BRATISLAVA. S pondelkovým návratom Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta sa Európa musí pripraviť na program „maximálneho narušenia“, na „maximálnu koncentráciu moci“ v rukách u prezidenta a možnú eróziu demokratických noriem.
Tajné memorandum s takýmito varovaniami poslal nemeckej ministerke zahraničných vecí Annalene Baerbockovej nemecký veľvyslanec v USA Andreas Michaelis. Dokument získala agentúra Reuters.
Európsky komisár pre priemysel Stéphane Séjourné zase varoval Trumpa, že členské štáty EÚ nemôžu zvyšovať svoje výdavky na obranu ak voči nim USA rozpútajú obchodnú vojnu, informuje magazín Politico.
Zatiaľ čo vo viacerých európskych štátoch vládnu z nástupu Donalda Trumpa na post prezidenta obavy, prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) ukazuje, že vo svete prevláda skôr optimizmus.
Vo viacerých krajinách, napríklad v Indii, si mnohí myslia, že Trump bude nielen dobrý pre Ameriku, ale že prinesie mier alebo zníži napätie na Ukrajine, Blízkom východe a vo vzťahoch medzi USA a Čínou.
Nadšená India a vystrašená Kórea
Úzkosť zo zmeny v Bielom dome, ktorá prevláda vo viacerých európskych štátoch, mnohé iné krajiny nezdieľajú.
Prieskum ECFR a Oxfordskej univerzity medzi viac ako 28-tisíc ľuďmi v 24 krajinách ukazuje, že pozitívne vnímajú Trumpov návrat v Indii, Saudskej Arábii, Rusku, Brazílii, Južnej Afrike, Turecku či v Číne.
V týchto štátoch si väčšina respondentov myslí, že Trumpovo zvolenie bude dobré pre amerických občanov.
V jedenástich vybraných členských štátoch EÚ je mienka vyrovnaná – asi tretina je presvedčená, že pre Američanov je to dobrá správa a tretina to vníma ako zlú správu.
Podobné štáty dominujú pri pozitívnej odpovedi aj pri otázke, či bude zvolenie Trumpa dobré aj pre ich samotných. Výnimkou je Južná Kórea – kým 49 percent ľudí si tu myslí, že Trump je dobrou správou pre Američanov, len 11 percent vníma, že to je dobrá správa aj pre Južnú Kóreu. Tá je závislá práve na bezpečnostných zárukách USA.
Len 19 percent Britov, 28 percent Švajčiarov a 29 percent ľudí v jedenástich členských štátoch EÚ si myslí, že Trump bude dobrý pre mier vo svete. V skupine štátov EÚ je zahrnuté Francúzsko, Nemecko aj Španielsko, no aj Bulharsko, Maďarsko, Estónsko či Dánsko.
To, že Trump môže byť dobrý pre mier vo svete, si myslí aj tretina Ukrajincov.
Silnejšie Spojené štáty
Výsledky prieskumu ukazujú, že najväčšie obavy z jeho návratu majú práve jeho najbližší spojenci, uvádza bulharský politológ a spoluautor prieskumu Ivan Krastev v komentári pre denník Financial Times.
Prekvapivé však podľa neho je, ako sa na Trumpa pozerajú štáty mimo liberálnych západných štátov.
„Trumpovu otvorenú neúctu k medzinárodným pravidlám mnohí v ‚nezápadnom‘ svete považujú za lepšiu ako neznesiteľné pokrytectvo predchádzajúcej liberálnej administratívy. Za Trumpa sa Spojené štáty konečne stanú normálnou veľmocou – imperiálnou, ale nie križiackou.
Už sa nebudú tváriť, že sú lepší ako všetky ostatné krajiny, ale budú konať na základe predpokladu, že sú silnejšie,“ vraví známy politológ.
Viaceré štáty v prieskume navyše odhadujú, že rola Spojených štátov v globálnej politike sa v nasledujúcej dekáde posilní. Silnejšia však podľa prieskumu bude rola Číny.
Európa by nemala odporovať
Ak chcú európske štáty s Trumpom vychádzať, nemali by sa podľa Krasteva snažiť „zapáčiť sa novému prezidentovi, no ani mu oponovať“.
Politológ najmä členským štátom EÚ odporúča, aby v otázkach uvalenia ciel alebo boji s technologickými gigantmi vyčkali.
Európa podľa neho musí uznať, že svet sa stal viac transakčným a že treba pochopiť svoje silné stránky a zaoberať sa situáciou vo svete, ktorá s príchodom Trumpa nastáva.
„Pri rokovaniach o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu by mali aktívne spolupracovať s Tureckom a ďalšími nezápadnými mocnosťami. Tvárou v tvár Trumpovmu tlaku by Európa mala skôr zmäkčovať, než sa postaviť na odpor. A najviac Trumpa zmätú európski lídri, ktorí sa sústredia na svoje vlastné spoločnosti, a nie na novú americkú administratívu,“ dodáva.
