Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj menoval Jermaka za šéfa delegácie pre možné mierové rokovania

Trump vymenoval Keitha Kellogga za svojho osobitného vyslanca pre Ukrajinu, s Rusmi vyjednávať nebude.

Pôvodne mal Keith Kellogg za úlohu rokovať aj s ruskými predstaviteľmi, čo podľa nemenovaných zdrojov amerických médií Moskva odmietala s tým, že generál vo výslužbe je príliš zaujatý v prospech Kyjeva.

Trump v sobotu uviedol, že Kellogg sa nanovo stal americkým vyslancom pre Ukrajinu, a preto bude priamo rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími ukrajinskými predstaviteľmi.

"Dobre ich pozná a majú medzi sebou dobré pracovné vzťahy," dodal Trump.

Prezident Kelloggovi gratuloval k získaniu nového postu. Podľa americkej tlače však odmietli s Kelloggom po stretnutí v Saudskej Arábii vo februári rokovať Rusi.

O americkom návrhu na 30-dňové prímerie tak tento týždeň rokoval v Moskve osobitný splnomocnenec Bieleho domu Steven Witkoff, ktorý mal pôvodne na starosť Blízky východ. Hovorca Kremľa Dimitrij Peskov však odmietol, že by Rusko trvalo na odchode Kellogga z amerického vyjednávacieho tímu.

Agentúra AFP pripomenula, že Kellogg a Trump sa vo februári výrazne líšili v hodnotení ukrajinského prezidenta Zelenského. Po tom, čo ukrajinského prezidenta Trump nazval diktátorom, Kellogg označil Zelenského za bojovného a odvážneho vodcu krajiny, ktorá je vo vojne s Ruskom. (ČTK)

Zelenskyj vymenoval šéfa svojej kancelárie Jermaka za hlavného vyjednávača v mierových rokovaniach.

Oznámila to Zelenského kancelária na svojej oficiálnej webstránke.

Súčasťou avizovanej delegácie majú byť aj ukrajinský ministri zahraničných vecí Andrij Sybiha a obrany Rustem Umerov i Jermakov zástupca Pavlo Palisa. DPA približuje, že Jermak je po Zelenskom považovaný za najvplyvnejšiu osobu na ukrajinskej politickej scéne.

Uvedená štvorica politikov viedla len pred pár dňami rokovania s USA v saudskoarabskej Džidde, v dôsledku ktorých došlo zo strany USA k obnoveniu dodávok americkej vojenskej pomoci na Ukrajinu aj výmeny spravodajských informácií s Kyjevom.

Ukrajina zase podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom za predpokladu, že ho Moskva dodrží.

Rusko sa však stavia proti tzv. bezpodmienečnému prímeriu. Kremeľ uznáva ako partnera pre prípadnú mierovú dohodu len USA, ale nie ukrajinské vedenie či európske štáty, približuje DPA. Agentúra dodáva, že posledné priame ukrajinsko-ruské rokovania sa uskutočnili krátko po začiatku ruskej invázie z februára 2022, skončili však bezvýsledne. (TASR)

Aj keď Rusko podpíše mierovú dohodu s Ukrajinou, Putin bude stále odhodlaný zabiť Zelenského, upozornil britský profesor politológie Antony Glees.

Informuje o tom web The Mirror.

Ruský vládca sa tento týždeň ukázal vo vojenskej uniforme na veliteľstve v Kurskej oblasti, čím naznačil túžbu pokračovať v bojových akciách, hovorí emeritný profesor politológie, ekonómie a medzinárodných štúdií na Buckinghamskej univerzite.

Poukázal aj na Putinovo vyhlásenie, že so stovkami ukrajinských vojakov zajatých v Kurskej oblasti bude zaobchádzať ako s „teroristami“, ktorých potenciálne uväzní na desaťročia, a nie ako s vojnovými zajatcami, ktorých možno vymeniť.

Zelenského postoj v ostatných rokoch z neho pre zabijaka, ktorý bol členom KGB, urobil hlavný terč a tento stav bude pokračovať aj po uzavretí akejkoľvek dohody, povedal profesor Glees.

„Akákoľvek dohoda, ktorú Putin prijme, nebude mať ani hodnotu papiera, na ktorom je napísaná. Z krátkodobého a strednodobého hľadiska však zastaví vraždenie," dodal britský profesor. (SITA)

Scholz vyzval Rusko, aby sa po troch rokoch vojny na Ukrajine usilovalo o dosiahnutie spravodlivého mieru.

Podobne sa po virtuálnom samite zhruba 30 európskych lídrov v Londýne vyjadril aj holandský premiér Dick Schoof, podľa ktorého je nevyhnutné na Moskvu ďalej vyvíjať tlak, aby pristúpila k prímeriu.

"Je teraz na Rusku, aby prestalo so svojimi každodennými útokmi na ukrajinské mestá a civilnú infraštruktúru a konečne sa vydalo na cestu trvalého a spravodlivého mieru," uviedol Scholz po zmienenom londýnskom summite tzv. koalície ochotných.

Schoof na platforme X napísal, že "teraz je dôležité pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Rusko, aby pristúpilo k rokovaciemu stolu".

Medzi európskymi lídrami, ktorí sa na samite zúčastnili, panovala podľa jeho slov "široká zhoda" čo sa týka pokračovania vojenskej a finančnej podpory Ukrajiny. Návrhy na prímerie zo strany USA a Ukrajiny označil za nádejné a varoval, že Európa naďalej pokračuje v príprave nových protiruských sankcií, píše AFP.

Na samite sa zúčastnila aj talianska premiérka Giorgia Meloniová. Podľa vyhlásenia talianskej vlády na schôdze deklarovala, že Rím má v úmysle pokračovať v spolupráci s európskymi a západnými partnermi vrátane Spojených štátov v úsilí definovať dôveryhodné a účinné bezpečnostné záruky Kyjevu. Dodala však, že nepočíta s účasťou Talianska v potenciálnych budúcich zahraničných mierových jednotiek na Ukrajine. (TASR)

Cesta k mieru sa musí bezpodmienečne začať, vyhlásil ukrajinský prezident.

Dodal, že ak o to Rusko nemá záujem, treba na neho vyvíjať tlak. Zelenskyj na sociálnej sieti X uviedol, že takýto postoj prezentoval na virtuálnom summite tzv. koalície ochotných.

"Musíme stanoviť jasný postoj k bezpečnostným zárukám. Bezpečnosť je kľúčom k tomu, aby bol mier spoľahlivý a trvalý. Musíme pokračovať v práci na kontingentoch, ktoré budú tvoriť základ budúcich európskych ozbrojených síl," napísal.

Mier bude podľa jeho slov spoľahlivejší s európskymi kontingentmi na mieste a americkou stranou, ktorá bude slúžiť ako akási zábezpeka.

Zelenskyj na platforme X tiež uviedol, že Putin klame o situácii na bojisku, a to najmä v ruskej Kurskej oblasti, všíma si agentúra DPA. Podľa Zelenského tam ukrajinské sily pokračujú vo vojenských operáciách a nie sú v obkľúčení ruských síl, čo tvrdí Moskva.

Obkľúčenie predtým poprela aj ukrajinská armáda. Hovoril však o ňom samotný Putin, ktorý v piatok tamojšie ukrajinské sily vyzval, aby sa vzdali. Americký prezident Donald Trump ho následne vyzval, aby ich životy ušetril.

Zelenskyj komentoval aj vývoj bojov v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, konkrétne na frontovej línii pri meste Pokrovsk. Ukrajinské sily tam podľa jeho slov situáciu stabilizovali.

Putin okrem toho podľa jeho slov klame aj keď hovorí, že prímerie je príliš zložité.

"V skutočnosti sa dá všetko kontrolovať, o čom sme aj rokovali s Američanmi. Pravdou je, že Putin naťahuje vojnu už takmer týždeň od rokovaní v Džidde. A bude ju naťahovať ďalej," napísal ukrajinský líder taktiež na platforme X. Svoj dlhý príspevok uzavrel slovami, že "mier je možný", ak sa o to budú všetci snažiť aj poskytnutím bezpečnostných záruk Kyjevu.

Na tlačovej konferencii v Kyjeve následne ukrajinský prezident povedal, že Rusko vojnu naťahuje, lebo sa snaží pred uzavretím prímeria dosiahnuť "silnejšiu pozíciu", píše agentúra AFP (TASR)

Koalícia ochotných pomôže Ukrajine v prípade mierovej dohody, uviedol britský premiér Starmer.

Po virtuálnom rokovaní so svetovými štátnikmi povedal, že takzvaná koalícia ochotných krajín vypracuje plány, aby pomohli zabezpečiť Ukrajinu na súši, na mori aj na nebi v prípade mierovej dohody s Ruskom.

Informovala agentúra Reuters, podľa ktorej britský ministerský predseda hovoril o budovaní ukrajinskej obrany a ozbrojených síl.

"Dohodli sme sa na urýchlení našej praktickej práce na podpore potenciálnej dohody, takže teraz prejdeme do operačnej fázy," povedal Starmer po skončení virtuálneho summitu približne 30 krajín, tzv. koalície ochotných.

"Opätovne sme potvrdili náš záväzok voči dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny a zhodli sme sa, že Ukrajina musí byť schopná brániť sa a odradiť budúcu ruskú agresiu," povedal Starmer.

Rusko by malo podporiť dohodu o prímerí s Ukrajinou, ktorá by mohla viesť k trvalému mieru, uviedla po skončení summitu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

"Opakujeme našu podporu ukrajinskej dohode o prímerí. Teraz musí Rusko ukázať, že je ochotné podporiť prímerie vedúce k spravodlivému a trvalému mieru," napísala v príspevku na X.

Je potrebné "naďalej vyvíjať nátlak" na Putina, aby podporil prímerie, povedal svetovým lídrom britský premiér.

Na začiatku mimoriadnej virtuálnej schôdzky približne 25 krajín - tzv. koalície ochotných - Starmer povedal, že Putin "skôr či neskôr" bude musieť "prísť k rokovaciemu stolu".

Schôdzka bude podľa očakávania zameraná na to, ako jednotlivé krajiny môžu pomôcť ukrajinskej armáde vojensky i finančne, ako aj na zhodnotenie podpory akejkoľvek možnej budúcej mierovej misie na Ukrajine.

Na rozdiel od samitu z 2. marca sa schôdzka zvolaná Starmerom koná virtuálne a koná sa po návrhu USA na 30-dňové dočasné prímerie v bojoch na Ukrajine, ktorý Kyjev už medzičasom podporil. Ruský prezident navrhované prímerie predtým v princípe podporil, podľa neho je ale potrebné riešiť ďalšie "vážne" otázky. Zelenskyj podľa britského premiéra ukázal, že Kyjev je "na strane mieru, pretože súhlasil a zaviazal sa k 30-dňovému prímeriu".

"Putin je ten, čo sa pokúša zdržiavať... Ak Putin myslí mier vážne, domnievam sa, že je to jednoduché - mal by prestať so svojimi barbarskými útokmi na Ukrajinu a súhlasiť s prímerím, svet sa totiž pozerá," podotkol Starmer.

"Keď Rusko konečne príde k rokovaciemu stolu, musíme byť pripravení monitorovať prímerie, aby sme sa uistili, že ide o seriózny a trvalý mier," povedal. "Ak nie, potom musíme napnúť všetky šľachy, aby sme zvýšili ekonomický tlak na Rusko, aby sme zabezpečili ukončenie tejto vojny," dodal.

Podobne ako v prípade prvého samitu, ani na tejto schôdzke sa nezúčastňuje žiadny predstaviteľ USA. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že jeho sily dobyli dve ďalšie obce v ruskej Kurskej oblasti.

Moskva tvrdí, že dobyla obce Zaolešanka a Rubanščina, severne a západne od Sudže, najväčšieho mesta v Kurskej oblasti, ktoré sa dostalo pod kontrolu Ukrajincov od prekvapivej augustovej ofenzívy.

Rusko vo štvrtok uviedlo, že nad mestom už prevzalo kontrolu.

Nemecko kritizovalo Putinovu odpoveď na dočasné prímerie a označilo ho "v najlepšom prípade za taktiku zdržovania".

"Človek si musí vážne položiť otázku, či tu existuje skutočný záujem pracovať na trvalom prímerí a riešení," uviedla v piatok novinárom hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí v Berlíne Kathrin Deschauerová.

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková po schôdzke ministrov zahraničných vecí skupiny G7 v kanadskom Quebecu uviedla, že "Putin necháva dvere k rokovaniam odchýlené, doteraz však nebol ochotný nimi prejsť."

"Pri prvej reakcii z Moskvy môžeme vidieť, že miesto jasného odhodlania pre mier sú tu ďalšie podmienky a zdržiavanie," dodala. (TASR)

Prácu tímu Yalovej univerzity, ktorý pomohol zachrániť stovky ukrajinských detí unesených do Ruska, prerušili škrty vo výdavkoch americkej vlády, ktoré organizuje Elon Musk.

Tím Yalovej univerzity pomocou otvorených zdrojov pátral po nezvestných ukrajinských deťoch a svoje zistenia zdieľal s ukrajinskými úradmi, aby im pomohli vrátiť ich domov. Vďaka ich úsiliu sa podarilo zachrániť stovky detí.

Podľa údajov ukrajinskej vlády od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva odštartovala v roku 2022, Rusi z Ukrajiny uniesli takmer 20-tisíc detí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Musk zrušil aj financovanie tímu určeného zachraňovať unesené ukrajinské deti Čítajte 

Vďaka českej muničnej iniciatíve sa Ukrajinci dokázali ubrániť Rusom a zachovať si nezávislosť, uviedol minister obrany Umerov po rokovaní s českou rezortnou kolegyňou.

Jana Černochová po rokovaní s Umerovom v Prahe viedla, že spolu hovorili o českej muničnej iniciatíve a výcviku ukrajinských vojakov.

"Vycvičili sme viac než 8000 vojakov, a to nie je málo," podotkla. Ako dodala, rokovania o prímerí vníma Česko pozitívne. "Nemôže to však byť za cenu toho, že by musela Ukrajina ustupovať od svojich požiadaviek," upozornila.

Umerov zároveň poďakoval za českú pomoc. "Muničná iniciatíva zlepšila naše schopnosti, aby sme si zachovali našu nezávislosť," dodal podľa iDnes.cz.

Česko patrí medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny, pripomína portál. Od začiatku vojny poskytlo Kyjevu vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy českých korún. Česká armáda sa tiež podieľa na výcviku ukrajinských vojakov na území Česka i Poľska. (TASR)

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 178 dronmi a dvoma balistickými strelami Iskander-M, oznámilo ukrajinské letectvo.

Protivzdušná obrana podľa neho zostrelila 130 bezpilotných lietadiel a ďalších 38 strojov, ktoré označuje za imitácie útočných dronov, zmizlo z radarov bez toho, aby spôsobili škody.

Ruský útok spôsobil škody v Dnepropetrovskej, Charkovskej, Odeskej, Sumskej, Černihivskej a Kyjevskej oblasti, dodali v hlásení ukrajinské vzdušné sily bez bližších podrobností. O osude balistických striel a zvyšných dronov sa nezmienili.

Energetická spoločnosť DTEK podľa agentúry Reuters uviedla, že nálety poškodili jej zariadenia v Dnepropetrovskej a Odeskej oblasti, kde sú niektorí odberatelia bez prúdu.

Terčom útoku sa podľa šéfa vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Serhija Lysaka stalo mesto Kryvyj Rih, kde pri údere utrpelo zranenia 14 ľudí, z toho dve deti. Zničených alebo poškodených je niekoľko budov vrátane obytných domov, vzdelávacieho a športového zariadenia alebo kozmetického salónu, uviedol Lysak.

V Černihive bola pri ruskom útoku poškodená deväťposchodová budova, napísala ruská služba BBC s odvolaním sa na miestne úrady. Podľa predbežných informácií tam nie sú obete.

V Chersone ale zomrel pri ruskom útoku tridsaťštyriročný muž, uviedla miestna prokuratúra. Rusi podľa nej zhodili v piatok neskoro večer na Chersonskú oblasť osem riadených leteckých bômb. Ďalší ľudia boli podľa starostu mesta Romana Mročka zranení.

Ruské ministerstvo obrany sa o celkovom počte vyslaných ukrajinských dronov zvyčajne nezmieňuje, na svojom telegramovom účte informovalo o 126 zostrelených bezpilotných lietadlách počas noci a ďalších niekoľkých potom počas dňa.

Gubernátor ruskej Volgogradskej oblasti Andrej Bočarov podľa serveru Meduza informoval o odrazení rozsiahleho dronového útoku v regióne. Obyvatelia Volgogradu hlásili výbuchy znejúce nad mestom, napísala ruská služba BBC.

Kvôli úderu bola obmedzená prevádzka na letiskách vo Volgograde a Saratove, dodala. Po páde trosiek dronu vo Volgograde začala horieť tráva blízko rafinérie spoločnosti Lukoil, cituje Meduza portál Mash a dodáva, že podľa kanála Astra začalo horieť tŕstie v oblasti železničnej stanice Sarepta ležiacej niekoľko kilometrov od ropného podniku. (ČTK)

Trump priznal, že bol trochu sarkastický, keď opakovane tvrdil, že vojnu na Ukrajine ukončí do 24 hodín.

Informovala o tom agentúra AFP.

Trump dostal otázku o týchto svojich opakovaných vyhláseniach počas rozhovoru pre televízny program Full Measure v čase, keď sa jeho administratíva stále pokúša sprostredkovať riešenie konfliktu na Ukrajine, a to aj 54 dní od nástupu do funkcie.

"No, bol som trochu sarkastický, keď som to povedal," povedal Trump v ukážke zverejnenej pred nedeľným odvysielaním epizódy. "Čo mám skutočne na mysli, je to, že by som to chcel vyriešiť, a myslím, že budem úspešný," dodal.

Podľa agentúry AP ide zo strany Trumpa, ktorý má za sebou dlhú históriu prehnaných tvrdení, o zriedkavé priznanie.

Trump v máji 2023 vyhlásil: "Umierajú, Rusi aj Ukrajinci. Chcem, aby prestali umierať. A urobím to – budem to mať hotové do 24 hodín."

"Vyriešim to skôr, než sa vôbec stanem prezidentom," povedal Trump počas septembrovej debaty s vtedajšou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou. Tieto tvrdenia vtedy ešte republikánsky kandidát na prezidenta USA zopakoval viackrát počas svojej kampane, pripomína AP.

V rozhovore tiež položili Trumpovi otázku, aký bude plán, keby ruský prezident Vladimir Putin nesúhlasil s dočasným prímerím v bojoch na Ukrajine, ktoré navrhujú Spojené štáty.

"(Boli by to) zlé správy pre tento svet, pretože umiera toľko ľudí," odpovedal Trump. "Ale myslím si, že bude súhlasiť. Naozaj. Myslím si, že ho poznám veľmi dobre a myslím si, že bude súhlasiť," cituje AP. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine stratilo Rusko podľa Kyjeva 1 180 vojakov.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa od začiatku vojny zvýšil na 892 840, uviedol v sobotu na facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dva tanky, 15 obrnených bojových vozidiel pechoty, 28 delostreleckých systémov, jeden raketomet a 97 bezpilotných lietadiel.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 315 tankov, 21 458 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 483 delostreleckých systémov, 1 315 raketometov a 29 233 bezpilotných lietadiel.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí je na návšteve Severnej Kórey, informujú tamojšie štátne médiá.

K návšteve Andreja Rudenka v KĽDR dochádza v čase, keď Washington predstavil plán 30-dňového prímeria na Ukrajine, pripomína agentúra Jonhap.

Podľa severokórejskej štátnej tlačovej agentúry KCNA pricestovala ruská delegácia na čele s Rudenkom do Pchjongjangu už v piatok. Moskovská diplomacia do Severnej Kórey zavítala po prvý raz od júna minulého roka, keď sprevádzala ruského prezidenta Vladimira Putina počas rokovaní na najvyššej úrovni s vodcom krajiny Kim Čong-unom.

Podrobnosti Rudenkovej cesty nie sú bezprostredne známe, no pozorovatelia predpokladajú, že jej cieľom môže byť ozrejmenie postoja Ruska v otázke prímeria s Kyjevom, píše Jonhap. Podľa agentúry to môže priamo súvisieť s nasadením severokórejských jednotiek vo vojne na Ukrajine. (TASR)

Česká ministerka obrany Černochová prijala ráno v Prahe ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova.

Na ministerstve obrany ho privítala s vojenskými poctami, zazneli česká a ukrajinská hymna. Privítania sa zúčastnil aj vládny poradca pre národnú bezpečnosť Tomáš Pojar. Ministrov následne čakalo zhruba hodinové rokovanie, po ktorom vystúpia pred médiami.

Umerov tento rok na začiatku februára rokoval na Ukrajine s delegáciou Agentúry pre medzivládnu obrannú spoluprácu českého ministerstva obrany a zástupcov českých zbrojoviek. Uviedol, že Česko a Ukrajina spúšťajú nové spoločné projekty, aby posilnili ukrajinské vojsko čeliace ruskej invázii. Jedným z nich je výroba pušiek podľa dánskeho modelu financovania.

Hovorili tiež o pokračovaní muničnej iniciatívy i koordinácii dodávok ďalšieho vojenského materiálu. (ČTK)

Britský premiér Starmer obvinil Putina, že neberie vážne snahy USA o zabezpečenie prímeria vo vojne na Ukrajine.

Informuje o tom agentúra AFP.

Starmer sa k téme vyjadril po tom, čo šéf Kremľa vo štvrtok uviedol, že má "vážne otázky" k uplatňovaniu 30-dňového prímeria navrhnutého Washingtonom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putin tvrdí, že je za prímerie, no ešte treba rokovať "o nuansách" Čítajte 

"Nemôžeme dovoliť prezidentovi Putinovi, aby hral hry s dohodou o prímerí amerického prezidenta (Donalda) Trumpa," vyhlásil britský premiér podľa svojho úradu.

"Absolútne ignorovanie návrhu prezidenta Trumpa na prímerie zo strany Kremľa len dokazuje, že Putin to s mierom nemyslí vážne," zdôraznil Starmer. Premiér zároveň dodal, že sa Putin "snaží oddialiť" prímerie.

Britský predseda vlády bude v sobotu hostiť virtuálne rozhovory s lídrami krajín, ktorí sú ochotní podporiť prímerie na Ukrajine.

Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa snažia o vytvorenie tzv. koalície ochotných od chvíle, keď Trump minulý mesiac začal priame rokovania s Moskvou. Lídri tvrdia, že táto skupina a podpora USA sú potrebné na to, aby sa zaistili pre Ukrajinu bezpečnostné záruky, ktoré odradia Putina od porušovania akéhokoľvek prímeria, píše AFP. (TASR)

Holandský premiér Dick Schoof oznámil, že Holandsko negarantuje bezpodmienečný súhlas s miliardovým obranným balíkom EÚ.

V prípade potreby bude vetovať niektoré jeho časti.

"Pokiaľ ide o branie spoločných úverov a výrazné uvoľňovanie rozpočtových pravidiel, naša krajina v prípade potreby nebude súhlasiť," uviedol Schoof v piatok v Haagu.

Holandský premiér minulý týždeň v Bruseli súhlasil s návrhom 800-miliardového obranného balíka predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Podľa agentúry DPA ho ale tri holandské koaličné strany odmietli a na nadväzujúcom krízovom stretnutí sa dohodli na kompromise. Najspornejším bodom údajne bolo plánované financovanie vyzbrojenia prostredníctvom spoločných pôžičiek a zvýšenie štátneho dlhu.

Holandsko podľa Schoofa zaujme "konštruktívne stanovisko" počas európskych rokovaní. Vláda si teda vyhradzuje právo odmietnuť niektoré časti balíka alebo sa zdrží hlasovania.

Poslanci holandského parlamentu európsky plán vyzbrojenia tesnou väčšinou zamietli aj za pomoci hlasov členov vládnej koalície. Najsilnejšia vládna Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa žiadala nestraníckeho premiéra Schoofa, aby stiahol svoj súhlas s plánom.

Podľa oficiálneho listu, ktorý vládna koalícia adresovala parlamentu, musí dlh ostať obmedzený a nesmie byť ohrozená finančná stabilita. (TASR)