OSVIENČIM. Päťdesiat preživších väzňov, politickí lídri viacerých európskych krajín a stovky ďalších ľudí si dnes pripomínajú 80. výročie oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz na juhu Poľska.
Priamo pri bráne bývalého tábora Auschwitz-Birkenau si uctili pamiatku obetí nacistickej vyhladzovacej mašinérie, ktorá počas druhej svetovej vojny ukončila životy miliónov ľudí.
Účastníci ceremónie sa zhodli, že ide o jedno z posledných výročí, keď o tragédii holokaustu môžu prehovoriť priamo preživší z Auschwitzu.
Preživších je už len hŕstka
V stane postavenom pred osvienčimskou bránou sa s preživšími, ich blízkymi a potomkami obetí stretli významní lídri, vrátane britského kráľa Karola III., francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Olafa Scholza a českého prezidenta Petra Pavla.
„Tých, ktorí sa dožili slobody, bolo málo. A teraz ich zostala už len hŕstka,“ povedal na začiatku ceremónie 89-ročný Marian Turski, poľský historik a jeden z preživších osvienčimských väzňov. Prítomným štátnikom pripomenul, že európske krajiny by sa nemali zaoberať len problémami dneška, ale aj budúcnosťou.
„Nesieme bremeno zodpovednosti voči miliónom obetí, ktoré nám nikdy nepovedia, čo cítili,“ zdôraznil Turski z pódia. V jeho blízkosti organizátori umiestnili nemecký vagón – symbol transportov, ktoré privážali Židov z get do táborov smrti.
Ani som nevedela, čo to znamená byť Židom
Holokaust v číslach
- Historici odhadujú, že v koncentračnom a vyhladzovacom tábore Auschwitz zahynulo v rokoch 1940 až 1945 približne 1,1 milióna ľudí.
- Väčšinu obetí tvorili Židia, no medzi nimi boli aj Rómovia, sovietski vojnoví zajatci a ďalší.
- Z približne 50-tisíc československých občanov, ktorí boli deportovaní do Osvienčimu, prežilo len asi 6000.
- Nacisti počas druhej svetovej vojny zavraždili celkovo šesť miliónov ľudí židovského pôvodu.
- Tábor oslobodili 27. januára 1945 vojaci 60. armády 1. ukrajinského frontu Červenej armády.
„Myslela som si, že byť židovským dieťaťom znamená, že jednoducho musíte zomrieť. Ani som nevedela, čo to znamená byť Židom,“ spomínala Tova Friedmanová, Američanka poľského pôvodu, ktorá sa oslobodenia tábora dožila ako šesťročná.
Opísala každodenný strach z toho, že bude ďalšou obeťou, a popísala, ako ju matka naučila ovládať slzy pred nacistickými dozorcami, aby si zachránila život. Netušila pritom nič o Varšavskom povstaní, vylodení spojencov v Normandii či o blížiacom sa konci vojny.
Friedmanová uviedla, že dátum oslobodenia Osvienčimu – 27. január – odvtedy oslavuje ako svoje druhé narodeniny.
„Osemdesiat rokov po oslobodení tábora je svet opäť v kríze,“ upozornila s odkazom na rastúci strach, antisemitizmus a extrémizmus, ktoré sa podľa nej šíria nielen na Blízkom východe, ale aj v ďalších častiach sveta.
Brandenburskú bránu rozsvietili
Berlínsku Brandenburskú bránu rozsvietili na počesť ľudí, ktorí zahynuli v nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau.
Na vrchole pamätníka, ktorý sa nachádza v centre Berlína neďaleko veľvyslanectiev Spojených štátov, Francúzska, Británie a Ruska, ktoré v druhej svetovej vojne porazili nacistické Nemecko, boli premietnuté slová "Spomíname".
Pri tejto príležitosti primátor Berlína Kai Wegner pripomenul, že "systematické vyvražďovanie európskych Židov, Rómov a Sintov bolo riadené práve z nemeckého hlavného mesta".
"Je našou spoločnou povinnosťou a historickým dedičstvom pripomínať si obete nacistického teroru a šoa (hebrejský výraz pre holokaust, pozn. TASR), dať priestor na vyjadrenie ľuďom, ktorí prežili," uviedol Wegner.
"Je však aj našou povinnosťou postaviť sa proti akejkoľvek forme antisemitizmu, pretože nepriatelia demokracie nesmú byť nikdy hlasnejší ako tí, ktorí sa zasadzujú za mier, slobodu a demokraciu," vyhlásil berlínsky primátor.
Politické prejavy sa neplánovali
Prítomní štátnici dnes podľa organizátorov iba načúvali spomienkam preživších. Neplánovali sa žiadne prejavy. Niektorí z nich sa však už skôr počas dňa vyjadrili k odkazu Osvienčimu a holokaustu.
Poľský prezident Andrzej Duda označil Poliakov, na ktorých okupovanom území nacisti tábor vybudovali, za „strážcov pamäti“. Britský kráľ zdôraznil, že pripomínanie si hrôz minulosti je „životne dôležitou úlohou“, ktorá pomáha formovať budúcnosť.
Britská knižnica sprístupnila archív o holokauste, Izrael dokumenty z procesu s Eichmannom Čítajte Nemecko na ceremónii zastupovali kancelár Olaf Scholz a prezident Frank-Walter Steinmeier. Podľa tlačovej agentúry DPA je to prvýkrát, čo Berlín vyslal na spomienkovú slávnosť v Osvienčime dvojicu najvyšších predstaviteľov.
Tento krok podľa DPA dokazuje, že Nemecko naďalej prijíma zodpovednosť za zločiny nacistického režimu – a to aj v čase, keď v krajine rastie krajná pravica, ktorá si tieto historické udalosti odmieta pripomínať.
Nemecký prezident kritizoval výroky Muska
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier na spomienkovom podujatí zdôraznil trvalú zodpovednosť Nemecka za holokaust. Zároveň odmietol akékoľvek zľahčovanie zločinov spáchaných nacistickým Nemeckom.
To, čo sa stalo v Auschwitz-Birkenau i ďalších koncentračných táboroch pod nacistickou vládou "je súčasťou našej histórie, a preto aj súčasťou našej identity, s ktorou sa musíme vyrovnať", pripomenul Steinmeier.
Nemecká hlava štátu zároveň kritizovala nedávne výroky amerického miliardára Elona Muska v rámci jeho prejavu na predvolebnom mítingu krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Musk v ňom odsudzoval Nemecko za to, že sa až "príliš sústreďuje na vinu z minulosti".
"Nemyslím si, že pán Musk čaká na moju radu, ale moje presvedčenie sa nemení. Zodpovednosť nepozná koniec," uviedol Steinmeier v reakcii na otázku o výrokoch miliardára. Prezident tiež odporučil, aby každý, kto sa domnieva, že teraz možno urobiť čiaru za vinou Nemecka v otázke holokaustu, "prišiel (do tábora) a začal dialóg s tými, ktorí prežili".
Nestalo sa to zo dňa na deň, uviedol Pavel
To, čo sa stalo v koncentračnom tábore Auschwitz, sa nestalo zo dňa na deň, ale rozvíjalo sa to, povedal český prezident Petr Pavel v rozhovore pre Poľskú televíziu.
"Vždy, keď ignorujeme náznaky zmien, umožňujeme, aby sa niečo také stalo opäť," vyhlásil Pavel. Podľa jeho slov musíme pozorne sledovať, čo sa dnes deje. Myslí si, že v súčasnosti sa potláča sloboda slova, ale zároveň sa stretávame s nenávistnými prejavmi a ochrana slobody prejavu sa nesprávne používa na ochranu takýchto aktov.
Český prezident sa obáva, že ignorovanie určitých procesov môže viesť k odcudzeniu celých častí spoločností, čo môže viesť aj ku genocíde. V tomto kontexte pripomenul genocídu v Srebrenici z roku 1995, kde podľa neho nenávisť narástla a premenila sa na čosi nepredstaviteľné.
Na otázku, čo by poradil štátom a organizáciám, Pavel odpovedal, že v prvom rade treba nazývať veci pravým menom.
Foto detí z Osvienčimu: Prežili len zázrakom, ich príbuzných povraždili Čítajte "Keď niekto podnecuje nenávisť, keď to niekto využíva, aby rozdeľoval spoločnosť, musíme jednoznačne od začiatku hovoriť, kto, čo je zdrojom problému," povedal.
Ďalej by podľa neho mali štáty rozlišovať obete a agresorov bez obmedzenia sa na rôzne politické záujmy, pri čom spomenul Ukrajinu.
"Keď sa nepostavíme nenávisti, môže sa to rozrásť do niečoho väčšieho," povedal prezident. "V NATO sa snažíme analyzovať dostupné spravodajské informácie tak, aby sa situácia nevymkla spod kontroly ako v druhej svetovej vojne," uzavrel.
Pellegrini sa stretol s preživšími zo Slovenska
Na ceremónii sa zúčastnil aj slovenský prezident Pellegrini, ktorý uviedol, že od nenávisti je len krôčik k tomu, aby sa zopakovali strašné udalosti spred 80 rokov.
"Mal som tú česť, že som sa stretol s dvomi preživšími zo Slovenska. S pani Evou Umlauf, ktorá žije v Nemecku, a pánom Naftalim Fürstom, ktorý žije v Izraeli. Obaja prežili hrôzu Osvienčimu a ja som im dnes mohol v mene nás všetkých podať ruku a vzdať úctu a hold za to, čo museli vo svojom živote prežiť," uviedol Pellegrini.
Podľa jeho slov bola na začiatku tragických udalostí nenávisť k rase a človeku, nadradenosť a pocit, že niekto znamená viac a niekto menej.
"Nenávisť postupne naberala na sile a nakoniec sa skončila vraždením ľudí tu na tomto mieste a mnohých ďalších miestach na európskom kontinente," skonštatoval prezident.
Zároveň vyzval na to, aby sa nenávisť nestala súčasťou nášho života. "Nedovoľme, aby sme tolerovali akékoľvek prejavy nenávisti, aby sme sa vôbec mlčky prizerali, ak niekto k nenávisti podnecuje alebo k nej niekoho vyzýva. Pretože od nenávisti je len krôčik k tomu, aby sa zopakovali také strašné udalosti, ako pred 80 rokmi tu na tomto mieste," dodal Pellegrini.
