„Ak po februári ešte zostávala nejaká nádej na to, aby sa slovenská vláda zapájala do spoločného vytvárania európskych politík, tak už určite nie je. Teraz sme sa absolútne odpísali,“ hovorí pre denník SME politológ ALEXANDER DULEBA.
Tvrdí, že Fico potrebuje získať krajne pravicových voličov, o ktorých bojuje Republika, Štefan Harabin aj SNS.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo je Ficova návšteva v Moskve iba politickým divadlom,
- ako Fico do Ruska prišiel,
- že vojna je Ficov politický marketing.
Čo pre Slovensko znamená cesta premiéra Roberta Fica do Ruska?
Predovšetkým je nutné povedať, že Ficova návšteva ruského prezidenta Vladimira Putina nemohla vyriešiť problémy týkajúce sa tranzitu plynu, o ktorých predseda vlády hovoril. Sám musel vedieť, že v Moskve nič nevyrieši.
Čiže z pragmatického hľadiska išlo o zbytočný krok.
Z hľadiska diplomatického ide priam o katastrofu, keďže Ficova cesta akurát prehĺbi izoláciu medzi našimi kľúčovými spojencami, od ktorých závisí prosperita a bezpečnosť Slovenska. Premiér v podstate hazarduje s našou budúcnosťou.
Fico však o dôveru našich spojencov na Západe prišiel už predtým.
Áno. On v podstate stratil ich dôveru ešte vo februári, keď išiel na kľúčové stretnutie o európskej obrane, na ktoré ho pozval francúzsky prezident Emmanuel Macron. Fico totiž ešte pred danou cestou do Francúzska tvrdil, že sa v Paríži odohrajú hrozné veci.
Čo malo za následok to, že Slováci už nie sú na podobné stretnutia pozývaní. A, samozrejme, ani Maďari.
Takže ak po februári ešte zostávala nejaká nádej na to, aby sa vláda zapájala do spoločného vytvárania európskych politík, tak už určite nie je. Teraz sme sa absolútne odpísali.
A vo všeobecnosti jednoducho ani nestačí chodiť na rôzne samity, to je formalita. Ak politici chcú niečo dosiahnuť alebo presadiť, tak to musia robiť medzi samitmi, čo predseda vlády aj tak vôbec nerobí.
Úplne zničil svoju šancu vrátiť sa do západného klubu, kde by so spojencami vytváral politiky, od ktorých závisí naša budúcnosť.
Návšteva Fica v Moskve spôsobila malú politickú búrku. Zrejme zaskočila aj koaličného partnera Čítajte Koho si chcel Fico podobnými krokmi získať?
Mne to celé pripadá ako umelo vyvolaný konflikt s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, s ktorým sa Fico vo štvrtok stretol v Bruseli.
Predseda vlády po stretnutí uskutočnil tlačovú konferenciu a následne sa vybral za Putinom, čo považujem za divadlo pre jeho voliča.
Ficova vláda stabilná nie je, keďže parlamentná väčšina je veľmi krehká. Do toho musí konsolidovať, čiže prijímať vskutku nepopulárne opatrenia, čo vedie k tomu, že potrebuje bojovať o radikálneho pravicového nacionalistického voliča. A slovenský nacionalizmus je otočený smerom k Rusku.
V čase okolo finančnej krízy v roku 2008 bolo antisystémových voličov približne desať percent, ale potom nastala migračná kríza, pandémia, vojna a energetická kríza. To všetko spôsobilo, že v súčasnosti hovoríme o približne 20 percentách ľudí, pre ktorých je Putin nejakým vzorom a ktorým by už ani nevadila strata demokracie.
No a Fico je proste nútený loviť voličov práve v týchto vodách.
Tvrdíte, že Ficova cesta nič pre debatu o tranzite plynu neznamenala. Prečo?
Fico vedel, že Ukrajina nepredĺži tranzit plynu po roku 2024. A vedel to dlho. Určite minimálne od posledného stretnutia s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v októbri v Užhorode.
Ďalšia vec je, že nepôjde o to, že prídeme o plyn. Plyn bude. Akurát bude drahší, pretože za tranzit lacnejšieho ruského plynu doteraz platil Gazprom.
Rozdiel bude asi 140 miliónov eur, čo je bez debaty významné navýšenie sumy.
Pri podobných konfliktoch sa však nechodí s bubnom na zajace. Ide o trpezlivé rokovania.
V hre boli rôzne varianty, ale Fico sa rozhodol pohádať s lídrom Ukrajiny a potom odísť do Moskvy. A nikto tam s ním vlastne ani nebol. Údajne ani len neletel vládnym lietadlom.
Prečo nezobral ministerku hospodárstva Denisu Sakovú? Prečo s ním nešiel šéf SPP Vojtech Ferencz? Ak chcel Fico skutočne riešiť tranzit plynu, tak jeho cesta rozhodne nič vyriešiť nemohla.
Fico uráža partnerov a poklonkuje diktátorom (komentár) Čítajte Myslíte si, že to zafunguje na voličov, ktorých si chce Fico získať?
Ja si myslím, že to, bohužiaľ, na Slovensku zafunguje. Máme tu tých približne 20 percent antisystémových voličov. I keď treba povedať, že to zase nie je až také výnimočné. Napríklad v Nemecku je to podobné, keďže Alternatíva pre Nemecko má tiež okolo 20 percent.
Čiže všade to v podstate rastie už od finančnej krízy. Je to významný fenomén, ktorý je v celej Európe.
Okrem nich tu však máme nejakých 45 percent ľudí, ktorí vedia, že v rámci vojny je agresorom Rusko. Oni nespochybňujú demokraciu a neospravedlňujú vojnu, čím Ficova cesta za Putinom v podstate bola.
Problémom slovenskej politiky sú však predovšetkým ľudia medzi antisystémom a tými, ktorí odsudzujú ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu. V podstate ide o nejakých 30 percent ľudí, ktorí nemajú žiadny názor. A týmto voličom sa môže názor zmeniť zo dňa na deň.
Fico vie, že ak tohto voliča spolarizuje a následne mu ponúkne nejaké riešenie, tak si ho získa. To je volič, o ktorého hrá.
Téma vojny bola kľúčová aj počas slovenských parlamentných a prezidentských volieb, ale tiež volieb do európskeho parlamentu.
Fico vie robiť politický marketing a vojna je niečo, čo sa v ňom veľmi dobre používa. Ale vo svojom vlastnom politickom ťažení ignoruje záujmy Slovenska.
Je to proste silný odkaz pre voliča, o ktorého Fico súperí s Republikou, Štefanom Harabinom a SNS.
Vnímam to ako vysvetlenie celej situácie, keďže sa pre slovenskú vládu blíži ťažké obdobie. Konsolidačný balíček, ktorý čoskoro všetci pocítime, rozhodne na Ficovej popularite nepridá a predseda vlády to vie.
Voliči zároveň očakávajú, že vláda bude robiť populárne rozhodnutia, čo sa nedá. Je to jednoducho Ficovo divadlo.
V minulosti dokázal hrať na rôzne strany, ale teraz sa zdá, že si dvere do Európskej únie skutočne zatvoril.
S ním sa už nikto seriózne nebude rozprávať o veciach, ktoré sú dôležité pre ďalšie fungovanie Európskej únie.
Nebude pre nich rovnocenným partnerom. Návštevou si v decembri jednoducho zviazal ruky. Neviem, čo by sa muselo v najbližších rokoch stať, aby sa to zmenilo. Nemyslím si, že sa to zmení.
