WASHINGTON, BRATISLAVA. Dosluhujúci americký prezident Joe Biden, ktorý 20. januára odchádza nielen z Bieleho domu, ale celkovo z politiky, sa vrcholovým politikom nikdy ani nemusel stať. Na začiatku jeho kariéry ho totiž zasiahla rodinná tragédia.
V decembri 1972, krátko pred Vianocami, pri autonehode zomrela jeho prvá manželka Neilia s ich dcérou Naomi. Ich dvaja synovia Beau a Hunter sa zranili.
Biden mal vtedy len 30 rokov a pred sebou vstup do Senátu ako jeden z jeho najmladších členov v histórii. Zamýšľal sa, či mandát prijať, no záujem o verejné dianie prevážil. Ako senátor následne pôsobil 36 rokov.
Pomerne rýchlo sa uňho objavili aj prezidentské ambície. Za prezidenta kandidoval dvakrát - v roku 1988 a 2008, keď však ustúpil v prospech Baracka Obamu, ktorý si ho vybral za viceprezidenta. Keď sa napokon po voľbách v roku 2020 naozaj stal prezidentom, svoj potenciál naplno nevyužil, píšu o ňom viacerí politickí komentátori.
„Z dlhodobého hľadiska by som nepovedal, že to bola neúspešná vláda alebo tragédia. Skôr si myslím, že to bolo len nesprávne obsadenie. Biden chcel byť prezidentom tak dlho a toľkokrát sa mu to nepodarilo. Vždy bol skôr tvorom Senátu než Bieleho domu," zhodnotil to Carlos Lozada, komentátor denníka New York Times.
V článku sa dočítate aj:
- aké sú najväčšie úspechy a neúspechy jeho vlády,
- čo spravil v zahraničnej politike,
- ako sám chce, aby si ho ľudia pamätali,
- akú chybu podľa analytikov urobil ku koncu vlády,
- či bude jeho politický odkaz navždy spätý s Trumpom.
Prispieť a budovať
Keď Biden prebral v januári 2021 úrad, krajina silne cítila hospodárske dôsledky pandémie koronavírusu. Spolu s Kongresom však krízu pomohol zažehnať zákonom, ktorý finančne pomohol samosprávam aj domácnostiam.
Väčšina analytikov sa tiež zhoduje, že viacerými ďalšími krokmi pomohol posilniť ekonomiku a znížiť nezamestnanosť. Vyzdvihujú najmä dotácie pre vybrané sektory, investovanie do budovania infraštruktúry ako mosty či cesty aj do tzv. zelených iniciatív. Na boj proti klimatickej zmene napríklad vyčlenil rekordných takmer 400 miliárd dolárov.
Joe Biden (82)
narodil sa v Pensylvánii,
vyštudoval históriu a politológiu na University of Delaware a neskôr právo na Syracuse University v štáte New York,
v rokoch 1973 - 2009 bol senátorom za štát Delaware,
v rokoch 2009 až 2017 bol viceprezidentom Baracka Obamu,
v rokoch 2021 až 2025 bol 46. prezidentom USA.
Benefity však ľudia nepocítili okamžite.„Mnohé z týchto vecí začnú prinášať ovocie až po rokoch - otvorenie tovární na výrobu polovodičov, prechod na čistú energiu a všetky pracovné miesta, ktoré s tým súvisia. Budú mať však trvalý vplyv ešte dlho po tom, ako prezident v januári opustí úrad," povedal pre americkú stanicu NPR Ben LaBolt, riaditeľ komunikačného odboru Bieleho domu.
Biden už sám načrtol, ako by sa chcel zapísať do povedomia ľudí doma aj v zahraničí. „Dúfam, že história bude hovoriť, že som prišiel a mal som plán, ako obnoviť ekonomiku a obnoviť vedúce postavenie Ameriky vo svete. Dúfam tiež, že sa do nej zapíše, že som to robil čestne a poctivo, že som povedal, čo som mal na mysli," povedal v nedávnom rozhovore pre USA Today.
Najnovší prieskum agentúry Gallup však jeho prianie neodzrkadľuje. Z Bieleho domu odchádza s ratingom, ktorý sa blíži k najnižšej hodnote za celé jeho úradovanie. Pozitívne ho hodnotí len 39 percent opýtaných oproti 57 percentám opýtaných zo začiatku jeho funkčného obdobia.
Problémy s migráciou aj so synom
S platmi však narastala aj inflácia, ku ktorej Biden sčasti prispel svojou politikou výdavkov. Napriek tomu, že celkovo sa americkej ekonomike darilo, voliči osobne taký pocit nemali.
Ďalším problémom pre voličov bolo, ako sa postavil k migrácii. Aj keď vlani príchody ľudí klesli, v roku 2023 však na južnú hranicu s Mexikom prichádzali rekordné počty migrantov - niekedy denne až 9600.
„Jeho pokrok v otázke hraníc prišiel príliš neskoro na to, aby mal politický význam, alebo príliš neskoro na to, aby presvedčivo dokázal, že má preňho väčší než politický význam," povedal komentátor denníka New York Times Carlos Lozada.
Amerikanista Jan Hornát z Karlovej univerzity v Prahe však vidí aj ďalšie problémy. „Morálnou chybou jeho vlády bolo omilostenie syna Huntera, strategickou chybou bolo zveriť prezidentskú kandidatúru Kamale Harrisovej a politickou chybou bola nedostatočná pozornosť ohromného nárastu užívania syntetických drog - najmä fentalynu - a s tým spojený rozpad komunít," vymenúva pre SME.
Biden v decembri 2024 udelil milosť svojmu synovi, ktorého stíhali za daňové delikty a nelegálnu držbu zbrane, čím ho ušetril od možného trestu odňatia slobody. V minulosti pritom sľúbil, že to nespraví.
Mnohých Američanov - aj v rámci svojej strany - týmto rozhodnutím pobúril. „Otcovská láska je obdivuhodná. Prezidentova lož už nie," okomentoval to Bret Stephens z New York Times.
To nie je milosť, ale beztrestnosť. Ako Biden amnestoval vlastného syna Čítajte Prvá zahraničná kríza
Biden mal oproti viacerým svojim predchodcom výhodu - do úradu prišiel s mnohými skúsenosťami so zahraničnou politikou ako dlhoročný predseda či člen zahraničného výboru v Senáte.
Ako dlhodobému podporovateľovi NATO sa mu podarilo zosilniť spoluprácu členských krajín proti ruskej agresii. Za jeho vlády prišlo k rozšíreniu Severoatlantickej aliancie - pre obavy z ruskej agresie do nej vstúpili Švédsko a Fínsko.
Ešte pred vojnou na Ukrajine z februára 2022 však prišla prvá vážna kríza v podobe stiahnutia amerických vojakov z Afganistanu. Dohodu, ktorú opakovane neúspešne sľuboval už Barack Obama, vyjednal v posledných mesiacoch svojej vlády Donald Trump. Biden akciu v auguste 2021 dotiahol do konca.
Urobil tak napriek varovaniam od svojich vojenských poradcov, že v krajine sa zhorší bezpečnostná situácia. Tak sa aj stalo - po odchode amerických vojakov sa vlády v krajine opätovne chopila teroristická organizácia Taliban a nastolila autoritársky režim s obmedzovaním ľudských práv.
Mandát poznačený vojnami
Práve odchod z Afganistanu mohol určiť Bidenov nasledujúci prístup k medzinárodnej politike, zamýšľa sa amerikanista Hornát.„Možno sa čiastočne potom snažil tento nezdar kompenzovať pomocou Ukrajine," hovorí.
Spojené štáty za Bidena zdôrazňovali ochotu pomôcť Kyjevu a ukrajinskej vláde poslali vojenskú pomoc vo výške takmer 66 miliárd dolárov. Ku koncu svojho mandátu ukrajinskej armáde povolil využiť americké zbrane dlhého doletu nielen na obranu na svojom území, ale aj na útoky na ruské územie.
Niektorí odborníci však kritizujú, že tento krok prišiel neskoro aj že na Moskvu mohol tlačiť viac. „Biden pristupoval ku konfliktu na Ukrajine ako ku kríze, ktorú treba zvládnuť, nie ako k vojne, ktorú treba vyhrať," napísal pre magazín The Atlantic Phillips Payson O'Brien, profesor strategických štúdií na Univeristy of St Andrews v Škótsku.
Stretnutie v Ramsteine bolo asi posledné. Ukrajine prisľúbili pomoc za pol miliardy Čítajte Súhlasí s nimi aj amerikanista Hornát. „Musíme si naliať čistého vína - akákoľvek Bidenova diplomacia zlyhala a na Ukrajine sa doteraz bojuje a umierajú civilisti. Rusko je agresor a z týchto úmrtí nemožno viniť Bidena, ale učebnice histórie určite budú vnímať neschopnosť hospodársky a vojensky silnej Ameriky a Európy zastaviť konflikt včas, ako neúspech, ktorý pôjde aj na vrub americkej exekutívy," približuje.
Jeho mandát poznačila aj ďalšia vojna - útok Hamasu na Izrael a následná invázia izraelskej armády do Pásma Gazy z roku 2023. Napriek tomu, že niekoľkokrát vyzval izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby útoky zastavil a pohrozil aj odstavením dodávok niektorých zbraní, USA ich naďalej dodáva.
Biden situáciu v Pásme Gazy nazýva humanitárnou katastrofou a apeluje na prímerie. Jeho administratíve sa za pomoci katarských a egyptských vyjednávačov podarilo vyjednať týždňové prímerie v novembri 2023.
V januári 2025 sa za pomoci rovnakých mediátorov uzatvorila ďalšia dohoda o prímerí, tentokrát sa na rokovaniach však zúčastnil aj Trumpov vyslanec pre Blízky východ.
Neskorý odchod
Keď Biden ohlásil svoju kandidatúru ešte pred voľbami v roku 2020, staval sa do pozície politika s najväčšou šancou poraziť Trumpa. Svojho protikandidáta už vtedy nazýval „existenčnou hrozbou" pre demokraciu a hodnoty USA.
Zároveň však povedal, že svoje štvorročné funkčné obdobie chce využiť na prípravu pôdy pre novú generáciu lídrov, medzi ktorých zaradil aj svoju viceprezidentku Kamalu Harrisovú. „Vidím sa len ako most, nie ako niečo iné," povedal v marci 2020.
Napriek tomuto tvrdeniu sa rozhodol uchádzať o znovuzvolenie vo voľbách v roku 2024. Na kedysi žoviálnom a zdatnom rečníkovi sa však v 80 rokoch značne prejavovala únava. Médiá, voličov či jeho spolustraníkov začali čoraz viac znepokojovať jeho pády a nezmyselné vyjadrenia.
Z kandidatúry odstúpil krátko po katastrofálnom výkone v predvolebnej debate z júna 2024. Za svoju nasledovníčku si vybral Kamalu Harrisovú, ktorá kandidatúru oznámila v júli.
Podľa mnohých analytikov ju však predurčil na neúspech - na prípravu pred novembrovými voľbami jej svojím neskorým odstúpením dal len málo času. Mnohí voliči kritizovali aj to, že si ju strana riadne nezvolila za kandidátku v straníckych voľbách, tzv. primárkach.
Vyššie clá a ohrozená pomoc Ukrajine. Aké zmeny sľubuje Donald Trump? Čítajte Trump ako politický odkaz
Biden síce v roku 2020 Trumpa porazil, o štyri roky neskôr to však nedokázal on ani Harrisová. Do Bieleho domu sa tak 20. januára vracia exprezident, ktorého predtým vystriedal práve Biden.
Sľubovaným „mostom" sa Biden nakoniec stal, no nie takým, ako si predstavoval, myslí si demokratická strategička a politická komentátorka Susan Estrich. „Chcel by, aby jeho odkazom bolo, že nás zachránil pred Trumpom. Bohužiaľ, jeho odkazom je, že je tu opäť Trump. Je mostom od Trumpa jeden k Trumpovi dva," povedala pre web BBC.
Prezidentskí historici upozorňujú na to, že návratom Trumpa sa Bidenovi nepodarilo naplniť jeho hlavný sľub. „Podľa jeho vlastnej logiky bolo hlavnou smernicou jeho vládnutia zachovať demokraciu tým, že zabráni návratu Donalda Trumpa k moci. To, že sa mu to nepodarilo, bude pravdepodobne trvalým dedičstvom jeho štyroch rokov v úrade," napísal pre magazín The Atlantic komentátor Charles Sykes.
Biden si však myslí, že Trumpa by vedel poraziť aj v roku 2024, povedal v jednom z posledných rozhovorov. Nie je si však istý, či by mal dostatok energie na dokončenie mandátu, z ktorého by odchádzal ako 86-ročný.
Mnohí analytici sa už teraz zhodujú, že Biden bude navždy spätý s Trumpom. Ako veľmi ho s ním budú ľudia v budúcnosti spájať, však záleží od samotného Trumpa, pripomína Hornát.
„Ak bude Trump dobrým prezidentom, história sa nebude príliš pýtať na to, prečo Biden neodstúpil skôr a nedal priestor iným demokratom ako Harrisovej. Ak však bude Trump prezidentom, ako ho vyobrazovali demokrati - že nabúra americkú demokraciu a uvrhne krajinu do hospodárskeho chaosu -, určite bude Biden vnímaný ako súčasť celého problému a jeho odkaz nebude priaznivý," uzatvára amerikanista.
