DAUHA, BRATISLAVA. Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas dosiahli dohodu o prímerí a prepustení rukojemníkov, uviedli v stredu večer pre denník The Times of Israel americký a arabský predstaviteľ.
Už v pondelok mediátori v katarskom hlavnom meste Dauha hovorili o zásadnom prielome v spoločných rokovaniach o prímerí v pásme Gazy. Viaceré podmienky však ešte nie sú špecifikované, oficiálne by dohodu mali oznámiť všetky strany o niekoľko hodín.
Detaily dohody zrejme budú musieť obe strany ešte vyladiť, jasné nie je ani to, ako by malo vyzerať izraelské sťahovanie sa z Pásma Gazy. Navyše dohodu by mohol zablokovať aj izraelský parlament.
Invázia do Pásma Gazy, ktorá bola reakciou na útok Hamasu na Izrael, si za 15 mesiacov vyžiadala viac ako 47-tisíc obetí. Izraelské nálety pokračujú aj v čase intenzívnych rokovaní - podľa medikov zabili v pondelok najmenej 21 ľudí.
V článku sa dočítate aj:
- čo dohoda zahŕňa,
- kto by mohol Pásmo Gazy spravovať,
- kedy by k prímeriu mohlo prísť,
- prečo má na ňom veľký podiel Donald Trump.
Prepustenie rukojemníkov
O tom, ako by dohoda mohla vyzerať, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na izraelského a palestínskeho predstaviteľa.
V prvej fáze prímeria by Hamas prepustil 33 rukojemníkov. Boli by medzi nimi deti, ženy vrátane vojačiek, muži nad 50 rokov, chorí a zranení. Izrael sa domnieva, že väčšina zo zadržiavaných ľudí je stále nažive, nemá to však oficiálne potvrdené.
Prvá fáza bude podľa palestínskeho zdroja trvať 60 dní. Šestnásty deň od nadobudnutia platnosti dohody sa začnú rokovania o druhej etape. Jej cieľom bude zabezpečiť návrat zvyšných žijúcich rukojemníkov - vojakov a mladších civilistov- a tiež tiel mŕtvych rukojemníkov.
Výmenou za rukojemníkov Izrael prepustí zo svojich väzníc palestínskych väzňov. Presný počet však bude závisieť od toho, koľko rukojemníkov je stále nažive. Izraelský zdroj Reuters hovorí, že pôjde o „mnoho stoviek“, palestínsky zdroj zas o viac ako tisíc ľuďoch.
Zatiaľ nie je jasné, kde by ľudí prepustili. Nikoho, koho Izrael odsúdil za vraždu alebo smrteľný útok, však neprepustia na Izraelom okupovaný Západný breh Jordánu. Útočníkov, ktorí sa zúčastnili útoku z 7. októbra 2023, Izrael neprepustí vôbec.
Hamas vyjadril nádej, že rokovania o prímerí v Gaze povedú ku komplexnej dohode Čítajte Odchod vojakov a príchod pomoci
Izrael úplne nestiahne svoje jednotky z Pásma Gazy, kým sa domov nevrátia všetci rukojemníci. Príde však k postupnému stiahnutiu, pričom izraelské sily zostanú v pohraničnom pásme, aby bránili izraelské pohraničné mestá a dediny.
Bezpečnostné opatrenia chcú prijať aj vo Filadeflskom koridore, ktorý sa tiahne pozdĺž južného okraja Pásma Gazy a hraničí s Egyptom.V prvých dňoch dohody by sa však Izrael stiahol z niekoľkých častí územia.
Neozbrojení obyvatelia severnej časti Pásmy Gazy by sa mohli vrátiť späť. Úrady by však zaviedli mechanizmus, ktorý by zabezpečil, že sa tam s nimi nepresunú aj zbrane. Postupne by začal fungovať hraničný priechod Rafah medzi Egyptom a Pásmom Gazy, čo má pomôcť výraznému nárastu dodávok humanitárnej pomoci.
Nejasná správa Pásma Gazy
Jednou z neznámych dohody však je, kto má po ukončení bojov riadiť Pásmo Gazy. „Zdá sa, že súčasné kolo rokovaní vynechalo túto otázku z návrhu pre jej zložitosť a pravdepodobnosť, že by zdržala obmedzenú dohodu,” píše Reuters.
Izrael dlhodobo hovorí, že Hamas nemôže po vojne zostať pri moci. Zároveň však odmieta, aby Pásmo Gazy pripadlo Palestínskej samospráve na čele s Fatahom, ktorá s obmedzenými právomocami spravuje aj Západný breh Jordánu.
Medzinárodné spoločenstvo hovorí, že Pásmo Gazy musia riadiť Palestínčania. Snahy nájsť alternatívu k hlavným frakciám medzi občianskou spoločnosťou alebo klanovými vodcami však nateraz nepriniesli žiaden výsledok.
Medzi Izraelom, Spojenými arabskými emirátmi a USA však už prebiehala diskusia o dočasnej správe, ktorá by Pásmo Gazy kontrolovala dovtedy, kým sa moci neujme reformovaná Palestínska samospráva. Palestínsky premiér Mohammad Mustafa v stredu v Nórsku povedal, že „nebude prijateľné“, aby pásmo Gazy v budúcnosti spravoval iný subjekt ako Palestínska samospráva.
V rokovaniach o prímerí v Pásme Gazy sme dosiahli skutočný pokrok, tvrdí Biden Čítajte Americký vplyv
Na najnovších rokovaniach sa okrem katarských predstaviteľov podieľajú aj ich kolegovia z Egypta a Spojených štátov. Na rokovaniach sa zúčastnil vyslanec pre Blízky východ nielen z dosluhujúcej vlády Joea Bidena, ale aj z nastupujúcej administratívy Donalda Trumpa.
Práve ich prítomnosť bola pre úspešnú dohodu veľmi dôležitá, informoval Katar. Biden niekoľkokrát označil situáciu v Pásme Gazy za humanitárnu katastrofu a vyzval na ukončenie bojov. Trump zas vyhlásil, že ak Hamas neprepustí rukojemníkov, nastane „peklo”.
Hovorca izraelskej vlády David Mencer potvrdil, že o dohode bude hlasovať parlament. Niektorí členovia izraelskej vlády sa netaja tým, že dohodu o prímerí s Hamasom odmietajú. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však môže s podpisom čakať do 20. januára, myslí si Oliver McTernan, riaditeľ charitatívnej organizácie Forward Thinking zaoberajúcej sa riešením konfliktov.
Práve vtedy sa totiž úradu ujme Trump, ktorý má s Netanjahuom blízky vzťah „Mám podozrenie, že Netanjahu to bude naťahovať do 19. alebo 20. januára. Bude to jeho dar novému prezidentovi,” povedal pre web BBC McTernan.
