Ukrajina Rusko Online: Hovorca Kremľa hovorí po rokovaní Putina s Trumpovým vyslancom o opatrnom optimizme

Holandský premiér Dick Schoof oznámil, že Holandsko negarantuje bezpodmienečný súhlas s miliardovým obranným balíkom EÚ.

V prípade potreby bude vetovať niektoré jeho časti.

"Pokiaľ ide o branie spoločných úverov a výrazné uvoľňovanie rozpočtových pravidiel, naša krajina v prípade potreby nebude súhlasiť," uviedol Schoof v piatok v Haagu.

Holandský premiér minulý týždeň v Bruseli súhlasil s návrhom 800-miliardového obranného balíka predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Podľa agentúry DPA ho ale tri holandské koaličné strany odmietli a na nadväzujúcom krízovom stretnutí sa dohodli na kompromise. Najspornejším bodom údajne bolo plánované financovanie vyzbrojenia prostredníctvom spoločných pôžičiek a zvýšenie štátneho dlhu.

Holandsko podľa Schoofa zaujme "konštruktívne stanovisko" počas európskych rokovaní. Vláda si teda vyhradzuje právo odmietnuť niektoré časti balíka alebo sa zdrží hlasovania.

Poslanci holandského parlamentu európsky plán vyzbrojenia tesnou väčšinou zamietli aj za pomoci hlasov členov vládnej koalície. Najsilnejšia vládna Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa žiadala nestraníckeho premiéra Schoofa, aby stiahol svoj súhlas s plánom.

Podľa oficiálneho listu, ktorý vládna koalícia adresovala parlamentu, musí dlh ostať obmedzený a nesmie byť ohrozená finančná stabilita. (TASR)

Macron vyzval Rusko, aby prijalo návrh dočasného prímeria na Ukrajine a nerobilo vyhlásenia, ktoré proces zdržiavajú.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Rusko teraz musí prijať americko-ukrajinský návrh na 30-dňové prímerie. Ruská agresia na Ukrajine sa musí skončiť. Zverstvá sa musia zastaviť," napísal Macron na sociálnej sieti X.

Uviedol, že o navrhovanom prímerí diskutoval so Zelenským a následne s britským premiérom Keirom Starmerom.

Zelenskyj na X potvrdil telefonát s Macronom a povedal, že hovorili o "mnohých dôležitých otázkach, rôznych scenároch vývoja udalostí a našich ďalších krokoch". Francúzskeho prezidenta tiež oboznámil s výsledkami americko-ukrajinských rokovaní v Saudskej Arábii.

"Naše tímy pokračujú v práci na jasných bezpečnostných zárukách a čoskoro budú pripravené," dodal ukrajinský prezident.

Krajiny EÚ podporili plány na zavedenie ciel na dovoz ďalších agroproduktov a niektorých hnojív z Ruska a Bieloruska.

Zámerom je zvýšenie finančného tlaku na Moskvu pre vojnu na Ukrajine.

Opatrenia, ktoré v januári navrhla Európska komisia, schválili v piatok na rokovaní v Bruseli predstavitelia vlád.

Cieľom návrhu je zamerať sa na 15 percent ruských poľnohospodárskych tovarov, na ktoré sa clá nevzťahujú. Ak ho presadia, všetok dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ruska by podliehal európskym clám.

Estónsko vyzvalo na pozastavenie hlasovacích práv Maďarska v Európskej únii, reagovalo tak na krok Budapešti.

Maďarsko si pod hrozbou vetovania predĺženia protiruských sankcií voči jednotlivcom a právnickým osobám vynútila vyradiť zo zoznamu siedmich sankcionovaných Rusov.

Informovala o tom agentúra DPA.

"Maďarsko systematicky pracuje proti spoločným bezpečnostným záujmom Európy, a preto musíme urýchlene prijať konkrétne opatrenia a pokročiť v procese pozastavenie hlasovacích práv Maďarska," vyhlásil estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

Šéf estónskej diplomacie navrhol, aby sa proti Maďarsku začalo konanie podľa článku 7 Zmluvy o EÚ, ktorý umožňuje pozastaviť hlasovacie práva členských štátov, ak sa zistí, že závažným a pretrvávajúcim spôsobom porušujú hodnoty Únie.

Diplomati sa počas celého týždňa snažili presvedčiť Maďarsko, aby s predĺžením sankcií súhlasilo. Pokiaľ by sa rozhodnutie neprijalo, v sobotu o polnoci by uplynul termín na ich predĺženie a sankcie na 2400 ruských osôb by boli zrušené.

Podľa zdrojov agentúry Reuters sa diplomati krajín EÚ napokon pre hrozbu maďarského veta zhodli na vyškrtnutí siedmich ľudí vrátane troch, ktorí sú po smrti. Podľa informácií stanice Rádio Slobodná Európa (RFE/RL) ide o siedmich oligarchov vrátane Dmitrija Mazepina, Michaila Fridmana a Piotra Avena a ruského ministra športu Michaila Degťariova. (TASR)

Rusko obvinilo Nórsko zo snahy militarizovať Špicbergy v Arktíde, územie je demilitarizovanou zónou.

Informovala o tom agentúra DPA.

"Špicbergy sa čoraz viac dostávajú do sféry vojenského a politického plánovania Nórska, do ktorého sú zapojené USA a NATO," uvádza sa vo vyhlásení ruského ministerstva zahraničných vecí. Na Špicbergoch podľa Moskvy uviedli do prevádzky zariadenia, ktoré môžu slúžiť na civilné i vojenské účely.

Rusko však neuviedlo žiadne podrobnosti a vyzvalo Oslo, aby sa zdržalo akýchkoľvek aktivít, ktoré by podkopávali právny štatút Špicbergov. Svoje obavy zároveň tlmočilo nórskemu veľvyslancovi v Moskve Robertovi Kvilemu počas pracovného stretnutia.

Na základe zmluvy o Špicbergoch z roku 1920 je súostrovie za polárnym kruhom suverénnym územím Nórska, ktoré ho spravuje. Ostrovy sú demilitarizovanou zónou a ostatné zmluvné strany majú právo na nich vykonávať ekonomickú činnosť. Podľa DPA túto právomoc využíva najmä Rusko, ktoré tam z politických dôvodov ťaží uhlie, hoci je ťažba dlhodobo nerentabilná.

Napätie v súvislosti s Arktídou sa zvyšuje od začiatku vojny Ruska proti Ukrajine. Rusko si nárokuje rozsiahle morské oblasti tohto regiónu, kde sa údajne nachádzajú bohaté ložiská nerastných surovín. Nároky Kremľa plynú z tvrdenia, že tieto územia sú súčasťou ruského kontinentálneho šelfu, teda časti kontinentu, ktorá pokračuje pod morskou hladinou.

O Arktídu už od nástupu do úradu prejavuje záujem aj americký prezident Donald Trump, ktorý pravidelne vyhlasuje, že chce prevziať kontrolu nad Grónskom. (TASR)

Vylúčený je i najmatnejší náznak zahraničnopolitického kompromisu, nech Pellegrini zvolá hocaký stôl. Píše Peter Schutz. (SME)

Putin vyzval ukrajinské jednotky bojujúce v Kurskej oblasti, aby sa vzdali. Ukrajina tvrdenia o obkľúčení poprela.

Uviedol to krátko po tom, čo mu Trump adresoval výzvu, aby ušetril životy obkľúčených ukrajinských vojakov.

Ukrajinská armáda však tvrdenia o obkľúčení svojich jednotiek poprela. Informovala o tom agentúra AFP.

"Výzva prezidenta Trumpa je nám sympatická," uviedol Putin v televíznom prejave. "Ak zložia zbrane a vzdajú sa, bude im zaručený život a dôstojné zaobchádzanie," ozrejmil šéf Kremľa a vyzval ukrajinské velenie, aby svojim jednotkám vydalo rozkaz na kapituláciu.

Ukrajinské sily sa v uplynulých dňoch dostali pod silný tlak ruskej armády predovšetkým v ruskej Kurskej oblasti. Rusko vo štvrtok oznámilo, že prevzalo kontrolu nad Sudžou - najväčším mestom, ktoré Ukrajina počas svojej viac než polročnej ofenzívy v Kurskej oblasti obsadila.

Obkľúčenie ukrajinských jednotiek, o ktorom hovoril Trump, však ukrajinská armáda poprela. "Neexistuje žiadna hrozba obkľúčenia našich jednotiek," napísal generálny štáb vo vyhlásení na sociálnych sieťach, ktoré sa týkalo najmä Kurskej oblasti.

Putin v stredu navštívil Kurskú oblasť prvýkrát, odkedy do nej v auguste minulého roka prenikli ukrajinské jednotky. Počas návštevy vyhlásil, že so zajatými by sa malo "zaobchádzať ako s teroristami v súlade so zákonmi Ruskej federácie".

Rusko kladie zámerne extrémne ťažké a neprijateľné podmienky lebo chce pokračovanie vojny, uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident obvinil Putina zo snahy sabotovať diplomaciu tým, že hneď zo začiatku stanovil extrémne ťažké a neprijateľné podmienky.

"Putin sa pokúsi zatiahnuť všetkých do nekonečných diskusií," napísal a vyzval Spojené štáty a spojencov Kyjeva k tlaku na Moskvu.

Putin podľa slov ukrajinského prezidenta neukončí vojnu sám. "Ale sila Americky stačí na to, aby sa to podarilo. Sú potrebné rázne kroky. Je nutné vyvinúť silný tlak na jediného, kto chce pokračovať v tejto vojne," dodal Zelenskyj.

Prezident tiež uviedol, že úzke vzťahy s USA sú pre Ukrajinu veľmi dôležité. "Zastupujem Ukrajinu ako jej prezident. Ameriku zastupuje Donald Trump ako riadne zvolený prezident. Potrebujeme normálne, funkčné vzťahy," povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve.

Zelenskyj sa vyjadril aj k súčasnej situácii v ruskej Kurskej oblasti, kam vlani v auguste nečakane vpadli ukrajinské jednotky a obsadili tam časti územia. Podľa ukrajinského lídra je situácia v tejto pohraničnej oblasti veľmi náročná.

Povedal však, že ukrajinská ofenzíva prinútila Rusko stiahnuť svojich vojakov z iných častí frontu, čím sa zmiernil tlak na ukrajinské jednotky, ktoré sa usilujú udržať kontrolu nad mestom Pokrovsk v Doneckej oblasti, ktoré je kľúčovým dopravným a logistickým uzlom.

"Myslím si, že situácia v sektore Pokrovsk je teraz stabilná, a bude veľmi ťažké nájsť príležitosť na opätovné obsadenie Pokrovska," povedal Zelenskyj. Ruská armáda predtým uviedla, že jej sily "oslobodili" dedinu Gončarovka na predmestí Sudže, mesta, nad ktorým ruské jednotky tento týždeň opätovne získali kontrolu.

Ruská armáda od Ukrajiny získala späť veľkú časť územia v Kurskej oblasti. V niektorých sektoroch pohraničnej oblasti ruské jednotky prekročili hranicu na ukrajinské územie v Sumskej oblasti, ktorá hraničí s Kurskou oblasťou, píše AFP.

Zelenskyj informoval aj o svojom rozhovore s konštantínopolským patriarchom Bartolomejom. Tiež v ňom spomenul navrhovaný 30-dňový pokoj zbraní a volanie Kyjeva po prepustení vojnových zajatcov, zadržiavaných civilistov a detí odvlečených do Ruska. Moskvu obvinil z neochoty ukončiť vojnu a vyzval na tlak na "jediný dôvod" pokračovania bojov.

Maďarský minister Szijjártó rokoval v Ríme s vicepremiérom Salvinim o Ukrajine, migrácii a obchodných vzťahoch.

S odvolaním sa na server magyarnemzet.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó pripomenul, že postojom maďarskej vlády k ukrajinskému konfliktu od začiatku bolo, že mier možno dosiahnuť len americko-ruskými rokovaniami.

Maďarský minister po schôdzke uviedol, že hovorili o tom, do akej miery môžu členovia tretej najväčšej frakcie europarlamentu Patrioti pre Európu (PfE) nasmerovať k mieru postoj európskych členských krajín, ktoré podľa neho presadzujú vojnový naratív.

Szijjártó so Salvinim hovorili aj o maďarskej časti prístavu v Terste na severovýchode Talianska, ktorý začali stavať vo februári, a ktorý by mal v roku 2028 už slúžiť exportu maďarského tovaru na plnú kapacitu.

"Našim exportujúcim spoločnostiam ponúkne úplne nové možnosti z hľadiska flexibility a rýchlosti ich exportu," podčiarkol šéf maďarskej diplomacie. (TASR)

Americký minister Rubio vyjadril po rokovaní G7 opatrný optimizmus v otázke prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou.

Obe strany konfliktu zároveň vyzval na kompromisy. Informuje o tom agentúra AFP.

"Zostáva veľa práce, veľa práce, ktorú ešte treba urobiť, ale je tu dôvod na opatrný optimizmus," povedal šéf americkej diplomacie novinárom.

"Jediný spôsob, ako ukončiť túto vojnu, je prostredníctvom rokovaní. Rokovania, či už v oblasti podnikania, obchodu alebo geopolitiky, si vyžadujú, aby obe strany niečo dali, aby obe strany urobili ústupky," podotkol Rubio.

S Putinom sa stretol osobitný vyslanec prezidenta USA Steve Wiktoff. Podľa Rubia bolo stretnutie pozitívne a produktívne.

Peskov uviedol, že Witkoff by teraz mal Trumpovi odovzdať stanovisko Putina týkajúce sa amerického návrhu na 30-dňové prímerie na Ukrajine. Následne sa určí termín rozhovoru medzi ruským a americkým prezidentom. (TASR)

Rusko sa na Ukrajine podľa OSN dopustilo zločinov proti ľudskosti, akými sú napríklad násilné zmiznutia či mučenie.

Informuje o tom agentúra AFP.

"Komisia dospela k záveru, že sa ruské úrady dopustili násilných zmiznutí a mučení, ktoré sú považované za zločiny proti ľudskosti," uvádza správa. "Oba boli spáchané ako súčasť rozsiahleho a systematického útoku proti civilnému obyvateľstvu v súlade s koordinovanou štátnou politikou," konštatovala komisia.

"Ruské orgány sa počas dlhodobého väznenia dopustili aj iných priestupkov a zločinov. Mnohí zajatci boli nezvestní mesiace či roky a niektorí v zajatí zomreli," tvrdí správa Nezávislej medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Ukrajinu Organizácie spojených národov.

Podľa záverov vyšetrovania ruské úrady "systematicky mučili určité skupiny väzňov s cieľom získať informácie, vyvinúť na ne nátlak a zastrašiť ich. Počas vypočúvaní úrady taktiež údajne využívali "sexuálne násilie ako formu mučenia zadržiavaných mužov".

Komisia tvrdí, že navyše narástol počet incidentov, pri ktorých ruské jednotky zabili alebo zranili ukrajinských vojakov, ktorí sa vzdali alebo boli zajatí. Agentúra AFP pripomína, že podľa medzinárodného práva je takéto konanie považované za vojnový zločin.

"Svedectvá vojakov, ktorí dezertovali z ruských ozbrojených síl, naznačujú, že existuje nariadenie nebrať zajatcov, ale radšej ich zabíjať," píše sa v správe.

Rada OSN pre ľudské práva zriadila 4. marca 2022 Nezávislú medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu pre Ukrajinu s cieľom vyšetrovať podozrenia na porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva spáchané počas konfliktu. Správu pred HRC oficiálne odprezentujú v utorok. (TASR)

Európska únia vyzýva členské štáty, aby poskytli tento rok Ukrajine zbrane v hodnote do 40 miliárd eur.

Uvádza sa to v návrhu šéfky európskej diplomacie Kaje Kallasovej, ktorý dostala k dispozícii agentúra AFP.

„Zúčastnené štáty by mali v roku 2025 poskytnúť Ukrajine vojenskú podporu v predbežnej hodnote najmenej 20 miliárd eur a potenciálne až do výšky 40 miliárd eur v závislosti od potrieb Ukrajiny,“ uvádza dokument.

V návrhu sa uvádza, že krajiny by mali prispievať podľa svojej „ekonomickej sily“ a súčasťou plánu by bolo poskytnúť Ukrajine v roku 2025 dva milióny delostreleckých granátov za päť miliárd eur.

Poľa európskych predstaviteľov by sa do plánu mohli zapojiť aj krajiny mimo EÚ, ako Spojené kráľovstvo a Nórsko. (SITA)

Trump nepredĺžil výnimku, ktorá doteraz umožňovala transakcie s ruskými bankami súvisiace s platbami za energie.

Informovali o tom americké médiá.

Platnosť výnimky pre transakcie s ruskými bankami vypršala o polnoci zo stredy na štvrtok. Výnimku mohlo využívať dvanásť ruských bánk pri realizácii platieb za zemný plyn, ropu a ropné produkty, uhlie, urán a súvisiace technológie. V podstate to umožňovalo ruským bankám spracovávať platby za vývoz ruských energií, najmä ropy.

Novinár Fox News s odvolaním sa na anonymný zdroj uviedol, že neobnovenie výnimky je „vyjednávacou taktikou na ukončenie invázie“. Zdroj Fox News dodal, že Spojené štáty budú „pokračovať v uplatňovaní sankcií, ktoré zostávajú jednou z kľúčových pák“ na ukončenie vojny na Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Správy amerických tajných služieb spochybňujú ochotu ruského prezidenta Putina ukončiť vojnu proti Ukrajine. (Washington Post)

Nemecký kancelár Scholz sa pred summitom EÚ stretne s francúzskym prezidentom, témou bude aj Ukrajina.

"Európske politické témy budú prirodzene v centre diskusie, ale určite budú zohrávať úlohu aj znepokojujúce medzinárodné otázky, ktoré sa týkajú nás všetkých, najmä vývoja na Ukrajine," uviedol hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.

Utorkové stretnutie lídrov Francúzska a Nemecka podľa agentúry AFP prichádza v čase, keď sa Európania snažia dospieť k jednotnému postoju po zmene zahraničnej politiky Spojených štátov v súvislosti s trojročným konfliktom na Ukrajine.

"Stretnutie poslúži ako príprava pred summitom Európskej únie v Bruseli vo štvrtok a v piatok," dodal Hebestreit. (TASR)

G7 v spoločnom vyhlásení vyzvala Rusko na prímerie, inak uvalí nové sankcie.

Členovia G7 v záverečnom vyhlásení vyzývajú Rusko, aby súhlasilo s prímerím a plne ho realizovalo. Zdôraznili, že akékoľvek prímerie sa musí dodržiavať, a podčiarkli potrebu bezpečnostných "uistení", aby sa zabezpečilo, že Ukrajina bude schopná odradiť a brániť sa proti akejkoľvek opakovanej agresii. Vyjadrili tiež svoju neutíchajúcu podporu územnej celistvosti Ukrajiny.

Podľa svetovej agentúry dali štáty skupiny G7, ktorú tvorí Británia, Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Spojené štáty, spoločným vyhlásením najavo jednotu po viacerých nezhodách medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho západnými spojencami.

"Počas našich dlhých rozhovorov sa nám podarilo dosiahnuť dôslednú jednotu skupiny G7 v rôznych otázkach, o ktorých sme diskutovali. Jedna z nich, ktorú by som chcela osobitne vyzdvihnúť, sa týka Ukrajiny," povedala kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová. "Všetci ministri zahraničných vecí krajín G7 súhlasia s návrhom USA na prímerie, ktorý podporujú Ukrajinci," uviedla a zdôraznila, že na ťahu je teraz Rusko.

Podľa informácií Reuters boli rokovania o konečnej podobe textu náročné, pričom USA požadovali upraviť pasáže týkajúce sa Ukrajiny a Blízkeho východu. Z tohto dôvodu zo spoločného vyhlásenia a vypadla fráza o bezpečnostných garanciách pre Ukrajinu, ako aj pasáž o riešení izraelsko-palestínskeho konfliktu na princípe dvojštátneho riešenia. (TASR)

Biely dom upresnil, že s ruským prezidentom Putinom hovoril americký vyslanec Witkoff a nie prezident Trump.

Zmätok spôsobil Trumpov príspevok na sociálnej sieti Truth Social, v ktorom chválil diskusiu s ruským lídrom a povedal: „Dôrazne som požiadal prezidenta Putina“, čo znelo, ako keby s Putinom hovoril osobne.

Ďalší prvok jeho pôvodného príspevku, že „tisíce ukrajinských vojakov sú úplne obkľúčené ruskou armádou“ v Kurskej oblasti, vyvolal silný odpor zo strany ukrajinských zdrojov a vojenských analytikov, ktorí to označili za nepresné.

Ako už skôr poznamenal Shaun Walker, toto tvrdenie sa zdalo byť založené na informáciách podložených Putinom a je spochybňované tými, ktorí pozorne sledujú situáciu v Kursku. (The Guardian)

Bielorusko sa v blízkej budúcnosti s Ruskom nespojí, povedal bieloruský vodca Lukašenko.

Lukašenko a Putin však podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom sa zaviazali rozšíriť bilaterálnu obchodnú, hospodársku a investičnú spoluprácu.

Začiatkom januára tohto roku ruské nezávislé médium Meduza s odvolaním sa na zdroje blízke Kremľu uviedlo, že ruský prezident Vladimir Putin by sa mohol vrátiť k plánu na formálne pohltenie Bieloruska po skončení vojny Ruska proti Ukrajine. (SITA, Kyiv Independent)

Návrat Trumpa na post amerického prezidenta strojnásobil hodnotu nemeckej zbrojovky Rheinmetall.

Trhová kapitalizácia Rheinmetallu bola po uzatvorení štvrtkového obchodovania na úrovni 55,7 miliardy eur a trhová hodnota Volkswagenu 54,4 miliardy eur.

Odvtedy ako sa v januári do Bieleho domu vrátil Donald Trump, sa hodnota zbrojovky Rheinmetall viac ako strojnásobila. Stúpla aj hodnota iných veľkých európskych zbrojárskych spoločností.

Akcie ich amerických rivalov však klesli pre rastúce obavy, že Trumpova nepredvídateľná politika môže poškodiť americký export zbraní. (SITA, Politico)

Trump tvrdí, že mal produktívny telefonát s Putinom a že "existuje veľmi dobrá šanca, že sa vojna skončí".

Trump tiež povedal, že s Putinom otvoril otázku ukrajinských jednotiek v Kurskej oblasti a vyzval ruského vodcu, aby „ušetril ich životy“ po tom, ako ich údajne obkľúčili ruské jednotky.

"V tejto chvíli sú tisícky ukrajinských vojakov úplne obkľúčené ruskou armádou a sú vo veľmi zlej a zraniteľnej pozícii. Silne som apeloval na prezidenta Putina, aby boli ich životy ušetrené. Išlo by o hrozný masaker, neslýchaný od druhej svetovej vojny," napísal Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social. (The Guardian, TASR)

V centre juhoukrajinskej Odesy neznámy útočník zastrelil protiruského aktivistu Demjana Hanula.

Tiesňové linky prijali oznámenie o streľbe okolo 10.30 h (09.30 h SEČ). Podozrivý z miesta činu ušiel.

"Osobne preberám kontrolu nad vyšetrovaním a riešením tohto zločinu," uviedol šéf ukrajinskej polície Ihor Klimenko a informoval o vyslaní vyšetrovacej skupiny a policajného pluku.

Tridsaťjedenročný Hanul podľa serveru RBK Ukrajina opakovane organizoval charitatívne zbierky na podporu Ukrajiny. Zasadzoval sa tiež o odstránenie sovietskych pomníkov.

Podľa serveru Strana.ua, ktorý ho nazýva "radikálnym", rušil koncerty ruských interpretov a prenasledoval rusky hovoriacich obyvateľov Odesy.

V máji 2014 sa zúčastnil na potýčkach medzi proruskými a proukrajinskými demonštrantmi v odeskom Dome odborov, ktorého požiar si vyžiadal životy niekoľkých desiatok proruských aktivistov.

Hanul viedol nacionalistickú organizáciu Uličný front, ktorá svoju činnosť ukončila v lete 2019.

V máji roku 2023 Hanul uviedol, že ho zbili "neznámi vojaci". V júli roku 2024 sa sťažoval, že ruské zdroje na internete zverejnili osobné informácie o jeho rodine a za útok na neho vypísali odmenu 10-tisíc dolárov, napísala RBK Ukrajina. Hanul vtedy požiadal ukrajinskú tajnú službu SBU o ochranu.

Aktivista sa preslávil viacerými kontroverziami. V roku 2023 policajti v jeho aute našli strelné zbrane a tiež bol podľa médií účastníkom viacerých dopravných nehôd.

Hovorca Kremľa Peskov tvrdí, že ohľadom prímeria s Ukrajinou existujú dôvody na mierny optimizmus.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok neskoro večer rokoval s americkým splnomocnencom Stevenom Witkoffom o americkom návrhu na 30-dňové prímerie na Ukrajine.

"Cez Witkoffa Putin odovzdal informácie a ďalšie signály (americkému prezidentovi Donaldovi) Trumpovi," cituje Peskova agentúra Interfax. Existujú podľa neho dôvody na "opatrný optimizmus".

"Počuli ste od Putina veľmi dôležité vyhlásenie...Povedal, že podporuje pozíciu prezidenta Trumpa, ale dal najavo, že na niektoré otázky bude potrebné spoločne odpovedať," uviedol Putinov hovorca.

Putin vo štvrtok povedal, že Rusko s návrhmi na zastavenie bojov na Ukrajine súhlasí, ale "vychádza z predpokladu, že prímerie by malo viesť k trvalému mieru a odstrániť základné príčiny krízy". Trump neskôr označil Putinove vyjadrenia za sľubné, ale neúplné.

Peskov dnes povedal, že ruská a americká strana budú o načasovaní telefonátu medzi Putinom a Trumpom rokovať po tom, ako Witkoff šéfovi Bieleho domu odovzdá informácie o rokovaní v Moskve.

O členstve Ukrajiny v Európskej únii nemôžu rozhodnúť bruselskí byrokrati, vyhlásil maďarský premiér Orbán.

Premiér avizoval, že Maďari sa k tejto téme budú môcť vyjadriť prostredníctvom vládneho dotazníka.

Podľa slov Orbána predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová povedala, že Ukrajina by sa mala stať členom EÚ najneskôr do roku 2030, teda v nadchádzajúcich rokoch, avšak to by zruinovalo Maďarov. Premiér tiež pripomenul, že na rozdiel od Maďarska všetky ostatné členské štáty EÚ podporujú pokračovanie vojny na Ukrajine.

O členstve Ukrajiny v Únii musia rozhodovať aj Maďari, pretože na to majú právo, podčiarkol Orbán. "Na druhej strane by Srbsko mohlo byť prijaté do EÚ už zajtra, rovnako ako Čierna Hora a Severné Macedónsko," dodal maďarský ministerský predseda. (TASR)

Členské štáty Únie sa zhodli na predĺžení sankcií proti ruským a bieloruským občanom a firmám. (ČTK)

Litovské ozbrojené sily nakúpia od miestnych výrobcov protitankové míny za 50 miliónov eur.

"Na nákup protitankových mín bolo vyčlenených celkovo 50 miliónov eur. Míny budú dodané od litovských výrobcov, čím sa zabezpečí, že finančné prostriedky zostanú v Litve a budú môcť byť použité na investície do obrany," uviedol premiér Gintautas Paluckas.

Litva dosiaľ nakupovala väčšinu protitankových mín zo zahraničia. V nasledujúcom desaťročí plánuje vynaložiť na rozvoj ich výroby celkovo 600 miliónov eur.

Časť z týchto prostriedkov sa podľa premiéra môže použiť aj na výrobu protipechotných mín. Ich použitie, produkciu, skladovanie a získanie zakazuje Ottawský dohovor, od ktorého chce však Litva odstúpiť spolu s ďalšími štyrmi štátmi susediacimi s Ruskom - Lotyšskom, Estónskom, Poľskom a Fínsko.

Litovská ministerka obrany Dovilé Šakalienéová vo štvrtok potvrdila, že pätica je "blízko" k dosiahnutiu dohody o tejto veci. Krajiny k tomuto kroku podľa agentúry AFP pristupujú pre obavy o svoju bezpečnosť kvôli agresii Ruska, ktoré pred viac než tromi rokmi vojensky napadlo Ukrajinu. (TASR)

Kremeľ šíri dezinformačné príbehy o svojich susedoch, varuje Inštitút pre štúdium vojny.

Propaganda je podobná tej, ktorú Rusko použilo na ospravedlnenie invázie na Ukrajinu.

Kremeľ sa podľa ISW snaží vytvoriť informačné prostredie, aby ospravedlnil svoju potenciálnu agresiu voči krajinám NATO vrátane Fínska a pobaltských štátov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Napríklad v rozhovore pre ruský časopis o národnej bezpečnosti Národná obrana, ktorý vyšiel 13. marca, poradca ruského prezidenta a bývalý tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev povedal, že „netreba zabúdať, že Fínsko bolo súčasťou Ruskej ríše“.

Vyhlásil, že Ruská ríša „rešpektovala“ a „chránila“ fínsky ľud a jeho jazyk, pričom obvinil Západ, že „z Fínska opäť urobil odrazový mostík“ pre agresiu proti Rusku.

Podľa Patruševa sú fínske úrady voči Rusku nepriateľské, ale fínske obyvateľstvo je ústretovejšie. Podľa neho Veľká Británia umožňuje fínskym úradom „urobiť všetko pre to, aby zbavili svoju krajinu (Fínsko) jej suverenity“. (SITA, Ukrajinská pravda)

Fínsky súd poslal na doživotie Rusa, ktorý sa na Ukrajine v rokoch 2014 až 2015 dopustil vojnových zločinov.

Informujú o tom server denníka Helsingin Sanomat a agentúra Reuters, podľa ktorej je to jeden z mála prípadov, keď bol mimo Ukrajiny niekto súdený kvôli vojnovým zločinom v konflikte, ktorý sa začal niekoľko rokov pred plnohodnotnou ruskou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022.

Tridsaťosdemročný Ján Petrovskij, vystupujúci tiež pod menom Voislav Torden, podľa súdu pri bojoch na východe Ukrajiny velil operácii, pri ktorej jeho jednotka zastrelila najmenej štyroch zranených ukrajinských vojakov. Súd to prirovnal k vražde, pretože spôsob uskutočnenia činu vykazoval krutosť a brutalitu.

Petrovského skupina 5. septembra 2014 oklamala ukrajinských vojakov vyvesením ukrajinskej vlajky pri cestnej zátarase a potom ich prepadla. Vyše 20 ich zabila a ďalších zranila.

Muž, ktorý všetky obvinenia odmietal, je považovaný za jedného zo zakladateľov ruskej neonacistickej skupiny Rusič, ktorá sa v rokoch 2014 a 2015 zapojila do bojov na východoukrajinskom Donbase na strane Moskvou podporovaných proruských separatistov. Prepojila sa tiež s ruskou žoldnierskou Wagnerovou skupinou.

Petrovskij bol na žiadosť Ukrajiny zadržaný vo Fínsku v roku 2023, keď sa pod falošnou identitou snažil vycestovať do Francúzska. Ukrajina sa usilovala o jeho vydanie, fínsky najvyšší súd sa ale postavil proti tomu, a tak bol napokon súdený vo Fínsku.

Nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu, ktorý navrhuje Únia, by mohol mať tento rok hodnotu až 40 miliárd eur.

Vyplýva to z dokumentu, ktorý má ČTK k dispozícii. Ide o nový návrh v rámci iniciatívy šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej. Balík by mal obsahovať všetko od delostreleckých granátov až po systémy protivzdušnej obrany. Cieľom je ukázať podporu Ukrajine, ktorá sa už tri roky bráni ruskej invázii.

"Na mimoriadnom rokovaní Európskej rady 6. marca vyzvalo 26 lídrov Radu EÚ, aby urýchlene pokročila v práci na posilnení vojenskej podpory Ukrajine, ako je navrhnuté v tejto iniciatíve," píše sa v dokumente, ktorý bol rozoslaný jednotlivým štátom EÚ. 

K podpore Ukrajiny sa minulý týždeň na summite prihlásilo 26 štátov Únie, proti sa postavil maďarský premiér Viktor Orbán.

"Zúčastnené štáty sa vyzývajú, aby v roku 2025 poskytli Ukrajine vojenskú podporu v predbežnej hodnote aspoň 20 miliárd eur a potenciálne dosahujúcu až 40 miliárd eur, v súvislosti s ukrajinskými potrebami," dodáva dokument.

Prioritou sú podľa európskej diplomacie tieto oblasti: po prvé delostrelecká munícia veľkého kalibru, po druhé systémy protivzdušnej obrany, rakety, drony a stíhačky, po tretie podpora výcviku a tiež nesmrtiaca podpora a po štvrté príspevky členských štátov k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu. (ČTK)

Muskovi žalovala o Ficovom puči. Česká CNN zistila, že jej korešpondentka robila pre Rusov. (SME)

Moskva a Moskovská oblasť sa v noci stali terčom dronového útoku, podľa servera BBC spôsobil škody na domoch.

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin podľa agentúry Reuters uviedol, že protivzdušná obrana zneškodnila štyri drony, ktoré sa snažili na mesto zaútočiť. Záchranné zložky pracujú na mieste, kde dopadli trosky zostrelených lietadiel, dodal.

Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobjov informoval o zostrelení dvoch bezpilotných lietadiel nad Balašichou na východnom predmestí ruského hlavného mesta, ďalší sa zrútil južne od Moskvy. Trosky zostrelených dronov dopadli na stavenisko a na rozostavaný dom. Nikomu sa nič nestalo.

Reuters podotýka, že ruské úrady sa nezmienili o tom, že dronové útoky podnikla Ukrajina, proti ktorej Rusko viac ako tri roky vedie vojnu. V noci na utorok armáda napadnutej krajiny podnikla doteraz najrozsiahlejší dronový útok proti Rusku, pri ktorom v Moskovskej oblasti prišli o život traja ľudia.

BBC uvádza, že pred 02: 00 (01: 00 SEČ) z moskovského letiska Vnukovo po rokovaní s ruskými predstaviteľmi zrejme odletel splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff. Nie je jasné, či sa zišiel so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

O niekoľko hodín neskôr bola prevádzka na Vnukovu dočasne zastavená kvôli hrozbe dronového útoku.

Gubernátor juhoruského Krasnodarského kraja Veniamin Kondraťjev na telegrame informoval, že po ukrajinskom útoku vznikol požiar na nádrži s benzínom v rafinérii v Tuapse.

Na hasení ohňa, ktorý zachvátil plochu vyše 1000 metrov štvorcových, sa podľa neho podieľa asi 120 ľudí. Neuviedol, či rafinériu zasiahol dron alebo strela.

Rafinéria v Tuapse sa zameriava na export, svoje produkty vyváža hlavne do Číny, Singapuru, Malajzie a Turecka. Dokáže spracovať 240-tisíc barelov ropy denne, uvádza Reuters.

Cieľom ruského dronového útoku sa vo štvrtok večer a v noci stala severoukrajinská Charkovská oblasť. Zranenia utrpelo sedem ľudí, z toho štyri deti.

Krátko po polnoci sa po dronovom útoku vznietila strecha nemocnice v meste Zoločiv ležiacom severne od Charkova neďaleko ruských hraníc. Zranenia utrpela jedna zdravotníčka, informoval šéf vojenskej správy Charkovskej oblasti Oleh Syněhubov.

Povinná služba nie, ale povinný výcvik áno. Poľsko k vojenským nákupom pridáva aj snahu rozšíriť počty vojakov. (SME)

USA nedovolia Rusku zaútočiť na členské krajiny NATO, povedal Trump počas stretnutia so šéfom aliancie Ruttem.

Podľa Donalda Trumpa bude Rusko po uzavretí mierovej dohody s Ukrajinou príliš vyčerpané na to, aby zaútočilo na krajiny NATO. „To sa nestane, ale postaráme sa o to, aby sa to nestalo,“ zdôraznil.

Americký prezident tiež podotkol, že to bola jeho politika, ktorá posilnila NATO. Pripomenul, že nútil európskych partnerov zvýšiť financovanie obrannej aliancie. "Do NATO prúdili stovky miliárd dolárov, a to ho urobilo silnejším," povedal.

Ako príklad Trump uviedol Poľsko, ktoré na obranu vyčleňuje viac prostriedkov, ako si vyžadujú jeho záväzky. Potvrdil tiež svoj postoj, že nebude brániť krajiny, ktoré neinvestujú dostatok zdrojov do NATO, a zdôraznil dôležitosť zachovania silného severoatlantického spoločenstva.

Trump počas stretnutia s Markom Ruttem opäť nastolil otázku nedostatočného financovania aliancie jej členmi. Značný počet členských krajín si podľa Trumpa neplnil svoje finančné záväzky, čo podkopalo stabilitu organizácie. „Len sedem krajín platilo stanovené dve percentá HDP,“ skonštatoval Trump.

Z boja bolo vyradených ďalších 1 410 okupantov, od začiatku invázie zhruba 891 660, tvrdí ukrajinské velenie.

Ruská armáda stratila aj ďalších 11 obrnených vozidiel, 46 delostreleckých systémov, 153 dronov a 114 kusov autocisterien a ďalšej automobilovej techniky.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 10 313 tankov, 21 443 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 40 469 vozidiel a autocisterien, 24 455 delostreleckých systémov, 1 314 odpaľovacích raketových systémov, 1 103 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 370 lietadiel, 29 136 dronov, 3 121 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 777 kusov špeciálnej techniky.

Európa si po tlaku Trumpa uvedomila, že nesmie zanedbávať obranu. Podľa analytikov má len bolestivé možnosti. (SME)

Rusko pristúpi na americký návrh prímeria, ale s podmienkami, domnieva sa šéfka únijnej diplomacie Kallasová.

Spojené štáty podľa Kallasovej účastníkom summitu ministrov zahraničia krajín G7 v Kanade oznámili, že sa Rusko možno snaží hrať hru s cieľom proces predĺžiť a zamlčať, čo Washington nechce.

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok prvýkrát verejne okomentoval americký návrh na 30-dňové prímerie v bojoch medzi Ruskom a Ukrajinou. Moskva podľa neho s návrhmi súhlasí, existuje ale viacero otázok, napríklad ako dohliadať na dodržiavanie pokoja zbraní.

Americký prezident Donald Trump označil vyjadrenie šéfa Kremľa za sľubné, ale neúplné.

Ruskí predstavitelia podľa zdrojov agentúry Reuters dali svojim americkým náprotivkom najavo, že nechcú, aby bol do vrcholných rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine zapojený Trumpov splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg.

Nemenovaný americký predstaviteľ Reuters oznámil, že táto žiadosť nebola vypočutá a odvolal sa pritom na skutočnosť, že Kellogg vyslal na poslednú schôdzku v Saudskej Arábii vysokopostaveného člena svojho štábu Eliho Rosnera. Ruská ambasáda vo Washingtone na žiadosť Reuters o komentár doteraz nereagovala.

Čo bude ďalším krokom Donalda Trumpa? Jeho veľká mierová dohoda sa zatiaľ nekoná. Píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Rusko rozšírilo zoznam predstaviteľov Európskej únie, ktorí nesmú vstúpiť do krajiny.

Rusko k tomuto kroku pristúpilo v reakcii na najnovšie sankcie, ktoré Únia uvalila na krajinu, upresnilo ministerstvo. Ministri zahraničných vecí EÚ prijali vo februári 16. balík sankcií namierených voči Rusku, ktorý sa po prvý raz zameral na burzu kryptomien.

"Európska únia, posadnutá myšlienkou spôsobiť našej krajine strategickú porážku, naďalej zvyšuje jednostranné, z hľadiska medzinárodného práva nelegitímne a reštriktívne opatrenia voči Rusku," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva podľa agentúry TASS.

"V reakcii na tieto nepriateľské kroky ruská strana výrazne rozšírila zoznam predstaviteľov európskych inštitúcií a členských štátov EÚ, ktorí majú... zakázaný vstup na územie nášho štátu," priblížilo vyhlásenie.

Týka sa to napríklad predstaviteľov bezpečnostných zložiek, štátnych a obchodných inštitúcií krajín EÚ, občanov európskych krajín zodpovedných za poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine či vykonávanie činností zameraných na narušenie územnej celistvosti Ruska. (TASR)

Putin podľa Zelenského chystá odmietavú reakciu na návrh prímeria, ale bojí sa to Trumpovi povedať priamo.

Zelenskyj to podľa agentúry Reuters uviedol vo štvrtok večer s tým, že Rusko požaduje v rámci prímeria podmienky, ktorých cieľom je pokoj zbraní odložiť alebo mu zabrániť.

"Fakticky teraz pripravuje odmietavú reakciu, pretože sa samozrejme bojí Trumpovi povedať, že chce vo vojne pokračovať, že chce zabíjať Ukrajincov," uviedol Zelenskyj. "Preto v Moskve kladú myšlienke prímeria také podmienky, aby sa nestalo vôbec nič, alebo aby sa nič nemohlo stať čo najdlhšie," dodal.

Washington podľa neho vyjadril pripravenosť zabezpečiť dohľad a overovanie prímeria. "To je možné zabezpečiť vďaka možnostiam Ameriky a Európy," pokračoval ukrajinský prezident. Prímerie podľa neho poskytne čas "na prípravu odpovedí na všetky otázky týkajúce sa dlhodobej bezpečnosti a skutočného, spoľahlivého mieru a povedie k predloženiu plánu na ukončenie vojny".

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak uviedol, že Ukrajina nepristúpi na zamrznutý konflikt s Ruskom. Dodal, že proti tomu sú aj Spojené štáty.

Ukrajina sa tiež s americkými zástupcami podľa Jermaka zhodla na tom, že do mierového procesu budú zahrnutí európski predstavitelia.

"Hlavné je, že Ukrajina nie je sama, Ukrajina je s partnermi," povedal Jermak. "Dohodli sme sa s našimi americkými partnermi, že zástupcovia Európy budú rozhodne zapojení do mierového procesu," dodal. (ČTK)