Ukrajina Rusko Online: Vzťahy Ukrajiny a USA sú podľa Jermaka opäť na dobrej ceste

Nálet ruských dronov na Charkov a obec Zoločiv si vyžiadal podľa ukrajinských úradov takmer dve desiatky zranených.

"Zatiaľ sa vie o deviatich zranených v Charkove a ôsmich v Zoločive," napísal denník Ukrajinská pravda s odvolaním sa na miestne úrady. 

Denys Shmyhal
@Denys_Shmyhal

russia attacked Kharkiv with drones. Residential buildings and civilian infrastructure were damaged.
Rescuers and paramedics are on the ground. All victims are being treated. The removal of the consequences of the attack is underway.
russia is not seeking peace, russia is https://t.co/w0IvfUppGQ

Length: (00:00)

26.3.2025 o 21:22 · archivované: 26.3.2025 o 23:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Medzi zranenými v Charkove je 12-ročné dievča," napísal na sociálnej sieti Telegram šéf oblastnej správy Oleh Synehubov o následkoch náletu ruských dronov. 

Medzi zranenými po útoku na Zoločiv je aj štvorročné dievča, uviedla ukrajinská prokuratúra. Zoločiv leží severne od Charkova. (ČTK)

Francúzsko poskytne Ukrajine dodatočnú vojenskú pomoc vo výške asi dvoch miliárd eur, Macron zároveň vyzýva na mier.

Francúzsky prezident na tlačovej konferencii s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským vyzval Moskvu na akceptovanie navrhovaného 30-dňového prímeria s Kyjevom „bez akýchkoľvek podmienok“.

Ak Moskva dohodu o prímerí neakceptuje, bude to podľa francúzskeho lídra značiť pretrvávajúcu ruskú „túžbu po vojne“.

„Ukrajina dala súhlas s prímerím bez podmienok. Rovnaký záväzok očakávame aj od Ruska... Dnes vidím, že vôľou Moskvy je prepísať a reinterpretovať to, čo bolo prerokované a dohodnuté, vymenovaním nových podmienok. Rusko zďaleka nedokazuje, že chce mier, ale každým dňom pokračuje v intenzívnych úderoch na ukrajinské územie,“ vyhlásila hlava Francúzska.

V rámci dodatočnej vojenskej pomoci v hodnote dvoch miliárd eur poskytne Paríž Kyjevu aj protitankové strely, rakety zem-vzduch a bezpilotné lietadlá, ozrejmil Macron.

Volodymyr Zelenskyy / Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

I want to highlight France’s efforts in helping us defend against Russian strikes. In particular, your "Mirages"—combat aircraft made in France—have performed very well. I am particularly grateful for them—they have already become a part of our air shield and are helping us https://t.co/ccHbSvWTKM

Length: (00:00)

26.3.2025 o 20:42 · archivované: 26.3.2025 o 21:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Francúzsky prezident dodal, že je príliš skoro uvažovať o zrušení sankcií voči Rusku. „Nebudeme rušiť sankcie, je to príliš predčasné. V konečnom dôsledku závisí zrušenie sankcií výlučne od rozhodnutia Ruska dodržiavať medzinárodné právo,“ vysvetlil Macron.

Agentúra AP doplnila, že v prípade nového ruského útoku na Kyjev by naň podľa Macrona mohli odpovedať európske ozbrojené sily, ktorých nasadenie na Ukrajine bolo navrhované spolu s prípadnou mierovou dohodou.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na rokovaniach v Rijáde v utorok dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Kremeľ krátko na to zdôraznil, že podmienkou vstupu tejto dohody do platnosti je zrušenie sankcií voči ruským bankám, ktoré sa podieľajú na medzinárodnom obchode s potravinami a hnojivami. Zelenskyj to odmietol.

Vo štvrtok sa v Paríži uskutoční summit predstaviteľov "koalície ochotných" venovaný ďalšej podpore Ukrajiny, ktorý inicioval francúzsky prezident. (TASR)

Charkov zasiahlo viac ako 12 dronov. Zelenskyj uverejnil video z ihriska, pri ktorom dopadli drony do obytnej štvrte.

Výbuchy poškodili domy a zranili osem ľudí vrátane 12-ročného dievčaťa.

"Týmto by nemala prechádzať žiadna krajina. Po takýchto úderoch nie je vhodné rozprávať sa o zmierňovaní tlaku na Rusko a rušení sankcií. Rusko zabíja každý deň a pokračuje vo vojne. Americký návrh bezpodmienečného prímeria je na stole pol mesiaca. Je potrebné tlačiť na Rusko, aby neútočilo a aby diplomacia fungovala rýchlejšie . Bez tlaku na Rusko nebude žiadny výsledok," napísal ukrajinský prezident na sociálnej sieti.

Posúdime ruské požiadavky v súvislosti s dohodou o prímerí v Čiernom mori, vyhlásil americký minister zahraničia Rubio.

Marco Rubio tiež upozornil že uzavretie mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom si vyžiada čas.

„Nebude to jednoduché. Bude to trvať nejaký čas, ale aspoň sme na ceste a hovoríme o týchto veciach,“ povedal Rubio na tlačovej konferencii počas návštevy Jamajky.

Spojené štáty uzavreli v utorok separátne dohody s Ukrajinou a Ruskom o pozastavení útokov v Čiernom mori a proti energetickým zariadeniam. Washington tiež súhlasil s tým, že bude presadzovať zrušenie niektorých sankcií voči Moskve.

Krátko po oznámeniach USA Kremeľ uviedol, že požaduje, aby Západ zrušil sankcie voči banke Rosseľchozbank a trvá aj na zrušení obmedzení na obsluhu lodí plaviacich sa pod ruskou vlajkou zapojených do obchodu s potravinami a hnojivami, ako aj na zrušení obmedzení dodávok poľnohospodárskych strojov a tovaru na výrobu potravín a hnojív do Ruska.

„Budeme to vyhodnocovať. Niektoré z týchto podmienok zahŕňajú sankcie, ktoré nie sú naše,“ upozornil Rubio s tým, že spomínané sankcie uvalila Európska únia.

Európska komisia v stredu vyhlásila, že základnou podmienkou na zrušenie protiruských sankcií je úplné a bezpodmienečné stiahnutie ruských síl z ukrajinského územia. (TASR)

Nie je čas ísť na vlastnú päsť. Európa a USA sa potrebujú, tvrdí Rutte. Normalizáciu vzťahov s Ruskom považuje za nemožnú. (TASR)

Čiernomorské prímerie existuje iba na papieri. Ukrajinci sa pýtajú, kto ho zabezpečí. (SME)

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó rokoval v Moskve s čelnými predstaviteľmi Kremľa.

Stretol sa s ruskými vicepremiérmi Alexandrom Novakom a Denisom Manturovom, poradcom prezidenta Jurijom Ušakovom a ministrom športu Michailom Degťarevom.

Podľa Szijjártóa najdôležitejšou otázkou pre Maďarsko teraz je, kedy sa skončí vojna na Ukrajine a kedy sa do strednej Európy vráti mier.

„Z tohto pohľadu sa s vami môžem podeliť o dobré správy, pretože mierové rokovania medzi USA a Ruskom prebiehajú dobre, americká aj ruská strana pristupujú k rokovaniam so vzájomnou dobrou vôľou a dobrými úmyslami. Je zrejmé, že tak Rusi, ako aj Američania majú záujem na tom, aby mierové rokovania boli čo najskôr úspešné," povedal maďarský minister.

Podotkol, že sa s ruskou stranou dohodli na posilnení maďarsko-ruskej spolupráce, čo je jednoznačne v záujme Maďarska, keďže energetická bezpečnosť krajiny do značnej miery závisí od Moskvy.

„Uvítali sme aj skutočnosť, že MOL (pozn. TASR: maďarská ropná spoločnosť) vykonáva veľmi úspešnú ťažobnú činnosť v Rusku, čo poskytuje MOL dostatočný základ na zvýšenie svojej prítomnosti na trhu v budúcnosti,“ uzavrel Szijjártó. (TASR)

Rusko podľa Ukrajiny nedokáže zaistiť bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne. Podľa Kyjeva bol poškodený zásobník nafty.

Záporožská jadrová elektráreň, ktorú v rovnomennej ukrajinskej oblasti okupuje Rusko od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, je so šiestimi blokmi najväčšia atómová elektráreň v Európe. Obe strany konfliktu sa navzájom obviňujú z jej ostreľovania.

„Dostali sme správy o poškodení zásobníka nafty v Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárni,“ uviedol hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Heorhij Tychyj na sociálnej sieti X. Podľa Ukrajiny by uniknutým palivom mohli byť napájané núdzové generátory elektrárne až po 25 dní. Ruská strana zatiaľ o úniku nafty neinformovala.

Tychyj neuviedol pôvod týchto správ ani kedy a ako došlo k poškodeniu zásobníkov. Povedal len, že ide o „priamy dôsledok bezohľadného nahradenia“ certifikovaných ukrajinských expertov ruským personálom. „Rusi nielenže ukradli elektráreň, ale nie sú schopní zaistiť ani jej základnú bezpečnosť,“ podotkol.

Ukrajina tvrdí, že riadenie elektrárne zo strany Ruska viedlo k vážnej degradácii jej zariadení. Elektráreň v súčasnosti elektrickú energiu neprodukuje a podľa Kyjeva by mohla obnoviť prevádzku len vtedy, ak by sa vrátila pod jeho kontrolu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v utorok uviedlo, že s elektrárňou by sa malo zaobchádzať ako s ruským zariadením, a vylúčilo jej návrat pod správu Ukrajiny.

Záujem o ukrajinské elektrárne tento mesiac prejavil aj americký prezident Donald Trump, ktorý navrhol, že Spojené štáty by mohli pomôcť prevádzkovať a prípadne aj vlastniť jadrové elektrárne na Ukrajine. (TASR)

Podmienkou na zrušenie sankcií je bezpodmienečné stiahnutie Ruska z Ukrajiny, tvrdí eurokomisia.

„Ukončenie nevyprovokovanej a neoprávnenej ruskej agresie na Ukrajine a bezpodmienečné stiahnutie všetkých ruských vojenských síl z celého územia Ukrajiny by bolo jedným z hlavných predpokladov na zmenu alebo zrušenie sankcií,“ uviedla vo vyhlásení hovorkyňa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Anitta Hipperová.

Rusko v utorok uviedlo, že Spojené štáty súhlasili, že mu pomôžu so zrušením západných sankcií na ruské potravinárske a lodné spoločnosti a výrobcov hnojív. Zrušenie týchto sankcií je podľa Moskvy jednou z podmienok dohody o neútočení v Čiernom mori.

Rusko konkrétne chce, aby Západ zrušil sankcie voči banke Rosseľchozbank a požaduje aj zrušenie obmedzení na obsluhu lodí plaviacich sa pod ruskou vlajkou zapojených do obchodu s potravinami a hnojivami v prístavoch a zrušenie obmedzení dodávok poľnohospodárskych strojov a tovaru na výrobu potravín a hnojív do Ruska.

Diplomati pre agentúru Reuters uviedli, že väčšina obmedzení uvedených Kremľom sa týka sankcií a obmedzení uvalených zo strany EÚ.

Západ na ruské poľnohospodárstvo neuvalil sankcie priamo, ale Moskva sa dlhodobo sťažuje, že sankcie obmedzili jej prístup k poisteniu prepravy a komplikujú poskytovanie úverov poľnohospodárom, čím Rusku znemožňujú vývoz. EK pripomenula, že EÚ neuplatňuje sankcie na ruské poľnohospodárske produkty. V platnosti sú ale prohibitívne clá, ktoré prakticky znemožňujú ich dovoz.

„Rusko teraz musí preukázať skutočnú politickú vôľu ukončiť svoju nezákonnú a nevyprovokovanú agresívnu vojnu,“ uviedla Hipperová. „Skúsenosti ukázali, že Rusko treba posudzovať podľa jeho činov, nie podľa slov,“ dodala. (TASR)

Španielsky premiér avizuje posilnenie obrany, avšak bez konkrétnych termínov, čo kritizuje opozícia.

„Vláda do leta spustí rozsiahly národný plán rozvoja a podpory španielskych bezpečnostných a obranných technológií i priemyslu,“ povedal ľavicový premiér počas parlamentnej rozpravy.

Španielsko vynaložilo vlani na obranu 1,28 percenta svojho HDP, čo je menej ako dvojpercentná hodnota požadovaná NATO a zároveň menej ako všetci ostatní členovia Aliancie.

Sánchez teraz prisľúbil, že dve percentá HDP dosiahne Madrid do roku 2029, zároveň však nepredložili nijaký jasný časový harmonogram. Avizoval len, že obranný plán bude vychádzať zo skúseností získaných v posledných rokoch v rámci programu obnovy EÚ po prekonaní pandémie covidu.

Jeho menšinová vláda je na domácej pôde vystavená tvrdej kritike zo strany svojich ľavicových spojencov aj opozície, ktorí sa obávajú, že zvýšenie vojenských výdavkov zníži prostriedky na sociálne programy.

Líder najsilnejšej španielskej opozičnej Ľudovej strany Alberto Núñez Feijóo premiérovi vyčítal nedostatok podrobností týkajúcich sa ako termínov, tak aj časového harmonogramu avizovaného plánu. "Aké budú termíny? Koľko sa vynaloží ročne? Odkiaľ budú tieto peniaze?" pýtal sa. (TASR)

Českí poslanci preberajú utajované informácie o obrane, opozícia zo schôdze odišla.

 Český prezident Petr Pavel vystúpil v Poslaneckej snemovni na mimoriadnej schôdzi a poslancov vyzval, aby sa zhodli aspoň na základných princípoch týkajúcich sa obrany a bezpečnosti Česka.

Schôdza bola zvolaná na podnet opozičného hnutia ANO. Poslanci ANO ani SPD sa však už na jej rokovaní nezúčastňujú, pretože koalícia v úvode odhlasovala, že jej značná časť bude neverejná. S tým opozícia nepočítala a uviedla, že je z diania v snemovni v šoku, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa prezidenta by téma obrany a bezpečnosti nemala byť súčasťou predvolebného boja.

„Je veľmi nešťastné, keď je téma obrany krajiny považovaná za niečo, čo by malo niesť stranícke tričko. Keď sa pozrieme na to, čo sa deje okolo nás, ako sa vyvíja bezpečnostná situácia vo svete, tak si rozhodne nemôžeme dovoliť tému obrany akokoľvek zľahčovať, znevažovať alebo znehodnocovať úsilie všetkých, ktorí sa na obranyschopnosti našej krajiny podieľajú,“ zdôraznil Pavel.

Chcel diskusiu o hrozbách, ktorým Česko čelí, o zvýšení obranyschopnosti celej krajiny, nielen armády.

Po úvodnom vystúpení prezidenta si vzala slovo česká ministerka obrany Jana Černochová, ktorá v časti svojho prejavu navrhla, aby zvyšná časť schôdze bola v neverejnom režime, aby mohli hovoriť o utajovaných informáciách.

Opozícia na to reagovala viacerými protinávrhmi. Navrhovala, aby napríklad boli verejné aspoň vystúpenia s takzvaným prednostným právom - teda predsedov strán či klubov. Ani to však koaliční poslanci nepodporili.

Odhlasovali si, že zo schôdze nebude vytvorený zvukový záznam až do skončenia všeobecnej rozpravy (po nej ešte nasleduje podrobná rozprava) a ani stenozáznam. Poslanci na takomto rokovaní nemôžu mať pri sebe mobily, noteboooky, smart hodinky či ďalšie zariadenia umožňujúce nahrávanie.

Opozičné hnutia ANO a SPD v reakcii na to usporiadali mimoriadnu tlačovú konferenciu, na ktorej oznámili, že sa do rokovacej sály už nevrátia. "Som v totálnom šoku, čo sa dnes stalo. Súčasná koalícia na čele s pánom premiérom nechce, aby občania ČR počuli naše názory na koncepciu armády," povedal predseda ANO Andrej Babiš. Podľa neho týmto krokom koalícia ukázala, že sa bojí občanov, aj vlastných voličov. Dodal, že je to aj neúcta k prezidentovi, ktorý sa vrátil skôr z návštevy Plzenského kraja, aby si vypočul názory politických strán.

„Nebudeme sa zúčastňovať na tomto trápnom divadle. Nájdeme si iný spôsob, ako verejnosť zoznámiť s našimi názormi,“ dodala predsedníčka poslaneckého klubu ANO Alena Schillerová.

Podľa ministra vnútra Víta Rakušana chce opozícia len show, ktorá bez divákov nedáva zmysel. Väčšina verejnosti podľa neho pochopí, že o utajovaných informáciách nie je možné hovoriť pred kamerami. (TASR)

Vzťahy Ukrajiny a USA sú "opäť na dobrej ceste", tvrdí šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak.

Rokovania o potenciálnom prímerí, ktoré sa konali v Saudskej Arábii, podľa Jermaka poskytli Kyjevu príležitosť ukázať predstaviteľom Spojených štátov, že je otvorený spolupracovať so šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Jermak zároveň poukázal na kontrast v prístupe Ruska, ktoré si podľa neho kladie podmienky k mierovej dohode.

„Myslím si, že s Američanmi vedieme skvelé rozhovory,“ vyhlásil Jermak v rozhovore v utorok večer. „Myslím si, že sme znovu na dobrej ceste,“ zdôraznil šéf prezidentskej kancelárie.

Počas stretnutia v Bielom dome 28. februára došlo medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a Trumpom k sporu. Trump spolu s viceprezidentom J. D. Vanceom ukrajinskému lídrovi povedali, že nepreukazuje úctu, pripomína Reuters. Odvtedy sa Kyjev pokúšal napraviť vzťahy s USA.

„Ukázali sme, že k tomu pristupujeme naozaj vážne, Američania to pochopili,“ uviedol Jermak o nedeľňajších a pondelňajších rozhovoroch v saudskoarabskom Rijáde, kde rokovala delegácia USA nielen s Kyjevom, ale osobitne aj s Moskvou. „Drahí naši americkí priatelia, pochopili ste, že sme partneri. To bol náš cieľ,“ zhodnotil Jermak.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori. Vyplýva to zo spoločných vyhlásení, ktoré v utorok zverejnil Biely dom.

USA zároveň pomôžu obnoviť prístup Ruska na svetový trh v oblasti vývozu poľnohospodárskych výrobkov a hnojív, znížiť náklady na námorné poistenie a zlepšia prístup k prístavom a platobným systémom pre takéto transakcie. „Ukazuje to, že (Rusko) neakceptovalo bezpodmienečné prímerie, čo je nezmysel,“ povedal Jermak. „Naša logika je taká, že do toho musíme ísť bez akýchkoľvek podmienok,“ poznamenal.

Strany sa tiež dohodli, že vypracujú opatrenia súvisiace s dohodou medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom o neútočení na energetické zariadenia, s ktorou súhlasila aj Ukrajina.

„Prezident Trump chce ukončiť túto vojnu, to je skvelé.... Rusko túto vojnu ale ukončiť nechce... (Pokiaľ nás Rusko chce presvedčiť o opaku), malo by prísne dodržiavať dohody dosiahnuté v Saudskej Arábii, prinajmenšom počiatočné dohody o bezpodmienečnom prímerí, a následne postupovať smerom k skutočne udržateľnému mieru,“ dodal Jermak. (TASR)

Pellegrini sa chce prihlásiť na vojenský výcvik, keď v parlamente prejde vznik dobrovoľných brigád.

Prezident Pellegrini rokoval s lídrami strán, vyslanie vojakov na Ukrajinu odmietajú.

Švédsko v nasledujúcom desaťročí zvýši výdavky na obranu o takmer 28 miliárd eur, oznámil tamojší premiér.

Zatiaľ čo doterajšie zvýšené výdavky na obranu boli financované z bežného rozpočtu, počas „prechodného obdobia“ sa podľa Kristerssona budú financovať pôžičkami.

„Máme úplne novú bezpečnostnú situáciu... a neistoty zostanú ešte dlho,“ povedal Kristersson. Dodal, že ide o „najväčšie prezbrojenie Švédska od studenej vojny“. (TASR)

Odpoveď NATO na akýkoľvek útok na Poľsko či iného spojenca bude zničujúca, vyhlásil šéf aliancie Rutte.

Na tlačovej konferencii po rokovaní s poľským premiérom Donaldom Tuskom Rutte upozornil, že ak niekto vyhodnotí situáciu tak, že Poľsko alebo iného spojenca môže napadnúť bez následkov, stretne sa s tvrdou odpoveďou NATO.

Rutte varoval pred zničujúcou reakciou Severoatlantickej aliancie a povedal, že to musí byť jasné ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a všetkým ďalším potenciálnym agresorom.

Podľa webu polskieradio24.pl Rutte poukázal na „vážnu hrozbu“ zo strany Ruskej federácie, ktorá „prechádza na vojnovú ekonomiku“. Podľa Rutteho by sa na to nemalo zabúdať, pretože to ovplyvní výrobné možnosti Ruska a jeho schopnosť rozširovať armádu.

(zdroj: TASR/AP)

Šéf aliancie NATO pochválil Poľsko za objem výdavkov na obranu a zdôraznil, že je cenným spojencom, ktorý posilňuje východné krídlo NATO.

Poľský premiér poukázal na to, že európske krajiny majú obmedzený vplyv na priebeh rokovaní medzi predstaviteľmi USA a delegáciami Ruska a Ukrajiny. Podľa Tuskovho názoru sa preto Poľsko aj jeho spojenci musia pripraviť na „scenáre, ktoré nie sú na sto percent písané nami“.

Mier na Ukrajine musí byť podľa poľského premiéra založený na plnej suverenite tejto krajiny, ktorá zabezpečí stabilitu v regióne. „Budeme veľmi úzko spolupracovať na dosiahnutí dobrého mieru na Ukrajine,“ zdôraznil Tusk. (TASR)

Rusko údajne vedie s USA intenzívny dialóg aj o sankciách, tvrdí hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Moskva a Kyjev súhlasili s prímerím po separátnych rokovaniach s USA, ktoré sa konali v Saudskej Arábii. Rusko však tvrdí, že prímerie nadobudne platnosť až po tom, ako Západ zruší niektoré sankcie, ktoré sa týkajú jeho poľnohospodárskeho vývozu.

Na otázku, kedy by USA mohli sankcie zrušiť, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko pokračuje v kontaktoch s Washingtonom, ktoré sú „veľmi intenzívne“. Moskva je podľa Peskova spokojná s tým, ako efektívne proces rokovaní prebieha. Zopakoval, že tzv. čiernomorská iniciatíva sa môže aktivovať až po splnení viacerých podmienok predložených Ruskom.

Riziká priekupníctva zbraní z Ukrajiny monitorujeme, vyhlásil minister vnútra Šutaj Eštok.

Minister vnútra priznal v súvislosti s medializovanými informáciami o rozmáhajúcom sa čiernom trhu so zbraňami, ktoré sa používajú v rusko-ukrajinskom konflikte.

Minister podotkol, že existuje riziko opakovania scenára po skončení vojny na Balkáne v 90. rokoch, ktoré boli poznačené tranzitom nebezpečných skupín i zbraní, rozširujúcich hrozby podsvetia.

„Máme poučenie, preto situáciu i s ohľadom naň už teraz monitorujeme a vyhodnocujeme informácie,“ doplnil.

Priznal, že riziko je naozaj reálne. „Viete, aký obrovský problém má Ukrajina s korupciou, aký problém má s tým, aby zbrane, ktoré prúdia do krajiny, skončili tam, kde majú, a nie v rukách priekupníkov,“ upozornil. „Preto opakujem, že zo strednodobého hľadiska bude jednou z najväčších bezpečnostných výziev zabrániť prenikaniu nielen nebezpečných živlov, ale aj zbraní prostredníctvom čierneho trhu do podsvetia,“ skonštatoval.

Dodal, že v nedeľu bude téma rezonovať aj na bezpečnostnej konferencii v Londýne, na ktorej sa zúčastní. (TASR)

Rusko odsúdilo na dlhoročné tresty dvadsaťtri Ukrajincov vrátane členov pluku Azov za terorirzmus.

Ruský vojenský súd im uložil im tresty odňatia slobody v rozmedzí 13 do 23 rokov. 

Pôvodne bolo súdených 24 osôb, jeden z obžalovaných však vlani vo väzbe zomrel a proces s ním tak ukončili. Medzi súdenými bolo 14 súčasných či bývalých príslušníkov elitného ukrajinského pluku Azov, ktorý Moskva označuje za teroristickú organizáciu, píše AP. Zvyšných desať osôb vrátane deviatich žien predstavoval pomocný vojenský personál, ako napríklad kuchári. Ruská agentúra TASS označuje všetkých 24 obžalovaných za príslušníkov pluku Azov.

Na pojednávaní sa zúčastnilo 12 obžalovaných. Podľa vyjadrenia svojho obhajcu sa všetci voči rozsudkom odvolajú. Zvyšných 11 osôb vrátane všetkých deviatich žien bolo súdených v neprítomnosti, keďže sa v rámci dvoch výmen vojnových zajatcov už vrátili na Ukrajinu.

Kyjev proces ostro kritizoval a označoval za porušovanie medzinárodného práva. Ruská ľudskoprávna skupina Memorial označila všetkých súdených za politických väzňov.

Viacerých z nich podľa Memorialu zadržali ruské sily v roku 2022 v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol počas bojov a obliehania tamojších oceliarní Azovstaľ. Iní boli zadržaní, keď sa z tohto mesta pokúšali utiecť po tom, ako sa ho zmocnili ruské sily. Proces s týmito osobami sa začal v júni 2023.

Ukrajinský ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec konanie voči nim označil za "ďalší falošný proces", ktorý Rusko vedie za účelom vlastného "pobavenia sa".

Dodal, že každému je jasné, že obžalovanými by mali byť agresori, a nie obrancovia napadnutej krajiny. Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychailo Podoľak nazval proces vojnovým zločinom, ktorý si vyžaduje reakciu Medzinárodného trestného súdu (ICC). (TASR)

Rusko by malo pristúpiť na prímerie v bojoch na Ukrajine bez podmienok, vyzvala nemecká ministerka Baerbocková.

Nemecká ministerka diplomacie ocenila, že sa Spojené štáty snažia prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovať, varovala ale, aby sa Západ nenechal oklamať ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

"Nesmieme sa nechať ruským prezidentom oklamať," uviedla Baerbocková, ktorá hovorila na okraj klimatickej konferencie v Berlíne. Snaha Spojených štátov o sprostredkovanie prímeria vo vojne na Ukrajine je podľa nej správna. 

Rusko by malo ale prijať návrh na úplné prímerie "bez ďalších podmienok" a požiadaviek na ústupky a malo by tiež zastaviť "brutálne útoky proti ukrajinskému obyvateľstvu". Ukrajina sa už viac ako tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii.

Washington v utorok oznámil, že po rokovaní s delegáciami Ukrajiny a Ruska v Rijáde uzavrel dve samostatné dohody o prímerí v Čiernom mori. 

Moskva však podmienila platnosť dohody o bezpečnosti plavby zrušením sankcií na niektoré banky a ďalšie spoločnosti zapojené do vývozu ruských poľnohospodárskych produktov. Kyjev aj Moskva okrem toho podľa USA súhlasili tiež s prerušením útokov na energetickú infraštruktúru nepriateľa. (ČTK)

Litva sa pripravuje na možný ruský útok na členov NATO do roku 2030, povedal litovský prezident Nauséda.

Vilnius preto v najbližších rokoch bude aktívne vytvárať jednotky schopné odolávať agresii. 

Podľa neho by Rusko mohlo zaútočiť v priebehu štyroch až piatich rokov, preto musí byť v Litve do roku 2030 vytvorená národná sieť jednotiek so všetkou potrebnou infraštruktúrou.

„Naše výpočty ukazujú, že ak bude scenár takýto, máme na to až päť rokov. Ak nastane zrušenie sankcií voči Rusku, budeme mať ešte menej času na prípravu na ďalšiu fázu agresie,“ priznal Nauséda.

Vraví, že situácia je dosť vážna, ale Litva má podľa neho všetky prostriedky na prijímanie rozhodnutí a prípravu.

V komentári k vyhláseniu litovského prezidenta analytik Valerij Kločoks pre Channel 24 povedal, že pobaltské štáty skutočne čelia hrozbám, keďže ruské sily by ich mohli ľahko obsadiť vzhľadom na ich malú rozlohu. „Ukrajina je omnoho väčšia a ukázalo sa, že to bola pre Rusko príliš veľká úloha,“ skonštatoval. (SITA)

Nové ruské údery sú jasný signál, že Moskva sa nesnaží o mier, vyhlásil ukrajinský prezident Zelenskyj. 

Zelenskyj zdôraznil, že "začatie takýchto rozsiahlych útokov po rokovaniach o prímerí je jasným signálom celému svetu, že Moskva sa nechystá usilovať o skutočný mier".

Podľa Zelenského v tejto situácii musí "existovať aj jasný tlak a silné opatrenia zo strany sveta na Rusko; väčší tlak, viac sankcií zo strany Spojených štátov, aby sa zastavili ruské údery".

Správy o dronových útokoch boli zverejnené len niekoľko hodín po tom, ako Spojené štáty oznámili, že sa s Moskvou a Kyjevom dohodli na prímerí v oblasti Čierneho mora. (TASR)

Najväčšou výzvou v rámci rozvojovej spolupráce tento rok ostáva situácia na Ukrajine.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí ako predkladateľ návrhu potvrdilo, že v nadväznosti na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe bude pomoc poskytovaná aj tomuto regiónu so zameraním na dosahy konfliktov v Sýrii, Libanone a Iraku.

"V roku 2025 bude takisto vyhlásená pilotná výzva v rámci nového samostatného tematického programu zameraného na riešenie relevantných výziev spojených so životným prostredím, zmenou klímy a s obehovou ekonomikou, určená pre programové krajiny Keňu, Moldavsko a Gruzínsko," dodáva MZVEZ v predloženom materiáli.

Pre rok 2025 sú na dvojstrannú rozvojovú spoluprácu vyčlenené prostriedky v hodnote necelých 23 miliónov eur, z čoho 83 percent predstavujú prostriedky v kapitolách rezortu financií a zahraničných vecí. Rezort diplomacie v materiáli v tejto súvislosti pripomína, že SR výrazne zaostáva v plnení svojho medzinárodného záväzku dosiahnuť podiel oficiálnej rozvojovej pomoci na hrubom národnom dôchodku vo výške 0,33 percenta do roku 2030.

"Pokrok v tejto oblasti nepredpokladáme ani v roku 2025 z dôvodu konsolidácie a deficitu na úrovni 4,7 percenta hrubého domáceho produktu," konštatuje rezort upozorňujúc, že v spomínanom ukazovateli sa SR dlhodobo pohybuje okolo úrovne 0,13 - 0,15 percenta a umiestňuje sa na posledných priečkach spomedzi členských krajín EÚ, ako aj členov Výboru OECD pre rozvojovú pomoc.

"Okrem ambície zvýšiť prostriedky na rozvojovú pomoc ostáva stále aktuálnou výzvou neustále zvyšovanie verejného povedomia o význame rozvojovej spolupráce pod značkou SlovakAid," priznáva ministerstvo.

Upozorňuje, že rozvojová spolupráca ako súčasť zahraničnej politiky predstavuje nástroj, ktorým SR ako zodpovedný člen medzinárodnej komunity prispieva k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja Agendy 2030 vo svete a spolupodieľa sa na riešení globálnych výziev. (TASR)

V Belgorodskej oblasti zomrela ruská novinárka z Prvého kanála. Zranený bol aj kameraman Volkov, ktorý ju sprevádzal.

Stanica dodala, že Prokofievová zomrela pri výbuchu nášľapnej míny.

Prokofievová mala 35 rokov. Vyštudovala žurnalistiku na Ruskej univerzite priateľstva národov Patrica Lumumbu a hovorila plynule španielsky. Pracovala v španielskej redakcii tlačovej agentúry Rusko dnes (Rossija segodňa).

Od roku 2023 bola vojnovou spravodajkyňou Prvého kanála, pre ktorý prinášala reportáže z vojny. (TASR)

Rusko vlani dodalo do Maďarska rekordných 8,6 miliardy kubických metrov zemného plynu.

Dodávky ropy do krajiny prostredníctvom ropovodu Družba boli v objeme 4,78 milióna ton. Informuje o tom agentúra TASS, ktorá sa odvolala na vyhlásenie ruskej vlády.

Od začiatku tohto roka do 1. marca 2025 dodávky ruského plynu podľa zverejnených údajov dosiahli 1,18 miliardy m3 a dodávky ropy boli v objeme 956-tisíc ton.

"Veľmi si vážime rozumnú a nezaujatú zahraničnopolitickú líniu maďarského vedenia. Váš vždy konštruktívny postoj nám umožňuje účinne spolupracovať a riešiť všetky vznikajúce problémy napriek náročnému medzinárodnému prostrediu. V súčasných podmienkach je rozumné pokračovať v realizácii už skôr dosiahnutých dohôd v strategických oblastiach, zachovať a znásobiť celú škálu bilaterálneho rozvoja vo všetkých oblastiach rusko-maďarskej spolupráce. Rusko je pevne odhodlané ďalej rozvíjať pragmatické a vzájomne výhodné vzťahy s Maďarskom," uviedol podpredseda ruskej vlády Alexander Novak po stretnutí s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm.

"Rusko prijme všetky potrebné opatrenia, aby dodávky zostali neprerušené a predvídateľné," dodal Novak. (TASR)

Dánsko plánuje čoskoro zaviesť povinnú vojenskú službu pre ženy, ozbrojené sily potrebujú prijať viac ľudí. (TASR)

Rusko prišlo o ďalších takmer 1 300 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 907 220 vojakov. Počas utorka prišli Rusi o 1 280 vojakov, päť tankov, 15 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 59 dronov, 17 delostreleckých systémov a 77 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 430 tankov, 21 685 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 41 901 vozidiel a autocisterien, 25 207 delostreleckých systémov, 1 341 odpaľovacích raketových systémov, 1 117 systémov protivzdušnej obrany, 335 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 30 818 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 786 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajina hlási rozsiahly ruský dronový útok na Kryvyj Rih, hlásia škody. Letecký poplach vyhlásili aj v ďalších oblastiach.

Uviedol to server RBK-Ukrajina okrem iného s odvolaním sa na ukrajinské letectvo. Náčelník vojenskej správy Kryvyj Rihu na telegrame informoval o rozsiahlej deštrukcii v ním spravovanom meste.

"Masívny útok (dronov) šahídov. Najmenej 15 výbuchov," napísal náčelník vojenskej správy Kryvého Rihu Oleksandr Vilkul v utorok neskoro v noci na telegrame.

"Všetci sú nažive, vďaka bohu. Je to naozaj zázrak. Deštrukcia je značná, "dodal neskôr bez ďalších podrobností. Priemyselný Kryvyj Rih je rodným mestom prezidenta Zelenského a terčom ruských vzdušných útokov je pomerne často.

OSINTWarfare
@OSINTWarfare

Russian Geran-2 drones struck Kryvyi Rih in Ukraine's Dnipropetrovsk Region earlier tonight, with at least 15 explosions reported in the city. https://t.co/BWQqWdRfKK

Length: (00:00)

26.3.2025 o 2:07 · archivované: 26.3.2025 o 6:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Prvé drony začali vstupovať do ukrajinského vzdušného priestoru o 20.30 h (19.30 h SEČ) z východu cez Charkovskú oblasť," napísal v noci web RBK-Ukrajina.

Ďalšie ruské bezpilotné lietadlá sa podľa neho potom objavili nad juhoukrajinskými regiónmi, postupne server informoval o prelete bezpilotných lietadiel nad ďalšími oblasťami. Po polnoci miestneho času armáda hlásila nepriateľský dron v smere na Záporoží, mestom sa rozlievali explózie, napísal web.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti v noci hlásil naopak útok ukrajinského dronu, ktorý podľa neho zranil jedného civilistu.

Vjačeslav Gladkov na telegrame uviedol, že na dedinu Politotdelskij zaútočil ukrajinský dron, pričom jeden civilista utrpel zranenia. Vo viacerých budovách sú vyrazené okná, informácie o následkoch sa spresňujú, uviedol gubernátor.

Ruské ministerstvo obrany ráno uviedlo, že protivzdušná obrana v noci na dnes zničila deväť ukrajinských dronov - päť nad Belgorodskou oblasťou, dva nad Kurskou oblasťou a ďalšie dva nad Čiernym morom. Ukrajinské letectvo zatiaľ svoje ranné súhrnné hlásenie o nočných ruských vzdušných útokoch nezverejnilo.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na separátnych rokovaniach v Rijáde dohodli na zaistení bezpečnej plavby, vylúčení použitia vojenskej sily a zabránení využívania komerčných plavidiel na vojenské účely v Čiernom mori.

Agentúra Reuters konštatuje, že nebolo jasné, kedy a ako dohody o Čiernom mori nadobudnú platnosť. Bezprostredne tiež nebolo isté, či boli drony zamerané na ciele v Čiernom mori, alebo len prelietavali nad vodami. (ČTK)

NATO počas cvičení v Holandsku použilo poznatky z vojny na Ukrajine. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničia vyhlásilo, že Záporožská elektráreň je ruská a Moskva vylučuje jej odovzdanie.

"Spoločná prevádzka Záporožskej jadrovej elektrárne s akýmkoľvek iným štátom je rovnako neprijateľná," uviedla ruská diplomacia na webe a dodala, že takáto správa by nemohla "riadne zabezpečiť" bezpečnosť.

Rusko sa zmocnilo tejto ukrajinskej atómovej elektrárne na začiatku svojej invázie do susednej krajiny v roku 2022.

Zariadenie, ktoré je považované za najväčšie v Európe, v súčasnosti nevyrába elektrinu. Nachádza sa blízko frontovej línie a obe strany sa obviňujú z útokov na neho.

Trump nedávno podľa Washingtonu v telefonáte so Zelenským navrhol, aby USA spravovali ukrajinské jadrové elektrárne, "americké vlastníctvo" týchto zariadení by ich podľa neho chránilo. Zelenskyj podľa agentúry Reuters uviedol, že elektrárne patria Ukrajincom.

Ruské ministerstvo zahraničia vo svojom vyhlásení uvádza, že reaguje na "špekulácie médií ohľadom možného prevodu Záporožskej jadrovej elektrárne Ukrajine alebo pod spoločnú kontrolu zariadení s Ukrajinou, USA alebo zástupcami medzinárodných organizácií". (ČTK)