Sýrčania kritizujú dočasného lídra krajiny. Jeho vízia je nejasná

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

Jediné obydlia v Damasku s nepretržitým prístupom k elektrine sú tie, ktoré majú spoločnú rozvodnú sieť s notoricky známymi bezpečnostnými agentúrami, ktoré kedysi podporovali vládu sýrskeho prezidenta Bašára Asada.

Trinásť rokov občianskej vojny zanechalo sýrske hospodárstvo v troskách. Verejné služby sú na kolenách a v niektorých prípadoch sú v horšom stave ako pred Asadovým pádom, pretože jeho iránski podporovatelia pozastavili dodávky ropy, ktoré umožňovali výrobu väčšieho množstva elektrickej energie. Teraz sa veľké časti hlavného mesta po západe slnka zahalia do tmy.

Dočasný prezident krajiny Ahmed Šara - predtým známy pod pseudonymom Abu Mohammed Džulání - stojí podľa odborníkov pred náročnou úlohou: aby si zabezpečil svoju vládu a odvrátil ďalšiu politickú krízu, musí rýchlo zvýšiť výrobu energie, ktorá by upokojila znepokojené obyvateľstvo. Akurát, že vládna pokladnica je prázdna.

Hospodársky pokrok si vyžaduje podporu z vonkajšieho sveta, ale namiesto toho hrozí, že ho budú dusiť západné sankcie, ktoré Sýriu izolovali od svetového hospodárstva.

Hromada bankoviek

Spojené štáty a Európska únia tvrdia, že pred zrušením všetkých obmedzení, ktoré boli pôvodne zamerané na Asadov režim, čakajú na dôkazy, že nová sýrska vláda bude uprednostňovať demokratické normy a začlenenie menšín.

Šara bol dlho vodcom Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorá bola kedysi pobočkou al-Káidy. A hoci s ňou jeho skupina v roku 2016 prerušila väzby a dala svojej vláde na severozápade Sýrie umiernenejšiu tvár, vlády USA a EÚ stále zaraďujú HTS na zoznam teroristických skupín.

Washington od Asadovho pádu zrušil niektoré sankcie v nádeji, že uľahčí prísun humanitárnej pomoci, ale v bankovom sektore pretrvávajú značné obmedzenia. Odborníci na sankcie tvrdia, že finančné inštitúcie a súkromné osoby sa budú báť obchodovať so Sýrčanmi, kým sa nezrušia všetky obmedzenia.

Podľa Svetovej banky sa hospodárstvo Sýrie počas občianskej vojny zmenšilo o 85 percent. Viac ako 80 percent Sýrčanov teraz žije v chudobe. Pred vojnou bol kurz sýrskej libry 47 za dolár. V predvečer pádu režimu bol zase kurz 14-tisíc. Mesačný plat lekára sa napríklad prepadol na ekvivalent približne 25 dolárov - v miestnej mene hromada bankoviek hrubá niekoľko centimetrov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blízky východ je pre Trumpovcov kľúčový. Z regiónu si urobili rodinný podnik Čítajte 

Krátkodobou stratégiou vlády je jednoducho prežitie, tvrdí Džihád Jazígí, zakladateľ a redaktor internetového bulletinu Syria Report, ktorý sa zaoberá sýrskymi ekonomickými záležitosťami. „Zabezpečiť financovanie, zabezpečiť energiu a dodávky pšenice - to bude pre vládu skutočne kľúčové, aby sa v najbližších týždňoch alebo mesiacoch vyhla vážnej kríze.“

Dva mesiace po páde Asadovho režimu v Damasku stále cítiť úľavu. Tvár bývalého prezidenta bola zoškrabaná z propagandistických plagátov po celom meste. Jeho väznice sa vyprázdnili a rodiny môžu konečne otvorene pátrať po nezvestných blízkych, ktorých zatknutie sa kedysi báli čo i len spomenúť na verejnosti. Tlak na bežných Sýrčanov je však silný.

„Kde vôbec začať?“ vraví 24-ročný Omar Kannat, ktorý v ruke zviera mobilný telefón, na ktorom mu neustále vyskakujú aktuálne informácie, otázky a obavy od priateľov z celej krajiny. „Ceny potravín, problémy s nezamestnanosťou, otázky, čo sa skutočne stalo s väzňami... Máme toľko nádejí a obáv, že je ťažké vedieť, ako sa teraz cítiť.“

Počas troch týždňov rozhovorov v mestách Damask, Aleppo a Hamá takmer všetci uviedli, že ich hlavnou starosťou je ekonomika.

Damask, hlavné mesto Sýrie. (zdroj: Salwan Georges/The Washington Post)

Trh zaplavujú americké doláre

Začiatkom januára nový minister financií Mohammed Abazeed vyhlásil, že vláda zvýši platy mnohých zamestnancov verejného sektora až o 400 percent, hoci pokrok pri plnení tohto sľubu zostáva nejasný.

Bol však zrušený zákaz predaja cudzej meny a zjednotené colné poplatky, čo spôsobilo, že trh zaplavujú americké doláre a dovážané ovocie a zelenina tlačia ceny základných potravín nadol.

Za Asadovej vlády bezpečnostné zložky často považovali samotné vlastníctvo dolárov za dôkaz účasti na zahraničnom sprisahaní proti vláde a reportéri našli fotokópie amerických bankoviek v desiatkach spisov v pobočkách tajnej služby v Damasku, kde boli mučené a zabité tisíce Sýrčanov.

Tento týždeň sa v uliciach objavili provizórni kšeftári so zahraničnou hotovosťou a o výmenu peňazí súperili obchody s mliečnymi koktailmi, hoteloví recepční a novootvorené kancelárie.

„Je to úľava, keď ich môžem len tak držať,“ tvrdí 28-ročný štátny zamestnanec Ahmed Ibrahim, zatiaľ čo si medzi palcom a ukazovákom pretiera stodolárovú bankovku zo svojich úspor. „Nie je to len bankovka, je to istota. Je to znak stability, ktorý ma núti myslieť si, že veci sa môžu zlepšiť, nie zhoršiť.“

Väčšou výzvou pre Šaru a jeho dočasnú vládu bude, ako riešiť nafúknutý verejný sektor. Za Asadovej vlády zlé hospodárenie a korupcia spôsobili, že výplatné listiny boli preplnené nadmerným počtom zamestnancov a dokonca aj zamestnanými „duchmi“, ktorí brali mzdu, ale nepracovali. Prvotné hodnotenie dočasnej vlády ukázalo, že na výplatnej listine bolo 300-tisíc ľudí, ktorí pravdepodobne nevykonávali žiadnu prácu.

Snahy okresať výdavky vo verejnom sektore už vyvolali protesty, pričom malé skupiny prepustených zamestnancov sa zhromaždili pred svojimi bývalými pracoviskami a žiadali odpovede. Na chodníku pred Realitnou bankou v centre Damasku v posledný deň demonštranti držali v rukách transparenty, ktoré odsudzovali rozhodnutie o prepustení desiatok zamestnancov z predchádzajúceho týždňa.

„Sme tu, aby nás ľudia videli,“ uvádza 41-ročný Majd Hassan, ktorý tvrdí, že pracoval na úverovom oddelení banky od roku 2008. „Nepovedali nám žiadny dôvod. Vyhodili nás skôr, ako sa nás niekto opýtal, čo tu vôbec robíme.“

Keď sa dav ľudí rozrástol a prelial sa cez chodník na cestu, okoloidúci sa s nimi začali hádať. „Polovica z tých ľudí ani nechodila do práce. Boli tam len na papieri, pretože ich podporovali vplyvní ľudia,“ tvrdí 48-ročný Shadi Olaba, podnikateľ, ktorý pracuje v tejto oblasti. Za ním sa nakrátko zastavil ďalší muž, Ahmed Saad, ktorý s ním súhlasí. „Na chod tohto úradu ste potrebovali asi dvoch ľudí a na výplatnej listine ich bolo jedenásť,“ vysvetľuje.

„A vždy brali úplatky,“ dodáva Olaba. Saad súhlasí: „Potrebujeme viac takýchto rozhodnutí, nie menej.“

Ľudia predávajú ovocie v Aleppe. (zdroj: Salwan Georges/The Washington Post)

Rozšírenie stavov

Nová vláda zatiaľ ponúkla len málo politických vízií. Ekonomické obavy a obavy zo smeru, ktorým sa môže Šara uberať, zatiaľ vypĺňajú prázdnotu. Medzi mnohými Sýrčanmi už čelil kritike za to, že dosadil dočasnú vládu, ktorej zloženie neodráža náboženskú a kultúrnu rozmanitosť národa a že centralizuje rozhodovanie v úzkom kruhu.

„Potrebovali niečo rýchle a uprednostnili účelnosť a známosti,“ povedal Dareen Chalífa, hlavný poradca Medzinárodnej krízovej skupiny. „Fungovalo to, keď spravovali malý úsek územia, ktorý bol veľmi homogénny a konzervatívny, ale toto nie je ono.“

Šara povedal, že jeho kabinet bude len dočasným opatrením, pričom stanovil termín 1. marca na určitú formu transformácie. „To, aby sa rozšírili ich stavy, musí byť okamžitá priorita,“ povedal Chalífa.

Predstavitelia EÚ minulý týždeň uviedli, že takýto politický pokrok by mohol viesť k zrušeniu niektorých sankcií. „Práve teraz máme politické rozhodnutie - máme mapu pokroku,“ povedala šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová. „Ak uvidíme určité kroky správnym smerom, sme ochotní zmierniť aj ďalšie sankcie.“

Ekonómovia tvrdia, že sankcie sčasti zamerané na priemyselný tovar, ktoré môžu ubližovať aj civilistom, zabránili rekonštrukcii vojnou zničených okresov, výrobe elektriny a modernizácii desaťročia starej infraštruktúry.

V snahe o medzinárodné uznanie dočasná vláda zverejňuje informácie o množstve stretnutí so zahraničnými predstaviteľmi - od stretnutí dočasného lídra so západnými predstaviteľmi v Damasku až po jeho cesty do Saudskej Arábie a Turecka. Jeho vlastní občania však zatiaľ čakajú na odpovede.

„Prioritou sa stala komunikácia s vonkajšími mocnosťami, a nie s domácim publikom,“ povedal Haid Haid, pracovník programu pre Blízky východ a severnú Afriku v Chatham House. „Šara poskytuje rozhovory a vysvetľuje svoju víziu vonkajšiemu svetu, zatiaľ čo ľudia vnútri nemajú predstavu o tom, čo si táto skupina predstavuje, a to nielen v prípade veľkých otázok, ale aj v prípade malých detailov.“