BRUSEL. Členské štáty EÚ sa v pondelok dohodli na predĺžení platnosti sankcií proti Rusku za jeho vojnu na Ukrajine, potvrdila na sociálnej sieti X vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová.
Platnosť doterajších sankcií mala vypršať 31. januára. S jej predĺžením po mesiacoch prieťahov napokon súhlasilo aj Maďarsko, informuje agentúra AFP.
"Ministri zahraničných vecí EÚ sa práve dohodli na opätovnom predĺžení platnosti sankcií voči Rusku. To bude Moskvu ďalej pripravovať o príjmy na financovanie jej vojny," uviedla Kallasová.
Sankcie sa musia predlžovať každých šesť mesiacov, vyžaduje si to však jednomyseľné hlasovanie 27 členských štátov EÚ.
Tento balík sankcií zahŕňa zákaz obchodovania vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia, ktorými sa blokujú aktíva ruskej centrálnej banky.
Maďarsko s predĺžením ešte v piatok na úrovni stáleho predstaviteľa nesúhlasilo.
Premiér Viktor Orbán takisto naznačoval, že Budapešť bude predĺženie sankcií vetovať, ak Ukrajina neobnoví tranzit ruského plynu cez svoje územie. Za to isté lobovalo aj Slovensko.
Maďarsko napokon podľa diplomatických zdrojov od svojich požiadaviek ustúpilo a od predstaviteľov EÚ na výmenu získalo nezáväzné vyhlásenie o význame ukrajinskej energetickej infraštruktúry.
V ňom sa podľa AFP uvádza, že Európska komisia je ochotná zapojiť Maďarsko i Slovensko do rokovaní s Kyjevom o dodávkach plynu do Európy.
Hoci sa Orbán verejne postavil proti sankciám, ktoré podľa neho poškodzujú hospodárstvo EÚ, účastníci rokovaní v Bruseli to podľa magazínu Politico označili za blamáž - a to predovšetkým po návrate Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, ktorý minulý týždeň pohrozil Rusku ďalšími sankciami, ak nebude uzavretá dohoda o ukončení vojny na Ukrajine.
Maďarská vláda sa podľa servera 444.hu uspokojila so symbolickou formuláciou, že Európska komisia bude naďalej monitorovať energetickú situáciu týkajúcu sa Maďarska, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Maďarsko sa rozhodne o predĺžení platnosti protiruských sankcií v závislosti od toho, či dostane záruky energetickej bezpečnosti od EK, uviedol ešte pred pondelňajším stretnutím šéfov diplomacií krajín EÚ na facebooku maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjártó .
"Dnes na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí EÚ bude naše hlasovanie závisieť od toho, či EK poskytne záruku, že v budúcnosti prijme všetky potrebné opatrenia, keď bude energetická bezpečnosť členských štátov EÚ ohrozená z krajín mimo EÚ," dodal Szijjártó.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu vyjadril pripravenosť dodávať azerbajdžanský plyn cez ukrajinské plynovody za predpokladu, že z toho nebude mať prospech Moskva.
"Ak krajiny v Európe potrebujú plyn, môžeme využiť našu infraštruktúru. Ale nie na ruský plyn," povedal Zelenskyj.
Pomoc v tejto súvislosti ponúklo aj Turecko, ktoré je ochotné zvýšiť tranzit cez takzvaný južný koridor.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine