok začatie vyšetrovaní pre podozrenie, že ide o vojnové zločiny.

Moskva svoju zodpovednosť poprela a obvinila Ukrajinu, že mŕtvych v uliciach a masové hroby zinscenovala.

Zelenskyj spolu s manželkou Olenou zapálili v Buči sviečky na pamätnom mieste pri Chráme sv. Andreja. Stalo sa tak v rámci pietneho obradu, na ktorom sa zúčastnili predsedovia parlamentov z viacerých európskych krajín. Európsky parlament (EP) zastupoval jeho podpredseda Martin Hojsík, informoval web EP.

Podľa Zelenského od udalostí v Buči „nikto na svete nemôže povedať, že nevie, čo Ukrajina bráni... Ukrajina bojuje za život pre svojich ľudí. Aby nikdy nikto na našej zemi neurobil to, čo ruskí okupanti“.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

Three years ago, our warriors liberated Bucha from the Russian occupiers. And the world saw what the Russian occupation truly is: people killed in the streets, people tortured, graves in the yards of ordinary houses.

Since then, no one in the world can say they do not know what https://t.co/4mzgpzxSlz

Length: (00:00)

31.3.2025 o 14:09 · archivované: 31.3.2025 o 20:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vyzval nezabúdať na to, že to, čo sa stalo v Buči, sa môže zopakovať v ktorejkoľvek európskej krajine, ak Rusko nebude niesť zodpovednosť za túto vojnu. Za jeden z najväčších a najvýrečnejších symbolov vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine označil Zelenskyj „hroby obyčajných ľudí na dvoroch ich domov“, ako napísal v statuse na sieti Telegram.

Zelenskyj tiež informoval, že ukrajinské orgány začali pre podozrenie zo spáchania vojnových zločinov vyšetrovať viac ako 180-tisíc prípadov. V súvislosti s tým vyjadril nádej, že Medzinárodný trestný súd predvolá na lavicu obžalovaných aj ľudí z najvyšších miest ruského mocenského rebríčka.

AFP pripomenula, že americká administratíva sa momentálne snaží sprostredkovať prímerie a prípadnú mierovú dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou. Zelenskyj na margo toho povedal, že Ukrajina chce ukončiť vojnu tak, aby mala zaručenú bezpečnosť, trvalý mier a dôstojnosť.

AFP pripomenula, že Rusko je ochotné plniť navrhovanú dohodu o zastavení útokov v oblasti Čierneho mora len za predpokladu, že Západ zruší svojej sankcie voči ruským subjektom zapojeným do vývozu potravín. Ukrajinský prezident v tejto súvislosti varoval pred zrušením sankcií voči Rusku a uviedol, že Moskva by nemala z vojny „profitovať“.

Poľsko a USA podpísali medzivládnu dohodu v hodnote takmer dvoch miliárd dolárov o podpore systémov Patriot. (TASR)

Príjem rodiny prezidenta Zelenského dosiahol podľa najnovšieho majetkového priznania približne 342 134 eur.

Oznámila to kancelária ukrajinského lídra.

Z celkových príjmov tvoril čiastku 192 160 eur príjem z predaja štátnych dlhopisov.

Zvyšok pozostával z prezidentského platu, bankových úrokov a príjmov z prenájmu nehnuteľností. Zelenskyj a jeho rodina si vlani v porovnaní s rokom 2023 prilepšili o 64 083 eur.

„Rast príjmov rodiny ukrajinského prezidenta v porovnaní s predchádzajúcim rokom súvisel obnovením plných platieb za prenájom. V minulom roku nedošlo k žiadnym iným významným zmenám v majetku, nehnuteľnostiach ani vozidlách rodiny prezidenta,“ uviedla kancelária Zelenského.

Minister Šutaj Eštok odsúdil vyjadrenia fínskeho prezidenta, Slovensko a Maďarsko označil za „trocha problematické“ krajiny.

Šéf rezortu vnútra by skôr očakával spoločné stanovisko k americkým clám. Konštatuje to na sociálnej sieti.

Fínsky prezident podľa neho tvrdí, že krajiny, ktoré odmietajú neustále vyzbrojovanie Ukrajiny, ktoré chcú mier a vymykajú sa liberálnym názorom, by mali patriť do skupiny OUT krajín, teda tých, ktoré by mali Európsku úniu opustiť.

„Odmietam a odsudzujem takéto vyjadrenie od ktoréhokoľvek lídra,“ odkazuje Šutaj Eštok s tým, že Európska únia je mierové spoločenstvo a kritizuje, že americký prezident Donald Trump si bez obáv dovolí uvaliť clá na oslabenú a nejednotnú EÚ.

Minister vnútra by podľa vlastných slov očakával namiesto „neuvážených slov“ od fínskeho prezidenta návrh spoločného postupu proti americkým clám, aby sa zabránilo obchodnej vojne. Očakával by tiež výzvu na súdržnosť a hľadanie kompromisov medzi členskými krajinami.

Fínsky prezident Alexander Stubb v súvislosti so súčasným vývojom okolo Británie ako medzičasom už nečlenského štátu Európskej únie a, naopak, vedúcou pozíciou Londýna v takzvanej koalícii ochotných minulý týždeň v rozhovore pre televíziu CNN vyhlásil, že vzťahy na kontinente sú v ostatnom období podľa neho pružnejšie.

„To, čo začínam pozorovať, je flexibilnejšia Európa - alebo niečo, čo by sme mohli nazvať EÚ plus a mínus. Pričom plus je Spojené kráľovstvo, Nórsko a Island, a možno to mínus sú také členské štáty ako Maďarsko a Slovensko, ktoré sú v súčasnosti vnútri Európskej únie tak trochu problematické,“ povedal fínsky prezident. (TASR)

Ministri zahraničných vecí Španielska, Británie, Francúzska, Talianska a Poľska vyzvali na tlak na Rusko.

Vrátane možných nových sankcií. Napísala to agentúra Reuters s tým, že na schôdzke skupiny označovanej ako G5+ sa zúčastnila aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

Ministri sa zhodli, že ich krajiny sú "pripravené vyvinúť ďalší tlak na Rusko vrátane zavedenia nových sankcií". Cieľom takéhoto kroku je podľa vyhlásenia znížiť schopnosť Ruska "viesť svoju útočnú vojnu" a Ukrajine zaručiť "najlepšie možné postavenie" pri rokovaní o zastavení bojov a o mieri.

K rýchlemu uzavretiu prímeria tlačí obe strany Trumpova administratíva. Kým brániaci sa Kyjev návrhy na prerušenie útokov na energetickú infraštruktúru a bojov v Čiernom mori akceptoval, Moskva si pred súhlasom začala klásť rôzne podmienky. Obe strany sa navzájom vinia z útokov a pokračujú aj boje na línii frontu.

Politici, ktorí sa zúčastnili na rokovaní v Madride, Moskvu kritizovali za to, že sa podľa nich stavia vyhýbavo k americkému návrhu. Podľa Kallasovej ani tri týždne po jeho predstavení z Ruska nezaznela jasná odpoveď. Poľský minister Radoslaw Sikorski uviedol, že Rusko by malo dostať termín, do ktorého musí predložiť svoju odpoveď na návrh.

Podľa denníka El País ministri zahraničia tiež rokovali o využití zmrazeného ruského majetku v EÚ, ktorý predstavuje 210 miliárd eur.

. (ČTK)

Švédsko poskytne Ukrajine novú vojenskú pomoc v hodnote 16 miliárd švédskych korún.

Ide o najväčší balík pomoci Kyjevu zo strany tejto škandinávskej krajiny od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

Väčšina pomoci, deväť miliárd korún, pôjde na obstaranie nového vojenského materiálu „predovšetkým zo švédskej, ale aj z európskej obranno-priemyselnej základne“. Približne päť miliárd korún poputuje ukrajinskému obrannému priemyslu a do rôznych fondov. Ďalšiu pol miliardu budú tvoriť dary zo zásob Švédskych ozbrojených síl.

Začiatkom marca tohto roka Štokholm oznámil, že Ukrajine dodá 18 mobilných delostreleckých systémov Archer vlastnej výroby, pričom predtým ich poskytol už osem. Krajina už Kyjevu poslala aj 50 svojich bojových obrnených vozidiel CV90 a „približne desať“ tankov Leopard 2, ako aj systémy protivzdušnej obrany. (SITA)

V meste Toreck, v ktorom prebiehajú pouličné boje, sa Rusi pokúšajú preniknúť do tyla Ukrajincov aj cez kanalizáciu.

Uviedol to web Ukrajinská pravda, ktorý cituje hovorcu ukrajinskej operačnej strategickej skupiny Chortycia Viktora Trehubova.

„V Torecku sa nepriateľ snaží dostať kamkoľvek. Včera sa objavili informácie o pokusoch použiť podzemné inžinierske siete na prienik do tyla našich jednotiek na určitých uliciach...," povedal Trehubov.

„Keď nemôžu postupovať ulicami, prichádzajú s alternatívami, vrátane pokusov prejsť podzemnými inžinierskymi sieťami, rovnako ako v meste Sudža (v Kurskej oblasti, kde použili plynovod). Ale ako vieme, nie vždy to pre nich končí dobre," konštatoval Trehubov. (SITA, Ukrajinská pravda)

Trumpov osobný duchovný poradca pastor Mark Burns pricestoval na návštevu Ukrajiny.

Navštívil mestá Buča, Irpiň a Boroďanka v Kyjevskej oblasti, ktoré na začiatku invázie na Ukrajinu okupovala ruská armáda.

Pre web Ukrajinská pravda to povedal hlavný rabín Ukrajiny Moše Asman, ktorý pastora na návštevu krajiny pozval.

Asman opísal Burnsa ako „známu postavu v náboženských a politických kruhoch Spojených štátov, ktorej hlas má dnes váhu pri formovaní novej americkej stratégie a politiky". V mestách, ktoré boli okupované, videl dôsledky ruských zločinov na ukrajinských civilistoch a vypočul si spomienky svedkov.

„To, čo videl, ho hlboko zasiahlo, neskrýval svoju bolesť, rozhorčenie a úprimný súcit. Som si istý, že tieto emócie a svedectvá si nenechá pre seba. Pastor Burns je človek, ktorý má schopnosť byť vypočutý na miestach, kde sa robia veľké rozhodnutia. A verím, že hlas pravdy z Ukrajiny sa dostane do samotného srdca nového amerického vedenia," povedal hlavný rabín Ukrajiny.

Pastor Mark Burns
@pastormarkburns

The war in Ukraine is bigger than Democrats or Republicans, the Left or the Right. Whether you dislike President Trump or President Zelensky, real people are dying here.

20,000 children have been kidnapped and stolen to Russia. 300 women were recently raped, as reported by https://t.co/hTnlKIGLhK

Length: (00:00)

31.3.2025 o 6:31 · archivované: 31.3.2025 o 15:42

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

 Šéfka diplomacie EÚ Kallasová opäť vyzvala Rusko, aby prejavilo dobrú vôľu a dohodlo sa na prímerí na Ukrajine.

„Vrátenie ukrajinských detí, ktoré boli deportované do Ruska či prepustenie vojnových zajatcov,“ uviedla Kallasová príklady dobrej vôle, ktoré by mohlo Rusko urobiť.

V prejave pred stretnutím európskych ministrov zahraničných vecí v Madride, na ktorom sa diskutuje o vojne na Ukrajine, vyzvala Spojené štáty na vyvinutie väčšieho tlaku na Kremeľ s cieľom ukončiť viac ako trojročnú vojnu.

Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot medzitým poznamenal, že Rusko dlhuje Spojeným štátom jasnú odpoveď na otázku, či vôbec chce ísť mierovou cestou.

Francúzsko a Británia tiež pracujú a diskutujú o rozmiestnení mierových jednotiek na Ukrajine. Poľský šéf diplomacie Radoslaw Sikorski v tejto súvislosti uviedol, že je na ukrajinskej vláde, aby rozhodla, kedy a či vôbec umožní vstup zahraničných vojsk na svoje územie. „Rusko predstavuje hrozbu pre celú Európu, preto by aj reakcia mala byť európska,“ zdôraznil ďalej.

V Madride sa stretli ministri zahraničných vecí Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska, Španielska a Spojeného kráľovstva, aby rokovali o európskej obrannej spolupráci a budúcich plánoch na udržanie mieru na Ukrajine.

Na stretnutí sa zúčastnila aj Kallasová a eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius. Ide o zoskupenie "Weimar+“, ktoré rozširuje pôvodné neformálne zoskupenie Poľska, Nemecka a Francúzska pod názvom Weimarský trojuholník. (TASR)

Fínsky prezident od žiadneho relevantného predstaviteľa vlády nepočul, že by USA chceli vystúpiť z NATO.

Alexander Stubb sa vyjadril po tom, ako v sobotu neohlásene cestoval na Floridu na stretnutie s Trumpom. V jeho sídle Mar-a-Lago hovorili o rôznych aktuálnych otázkach a zahrali si tiež golf.

"Ešte som nikoho dôležitého v administratíve USA... nepočul hovoriť, že by nejako vystupovali z NATO,“ povedal Stubb na podujatí na univerzite London School of Economics.

"To, čo teraz prezident Trump robí, je správne. Vyvíja na európske štáty tlak, aby zvýšili svoje výdavky na obranu... a prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť,“ uviedol fínsky prezident.

Trump opakovane žiada, aby európski členovia NATO posilnili obranné výdavky, a kritizuje, že Alianciu z veľkej časti financuje jeho krajina. (TASR)

Putin je stále otvorený rozhovorom s Trumpom, oznámil Kremeľ. 

Reagoval tak na Trumpovo vyhlásenie o tom, že je na ruského lídra „veľmi nahnevaný“ pre malý pokrok v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. 

„Tento proces je časovo náročný, pravdepodobne preto, že ide o zložitú záležitosť. Prezident (Putin) je však naďalej otvorený kontaktu s prezidentom Trumpom,“ uviedol hovorca Kremľa Peskov pre novinárov na brífingu. Zároveň upresnil, že aktuálne „nie je naplánovaný“ žiadny telefonát medzi lídrami, no v prípade potreby sa „urýchlene zorganizuje“.

Trump pre televíziu NBC News povedal, že je „naštvaný“ na Putina, pretože spochybňuje dôveryhodnosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako osoby, s ktorou by mal rokovať, a tiež preto, že vyzýva na vytvorenie nových orgánov na Ukrajine, píše AFP. „Mal by sa (so Zelenským) dohodnúť, či sa mu páči alebo nepáči,“ povedal Trump na adresu šéfa Kremľa.

Putin začiatkom tohto mesiaca odmietol návrh USA na bezpodmienečné prímerie na Ukrajine, ktorý Zelenskyj podporil, a zároveň sa intenzívnejšie dožadoval nového vedenia v Kyjeve, pripomína Reuters. „Pokračujeme v práci... Jednak na rozvoji bilaterálnych vzťahov a tiež pracujeme na implementácii niektorých myšlienok, ktoré súvisia s riešením ukrajinského (konfliktu),“ povedal Peskov. (TASR)

Rusko obvinilo ukrajinskú armádu z útokov na energetické zariadenia, ktoré označilo za porušenie záväzkov Kyjeva.

Spojené štáty minulý týždeň uviedli, že lídri Ruska aj Ukrajiny súhlasili so zastavením útokov na energetické zariadenia, hoci žiadna formálna dohoda ani prímerie neboli uzavreté. Obe strany sa však navzájom obviňujú z nových útokov.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že ukrajinská armáda v nedeľu večer podnikla útok dronmi a delostrelectvom na energetické zariadenia v ruskej Brianskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou. Podľa rezortu útoky poškodili elektrické vedenie a prerušili dodávky elektriny.

Kyjev tiež minulý týždeň obvinil Rusko z ostreľovania svojich energetických zariadení a vyzval Washington, ktorý presadzuje prímerie, aby reagoval. (SITA)

Slovensko získalo 101 miliónov eur z európskych prostriedkov na energetické projekty na obnovu Ukrajiny.

Na tlačovej konferencii to povedal minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer) spolu s generálnym riaditeľom Eximbanky Rastislavom Podhorcom. (TASR)

Bývalí štátni experti mapujú aktivity ruskej ambasády na Slovensku. Nesmieme sa báť, odkázal expert na hybridné hrozby.

Ukrajina dostala splátku rozpočtovej podpory od Medzinárodného menového fondu v sume 400 miliónov dolárov.

Uviedol to premiér Denys Šmyhaľ. Tieto prostriedky sú súčasťou programu Extended Fund Facility, v rámci ktorého Medzinárodný menový fond poskytne Kyjevu celkovo 15,6 miliardy dolárov počas štyroch rokov.

Najnovšia platba znamená, že Ukrajina už z programu získala financovanie v celkovej sume 10,1 miliardy dolárov.

„Sme vďační fondu… za jeho pomoc a úzku spoluprácu pri podpore ukrajinskej ekonomiky počas vojny,“ napísal Šmyhaľ. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko a USA v Moskve spoločne rokujú o potenciálnej spolupráci na ruských projektoch v oblasti kovov vzácnych zemín.

Uviedol to šéf ruského štátneho investičného fondu Kirill Dmitrijev, informuje agentúra DPA.

Dmitrijev pre denník Izvestia uviedol, že spoločnosti už prejavili záujem o tieto projekty, no neposkytol ďalšie podrobnosti. "Kovy a prvky vzácnych zemí sú dôležitou oblasťou spolupráce a my sme už začali rokovania o rôznych projektoch týkajúcich sa nerastných surovín v Rusku," upresnil Dmitrijev v rozhovore zverejnenom v pondelok.

Šéf ruského štátneho investičného fondu je kľúčovou postavou v rámci rokovaní medzi Moskvou a Washingtonom o normalizácii vzťahov krajín, píše Reuters. Vzácne nerasty a kovy sú nevyhnutné pre moderné technológie vrátane smartfónov, notebookov a elektrických automobilov.

Ruský prezident Vladimir Putin prvýkrát navrhol spoluprácu v oblasti surovín vo februári. Zdôraznil, že ruské zásoby dôležitých materiálov ďaleko prevyšujú zásoby Ukrajiny, s ktorou Trump v súčasnosti tiež rokuje.

Dohoda o strategickej ťažbe dôležitých nerastných surovín sa medzi Kyjevom a Washingtonom mala pôvodne podpísať už minulý mesiac. Pre spor medzi šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským k tomu však nedošlo.

Ukrajina minulý týždeň dostala nový návrh dohody, no podľa Reuters Zelenskyj opakovane vyjadril nespokojnosť s novými podmienkami dohody. Údajne sa viac zameriavajú na hospodárske záujmy USA, pričom Kyjevu neponúkajú požadované bezpečnostné záruky.

Trump v nedeľu vyhlásil, že jeho ukrajinský náprotivok bude mať veľké problémy, pokiaľ sa rozhodne nepodpísať novú dohodu o nerastných surovinách, píše Reuters. (TASR)

Slovensko pokračuje v snahe obnoviť tranzit plynu cez Ukrajinu. SPP už založil svoju dcérsku spoločnosť SPP plus. (SITA)

Rusko druhú noc po sebe útočilo na Charkov. Útoky zranili najmenej dvoch ľudí, poškodili materskú školu a domy.

Uviedli to tamojší predstavitelia s tým, že vznikli viaceré požiare.

Údery na Charkov počas noci zasiahli najväčšiu a najstaršiu štvrť mesta, oznámil starosta Ihor Terechov. „Šiesta explózia v Charkove,“ doplnil krátko pred 7.00 h miestneho času na sociálnej sieti Telegram.

Bezprostredne nebolo jasné, čo bolo cieľom útokov. Cez víkend pri zásahu ruským dronom zahynuli v Charkove najmenej dvaja ľudia a ďalších 35 ich utrpelo zranenia. Masívne útoky na mesto hlásili aj zo stredy na štvrtok.

Ruské údery pokračujú aj v čase, keď sa americký prezident Donald Trump pokúša dosiahnuť prímerie. Kyjev i Moskva dali v princípe najavo svoj súhlas s prímerím v Čiernom mori aj zastavením útokov na energetickú infraštruktúru nepriateľa, implementácia týchto prímerí je však podľa AFP naďalej nejasná a obe strany sa navzájom obviňujú zo snahy o ich zmarenie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu uviedol, že Moskva za posledný týždeň vyslala viac ako 1000 dronov, a vyzval USA a ďalších spojencov na odpoveď. Rusko zas uviedlo, že ukrajinské drony minulý týždeň zaútočili na jeho energetické zariadenia.

Z boja bolo vyradených ďalších 1 230 okupantov, celkovo zhruba 915 230, oznámilo ukrajinské velenie.

Ruská armáda prišla aj o tri bojové obrnené vozidlá, 30 delostreleckých systémov, jeden protivzdušný systém, 71 dronov a 65 kusov autocisterien a inej automobilovej techniky.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 496 tankov, 21 819 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 42 593 vozidiel a autocisterien, 25 537 delostreleckých systémov, 1 347 odpaľovacích raketových systémov, 1 123 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 31 416 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 787 kusov špeciálnej techniky.

  (SME)

Zelenskyj chce odstúpiť od pripravovanej dohody s USA o využívaní ukrajinských nerastných surovín, tvrdí Trump.

Americký prezident ukrajinského náprotivka varoval pred vážnymi problémami, ak by tak naozaj urobil. Informuje o tom agentúra Reuters.

Zelenskyj minulý týždeň v piatok povedal, že návrh dohody sa od pôvodného úplne líši a že Ukrajina neprijme dohodu, ktorá by ohrozila jej integráciu do Európskej únie.

"Pokúša sa vycúvať z dohody o vzácnych nerastoch a ak to urobí, bude mať isté problémy, veľké, veľké problémy," povedal Trump o Zelenskom.

Zmienil sa tiež o Zelenského snahách, aby Ukrajina vstúpila v budúcnosti do Severoatlantickej aliancie. "Chce byť členom NATO, nikdy ale členom NATO nebude. Chápe to," uviedol.

Washington chce s Kyjevom uzavrieť dohodu o kovoch vzácnych zemín. Očakávaný podpis dohody o americkom podiele na ukrajinskom nerastnom bohatstve zhatila na konci februára roztržka medzi Trumpom a Zelenským v Oválnej pracovni Bieleho domu.

V novom návrhu USA požadujú od Ukrajiny všetky príjmy z prírodných zdrojov, kým by Ukrajina nesplatila všetku americkú vojenskú pomoc, a to aj s úrokmi vo výške štyroch percent ročne, napísala v uplynulom týždni agentúra Reuters. Ukrajinské médiá k tomu uviedli, že by to narušilo ekonomickú suverenitu krajiny a mohlo ohroziť cestu Ukrajiny do EÚ.

Zelenskyj opakovane povedal, že Ukrajina dohodu s USA chce uzavrieť, ale nepodpíše také znenie, ktoré by jeho krajinu ožobračilo. Minulý týždeň vo štvrtok vyhlásil, že Washington ustavične mení podmienky dohody, ale nechce, aby si USA mysleli, že je v zásade proti.

V piatok potom povedal, že Ukrajina neuzná skôr poskytnutú americkú vojenskú pomoc na obranu pred ruskou inváziou ako pôžičku a ani neprijme žiadnu dohodu ohrozujúcu jej vstup do Európskej únie. (ČTK)

Zelenskyj telefonoval s fínskym prezidentom Stubbom, ktorý ho informoval o rokovaní s Trumpom. 

"Musíme viac spolupracovať s Amerikou, nájsť spôsob, ako prinútiť Rusko k mieru, a pracovať na bezpečnostných zárukách, ktoré sa musia stať naším ďalším krokom po uzavretí prímeria," napísal Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I spoke with the President of Finland @alexstubb. I thanked him for all the support Finland is providing, and we discussed ways to strengthen joint efforts with our partners to establish a lasting peace and ensure security.

Alexander shared details of his meeting with @POTUS. We https://t.co/2cqmcrzQyA

30.3.2025 o 20:35 · archivované: 30.3.2025 o 23:32

Páči sa mi to Retweet Odpovedať