BRATISLAVA. UNFICYP na Cypre, EUFOR Althea v Bosne a Hercegovine, EUMM v Gruzínsku a UNTSO v Izraeli sú medzinárodné mierové misie, pri ktorých stránka slovenského ministerstva zahraničia spomína aj slovenskú účasť. Nie všetky sú pritom ozbrojené, napríklad misia Európskej únie EUMM v Gruzínsku nie je.
Klasickou mierovou misiou, kde je úlohou tretej strany zabrániť obnoveniu bojov medzi dvoma nepriateľmi, je napríklad UNFICYP, mierová misia pod hlavičkou OSN, ktorá trvá už od marca 1964. Existuje na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a slúži v nej čosi vyše osemsto vojakov.
V Bezpečnostnej rade OSN má Rusko právo veta, kým Kremeľ nebude súhlasiť, akákoľvek budúca mierová misia na Ukrajine nedostane mandát OSN.
Možnosť zostaviť mierovú misiu, ktorá by na Ukrajine strážila napĺňanie hypotetickej budúcej dohody o prímerí, sa spomína intenzívnejšie osobitne od telefonátu amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.
Ten síce podráždil Ukrajinu aj zvyšok Európy, keďže Trump ich z rokovania vynechal, no okrem iného sa po ňom európske štáty začali otvorene zaoberať možnosťou vyslania vojsk, ktoré by na Ukrajine eventuálne prímerie strážili.
Táto možnosť však už dnes má niekoľko problémov a nie je medzi nimi len počet vojakov, ktorý by bolo treba nasadiť, či politická ochota urobiť to.
V článku sa dočítate
- Čo zatiaľ bráni vyslaniu mierových jednotiek,
- aké problémy treba dovtedy vyriešiť,
- koľko vojakov by taká misia vyžadovala a kto je zatiaľ ochotný ich poskytnúť.
Problém č.1 - Rusko. A Trump
V otázke nasadenia mierových jednotiek nastal v posledných dňoch kuriózny chaos, keď sa na niekoľko hodín zdalo, že Rusko by s nejakou formou mierovej misie nemuselo mať problém.
Americký prezident Donald Trump v pondelok povedal, že Vladimir Putin je pripravený súhlasiť s prítomnosťou európskych mierových jednotiek na Ukrajine. "Prijme to, pýtal som sa ho na to," citoval prezidenta USA magazín Politico. "Ak dosiahneme dohodu, on nechce, aby vojna pokračovala. Osobitne som sa ho na to pýtal. Nemá s tým problém," pokračuje citát.

Kremeľ už v utorok Trumpove slová poprel a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že "k tejto veci už zaujal postoj minister zahraničia Lavrov". Ten ešte počas stretnutia s americkým náprotivkom Marcom Rubiom v Rijáde označil prítomnosť európskych mierových jednotiek za neprijateľnú.
Kým nevznikne dohoda o prímerí, mierová misia na Ukrajine je prakticky nemožná, vyplýva z odpovedí, ktoré denníku SME zaslal slovenský expremiér a bývalý minister zahraničia Mikuláš Dzurinda.
"Keďže Ukrajina sa po skúsenosti s Budapeštianskym memorandom neuspokojí so žiadnou verbálnou či písomnou dohodou alebo ubezpečeniami, do úvahy prichádzajú zrejme len dve alternatívy prijateľné pre Ukrajinu a jej spojencov: okamžité členstvo Ukrajiny v NATO alebo rozmiestnenie vojsk na území Ukrajiny. Takých vojsk, ktorým bude Ukrajina dôverovať," vraví Dzurinda.
Keďže okamžitý vstup Ukrajiny do NATO je nereálny, do úvahy podľa neho pripadá iba rozmiestnenie vojsk. "Tieto vojská (spolu s ich zázemím v domácich krajinách) by mali slúžiť ako prevencia proti opakovanému pokušeniu Ruska napadnúť Ukrajinu. Teda spojenecké vojská by neboli v konfrontačnej pozícii voči ruským vojskám, boli by tam so súhlasom Ruska ako súčasť celkového dosiahnutého kompromisu o ukončení vojny," tvrdí.
Agentúra AP pripomenula, že francúzsky prezident Emmanuel Macron, ako aj britský premiér Keir Starmer (ktorý navštívi Washington vo štvrtok) sa snažia presvedčiť Washington, aby poskytol nejakú formu podpory alebo záruk pre budúcu mierovú misiu. Samotná agentúra však poznamenáva, že presvečiť Trumpa bude zložité.
Problém č. 2 - Počet vojakov a ich mandát
AP poznamenala aj to, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pre svoju krajinu stále snaží v prvom rade získať členstvo v NATO, čo však Spojené štáty, aspoň počas administratívy Donalda Trumpa, vylúčili.
V takom prípade Zelenskyj hovoril o viac ako stotisíc vojakoch, ktorí by museli strážiť frontovú líniu, ktorá je dnes dlhá zhruba tisíc kilometrov.
Denník Kyiv Independent minulý týždeň napísal, že britský premiér Starmer chce Trumpovi vo Washingtone predostrieť možnosť nasadiť po vyrokovaní prímeria na Ukrajine tridsaťtisíc európskych vojakov. Tí by však nemali strážiť frontovú líniu, ale boli by v ukrajinských mestách, strážili by kritické body ako jadrové elektrárne či prístavy.
Holandský premiér Dick Schoof naznačil, že európske štáty by sa mali dohodnúť, ako chcú do mierovej misie prispieť a aj takým spôsobom si vynútiť miesto pri rokovacom stole, napísala minulý týždeň Slobodná Európa.
"Pre Európanov to bude náročná úloha, ale nevyhnú sa jej, ak chcú ruskú hrozbu voči NATO dostať pod kontrolu už na Ukrajine," povedal podľa rádia Jamie Shea, bývalý vysoký predstaviteľ NATO. Shea tvrdí, že misia by mohla vyžadovať zhruba 50-tisíc vojakov, čo v skutočnosti znamená 150-tisíc ľudí, aby bola zabezpečená aj rotácia personálu.

Dzurinda upozorňuje, že na to, aby si európske štáty mohli takúto misiu dovoliť, musia byť najprv vojensky dostatočne silné. Preto mierová misia nie je otázkou najbližšej budúcnosti.
"Krajiny EÚ a jej spojenci si môžu dovoliť takúto dohodu podpísať až vtedy, keď budú vojensky silní natoľko, že žiadna krajina si vojensky útok nielen na Ukrajinu, ale ani na žiadny zo zúčastnených štátov nedovolí. Preto prípadnú vojenskú misiu na Ukrajine nemožno ani hodnotiť, ani zvažovať izolovane - mimo celkového kontextu európskej obrany," píše pre SME.
Prípadné vysielanie vojakov na Ukrajinu podľa neho nie je otázkou najbližšej budúcnosti. "Ide o zvažovaný zámer, ku ktorému je možné dospieť iba dlhodobejším koncepčným riešením, ktoré je možné označiť ako budovanie spoločnej európskej obrany ako európskeho piliera NATO," napísal.
Agentúra Reuters cez víkend informovala, že ochotu prispieť k mierovej misii vyjadrilo aj Švajčiarsko, kde tamojší veliteľ ozbrojených síl Thomas Suessli povedal, že v horizonte deviatich až dvanástich mesiacov by mohla krajina ponúknuť zhruba dvesto vojakov.
Problém č. 3 - čí vojaci tam pôjdu?
Debaty o možnej mierovej misii sú zatiaľ v zárodkoch, skutočne musí najprv prísť dohoda o prímerí, pretože inak by nešlo o mierovú misiu, ale o vyslanie vojakov do vojny proti ruskej inváznej armáde.
Poľský premiér Donald Tusk už vyhlásil, že jeho krajina jednotky na Ukrajinu nepošle. "Poľsko bude podporovať Ukrajinu ako doposiaľ - organizačne, v rámci svojich finančných možností, v oblasti humanitárnej a vojenskej pomoci," cituje Tuska Reuters.
Dodal, že Varšava je pripravená poskytnúť logistickú a politickú podporu iným krajinám.

Aj francúzsky prezident Emmanuel Macron informoval, že nie je pripravený vyslať francúzske jednotky na Ukrajinu "zajtra". Hovoril o bezpečnostných zárukách a mierových jednotkách na zabezpečenie prímeria, ktoré musia byť najprv vyrokované.
Dzurinda je presvedčený, že "kým Kremeľ bude cítiť prevahu na bojovom poli, o žiadny koniec vojny nebude mať záujem. Preto by mal Západ ako svoju prvoradú prioritu stanoviť takú pomoc Ukrajine, aby vyrovnala sily na bojovom poli. A začať budovať európsku obranu. Až potom sa možno reálne nádejať, že Vladimír Putin bude chcieť naozaj rokovať".
Neskrátené odpovede Mikuláša Dzurindu:
Je vôbec realistické, aby takáto misia vznikla, keďže by logicky musela byť v konfrontačnej pozícii voči ruským vojskám (nielen na zemi, ale aj vo vzduchu, možno aj na mori)?
Úvahy o rozmiestnení vojsk mierovej misie na Ukrajine vznikli ako dôsledok hľadania bezpečnostných garancií, ktoré by medzinárodné spoločenstvo mohlo poskytnúť Ukrajine po dohode o ukončení vojny. Keďže Ukrajina sa po skúsenosti s Budapeštianskym memorandom neuspokojí so žiadnou verbálnou či písomnou dohodou alebo ubezpečeniami, do úvahy prichádzajú zrejme len dve alternatívy, prijateľné pre Ukrajinu a jej spojencov: okamžité členstvo Ukrajiny v NATO, alebo rozmiestnenie vojsk na území Ukrajiny. Takých vojsk, ktorým bude Ukrajina dôverovať. Keďže okamžitý vstup Ukrajiny do NATO je nereálny, do úvahy pripadá iba rozmiestnenie vojsk. Tieto vojská (spolu s ich zázemím v domácich krajinách) by mali slúžiť ako prevencia proti opakovanému pokušeniu Ruska napadnúť Ukrajinu. Teda spojenecké vojská by neboli v konfrontačnej pozícii voči ruským vojskám, boli by tam so súhlasom Ruska ako súčasť celkového dosiahnutého kompromisu o ukončení vojny.
Pod akou hlavičkou by takáto misia mohla jestvovať? Je vôbec možné, aby to bolo pod OSN alebo sa bude musieť sformovať koalícia ochotných?
Táto otázka je otvorená. Teoreticky je možných viacero alternatív. Za najreálnejšiu považujem koalíciu európskych krajín, keďže Ukrajina je susedom EÚ, je kandidátskou krajinou EÚ a krajinou európskou. Teda do úvahy okrem krajín EÚ by mohli pripadať aj Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, či Nórsko. Spojené kráľovstvo bolo naviac jedným z garantov Budapeštianskeho memoranda, teda okrem geopolitických a bezpečnostných dôvodov tam vidím aj istý politický a morálny záväzok. Zároveň si myslím, že napokon nejakým spôsobom budú participovať aj USA.
Čo by vlastne misia robila? Musela by fyzicky strážiť frontovú líniu alebo by mohlo stačiť, aby bola v zázemí?
Podpisom dohody o ukončení vojny, ktorej súčasťou by bola aj prítomnosť spojeneckých vojsk na území Ukrajiny by Rusko takúto skutočnosť nielen odsúhlasilo, ale zároveň zobralo na vedomie, že prípadný nový útok na Ukrajinu by bol zároveň atakom na celé medzinárodné spoločenstvo, ktorého vojenské jednotky sa nachádzajú na území Ukrajiny. Krajiny EÚ a jej spojenci si môžu dovoliť takúto dohodu podpísať až vtedy, keď budú vojensky silní natoľko, že žiadna krajina si vojensky útok nielen na Ukrajinu, ale ani na žiaden zo zúčastnených štátov nedovolí. Preto prípadnú vojenskú misiu na Ukrajine nemožno ani hodnotiť, ani zvažovať izolovane - mimo celkového kontextu európskej obrany. Z uvedeného vyplýva, že prípadné vysielanie vojakov na Ukrajinu nie je otázkou najbližšej budúcnosti. Ide o zvažovaný zámer, ku ktorému je možné dospieť iba dlhodobejším koncepčným riešením, ktoré je možné označiť ako budovanie spoločnej európskej obrany ako európskeho piliera NATO.
Ak krajiny v ukrajinskom susedstve (Slovensko, Poľsko) zatiaľ nie sú ochotné prispieť do misie fyzickou silou, prečo by to robili krajiny zo západu Európy?
Tak ďaleko, aby jednotlivé krajiny zvažovali, či a prípadne koľko vojakov na Ukrajinu pošlú, ešte ani zďaleka nie sme. Myslím, že sa diskutuje iba koncept, ktorý by mohol definovať kontúry uvažovanej dohody o ukončení vojny, elementy takejto dohody a jej parametre. Avšak opatrenia, ktoré vyplývajú z takýchto úvah, ako aj skúsenosti z vojny Ruska proti Ukrajine je treba začať prijímať okamžite. To znamená posilniť európske výrobné zbrojárske kapacity, vojenskú mobilitu (vojenskú infraštruktúru), systém civilnej ochrany obyvateľstva, celkovú obranyschopnosť EÚ a Európy ako celku.
Kým Kremeľ bude cítiť prevahu na bojovom poli, o žiadny koniec vojny nebude mať záujem. Preto by mal Západ ako svoju prvoradú prioritu stanoviť takú pomoc Ukrajine, aby vyrovnala sily na bojovom poli. A začať budovať európsku obranu. Až potom sa možno reálne nádejať, že Vladimír Putin bude chcieť naozaj rokovať. Nuž a rokovania budú v každom prípade zdĺhavé a náročné. Každá zainteresovaná strana pôjde do takýchto rokovaní s predstavou o možných ústupkoch, ale aj “červených čiarach”, za ktoré neustúpi. Som si istý, že červenou čiarou Ukrajiny sú reálne bezpečnostné záruky toho, že po nastolení mieru sa recidíva (opätovný útok) opakovať nebude.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine