Rok 2024 bol rokom návratu Donalda Trumpa, pokračovania ruskej invázie na Ukrajine aj rozšírenia vojny na Blízkom východe.
Viac ako polovica svetovej populácie mohla voliť, no mnohí si zvolili populistických či autoritárskych politikov. Rozšírila sa Severoatlantická aliancia, Mexiko má prvú prezidentku a Paríž hostil olympijské hry.
Pozrite si najkľúčovejšie udalosti roka 2024 vo svete aj časovú os viacerých udalostí.
Výhra Donalda Trumpa
Na začiatku bolo odsúdenie bývalého prezidenta USA za platbu, ktorá mala umlčať pornoherečku Stormy Danielsovú. Potom nasledoval katastrofálny výkon Joea Bidena v spoločnej televíznej debate, pokračovalo to atentátom na Donalda Trumpa a napokon prišlo k výmene kandidátov Demokratickej strany len štyri mesiace pred voľbami.
Ani pôvodný rast popularity však Kamale Harrisovej nestačil a v novembri prezidentské voľby v USA vyhral Donald Trump. Trump získal o viac ako dva milióny viac voličov ako Harrisová a 312 z 538 hlasov voliteľov. Aj keď Trump do úradu nastúpi až 20. januára, už stihol oznámiť, že v jeho kabinete budú viaceré kontroverzné mená vrátane miliardára Elona Muska.
Kto je osobnosť roka vo svete a aký bude rok 2025? (anketa) Čítajte Koniec režimu Bašára Asada
Trvalo jedenásť dní, kým ozbrojení povstalci zo sýrskej provincie Idlib v decembri obsadili sídlo sýrskeho diktátora Bašára Asada. Viac ako trinásť rokov od začiatku občianskej vojny v Sýrii, ktorá vysídlila trinásť miliónov ľudí (z toho polovicu za hranice), sa v priebehu pár dní zrútil režim rodiny Asadovcov. Ten vládol Sýrii vyše päťdesiat rokov a na svedomí má státisíce obetí a prenasledovaných.
Rebeli na čele s radikálnym islamistickým hnutím Hajat Tahrír al-Šám (HTS) využili zlú morálku Asadovej armády, no najmä slabšiu pozíciu Asadových spojencov. Kým Izrael zdecimoval libanonské hnutie Hizballáh a oslabil aj Irán, Rusko zamestnáva invázia na Ukrajine.
Otázne je, nakoľko rebeli prinesú krajine mier a či dodržia sľúbenú náboženskú pluralitu ostatným skupinám.
Opozičný bojovník s nohou na hlave zo strhnutej sochy bývalého sýrskeho diktátora Háfiza Asada, otca Bašára. (zdroj: SITA/AP)Ukrajinský vpád do Kurskej oblasti
Ukrajinská armáda za sebou nemá dobrý rok – Rusku sa tento rok podarilo dobyť územie s veľkosťou asi 2660 štvorcových kilometrov a ruské vojská sa približujú k dôležitému mestu Pokrovsk. Napriek tomu sa Rusku nepodarilo dosiahnuť na Ukrajine zásadné víťazstvá.
Napriek neúspechom na frontovej línii Ukrajina v auguste prekvapila svet rýchlym vpádom do ruskej Kurskej oblasti, kde jej vojaci obsadili desiatky obcí a miest. Ide o najväčší útok na ruské teritórium od druhej svetovej vojny.
Aj keď Ukrajina už o časť kontrolovanej oblasti prišla a niektorí experti kritizujú vpád do Kurskej oblasti ako zbytočný, Kyjev argumentuje, že potrebuje lepšiu vyjednávaciu pozíciu – najmä v čase, keď Ukrajinu k rokovaniam tlačia už aj jej západní partneri.
Ukrajina navyše prvýkrát začala zasahovať ruské územie a vojenské objekty americkými strelami dlhého doletu ATACMS. Ich použitie na takéto útoky schválil americký prezident Joe Biden v novembri, tesne po prehre v amerických prezidentských voľbách.
Ukrajinský vojak v meste Sudža v ruskej Kurskej oblasti. (zdroj: SITA/AP)Nestabilný Blízky východ
Rok po útoku Hamasu na Izrael sa situácia na Blízkom východe zdá ešte komplikovanejšia ako predtým – izraelské útoky v pásme Gazy si podľa palestínskych úradov vyžiadali asi 45-tisíc obetí a v oblasti je humanitárna kríza. Izrael dosiahol aj viacero taktických víťazstiev, poznamenáva Rada pre zahraničné vzťahy (CFR) – eliminovali lídra Hamasu a strojcu útokov zo 7. októbra 2023 Jahjuá Sinwára, poškodili iránsku výrobu rakiet a premysleným útokom na pagery ochromili fungovanie libanonského hnutia Hizballáh.
Vojna sa však izraelskou inváziou do južného Libanonu rozšírila do širšieho regiónu a hlavný cieľ Izraela – zničiť hnutie Hamas a vrátiť unesených civilistov do krajiny - zostáva v nedohľadne. Navyše, pre pôsobenie Izraela v pásme Gazy čelí premiér Benjamin Netanjahu bezprecedentnému tlaku už aj viacerých spojencov.
Rok od útoku Hamasu: Ľudia v Gaze trpia, rukojemníkov čakajú a Izrael vinia z vojnových zločinov Čítajte Rok demokracie
Rok 2024 bol vo svete rokom volieb – k volebným urnám tento rok mohla prísť viac ako polovica svetovej populácie vo vyše osemdesiatich krajinách. Volilo sa v Indii, Spojených štátoch, v Indonézii, vo voľbách do Európskeho parlamentu aj na Slovensku, v Rakúsku a Británii.
Voliči mohli voliť aj v menej demokratických štátoch, napríklad v Rusku, kde volebná komisia vyradila z politického súboja väčšinu kritikov Vladimira Putina.
Vo viacerých štátoch však voľby priniesli posilnenie autoritárskych tendencií či víťazstvo populistov. Krajná pravica napríklad zvíťazila v Rakúsku, aj keď o zloženie vlády sa snažia ľudovci spolu so socialistami a s liberálnou stranou Neos.
Vzbura proti ruskému vplyvu
Ruský vplyv bol tento rok cítiť aj vo viacerých európskych voľbách. V Rumunsku ústavný súd dokonca anuloval prvé kolo prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil Calin Georgescu, krajne pravicový stúpenec Putina. Tomu pomohli k víťazstvu aj účty na sociálnej sieti TikTok, za ktorým rumunské tajné služby vidia Rusko.
Odpor proti ruskému vplyvu bolo vidieť aj v susednom Moldavsku – v prezidentských voľbách tam tesne zvíťazila proeurópska kandidátka Maia Sanduová.
Protivládne protesty v Tbilisi. Gruzínci čelia slzotvornému plynu aj provokatérom Čítajte Už mesiac vychádzajú do ulíc desaťtisíce Gruzíncov, ktorí skandujú pred budovou parlamentu aj heslá ako stop ruskému vplyvu. Zabrzdenie európskej integrácie má na svedomí vládna strana Gruzínsky sen, ktorá podľa opozície zvíťazila v zmanipulovaných voľbách a ktorá sa podľa kritikov snaží teraz plniť rozkazy z Kremľa.
