SME Minúta: Zelenskyj rokoval s Kelloggom, spoločnú tlačovku ale USA zrušili (SME Minúta)

Francúzsky prezident Macron tento týždeň už po štvrtýkrát telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom.

Počas štvrtkového telefonátu podľa Macronovho vyjadrenia na sociálnej sieti X diskutovali so Zelenským o najnovšom diplomatickom úsilí a tiež o príprave ďalších krokov, vrátane Macronovej cesty do Washingtonu.

Maďarsko na zasadnutí Rady pre zahraničné veci Európskej únie nepodporí predĺženie sankcií voči Rusku a Bielorusku.

Budapešť považuje za dôležité nechať čas na americko-ruské rokovania. Podľa agentúry MTI to vo štvrtok vo Washingtone oznámil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.

Navyše podľa Szijjártóa Európska komisia už porušila jeden zo záväzkov. 

Brusel dal maďarskej vláde štyri záruky, že dodávky energie pre Ukrajinu zo strany Maďarska budú bezpečné, pričom jedna z nich už bola porušená tým, že na rokovanie o obnovení ukrajinského tranzitu plynu nepozvali Maďarsko. 

"Európska komisia pozvala len Slovákov a Ukrajincov," dodal.

Šéf maďarskej diplomacie, ktorého prijme vo štvrtok vo Washingtone poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Michael Waltz, tiež poznamenal, že v Bruseli teraz robia "bleskové rozhodnutia", ktoré by mohli mariť mierové snahy. (TASR)

Washington a Kyjev rokujú o "vylepšenom" návrhu dohody o vzácnych nerastoch, píše server Axios.

Je údajne v súlade s ukrajinskými zákonmi a Zelenského viacero jeho poradcov nabáda, aby ju podpísal a zabránil tak novému stretu s Trumpom, ktorý by potom mohol zdržať ďalšiu americkú pomoc Ukrajine.

Z upraveného návrhu boli odstránené niektoré články, ktoré vadili Ukrajincom, napríklad o tom, že dohoda by spadala do jurisdikcie súdu v New Yorku.

Zelenskyj označil rozhovor s vyslancom Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom za "dobrý a plný detailov".

V statuse zverejnenom na sieti Telegram Zelenskyj uviedol, že s Kelloggom na ich štvrtkovom stretnutí v Kyjeve podrobne diskutovali o situácii na bojisku a o tom, ako vrátiť domov všetkých ukrajinských zajatcov i o účinných bezpečnostných zárukách.

Ukrajinský prezident sa v statuse zmienil aj o možných mierových rozhovoroch s Ruskom, na ktorých americká administratíva trvá. 

Pripomenul, že "Ukrajina sa od prvej sekundy tejto vojny usiluje o mier a my môžeme a musíme urobiť mier spoľahlivým a dlhodobým, aby sa Rusko už nikdy nemohlo vrátiť s vojnou".

Zelenskyj tiež vyjadril vďačnosť "Spojeným štátom za všetku pomoc a podporu poskytnutú Ukrajine a ukrajinskému ľudu", pričom spomenul obe hlavné politické strany v USA - Demokratickú, ktorej administratíva vládla do januára tohto roku, i teraz vládnucu Republikánsku stranu.

Podľa Zelenského je Ukrajina pripravená na "silnú a skutočne užitočnú dohodu s prezidentom Spojených štátov o investíciách a bezpečnosti". Dodal, že Ukrajina ponúkla najrýchlejší a najkonštruktívnejší spôsob, ako dosiahnuť výsledky.

"Náš tím je pripravený pracovať 24 hodín denne a sedem dní v týždni," uviedol.

"Úspech spája. Každý na svete potrebuje úspech vo vzťahoch so Spojenými štátmi...Pre nás a pre celý slobodný svet je dôležité, aby bola cítiť silu Ameriky," napísal Zelenskyj.

Trump je zo Zelenského frustrovaný, povedal poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz.

Trumpov bezpečnostný poradca na tlačovej konferencii Bieleho domu zopakoval výzvu adresovanú ukrajinskému prezidentovi, keď uviedol, že sa "musí vrátiť k rokovaciemu stolu" ohľadom dohody o kritických surovinách, ktorá by odrážala pomoc, ktorú USA doteraz poskytli Ukrajine na boj proti Rusku.

Priamej odpovedi na otázku, či Trump považuje Putina za diktátora, keď takto vo svojom stredajšom príspevku na svojej sociálnej sieti nazval ukrajinského prezidenta, sa Waltz vyhol. Cieľom Trumpa je podľa neho dosiahnuť ukončenie vojny.

Pri ruskom ostreľovaní Kosťantinivky v Doneckej oblasti zomreli najmenej štyria ľudia.

Mesto sa nachádza len niekoľko kilometrov od frontovej línie. Mŕtvi sú však hlásení aj z iných regiónov Ukrajiny.

V Rusmi okupovanej časti Chersonskej oblasti podľa tamojších úradov na rôznych miestach zomreli dvaja ľudia a niekoľko ďalších utrpelo zranenia.

Ruská armáda podnikla na Kosťantinivku štyri vzdušné útoky a útočila na ňu s nasadením delostrelectva.

Šéf regionálnej vojenskej správy Vadym Filaškin podľa serveru RBK Ukrajina uviedol, že poškodených je sedem súkromných domov a štyri väčšie obytné domy, ďalej napríklad plynovod a na troch miestach elektrické vedenie. 

"V poslednom čase sú Rusi mimoriadne aktívni v útokoch na Kosťantinivku. Zdržiavať tam aj inde v regióne je nebezpečné," upozornil Filaškin a pripomenul, že "evakuácia zachraňuje životy".

Dvaja muži zomreli v Dnepropetrovskej oblasti pri ruskom ostreľovaní mesta Nikopol a jeho okolia. Ešte jedna žena utrpela zranenia. Poničené sú dve firmy, dva obchody a kaviarne, rovnako ako obytné domy. 

Ruskojazyčný servis BBC pripomína, že Nikopol leží na pravom brehu Dnepra prakticky na frontovej línii a ruskí vojaci toto mesto pravidelne ostreľujú.

Šéf úradov v Rusmi obsadenej časti Chersonskej oblasti Vladimir Saldo informoval, že pri ukrajinskom ostreľovaní v obci Olešky zomrela jedna žena. 

Istý muž prišiel o život v Holej Prystani ďalej na juh. Ďalších osem ľudí na rôznych miestach utrpelo zranenia.

V len niekoľko kilometrov vzdialenom Chersone sa skončili záchranné práce v troskách výškového obytného domu, ktorý v stredu večer zasiahla ruská letecká bomba. Záchranári informovali, že zomreli dvaja ľudia a päť ďalších, vrátane dvoch detí, utrpelo zranenia.

Cherson po začiatku invázie na Ukrajinu, od ktorej začiatku v pondelok uplynú tri roky, Rusi obsadili. V novembri 2022 ich z mesta vytlačili ukrajinské jednotky. Mesto však pravidelne čelí ruským útokom.

Francúzsko nevylučuje vyslanie vojakov na Ukrajinu po dojednaní mieru, vyhlásil francúzsky prezident Macron. 

Rokovania o mieri sa však podľa francúzskeho prezidenta musia vrátiť do správnych koľají a Macron varoval pred dohodou, ktorá by bola kapituláciou pre Ukrajinu. 

Európske štáty vyzval na väčšie výdavky na obranu vzhľadom na zvýšenú agresivitu Ruska a zrejmé menšie zapojenie USA do bezpečnosti Európy.

"Nepošleme zajtra vojakov na Ukrajinu," povedal Macron, ktorý vo štvrtok na sociálnych sieťach odpovedal na otázky občanov. 

Podľa neho však nemožno vylúčiť účasť francúzskych vojakov po dojednaní mieru v rámci spojeneckej misie, ktorá by bola súčasťou bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Politológ: Ani Biden nechcel, aby Ukrajina vyhrala. Je naivné veriť, že Putin ukončí vojnu Čítajte 

Podľa neho je potrebné dojednať trvalý mier, ktorý bude v záujme Ukrajincov i Európy. Bezpečnostné záruky sú podľa Macrona kľúčové pre dosiahnutie takéhoto mieru. 

"Európania, Američania, ich spojenci musia odradiť Rusko. Bez tohto odrazenia Rusko svoje slovo nedodrží, "uviedol Macron, ktorý bude v pondelok rokovať v Bielom dome s Trumpom.

"Vstupujeme do novej éry," povedal ďalej večer Macron vo vystúpení na sociálnych sieťach. Podľa neho už nejaký čas Spojené štáty dávajú najavo, že bezpečnosť v Európe pre nich prestáva byť prioritou.

"Musíme zvýšiť naše vojnové úsilie," upozornil s tým, že únijné štáty musia míňať "viac a lepšie" na vlastnú obranu. Prezident zopakoval svoju dlhodobú výzvu, aby štáty EÚ kupovali zbrane vyrobené v Európe.

Macron odmietol tiež tvrdenie, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nie je legitímnym lídrom svojej krajiny, pretože sa na Ukrajine nekonali prezidentské a parlamentné voľby. Poukázal, že sa tak nestalo práve kvôli vojnovému stavu.

Macron varoval, že Rusko od začiatku svojej agresie voči Ukrajine výrazne navýšilo svoje prostriedky na armádu a je teraz agresívnejšie aj voči ďalším európskym krajinám, napríklad cez hackerské útoky, manipulácie volieb či útoky na predstaviteľov opozície. 

Podľa neho súčasný konflikt na Ukrajine spôsobil celkovo milión mŕtvych a zranených. Takýto údaj však nemožno nezávisle overiť. Prezident dodal, že Moskva konflikt rozšírila zapojením vojakov z KĽDR či využívaním zbraní dodaných Iránom. "Rusko je nebezpečná vojenská mocnosť," povedal.

V nezvyčajnom formáte Macron odpovedal aj na niektoré otázky, ktoré mu poslali ľudia na sociálnych sieťach. Pri jednej z odpovedí napríklad povedal, že obnovenie povinnej vojenskej služby by bolo obrovskou záťažou pre armádu zloženú z profesionálov. Spomenul však zámer vytvoriť nové armádne rezervy.

Francúzsky prezident Macron v pondelok navštívi Biely dom. Vo štvrtok na návštevu príde britský premiér Starmer.

Macron chce podľa svojich slov presvedčiť amerického prezidenta Donalda Trumpa o tom, že jeho záujmy sú rovnaké ako tie "naše".

Názory USA a európskych spojencov sa teraz rozchádzajú predovšetkým vo vzťahu k Rusku a jeho agresii voči Ukrajine.

Macron vo štvrtok uviedol, že Trumpovi povie, že tvárou v tvár ruskej hlave štátu Vladimirovi Putinovi nie je možné ukázať slabosť. Slabosť voči Putinovi by podľa neho Trumpovi nezabezpečila dôveryhodnosť vo vzťahu k Číne či iránskemu jadrovému nebezpečenstvu.

Francúzsky prezident ďalej povedal, že Trumpa pozná a rešpektuje ho. Teraz však za znepokojivú označil neistotu týkajúcu sa toho, ako americký prezident postupuje v otázke konfliktu na Ukrajine.

Trump sa minulý týždeň s ruským prezidentom dohodol na okamžitom začiatku rokovaní o ukončení vojny. Americká a ruská delegácia sa prvýkrát zišli tento týždeň v Saudskej Arábii. 

O Putinovi sa Trump opakovane vyjadroval pozitívne, zatiaľ čo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil za diktátora. Navyše vyhlásil, že Ukrajina začala vojnu, ktorú v skutočnosti začala vo februári 2022 ruská armáda svojím vpádom na územie susednej krajiny. Rozkaz na inváziu vydal ruský prezident Putin. (ČTK)

Lotyšský parlament chce zakázať predaj nehnuteľností Rusom a Bielorusom.

Autori návrhu zákona upozornili, že Rusko súbežne s vojnou proti Ukrajine vedie aj hybridnú vojnu proti iným demokratickým a suverénnym štátom, ktoré odsudzujú agresiu voči Ukrajine alebo jej poskytujú podporu v boji proti ruskej armáde.

Jedným z nástrojov nevojenského vplyvu Ruska a prvkov hybridnej vojny je aj nepriame získavanie nehnuteľností v iných krajinách, uvádza sa v návrhu zákona.

Lotyšské médiá pripomenuli, že Rusko v minulosti využilo prítomnosť svojich občanov v zahraničí ako dôvod na začatie vojny, pričom svoje vojenské akcie ospravedlňovalo údajnou ochranou po rusky hovoriaceho obyvateľstva.

Predložený zákon nadobudne platnosť, ak ho parlament schváli v ďalších dvoch čítaniach.

Okrem občanov Ruska a Bieloruska sa zákaz nakupovania nehnuteľností v Lotyšsku bude týkať aj spoločností z týchto krajín, zahraničných spoločností, ktorých konečnými vlastníkmi sú Rusi alebo Bielorusi, alebo lotyšských spoločností, v ktorých Rusi alebo Bielorusi vlastnia aspoň štvrtinový podiel, uviedli lotyšské verejnoprávne médiá.

Dodali, že zákon nebude mať retroaktívny účinok: nebude sa vzťahovať na osoby, ktoré získali trvalý pobyt v Európskej únii alebo povolenie na trvalý pobyt v Lotyšsku v súlade s požiadavkami stanovenými v imigračnom zákone.

Návrh zákona vypracoval poslanecký klub vládnej strany Nová jednota v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom zahraničných vecí. (TASR)

Ruské ministerstvo neschvaľuje podporovanie západných firiem na návrat do Ruska.

Ruské ministerstvo priemyslu a obchodu chce skôr podporovať domáce podniky, ktoré medzičasom vyplnili medzery vytvorené odchodom západných značiek z Ruska. 

Viac než tisícka firiem, od sietí rýchleho občerstvenia ako McDonald's cez odevné reťazce až po automobilky, opustila od začiatku útoku Ruska na Ukrajinu v roku 2022 ruský trh. V rámci svojho odchodu mnohé firmy presunuli aktíva na ruských manažérov alebo tamojšie divízie opustili. Iným podnikom ako Danone či Carlsberg Moskva zasa aktíva skonfiškovala.

Po nástupe Donalda Trumpa do úradu prezidenta sa vzťahy medzi USA a Ruskom začali zmierňovať a predstavitelia obidvoch krajín odštartovali v saudskoarabskom Rijáde rokovania. To viedlo k diskusiám na trhu o prípadnom návrate západných firiem späť do Ruska. Vzhľadom na rokovania medzi Washingtonom a Moskvou sa hovorí najmä o amerických firmách, z ktorých viacero by sa podľa Ruského fondu priamych investícií (RDIF) mohlo na ruský trh vrátiť v druhom štvrťroku tohto roka.

Ruské ministerstvo priemyslu a obchodu však s nabádaním západných podnikov na návrat nesúhlasí. "Sme presvedčení, že podpora zahraničných značiek k návratu do Ruska je neuvážená," odpovedalo ministerstvo na otázku agentúry Reuters v súvislosti s týmito diskusiami.

"Za posledné tri roky ruské firmy výrazne zvýšili vlastnú produkciu a aktívne vyplnili medzery na trhu, ktoré vznikli po odchode zahraničných firiem," dodalo s tým, že ruské podniky dokázali aj doviezť zákazníkmi požadovaný tovar a momentálne je absolútnou prioritou ochrana domácich výrobcov. "Ak by sa nejaká zahraničná firma rozhodla pre návrat na ruský trh, potom by sa táto záležitosť mala riešiť na individuálnej báze," uviedlo ruské ministerstvo priemyslu a obchodu. (TASR)

USA sa odmietajú podieľať na rezolúcii odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu.

Text rezolúcie vyjadruje podporu územnej celistvosti Ukrajiny a odsudzuje ruskú agresiu, uviedli pre agentúru Reuters tri nemenované diplomatické zdroje.

Reuters konštatuje, že postoj USA predstavuje potenciálny výrazný posun zo strany tohto doteraz najmocnejšieho západného spojenca Ukrajiny. Odzrkadľuje aj prehlbujúcu sa roztržku medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa snaží vojnu na Ukrajine rýchlo ukončiť a ktorého tím v záujme dosiahnutia tohto cieľa tento utorok v Rijáde rokoval s Ruskom - bez účasti Kyjeva a Európy.

Nemenovaný diplomatický zdroj pripomenul, že v predchádzajúcich rokoch Spojené štáty dôsledne podporovali rezolúcie na podporu spravodlivého mieru na Ukrajine.

Tento najnovší návrh podporuje viac ako 50 krajín a pokračujú snahy o získanie podpory od iných krajín vrátane globálneho Juhu.

Bezprostredne nie je jasné, kedy uplynie lehota na podporu daného návrhu rezolúcie.

Reuters pripúšťa, že Washington by si svoj postoj ešte do stanoveného termínu mohol rozmyslieť. Ak by sa tak nestalo, návrh rezolúcie bude mať vo Valnom zhromaždení OSN zrejme menšiu podporu.

Reuters pripomína, že Spojené štáty americké boli pritom spolupredkladateľom takmer všetkých rezolúcií OSN na podporu Ukrajiny proti Rusku počas vojny, ktorá vypukla 24. februára 2022 a stala sa najväčším vojnovým konfliktom na európskej pôde od druhej svetovej vojny. (TASR)

České hnutie ANO, otvorene oznamuje, že muničnú iniciatívu zruší. O Fialovej vláde hovorí ako o vojnových štváčoch, píše Jindřich Šidlo. (SME)

Ruský rubeľ dosiahol voči doláru najsilnejšiu úroveň za vyše šesť mesiacov.

Podpísalo sa pod to americko-ruské zbližovanie a nádej v Moskve na uvoľnenie sankcií.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov začiatkom tohto týždňa rokoval v Saudskej Arábii s americkým náprotivkom Marcom Rubiom, čo bolo prvé stretnutie predstaviteľov Moskvy a Washingtonu na vysokej úrovni od začiatku vojenskej ofenzívy Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Vo vyhlásení po rokovaniach americká strana hovorila s Ruskom o „historických ekonomických a investičných príležitostiach“ po „úspešnom ukončení konfliktu na Ukrajine“.

Centrálna banka stanovila oficiálny výmenný kurz na 88,5 rubľa voči americkému doláru, čo je jeho najsilnejšia úroveň od augusta 2024. Rusko nemá fixný výmenný kurz, no údaj centrálnej banky je odrazom aktivity trhu.

Od návratu Trumpa do Bieleho domu 20. januára sa rubeľ posilnil o približne 14 percent. Ruský akciový trh tiež od začiatku roka vzrástol o 17 percent.

K oživeniu došlo po tom, čo sa mena prepadla, keď odchádzajúca administratíva Joea Bidena zasiahla Rusko najväčším balíkom sankcií na ruský ropný sektor od začiatku ofenzívy.

Analytici štátnej pôžičkovej spoločnosti Sberbank tento týždeň uviedli, že nárast bol čiastočne spôsobený „znížením geopolitického tlaku“. Predtým, ako Rusko spustilo vojenskú ofenzívu na Ukrajine, rubeľ sa voči americkému doláru obchodoval za 75 až 80. (SITA)

Washington je podľa ministra Bessenta pripravený sankcie znížiť alebo zvýšiť podľa ochoty Ruska konať, píše Bloomberg.

Podľa agentúry Bloomberg americký minister financií Scott Bessent povedal, že v rozhovoroch o Ukrajine by sa mohlo riešiť aj zmiernenie sankcií proti Rusku.

Zelenskyj v stredu odmietol požiadavku USA, aby Ukrajina vrátila Washingtonu za vojnovú pomoc takto vysokú sumu v podobe svojho nerastného bohatstva, a vypočítal, že Spojené štáty doteraz nedodali pomoc v takej výške a v dohode neponúkli žiadne konkrétne bezpečnostné záruky, napísala agentúra Reuters.

Zelenskyj rokoval s americkým splnomocnencom Kelloggom, spoločnú tlačovú konferenciu však USA zrušili.

Spoločná tlačová konferencia bola zrušená na žiadosť americkej strany, informoval o tom hovorca ukrajinského prezidenta Serhij Nikiforov.

Kelloggova návšteva v Kyjeve sa koná v čase, keď sa stupňujú slovné výpady Trumpa proti Zelenskému.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trumpov muž pre Ukrajinu dostal 100 dní na dohodu, Rusi s ním ale nehovoria Čítajte 

Hovorca ukrajinskej hlavy štátu dodal, že vyjadrenie, s ktorým mal Zelenskyj a Kellogg predstúpiť pred médiá, bolo zrušené po ich rokovaní. Z jeho začiatku mohli kameramani zaobstarať krátky záznam, potom museli miestnosť opustiť.

Agentúra AP píše, že americká delegácia v Kyjeve sa k odrieknutiu tlačovej konferencie nevyjadrila. Tiež Biely dom zatiaľ neodpovedal na otázku, prečo bola zrušená.

Od stretnutia sa očakávalo, že na nej Kellogg so Zelenským bude hovoriť o snahách Trumpa o ukončenie vojny na Ukrajine. Zelenskyj ešte pred ňou povedal, že sa teší na to, ako Trumpovmu splnomocnencovi vysvetlí, čo sa na Ukrajine deje.

Kellogg sa dnes stretol v Kyjeve aj s ukrajinským ministrom zahraničia Andrijom Sybihom.

Trumpov poradca Waltz vyzval Kyjev, aby prijal požiadavku Spojených štátov ohľadom vzácnych nerastov.

Ukrajina musí upustiť od kritiky Washingtonu a pristúpiť na americký návrh, ktorý podľa neoficiálnych informácií požaduje práva na ukrajinské vzácne nerasty.

Povedal to podľa agentúry Reuters poradca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Mike Waltz. Vyjadrenie prišlo po kritike Zelenského na adresu Trumpa, ktorého vyhlásenie v posledných dňoch kopírujú ruskú propagandu.

"Musia to upokojiť, poriadne sa zamyslieť a podpísať tú dohodu," uviedol Waltz v rozhovore s televíziou Fox News. Podľa Reuters pri tom odkazoval na debaty ohľadom nerastov vzácnych zemín na Ukrajine. Zároveň vyjadril názor, že nezhody medzi Spojenými štátmi a Kyjevom možno urovnať.

Americká vláda podľa médií minulý týždeň predložila Kyjevu návrh dohody, ktorou by sa Ukrajina vzdala práva na časť svojho nerastného bohatstva, čím by USA vykompenzovala doterajšiu pomoc v obrane proti ruskej agresii. Denník Financial Times uviedol, že USA by podľa dokumentu získali práva na približne 50 percent ukrajinských nerastov vzácnych zemín. Dve strany o parametroch návrhu oficiálne neinformovali, Zelenskyj ale potvrdil, že ho odmieta. (ČTK)

Spojenci budú musieť do svojej obrany investovať viac ako tri percentá HDP, uviedol šéf NATO Rutte v Bratislave. (SME)

Výroky Trumpa, ktorými označil Zelenského za "diktátora bez volieb", sú podľa českého premiéra Fialu nesprávne. 

Predseda vlády v rozhovore pre Denník.cz povedal, že nejde o slová, ktoré by mohol podpísať, naopak je potrebné ich jednoznačne odmietnuť. Verí tomu, že aj Spojené štáty chcú na Ukrajine dosiahnuť trvalý mier, ktorý neumožní Rusku posilniť a naplniť jeho ďalšie agresívne ambície.

Fiala uviedol, že slová americkej hlavy štátu sú nesprávne. "Nie je to hodnotenie situácie, ktoré by som mohol podpísať. Ukrajina je krajina, ktorá je napadnutá a bráni sa nespravodlivej ruskej agresii. Na jej čele stojí zvolený prezident, ktorý sa so svojou vládou snaží robiť všetko pre to, aby ruské agresívne plány neboli naplnené, "povedal Fiala denníku.cz.

Poľský minister zahraničia Sikorski odcestoval do USA, stretnúť sa má so šéfom americkej diplomacie Rubiom.

Pre TVN24 to potvrdil hovorca rezortu diplomacie vo Varšave Pawel Wronski.

Ministerstvo plánuje poskytnúť o stretnutí Sikorského s Rubiom ďalšie podrobnosti. O Sikorského ceste do USA na konzultácie s americkou stranou informoval ako prvý poľský denník Rzeczpospolita, podľa ktorého sa schôdzka bude konať z americkej iniciatívy. "Chceme presvedčiť Američanov, že ich a naše záujmy sa môžu nakoniec zblížiť," informoval zdroj Rzeczpospolity.

Sikorski vystúpil v Bruseli na zasadnutí Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci, kde predstavil priority poľského predsedníctva v Rade EÚ.

Zdôraznil, že o vojenskej prítomnosti cudzích vojsk na svojom území by mala rozhodovať samotná Ukrajina a vyzval na zvýšenie obranných kapacít Európy. Financie na posilnenie spoločnej obrany majú podľa neho pochádzať z členských príspevkov, nevyužitých fondov EÚ alebo nových pôžičiek a podporil aj vytvorenie špeciálnej banky na financovanie výzbroje.

Návšteva Sikorského prichádza v čase významných geopolitických udalostí súvisiacich s ruskou agresiou na Ukrajine. V utorok sa v saudskoarabskej metropole Rijád bez zástupcov Ukrajiny a Európy konali rokovania vysokých predstaviteľov USA a Ruska o obnove bilaterálnych vzťahov a prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine. (TASR)

Predsedníčka eurokomisie von der Leyenová a šéf Európskej rady Costa pocestujú v pondelok spoločne do Kyjeva.

V ukrajinskej metropole chcú byť v deň výročia v pondelok 24. februára, oznámil Costa v Bruseli.

Informuje o tom agentúra DPA.

Cieľom návštevy je "potvrdiť podporu hrdinskému ukrajinskému ľudu a demokraticky zvolenému prezidentovi Zelenskému", napísal Costa na sociálnej sieti. Odkazoval tým zjavne na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý Zelenského v stredu označil za "nezvoleného diktátora".

Európska komisia už začiatkom týždňa oznámila, že von der Leyenová a kolégium komisárov plánuje navštíviť Ukrajinu pri príležitosti výročia ruskej invázie. Podrobnosti o ceste zatiaľ nie sú k dipozícii.

V pondelok do Kyjeva zavíta aj španielsky premiér Pedro Sánchez. Ten vo štvrtok uviedol, že chce takto potvrdiť podporu Španielska pre ukrajinskú demokraciu a prezidenta Zelenského.

Von der Leyenová navštívila Ukrajinu od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 už niekoľkokrát. Naposledy bola v Kyjeve v septembri minulého roka. Len niekoľko hodín po nástupe do funkcie 1. decembra 2024 pricestovali do Kyjeva na znak solidarity aj nová šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a predseda Európskej rady António Costa. (TASR)

Trump vnáša do rokovaní o mieri na Ukrajine chaos. Rusov však podľa analytika môže spláchnuť studená sprcha.

Politický a kultúrny geograf Vladimír Baar vo vysielaní CNN Prima NEWS upozornil, že to je spôsob, akým Trump koná a optimisticky naladených Rusov môže „spláchnuť studená sprcha“.

Podľa Baara Trump v ostatných dňoch láka Rusov k rokovaciemu stolu. „Vnáša však do celého rokovania obrovský chaos, a to tým, že hovorí veci, ktoré idú proti Ukrajine a Európe a naopak idú na ruku Rusku,“ zhodnotil politický geograf.

Z tohto Trumpovho prístupu je vraj Kremeľ nadšený. "Oni to radi počujú a vidia, takže sa teraz vrtia radosťou, že im Amerika rozumie, a Amerika im dozaista rozumie, ale nie v tom zmysle, ako si Rusi predstavujú," popísal Baar.

Rusi podľa Baara pôjdu k rokovaciemu stolu s optimizmom, že im Američania takmer vo všetkom vyjdú v ústrety. „A potom príde podľa mňa tá studená sprcha. Musíme sa na to totiž pozerať optikou Spojených štátov... Čo je pre nich dôležité a výhodné? Silné alebo slabé Rusko?“ položil Baar rečnícku otázku.

Američania preto Kremľu určite nevyjdú v ústrety tak, ako si teraz Rusi maľujú. „Rusko je v žalostnej ekonomickej situácii a Američania to vedia. Posledné tri roky má ruský štátny rozpočet deficit cez 30 miliárd amerických dolárov, ich fond bohatstva bol vyčerpaný z dvoch tretín,“ skonštatoval Vladimír Baar. (SITA, CNN Prima News)

Ukrajinský minister zahraničia Sybiha rokoval so splnomocnencom amerického prezidenta Kelloggom.

Rokovali o ceste k úplnému, spravodlivému a trvalému mieru. Ukrajina sa takmer tri roky bráni agresii Ruska.

"Potvrdil som ochotu Ukrajiny dosiahnuť mier prostredníctvom sily a našej vízie nevyhnutných krokov. Tiež som zopakoval, že bezpečnosť Ukrajiny a transatlantickej oblasti je nedeliteľná, "napísal Sybiha na sieti X po rokovaní s americkým generálom.

Kellogg má v Kyjeve rokovať tiež so Zelenským. Návšteva sa deje v čase, keď sa stupňujú slovné výpady Trumpa proti ukrajinskému prezidentovi.

Kellogg po stredajšom príchode do Kyjeva uviedol, že prišiel, aby načúval Ukrajincom. Zelenskyj sprvu vyhlásil, že Trump podľahol ruským dezinformáciám, ale neskôr nasadil zmierlivejší tón, napísala agentúra Reuters a citovala Zelenského výrok, že "spolu s Amerikou a Európou môže byť mier bezpečnejší" a " Naša jednota je najsilnejšou zárukou našej budúcnosti - bez Putina, ale s mierom".

Reuters pripomína, že Zelenského podporili tak európski lídri, ako aj jeho politickí rivali na domácej scéne, a že Trump okrem uzavretia mieru medzi Ukrajinou a Ruskom usiluje aj o dohodu o ukrajinskom nerastnom bohatstve. (ČTK)

Európska únia odsúdila obvinenia Trumpa, že jeho ukrajinský náprotivok Zelenskyj je "diktátorom bez volieb".

Odkazoval na to, že päťročné funkčné obdobie Zelenského sa malo skončiť minulý rok. Pre vojnový stav po ruskej invázii mu ho ukrajinský parlament predĺžil.

Podľa EÚ sú Trumpove tvrdenia zavádzajúce a zdôraznila demokratický systém vlády na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

"Náš postoj k tejto veci je pomerne jasný a zrejmý: prezident Zelenskyj bol zvolený v slobodných, spravodlivých a demokratických voľbách," uviedol hovorca Európskej komisie Stefan de Keersmaecker. "Ukrajina je demokracia, Rusko nie," dodatočne vyhlásil.

Vzťahy medzi Kyjevom a Washingtonom sú v poslednej dobe čoraz napätejšie aj pre rokovania USA s Ruskom ohľadom ukončenia vojny na Ukrajine bez predstaviteľov Kyjeva.

EÚ naďalej trvá na tom, aby spolu s Ukrajinou bola tiež súčasťou mierových rokovaní. "Riešenie pre Ukrajinu nemôže existovať bez účasti Ukrajiny ani bez účasti EÚ," povedal de Keersmaecker. "Bezpečnosť Ukrajiny je bezpečnosťou EÚ," dodal hovorca EK.

Trumpovo tvrdenie o "diktátorovi bez volieb" bola reakcia na Zelenského slová, že americký prezident žije v ruskej "dezinformačnej bubline", pretože povedal, že za vojnu môže Ukrajina.

AFP píše, že Trumpove obvinenia spustili vlnu virálnych zosmiešňujúcich príspevkov na sociálnych sieťach. Napriek tvrdeniam ruských predstaviteľov o poklese popularity Zelenského mu od začiatku konfliktu v 2022 stále dôveruje viac polovica Ukrajincov, informoval Kyjevský medzinárodný sociologický inštitút. (TASR)

Španielsky premiér Sánchez navštívi Kyjev, chce potvrdiť podporu ukrajinskej demokracii a prezidentovi Zelenskému.

Uviedol to predseda španielskej vlády.

Po pondelkovom mimoriadnom zasadnutí európskych lídrov, na ktorom sa diskutovalo o Ukrajine, Sánchez potvrdil záväzok Madridu podporovať suverenitu Kyjeva.

Nesúhlasí však s vyslaním svojich vojakov na Ukrajinu v rámci mierových síl, kým trvá konflikt.

„Hovoriť o nezávislosti, a samozrejme, o mieri na Ukrajine znamená hovoriť aj o bezpečnosti v Európe. Mier na Ukrajine a európska bezpečnosť sú dve strany tej istej mince.“ vyhlásil premiér.

„Európa musí raz a navždy definovať svoju bezpečnosť a obranu ako verejný záujem," dodal. (SITA)

Reportéri bez hraníc umiestnili v centre Paríža rakvy, pripomínať majú osud ukrajinských novinárov v Rusku.

Akciu na námestí Republiky viedlo asi 30 členov organizácie Reportéri bez hraníc, ktorá obhajuje slobodu tlače po celom svete.

"V čase, keď sa hovorí o prímerí, sú ukrajinskí novinári vypočúvaní, mučení a ponižovaní v ruských väzniciach. Novinári, ktorí len robia svoju prácu. To je neprijateľné," povedal šéf organizácie Thibaut Bruttin.

Na námestí bolo umiestnených 19 otvorených rakiev, ktoré predstavujú 19 ukrajinských novinárov zadržiavaných Ruskom. Niektorí sú v zajatí viac ako desať rokov, teda dlhšie ako trvá rusko-ukrajinská vojna.

Dvadsiatu, zatvorenú rakvu s vencom a sviečkami, vystavila RSF na počesť investigatívnej novinárky Viktórije Roščynovej. Tá zomrela v ruskom zajatí za nejasných okolností vlani v septembri.

"Títo novinári sú ohrození, ide im o život. Dúfame, že tieto rakvy nebudeme musieť zatvoriť, "dodal Bruttin. RSF vyzýva Ukrajinu a Európsku úniu, aby žiadali prepustenie týchto 19 novinárov.

Podľa organizácie prišlo od 24. februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, pri svojej práci o život 11 žurnalistov. (ČTK)

Po kritike na adresu Zelenského sa voči Trumpovi vymedzujú aj niektorí mediálni aktéri, ktorí patria k jeho spojencom.

Zbor komentátorov denníka The Wall Street Journal napísal, že jeho slová môžu byť predzvesťou "škaredej" dohody s Ruskom, ohradili sa tiež komentátori bulvárneho denníka New York Post.

Trumpovi opatrne oponujú niektorí zákonodarcovia Republikánskej strany, opisuje denník The Washington Post.

Denníky WSJ a New York Post sú súčasťou mediálneho impéria Ruperta Murdocha a ich názorové sekcie sú dlhodobo naklonené Trumpovi a jeho Republikánskej strane. Kľúčovým spojencom prezidenta je potom Murdochova televízia Fox News, v ktorej vysielaní sa tiež objavili niektoré nesúhlasné reakcie po tom, čo Trump označil Zelenského za diktátora a vyhlásil, že jeho krajina nemala "nikdy začínať" vojnu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Diktátor bez volieb a milióny mŕtvych? Ako Trump pri obviňovaní Ukrajiny klame Čítajte 

"On to nezačal a nemal žiadnu šancu to ukončiť, ibaže by sa vzdal krvilačným útočníkom," reagovala redakčná rada New York Post.

Americký prezident by podľa nej nemal "obracať pravdu hore nohami", či je to súčasťou vyjednávacej taktiky alebo nie. "Haló: Ukrajina je obeťou tejto vojny, napriek tomu, že je naším spojencom," dodáva denník.

"Jediným diktátorom v tejto vojne je pán Putin, ktorý trávi Rusov v zahraničnom exile a posiela oponentov do arktických väzenských táborov," uviedol kolektív komentátorov WSJ.

"Lepšou stratégiou ako sa voziť po Ukrajine by bolo dať Putinovi jasne najavo, akým zbraniam a tlaku by čelil, keby Rusko neupustilo od vojny a nepristúpilo na trvalý mier," pokračuje stredajší komentár.

Podľa jeho autorov Trumpove posledné vyjadrenia naznačujú skutočnú zmenu v politike Washingtonu a "možno sú predzvesťou škaredého urovnania, ktoré príde".

Trumpove výroky sú tiež ďalšou skúškou pre republikánskych členov Kongresu, z ktorých mnohí Ukrajinu podporujú a v minulosti vystupovali ako takzvaní "jastrabi" vo vzťahu k Moskve. Niektorí sa voči prezidentovi vymedzujú, podľa denníka  WP to ale robia pomerne jemne, pričom sa vyhýbajú priamej konfrontácii s lídrom svojej strany.

Príkladom je vyjadrenie lídra republikánskych senátorov Johna Thunea. "Rusko je tu agresor," uviedol. V rozhovore s Fox News potom dodal: "Možno je tá rétorika na úvod trochu ostrá, ale vo finále si myslím, že ľudia to budú posudzovať podľa výsledku.

"Jasnejší nesúhlas so šéfom Bieleho domu potom vyjadrili senátori John Kennedy a Kevin Cramer, ktorý uviedol, že Trumpove slová boli "fakticky nesprávne".

Konflikt, v ktorom je agresorom Rusko, musí byť vyriešený podľa podmienok Kyjeva, uviedol austrálsky minister obrany.

Austrálsky minister Marles to povedal krátko po slovných útokoch amerického prezidenta.  Marles v reakcii privítal mierové iniciatívy. Mier však podľa neho nemôže nastať za akýchkoľvek podmienok. "Vojna na Ukrajine sa musí vyriešiť podľa podmienok Ukrajiny, pretože agresorom je tu Rusko a v stávke je integrita globálneho poriadku založeného na pravidlách," vyhlásil.

Trumpove vyjadrenia kritizovala aj pravicová austrálska opozícia. "Myslím si, že prezident Trump sa mýli," povedal vo štvrtok predseda Liberálnej strany Peter Dutton.

"Austrália by mala pevne a hrdo stáť za ukrajinským ľudom. Je to demokracia a ide tu o boj za civilizáciu. Putin je vražedný diktátor a my by sme mu nemali ustúpiť ani o milimeter," vyhlásil. Dutton počas vypuknutia konfliktu pôsobil ako minister obrany.

Reuters pripomína, že Austrália, ktorá Ukrajine poskytla pomoc vo výške 1,5 miliardy austrálskych dolárov (920 miliónov eur), je hlavným bezpečnostným spojencom Spojených štátov v Indopacifiku. Obe krajiny sa v regióne obávajú najmä hrozby zo strany Číny. (TASR)

Moskva "absolútne" súhlasí s postojom prezidenta Trumpa k Ukrajine, vyhlásil hovorca Kremľa Peskov.

Kremeľ „absolútne“ súhlasí s šéfa Bieleho domu po tom, ako Zelenského vyzval ukrajinského prezidenta, aby „rýchlo“ ukončil konflikt v jeho krajine. „Už sme spomenuli, že tento postoj je pre nás výhodnejší ako postoj predchádzajúcej administratívy a že tu absolútne súhlasíme s americkou administratívou," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zároveň uviedol, že Rusko sa dohodlo na obnovení dialógu so Spojenými štátmi o všetkých otázkach týkajúcich sa konfliktu na Ukrajine vrátane výmeny zajatcov. „Rozhodlo sa začať s obnovením rusko-amerického dialógu o všetkých parametroch," povedal hovorca Kremľa po tom, čo obe strany v utorok rokovali v Saudskej Arábii.

Trump povedal, že v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine majú Rusi „lepšie karty". „Myslím si, že Rusi chcú vidieť koniec vojny. Ale myslím si, že majú trochu lepšie karty, pretože zabrali veľa územia," povedal Trump novinárom. (SITA)

Ruské útoky počas uplynulého dňa zabili sedem civilistov, ďalších 30 ľudí utrpelo zranenia, uviedli regionálne úrady.

Pri ruskom útoku na Doneckú oblasť zahynuli traja ľudia a ďalších desať utrpelo zranenia, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Podľa šéfa Chersonskej oblasti Oleksandra Prokudina počas uplynulého dňa pri ruských útokoch na Chersonskú oblasť zahynuli dvaja civilisti a ďalších 13 vrátane dvoch detí je zranených.

Poškodené sú aj tri bytové domy a 13 rodinných domov. V Charkovskej oblasti prišli o život dvaja muži počas ruských úderoch na mesto Kupiansk, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

Rusko útočilo na plynárenskú infraštruktúru a poškodilo ťažobné zariadenie, uviedol minister energetiky.

Cieľom útokov je prerušiť ťažbu plynu a pripraviť Ukrajincov o teplo, napísal na facebooku minister energetiky Herman Haluščenko. Dodal, že len čo to bezpečnostná situácia dovolila, špecialisti začali s opravami. Ubezpečil tiež, že úrady podnikajú kroky na stabilizáciu dodávok.

"Cieľom týchto zločinných útokov je zastaviť produkciu plynu, ktorý je nevyhnutný pre zabezpečenie domácich potrieb občanov a centrálneho vykurovania," napísal Haluščenko.

"Kým Rusko naďalej nehorázne klame o tom, že neútočí na kritickú civilnú infraštruktúru, ruské rakety mieria na ukrajinské zariadenia na výrobu plynu. Akcie nepriateľa len znovu dokazujú, že Rusko sa snaží ublížiť obyčajným Ukrajincom, uvrhnúť ich uprostred zimy do mrazu. Toto je vyložene terorizmus," dodal ukrajinský minister.

Tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinské letectvo uviedlo, že Rusko v noci na dnes podniklo proti Ukrajine kombinovaný útok za pomoci 161 dronov a 14 striel rakiet rôznych typov, odpálených zo zeme, z mora a zo vzduchu.

Terčom sa podľa tvrdenia letectva stalo zariadenie kritickej infraštruktúry v Charkovskej oblasti na východe krajiny. Rusko podľa ukrajinských predstaviteľov v noci tiež zaútočilo na energetické zariadenie v Odese na juhu krajiny.

Ukrajinskej obrane sa podarilo zostreliť 80 ruských dronov, ďalších 78 bezpilotných lietadiel sa zrútilo bez spôsobenia škôd, tvrdí letectvo. Pripustilo, že nepriateľské útoky spáchali škody v Charkovskej, Sumskej, Odeskej a Kyjevskej oblasti. V Chersone výškovú obytnú budovu zasiahla ruská riadená letecká bomba.

Moskva zverejnila údaje o ruskom území okupovanom Ukrajinou. Kyjev kontroluje vyše 400 kilometrov štvorcových.

Ruské vojská dobyli späť vyše 800 kilometrov štvorcových územia v Kurskej oblasti, teda takmer dve tretiny územia, ktoré v tomto regióne na západe Ruska ovládli ukrajinské sily po svojom útoku z vlaňajšieho augusta.

Uviedol to prvý zástupca náčelníka ruského generálneho štábu Sergej Rudskoj v rozhovore pre armádny denník Krasnaja zvezda. Z interview citovali ruské aj západné tlačové agentúry.

"Viac ako 800 kilometrov štvorcových bolo oslobodených, čo predstavuje 64 percent územia pôvodne ovládnutého nepriateľom," povedal generálplukovník Rudskoj.

Je to prvýkrát, čo ruská armáda zverejnila presné údaje o ruskom území okupovanom Ukrajinou a pripustila, že viac ako 400 kilometrov štvorcových ruského územia zostáva v ukrajinských rukách, napísala agentúra AFP.

Putin v stredu tvrdil, že ruské vojská prešli po celej línii frontu v Kurskej oblasti do útoku a že ruskí vojaci vstúpili na tomto úseku frontu na ukrajinské územie. Ukrajina to poprela ako "klamstvá", pripomenula AFP.

"Iniciatíva v Kurskej oblasti je úplne na našej strane. Ofenzíva ruských síl sa vedie na všetkých úsekoch, "uviedol Rudskoj.

Rusko podľa generála dobylo "skoro tri štvrtiny" ukrajinskej Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, zatiaľ čo v Luhanskej oblasti zostáva "menej ako jedno percento" pod kontrolou Kyjeva.

Terčom ruského náletu sa stal aj Cherson, výbuch bomby v centre mesta si vyžiadal šesť zranených, vrátane detí.

Informovala o tom generálna prokuratúra.

Pod troskami ešte môžu byť ďalší ľudia, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na oblastnú a mestskú správu. Ruský nálet zničil v jednom obytnom dome 15 bytov, od prvého po 10. podlažie.

V ďalších 80 domoch výbuch rozbil okná. O zranených deťoch portál napísal, že hospitalizované boli dvojičky, chlapec a dievča vo veku 14 rokov. Okrem nich v nemocnici skončil aj zranený 47-ročný muž.

Trumpovi údajne ide o to, aby získal dohodu o ukrajinských nerastoch skôr, ako sa začnú rokovania o mieri. (TASR)

Prezident Zelenskyj sa počas návštevy amerického ministra financií v Kyjeve správal drzo, povedal prezident Trump.

Americký minister financií Scott Bessent sa stretol so Zelenským v Kyjeve minulý týždeň s cieľom rokovať o prístupe Spojených štátov k nerastnému bohatstvu Ukrajiny výmenou za bezpečnostnú pomoc.

"Scott Bessent tam skutočne išiel a zaobchádzali s ním dosť drzo, pretože mu v podstate povedali nie," oznámil Trump novinárom na palube vládneho špeciálu Air Force One.

"Zelenskij spal a nemohol sa s ním stretnúť. Bessent cestoval veľa hodín vlakom, je to nebezpečná cesta, a to hovoríme o ministrovi financií. Išiel tam s cieľom podpísať dokument a keď tam bol, vrátil sa späť s prázdnymi rukami. Dokument nepodpísali," pokračoval Trump. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj sa stretne s americkým splnomocnencom pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kelloggom.

Ukrajinský prezident dúfa v „konštruktívnu“ spoluprácu so Spojenými štátmi.

Zelenskyj sa takto vyjadril len niekoľko hodín po tom, ako Donald Trump na sociálnych sieťach označil ukrajinského prezidenta za „diktátora“. Šéf Bieleho domu tak zopakoval rétoriku Kremľa, čo vyvolalo pobúrenie v Európe aj v Kyjeve.

Ukrajinský líder tiež povedal, že najmocnejší sveta, v zjavnej narážke na Trumpa, stoja pred „voľbou“ byť s Kremľom alebo za mier. „Spolu s Amerikou a Európou môže byť mier spoľahlivejší, a to je náš cieľ," dodal. (SITA)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 190 vojakov a od začiatku invázie o zhruba 863 580, oznámilo velenie Ukrajiny.

Za uplynulý deň Moskva prišla aj o 14 tankov, 14 obrnených bojových vozidiel pechoty, 63 delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 10 134 tankov, 21 112 obrnených bojových vozidiel pechoty, 23 410 delostreleckých systémov, a 1 291 raketometov.

Odesa druhú noc v rade čelila ruským vzdušným úderom. Bez dodávok elektriny zostáva okolo 90-tisíc domácností.

Podľa šéfa správy Odeskej oblasti Oleha Kipera utrpela zranenia jedna žena, napísal server Ukrajinská pravda.

Rozsiahly útok na Odesu podniklo Rusko už v utorok neskoro večer, terčom bola tamojšia energetická infraštruktúra.

V noci na štvrtok Rusko útok zopakovalo, keď na mesto vyslalo drony. V nemocnici so stredne vážnymi zraneniami skončila 55-ročná žena. Úrady tiež uviedli, že po útoku vypukol požiar stravovacieho zariadenia a budovy skladiska. Poškodená bola tiež jedna administratívna budova, umývačka áut a cesty. (ČTK)

Keby chcel, Zelenskyj mohol prísť na rozhovory USA, ktoré sa konali v utorok v Rijáde, vyhlásil Trump.

Staronová americká hlava štátu tak na konferencii FII Priority podporované Saudskou Arábiou pokračovala v kritike svojho ukrajinského náprotivku.

Trump pritom Zelenského opäť označil za "priemerne úspešného komika" a "diktátora", ktorý podľa neho prehovoril USA k poskytnutiu finančnej pomoci Ukrajine. Trump ukrajinského vodcu označil za diktátora už v stredu na sociálnej sieti Truth Social.

"Mladí ľudia z Ruska a Ukrajiny sú tí, ktorí sú decimovaní," vyhlásil Trump s tým, že dúfa v skoré uzavretie prímeria medzi bojujúcimi krajinami. Podľa amerického prezidenta mierové rokovania postupujú "veľmi dobre".

Americký prezident v Miami tiež spomenul svoj pokus získať od Ukrajiny vzácne nerasty a obvinil vládu Zelenského z "porušenia dohody.

Kyjev sa podľa denníka Financial Times snaží vyrokovať lepšiu dohodu, ktorá by obsahovala bezpečnostné záruky, a chce do budúceho využívania ukrajinských prírodných zdrojov zapojiť aj ďalšie krajiny, vrátane štátov Európskej únie.

Trumpova administratíva by sa mohla usilovať o rýchle uzavretie zjednodušenej dohody a neskôr rokovať o podrobných podmienkach vrátane toho, akú veľkú časť rozsiahlych ukrajinských nerastných zdrojov USA získajú, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje. Americký prezident chce, aby bola dohoda uzavretá pred tým, ako prípadne schváli ďalšiu vojenskú podporu Kyjevu alebo podnikne kroky na sprostredkovanie mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Trumpov splnomocnenec pre Ukrajinu a Rusko Keith Kellogg pricestoval do Kyjeva, aby rokoval o podmienkach upravenej dohody a o tom, čo Ukrajina požaduje na jej podpísanie. Zelenskyj oznámil, že sa s Kelloggom stretne dnes a že je kľúčové, aby stretnutie a celková spolupráca s Amerikou bola konštruktívna.

"Rozhodne, musíme toho chlapa vrátiť do reality," odpovedal jeden z Trumpových poradcov pod podmienkou anonymity na otázku, či budú americkí predstavitelia naďalej o dohodu usilovať.

  (TASR)

Britský premiér Starmer telefonoval s prezidentom Zelenským a vyjadril mu podporu. 

"Premiér vyjadril podporu prezidentovi Zelenskému ako demokraticky zvolenému lídrovi Ukrajiny a povedal, že je úplne rozumné pozastaviť voľby počas vojny, ako to urobila Británia počas druhej svetovej vojny," uviedol premiérov úrad.

Starmer podľa vyhlásenia Downing Street "zdôraznil potrebu spolupráce všetkých" a tiež "zopakoval svoju podporu úsiliu pod vedením Spojených štátov o dosiahnutie trvalého mieru na Ukrajine, ktorý by odradil Rusko od akejkoľvek budúcej agresie".

USA oslabili svoju pozíciu a odovzdali diplomatické vedenie Rusku, vyhlásil Zelenského poradca Mychajlo Podoľak.

"Prečo odovzdávať dominanciu krajine, ktorá je agresorom, porušuje medzinárodné právo a zdrojom agresie proti Ukrajine? Stále tejto stratégii nerozumieme," uviedol Podoľak.

"Koncept 'mieru skrz silu' propagovaný americkou administratívou mi znie zvláštne," doplnil poradca ukrajinského prezidenta.

Dodal, že správanie Spojených štátov v saudskoarabskej metropole Rijád nebola ukážka sily, ale slabosti, píše AP.

"Tento protiklad je veľmi zvláštny. Vo vzťahu s Ruskom nie je 'mier skrz slabosť' preto možný – ako pre Spojené štáty, tak pre Európu. Namiesto toho by to bol mier skrz násilie," dodal Podoľak.

Vyhlásenia poradcu ukrajinského prezidenta zazneli deň po tom, ako americký prezident Donald Trump krivo obvinil Ukrajinu z rozpútania vojnového konfliktu trvajúceho už takmer tri roky.

Trumpove stredajšie vyhlásenia boli podľa AP ozvenou rétoriky Kremľa. Americký prezident žiadal konanie volieb na Ukrajine, pretože Zelenského volebné obdobie vypršalo minulý rok. Na sociálnych médiách Zelenského označil za "nevoleného diktátora".

Kyjev však upozorňuje na ukrajinskú ústavu, podľa ktorej sa voľby nemôžu konať počas vojnového stavu.

"Putin urputne nenávidí Zelenského. Vie, že ho nedokáže zlomiť, nedarí sa mu to už tri roky," uviedol Podoľak.

Dodal, že ak by sa konali voľby, Rusko by sa ich mohlo snažiť ovplyvniť, aby na Ukrajine "vytvorilo veľké vnútorné napätie a konflikty". (TASR)

Výsledok vojny na Ukrajine ovplyvní bezpečnosť v Európe na dlhé roky, povedal švédsky premiér Kristersson.

Zdôraznil, že po uzavretí prípadného mieru bude musieť dôjsť k výraznému prezbrojeniu v záujme uspokojenia potrieb ako Ukrajiny, tak aj Európy.

"Pokiaľ ide o Ukrajinu, Európa a svet sa v súčasnosti nachádzajú na križovatke. To, ako sa skončí vojna proti Ukrajine, ovplyvní a bude formovať bezpečnosť celej Európy na ďalšie generácie," vyhlásil Kristersson na tlačovej konferencii v Štokholme. Podľa neho sú toto "nepochybne neisté časy" a Švédsko ich vníma "veľmi vážne".

Novinári sa ho pýtali aj na Trumpov výrok. Ten prezidenta Zelenského, v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social označil za "diktátora bez volieb," ktorý údajne "odviezol hroznú prácu".

"Zelenskyj je demokraticky zvolený (prezident). Myslím si, že nikto si neželá voľby viac ako Ukrajina, pretože voľby by znamenali, že na Ukrajine je mier a že môžu opäť viesť svoju krajinu," podotkol Kristersson.

Rovnako ako ďalší lídri na kontinente upozornil, že je potrebné, aby Európa posilnila svoju obranu. "Bude musieť nastať dramatické prezbrojenie, aby sa po určitom mieri na Ukrajine uspokojili potreby Ukrajiny aj Európy," dodal. (TASR)